Ak máte deti, pravdepodobne dobre poznáte situáciu, keď je ich izba plná hračiek, oblečenia a rôznych ďalších vecí rozhádzaných kade-tade. Rodičia sa často stretávajú s problémom, keď ich dieťa odmieta upratovať a prejavuje lenivosť, čo môže byť frustrujúce. Dobrá správa je, že poriadok v detskej izbe nemusí byť výzvou, ak doň zapojíte aj svoje deti. Naučiť dieťa upratovať po sebe je skvelá zručnosť, ktorá deťom ukazuje, že veci majú hodnotu a svoju cenu, že sa o ne treba starať, aby sa nezničili, a že sa treba starať o svoje prostredie, aby sme sa v ňom cítili príjemne my, ale aj ostatní ľudia, ktorí to prostredie s nami zdieľajú. Tento článok sa zaoberá touto problematikou a ponúka rôzne prístupy a stratégie, ktoré môžu rodičom pomôcť motivovať svoje deti k upratovaniu a vytváraniu si správnych návykov.
Prečo je upratovanie detskej izby dôležité?
Detská izba je miestom, kde deti trávia veľkú časť svojho dňa. Práve preto je zásadné, aby tento priestor nebol len veselý a priateľský, ale aj uprataný a dobre zorganizovaný. Poriadok pomáha dieťaťu lepšie si užívať hru aj odpočinok, podporuje jeho kreativitu a sústredenie. Usporiadaná a čistá izba dieťa upokojuje, pomáha mu cítiť sa bezpečne a isto. Štúdie ukazujú, že deti žijúce v prehľadnom prostredí majú lepšie sústredenie, ľahšie sa učia a sú menej náchylné na rozptyľovanie.
Samostatné upratovanie izby tiež pomáha dieťaťu v rozvoji zodpovednosti. Keď dieťa pravidelne a samostatne upratuje, učí sa tým, že keď hračky uprace, nabudúce bude vedieť, kde sú. Prach, alergény a rôzne mikroorganizmy sa môžu množiť v neupratanom alebo preplnenom prostredí. Ak dieťa pravidelne upratuje izbu a vetrá, znižuje sa riziko alergických reakcií a respiračných problémov. Deti, ktorým je od malička odovzdávaný význam uprataného prostredia, si zároveň budujú pozitívne návyky do budúcna. Naučiť dieťa upratovať si svoje veci v podstate znamená naučiť ho, že svoje veci si vážime a nenecháme ich len tak pohádzané na zemi. Dieťaťu sa snažíme vysvetliť, že ak si hračky uprace, tak sa nemusí báť, že mu na ne niekto stúpi a pokazí ich, pretože to určite nechceme. Na to nadväzuje jeden dôležitý fakt - ak sa nejaká vec pokazí, nejdem okamžite kúpiť novú. Ani ak dieťa veľmi plače, nesnažím sa ho upokojiť sľubom, že kúpime novú hračku. Nekúpime, pretože tak to v živote nefunguje, že všetko sa dá nahradiť v prvom supermarkete. Treba si na veci dávať pozor. Upratovaním dieťa naučíme vážiť si svoje prostredie a svoj domov. Takisto sa naučí rešpektovať ostatné osoby, ktoré ten priestor s ním zdieľajú. Treba mu vysvetliť, že nemôže nechať svoje veci rozhádzané len tak v obývačke na gauči, lebo ostatní členovia domácnosti si potom nemajú kde sadnúť. Navyše, ak budete po dieťati upratovať vy, nepochopí, že jeho konanie má nejaké následky.
Kedy začať s upratovaním: Vekovo primeraný prístup
Možno váhate, kedy je najlepšie začať deti učiť upratovať izbu. Všeobecne platí jednoduché pravidlo - čím skôr začnete, tým lepšie. Už dvojročné dieťa by sa malo učiť, že hračky sa po hraní samy neupracú. Malé deti okolo 2 až 3 rokov už možno zapojiť, napríklad tým, že podajú plyšovú hračku alebo spoločne uložíte kocky do krabice. Už tento jednoduchý krok pomáha dieťaťu pochopiť koncept upratovania.Keď dieťa začne byť mobilné, malo by vám pri upratovaní pomáhať. Do troch rokov by bolo dobré, keby sa to otočilo, a nepomáhalo by ono vám, ale vy jemu. Lebo potom neskôr, keď bude mať takých päť, šesť, sedem rokov, by si už ozaj malo vedieť po sebe všetko upratať.Postupne, ako dieťa rastie, možno pridávať ďalšie zodpovednosti. Okolo štvrtého a piateho roku života už dieťa zvládne triediť hračky podľa kategórií. Autíčka zvlášť, plyšáci zvlášť a pod. Túto zručnosť môžete rozvíjať spoločne hravými spôsobmi a motivovať dieťa formou hry.Vo veku 6 až 9 rokov môže dieťa už samostatne zvládnuť pravidelné denné aj týždenné upratovanie izby. Staršie deti nad 10 rokov už zvyčajne zvládajú samostatne udržiavať svoju izbu v poriadku. Je však aj v tomto veku dôležité občas stav ich izby skontrolovať a v prípade potreby pomôcť.Už maličké dieťa, ktoré len sedí, by vás malo sledovať, ako upratujete. Ak to budete robiť až potom, ako ho uložíte do postele, tak si neuvedomí, že tie hračky niekto upratuje. Jednoducho ráno zázrakom už na zemi nie sú. Má to aj druhú výhodu. Ak budete upratovať s dieťaťom, a nie po jeho uložení do postele, tak ten čas, kým spí, budete mať len pre seba a svoje obľúbené aktivity.
Organizácia priestoru ako základ efektívneho upratovania
Absolútne kľúčovou súčasťou je správna organizácia hračiek a vecí v izbe pomocou úložných boxov, jednoduchých zásuviek a políc. Keď je dieťa obklopené miliónom hračiek, tak sa s nimi ani veľmi nehrá, len sa v nich tak vŕta, a ani si ich nebude vážiť a upratovať si ich po sebe. Stačí mať zopár, ku ktorým si vybuduje vzťah.Hračky by mali byť pekne vyložené, napríklad na nízkej poličke, na ktorú dieťa dosiahne, alebo len tak na zemi, ale pekne uložené na svojom mieste, jedna vedľa druhej. Jednak sa dieťa naučí, čo má kde svoje miesto, a jednak bude mať prehľad o tom, aké hračky má.Jedna obrovská škatuľa alebo kôš na bielizeň, do ktorého za dve minúty nahádžete všetky hračky jednu cez druhú, je veľmi lákavá možnosť, ale úplne zlá. Dieťa nemá prehľad vo svojich veciach. Keď chce tú, ktorá je naspodu, tak musí vysypať všetko. Môže sa mu niečo z hračiek pokaziť, keď ich bude hádzať jednu cez druhú. Nenaučí sa vážiť si svoje veci. Pre batoľatá je poriadok základ. Knihy sú vždy na tom istom mieste, lopta takisto, stavebné kocky tiež. Nemeňte to, lebo dieťa zmetiete. Ak nebude vedieť, čo kam patrí, nebude vedieť, kam to má uložiť. Dobrou myšlienkou je zosúladiť obe potreby - nevyžadujme od dieťaťa okamžité a úplne presné upratovanie hneď po vydaní pokynu, ale zároveň neumožňujme úplný neporiadok a chaos v škôlke. Vytvorme možnosť skladovať hračky v „priehľadných“ nádobách a boxoch, aby boli pre dieťa viditeľné.Dôležitá je aj organizácia miestnosti v škôlke - s ľahkým prístupom k úložným priestorom, so skrinkami na boxy a s označeniami (napríklad pomocou obrázkov alebo piktogramov), aby dieťa vedelo, kde čo patrí. Týmto sa zjednoduší proces upratovania a dieťa sa lepšie zorientuje. Upratovanie sa stáva jednoduchšou a menej náročnou činnosťou.
Efektívne stratégie pre motiváciu k upratovaniu
Keď sa deťom nechce upratovať, je dôležité zvoliť správne stratégie, ktoré ich motivujú k spolupráci a budujú pozitívny vzťah k poriadku.
Rozdelenie úloh a jasné inštrukcie
Keďže sú deti impulzívne a ľahko sa rozptýlia, je dobré upratovanie vždy rozdeliť na menšie kroky. Namiesto všeobecného „uprataj si izbu“ využite konkrétne inštrukcie, ako napríklad „ulož všetkých plyšákov do boxu“, „daj autíčka na poličku“ alebo „knihy zrovnaj ku stene“. Upratať celú izbu je pre malé dieťa nezvládnuteľný rébus. Pomôžte mu rozporcovať ho na malé kroky. Pomenujte jeden prvý malý krok, ktorý treba urobiť, aby ste sa pohli s upratovaním dopredu. Napríklad - pozbierame zo zeme všetky plyšáky. Takýto cieľ je pre deti ľahko predstaviteľný a radi sa zapoja do jeho realizácie. Ocenenie malého úspechu môže byť v podobe "placáka" alebo iného gesta radosti. Potom pokračujte ďalším malým upratovacím krokom.
Upratovanie ako súčasť hry
Pre menšie deti je vhodné urobiť z upratovania zábavnú hru. Pomôžte mu zmeniť vnímanie upratovania ako povinnosti na upratovanie ako spoločnú hru. Ukážte deťom, že upratovanie môže byť zábava. Vytvorte im v mozgu pozitívnu asociáciu: Upratovanie = príjemné chvíle. Pustite si upratovaciu pesničku, napríklad z detského albumu, alebo vymyslite si svoj upratovací tanček. Pridajte k zbieraniu hračiek súťaž v hádzaní kociek na kôš. Alebo si zvoľte vedúceho upratovania - plyšáka, maňáska, s ktorým budete vždy vtipným tónom ohlasovať začiatok upratovania a manažovať jednotlivé kroky.Namiesto príkazov navrhnite hru („Zvládneme to do zvonenia?“, „Upracme hračky podľa farby“). Už dvojročné dieťa by sa malo učiť, že hračky sa po hraní samy neupracú. Zo začiatku je to hra, môžete súťažiť, kto skôr pozbiera všetky rozhádzané autíčka alebo plyšové hračky.Všimla som si, že pre Gretu je v podstate upratovanie len pokračovanie v hre. Napríklad, vysype lego na zem, stavia z neho niečo, a potom to začne pomaly rozoberať a kocku po kocke hádzať do kýblika. Nevníma to negatívne, ale ako súčasť hry s legom. Dieťa prirodzene nevníma takéto aktivity negatívne, až keď mu to my vštepíme. Takže ho nechajme, nech sa upratovaním zabáva. Pokojne môže to lego hádzať do kýblika aj z diaľky.
7 TIPOV PRE ČISTÝ DOMOV (s deťmi a domácimi miláčikmi!) \\ Jednoduché návyky na udržiavanie poriadku v dome!
Pravidelnosť a režim
Je vhodné nastaviť konkrétny čas upratovania. Napríklad každý deň večer pred spaním alebo pravidelne cez víkend. Vďaka jasnému harmonogramu je jednoduchšie udržať poriadok. Dôležitým krokom k udržaniu poriadku v detskej izbe je vytvorenie určitých pravidelných rituálov. Vďaka tomu budú deti chápať, že upratovanie nie je jednorazová nárazová akcia, ale neoddeliteľná súčasť každého dňa. Malé deti potrebujú režim a pravidelnosť. Dávajú im pocit bezpečia a istoty. Preto je dôležité, aby aj upratovanie prebiehalo v približne rovnakom čase. Najlepšie je upratovať večer. Keď sa vaše dieťa chystá do postieľky, vysvetlite mu, že aj bábiky musia ísť do kočíka, autíčka do garáže, kocky do škatule.Denné rituály by mali byť krátke a jednoduché, ideálne určené na to, aby dieťa pred spaním upratalo svoje hračky a pracovné plochy. Napríklad, každý večer v určenom čase sa môžete dohodnúť, že sa dieťa pokúsi dať svoje hračky do správnych boxov, knihy do políc a oblečenie pripraviť na ďalší deň. Dôležité je vytvoriť z vybraných činností krátku a príjemnú rutinu.Týždenné upratovanie by malo byť dôkladnejšie. Je to čas, keď spolu s dieťaťom upracete všetky hračky, ktoré sa počas týždňa dostali mimo svoje miesto. Počas tohto upratovania sa venujte aj dôkladnejšiemu očisteniu políc a povrchov či prezliekaniu postieľky. Pomocou týždenného upratovania udržíte dlhodobejší poriadok a zabránite vzniku väčšieho chaosu v miestnosti.
Rodič ako vzor
Deti sa učia predovšetkým napodobňovaním. Ak vás dieťa vidí upratovať hračky, automaticky sa mu ukladá do podvedomia, že je to činnosť, ktorá má nejaký zmysel pre náš život. Upratujte spolu. Deti sa učia napodobňovaním. Upratujte teda spolu, syn sa bude od Vás učiť a bude to preňho väčšia zábava. Deti nerady robia veci samy, ale chcú byť v prítomnosti rodiča.Buďte vzorom. Toto je tá najťažšia časť. Dieťa vás vo všetkom kopíruje, preto ak bude vidieť vás, že sa staráte o svoje veci, bude sa starať aj ono o tie svoje. Napríklad, upracete si oblečenie hneď, ako sa prezlečiete? Umyjete si po sebe hrnček hneď, ako dopijete kávu? Odložíte časopis na svoje miesto, keď si v ňom dolistujete? Začala som si na toto dávať obrovský pozor a musím povedať, že odkedy som sa naučila hneď si po sebe všetko odložiť, cítim sa aj ja lepšie.Keď robíte nejakú činnosť v domácnosti, komentujte ju. Napríklad, keď prídete domov, komentujte svoje vyzliekanie, vyzúvanie, ukladanie vecí do poličiek či vešanie kabáta na vešiak. Ukážte aj vášmu dieťatku, kde si môže vešať vetrovku, vytvorte mu priestor, kde si môže odložiť veci. Nechajte ho, nech to urobí samo. Malé deti okrem zametania zvládnu napríklad odložiť štipce pri zbieraní bielizne, môžu pomáhať pri vyberaní bielizne z práčky, môžu občas odhodiť odpadky do koša, poodkladať hrnčeky zo stola a podobne.
Pochvala a ocenenie vs. odmeny
Pri motivácii dieťaťa lepšie fungujú pochvaly, odmeny a pozitívne povzbudenie. Ukážte dieťaťu, že si vážite jeho práce. Možno ste už počuli, že pochvaly a odmeny kazia budovanie vnútornej motivácie. Skúste preto nahradiť tradičné „No ty si šikulka!“ ocenením. Ocenenie spoznáte tak, že dieťa nehodnotíte. Jednoducho pomenujete to, čo vás potešilo alebo čo považujete za pozitívne. Prejavte autentickú radosť, že máte pekne upratané, že sa v tom cítite dobre. Toto je veľmi dôležitý bod. Keď nám deti vyrastú, budú si pamätať hlavne to, ako sa s nami pri tej ktorej činnosti cítili.Snažte sa za plnenie domácich povinností vyhnúť akýmkoľvek materiálnym odmenám. Odborníci radia, že to má negatívny dopad na vnímanie takýchto povinností. Vytvára to dojem, akoby sa ich táto činnosť netýkala a robia niečo navyše. Naopak od útleho veku je potrebné učiť deti, že vykonávaním domácich prác si v rámci rodiny všetci vzájomne prejavujeme láskavosť. Je to prejav vzájomnej starostlivosti, pretože sa máme radi. Jedinou odmenou by mala byť slovná pochvala.
Redukcia hračiek a ich dôležitosť
Každý rodič vie, ako ľahko a nepozorovane sa hračky hromadia. Skôr než sa nazdáte, izba je plná vecí, ktoré dieťa často ani nepoužíva. Dlhodobé riešenie spočíva v pravidelnom triedení a redukcii hračiek. Pravidelne dieťaťu ukazujte, že upratať menej vecí je oveľa jednoduchšie a poriadok sa udržiava ľahšie, ak každá hračka má svoje miesto. Ideálne je mať iba toľko hračiek, koľko dieťa skutočne potrebuje a kým sa so všetkými hrá. Výhodou je, že s menším počtom hračiek dieťa viac prejavuje fantáziu a hračkám venuje väčšiu pozornosť. Pri triedení hračiek buďte voči dieťaťu ohľaduplní, vysvetlite mu, prečo niektoré veci darujete.
Prekonávanie odporu a negatívnych postojov
Môže prísť obdobie, keď sa vaše dieťa stavia k upratovaniu trochu negatívne alebo sa mu do upratovania jednoducho nechce. Odpor detí k upratovaniu môže prameniť z viacerých dôvodov - dieťa môže byť príliš unavené, preťažené množstvom vecí alebo mu možno chýbajú jasné pokyny. Dieťa potrebuje vedieť, ako konkrétne má postupovať.
Pochopenie príčin neochoty
Deti vo veku päť až osem rokov často nevnímajú neporiadok tak ako my dospelí. A to z niekoľkých dôvodov. Deti sa zameriavajú na hru a tvorivosť, kde pri hre skúšajú, kombinujú a neporiadok je často proces hrania sa. Neporiadok a poriadok vnímajú teda odlišne ako dospelí. Nevedia upratovať a neuvedomujú si výhody poriadku - do istého obdobia nevnímajú poriadok ako niečo, čo im pomáha a zjednodušuje každodennosť (uprataný priestor na hru, nájdenie hračky…). Triedenie hračiek, systém a upratovanie si vyžaduje zapojenie exekutívnych funkcií mozgu. Tie sa vyvíjajú v školskom veku a dozrievajú v dospelosti. Teda deti si často neuvedomujú, čo všetko treba upratať, prípadne sa v procese upratovania zabudnú a začnú sa nanovo hrať.Dôležité je pochopiť, prečo dieťa nechce upratovať. Niekedy za tým môže byť jednoduchá nechápavosť, prečo je upratovanie dôležité. Inokedy môže ísť o prejav vzdoru, snahu o získanie pozornosti alebo jednoducho o neschopnosť zorganizovať si prácu.
Trpezlivosť a dôslednosť
Obrňte sa trpezlivosťou. Vedieť si upratať hračky je pre deti náročná úloha a vyžaduje veľkú dávku sebadisciplíny. Najefektívnejší spôsob, ako deti naučiť upratovať si hračky, je sprevádzať ich postupne pri vytváraní návyku. Skúste byť konzistentní v tom, kedy a ako sa upratujú hračky. Vytváranie návykov poriadku si vyžaduje konzistentný rodičovský prístup. V siedmich rokoch by nemal byť cieľ mať dokonale upratanú izbu, ale budovanie návyku a pozitívneho vzťahu k organizovanému prostrediu. Ak dieťa nedokáže upratovať tak, ako dospelý človek, a preto aj jeho práca nemusí byť dokonalá. Ak knihy nie sú v poličke ako vojaci, nevadí. Časom, keď vyrastie, naučí sa robiť prácu detailnejšie. Dôležité je, aby dieťa izbu upratalo a aby boli veci na svojom mieste. Neopravujte jeho prácu, drobné nedokonalosti sa pokúste prehliadnuť.
Zapojenie detí do tvorby pravidiel
Zapojte deti do vytvárania pravidiel ohľadom upratovania. Nevytvárajte pravidlá pre deti, ale s deťmi. Nemusíte ustúpiť z limitu (limit je napríklad to, že hračky budú pred spaním upratané), ale môžete dať deťom možnosť voľby, napríklad, čo upracú ako prvé. Keď dáte najavo, že ich potreby beriete vážne, aspoň čiastočne uspokojíte ich túžbu po autonómii.
Princípy pedagogiky Márie Montessori
Pri učení detí upratovať sa oplatí využiť úlohu hry v procese učenia a vychádzať zo zásad pedagogiky Márie Montessori, ktorá sa zameriava na prechod od detských hier k prvkom práce. Metóda Montessori kladie dôraz na to, čo dieťa zaujíma, prebúdza jeho zvedavosť a prináša mu uspokojenie, čím vedie k úspechu. Preto, keď organizujeme dieťaťu jeho prostredie, či už v jasliach alebo v škôlke, postarajme sa o to, aby v ňom boli organizéry a nástroje, ktoré sa používajú pri každodennom upratovaní, napríklad upratovací set so stojanom, pracher na koberce, vysávač, sušička na bielizeň alebo práčka. Vďaka tomu sa dieťa už v ranom veku prostredníctvom prirodzenej hry pripraví na budúce povinnosti.
Zvládanie obdobia vzdoru a autonómie
Deti zhruba vo veku troch až štyroch rokov začínajú testovať naše hranice. Možno už ste počuli o „období nie“ či období vzdoru, alebo poznáte deti, ktoré sa z poslušných baránkov dokážu razom zmeniť na neposlušných nezbedníkov. Toto obdobie je úplne bežná súčasť vývoja. Neposlušnosť môže vychádzať zo spomínanej potreby presadiť si svoju autonómiu, teda samostatnosť. Ako prevencia neposlušnosti tak môže pomôcť, keď im dáte slobodu voľby a nebudú mať pocit, že niečo „musia“ urobiť (samozrejme, sloboda bude relatívna s ohľadom na nastavené hranice).Kľúčové pravidlo v situácii, keď deti nepočúvajú je zachovať pokoj. Ak uvidia, že vo vás ich správanie vyvoláva reakciu, môže ich to viesť k tomu, že budú ďalej robiť napriek. Keď zachováte pokoj, učia sa od vás, ako regulovať svoje emócie. Na upokojenie môže podľa odborníkov pomôcť malá meditačná chvíľka na vydýchnutie. Okrem toho, že sa postaráte o vlastný pokoj, je dobré ponúknuť formu upokojenia aj deťom - pokiaľ teda nerobia napriek z dôvodu, že prekypujú energiou.
Konkrétne metódy a prístupy Thomasa W. Phelana
Thomas W. Phelan, známy autor a odborník na výchovu detí, ponúka niekoľko praktických metód, ako riešiť neochotu detí upratovať.
Metóda "Zatvorte dvere a nedívajte sa"
Samotný autor píše: „Neviem o žiadnom výskume, ktorý by naznačoval, že z detí, ktoré si neupratujú izbu, vyrastajú bezdomovci, duševne nevyrovnaní ľudia alebo ľudia s vyššou pravdepodobnosťou rozvodu.“ Okrem toho, čia je to izba? Väčšine rodičov sa táto myšlienka vôbec nepáči. Ale Thomas W. Phelan sa na metódu pozerá trochu ináč. Hovorí, že rodičia by si mali uvedomiť, že niektoré deti musia bojovať s viacerými problémami a prečo im pridávať ešte ďalšie? Má na mysli poruchy učenia, zlé vzťahy v kolektíve, úzkosti, depresie. Ak má dieťa naozaj veľa iných problémov, je potrebné premyslieť priority, aby dieťa nebolo zbytočne preťažené.Metódu zatvorte dvere a nedívajte sa využívajte len v rámci detskej izby. Na zvyšnú časť vášho domu by sa táto metóda nemala vzťahovať. Nedovoľte deťom, aby nechali kuchyňu, jedáleň, kúpeľňu a chodby pokryté hračkami a ďalšími vecami.
Týždenná upratovacia rutina
Táto možnosť je u rodičov dosť obľúbená. Pri týždennej upratovacej rutine si dieťa musí upratať izbu iba raz za týždeň, ale presne podľa požiadaviek rodičov. Požiadavky môžu byť napríklad tieto: uložiť veci do skrine a do políc, dať špinavú bielizeň do koša, ustlať posteľ, povysávať a utrieť prach. Dieťa si môže vybrať deň a čas, kedy to urobí. V ten deň, keď to má urobiť, nesmie ísť von, hrať sa ani robiť nič iné, kým jeho izba nie je uprataná a skontrolovaná rodičmi.
Upratovanie s časovačom
Keď je prácu potrebné urobiť ihneď, napríklad potrebujete rýchlo upratať obývačku a kuchyňu, lebo má prísť návšteva, vtedy využite časovač. Môžete napríklad povedať: „Deti, o 30 minút prídu Novákovci. Dovtedy potrebujem, aby ste si odniesli všetky veci z obývačky.“ Pri tejto metóde najprv povzbuďte deti, aby si svoje veci nenechávali pohodené po dome. Tiež im povedzte, že v určitú dennú hodinu musia byť ich veci preč z izieb a môžu byť len v detskej izbe. Vyberte si napríklad ôsmu hodinu večer. Čo zostane v dome alebo v byte po ôsmej hodine, pozbierajte a dajte do veľkého vreca. Dieťa takto stráca právo na používanie týchto vecí napríklad do 18:00 nasledujúceho dňa (alebo do iného stanoveného času). Postupne si deti na túto metódu zvyknú a rýchlo prídu na to, že každý deň, než sa priblíži hodina upratovania, budú behať po dome a zachraňovať svoje veci. Je dobré ich 10 minút pred určeným časom upozorniť. Uľahčite si proces upratovania časovým rámcom: Deti sa niekedy strácajú v čase a netušia, ako dlho upratujú. Preto môžete pustiť pesničku a dohodnúť sa s dieťaťom, že budete upratovať tak dlho, ako hrá pesnička. Tým získa jasnejšiu predstavu.
Dokovací systém
Thomas W. Phelan odporúča využívať i dokovací systém, podstata ktorého spočíva v tom, že keď deti niečo neurobia, čo sa od nich očakáva, urobíte to za ne a ony vám za to zaplatia. Platbu by nemala sprevádzať rodičovská prednáška o zodpovednosti. Dávajte si však pozor, pretože niektoré deti vám rady zaplatia, aby svoje práce nemuseli robiť. Čo robiť v takomto prípade? Môžete napríklad zvýšiť cenu za vašu prácu. Tento systém je však potrebné používať s rozvahou, aby sa nezmenil na prostriedok na vyhýbanie sa povinnostiam.
Starostlivosť o domáce zvieratká
Aj starostlivosť o domáce zvieratká je domáca práca. Veľa detí po určitej dobe, keď opadne eufória zo zvieratka, ktoré dostali, nechce sa o svojho miláčika starať. Nudí ich pravidelné kŕmenie, napúšťanie čerstvej vody, venčenie, upratovanie, kefovanie. Aj v týchto situáciách vám môže pomôcť pochvala, časovač, dokovací systém, ale i tabuľka, kde sa zaznamenávajú splnené úlohy.
Výchovné prístupy a duševné zdravie
Výchova detí k poriadku nie je len o samotných metódach, ale aj o celkovom prístupe rodičov a ich duševnom zdraví.
Nevýchova ako alternatívny prístup
Alternatívnym prístupom k výchove je takzvaná "Nevýchova", ktorá zdôrazňuje rešpekt a priateľstvo medzi rodičom a dieťaťom. Hlavnou myšlienkou je, že deti sa rodia ako otvorené, milujúce a kreatívne bytosti a mali by sme ich nechať rozvíjať sa prirodzene, bez zbytočných zásahov. Nevýchova kladie dôraz na rovnocenný vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Rodič by mal dieťa počúvať, rešpektovať jeho názory a dôverovať mu. Namiesto kriku a trestov by mal problém riešiť vysvetľovaním a komunikáciou. Príklad namiesto príkazov: Ak dieťa nechce upratovať, rodič by mu mal ísť príkladom a začať upratovať sám. Je pravdepodobné, že sa dieťa k nemu pridá.Niektorí kritici Nevýchovy tvrdia, že vylúčenie autority z výchovy môže mať negatívne dôsledky. Môže sa stať, že dieťa bude lenivé a nebude mať žiadnu snahu o spoluprácu, alebo nebude rešpektovať stanovené hranice. Preto je dôležité nájsť rovnováhu medzi rešpektom k dieťaťu a nastavením jasných očakávaní a pravidiel.
Dôležitosť duševného zdravia rodičov
Keď nám deti vyrastú, budú si pamätať hlavne to, ako sa s nami pri tej ktorej činnosti cítili. Keď každá debata o upratovaní končí výčitkami a kritikou voči deťom, deti budú mať pravdepodobne upratovanie navždy spojené s nepríjemnými pocitmi. Každý tlak vyvoláva protitlak. Skúste namiesto tlaku radšej nejakú hravú formu.Deti kopírujú emócie, ktoré sa na tú činnosť viažu od ich rodičov. Najprv som to bola ja, kto musel prestať nadávať a hnevať sa. Potom som jednoducho povedala mužovi, deťom a predovšetkým sebe, že upratujeme, aby sme sa doma cítili dobre a žili v zdravom prostredí. Po čase som si všimla, že ich postoj kopíruje ten môj. Jasné, aj dnes sa občas prevrátia oči a pokritizuje organizácia detských prác. Ale to neznamená, že ho zmením.Ochota dieťaťa spolupracovať je priamo úmerná intenzite spojenia, ktorú spolu máte. Ak dávate dieťaťu pocit, že je vo vzťahu videný, pochopený, prijímaný, je pravdepodobnejšie, že uprace, keď ho o to požiadate (aj keď sa mu zrovna nechce). Ovšem vyžaduje to určitú vývojovú zrelosť.
Pravidlá pre motiváciu k domácim prácam
Pri motivácii k vykonávaniu domácich prác nezabúdajte hlavne na to, že:
- Malé deti do piatich rokov chváľte kedykoľvek, keď vám pomôžu.
- Neočekávajte, že si presne zapamätajú, čo majú robiť na ďalší deň.
- Neočekávajte, že vydržia pri nejakej práci dlhšie ako pár minút.
- Keď má dieťa sedem rokov, môžete mu presne určiť, ktorú domácu prácu bude vykonávať.
- Vytvorte si tabuľku, do ktorej zapisujete, ktoré dieťa kedy a čo v domácnosti robí a kedy úlohu splnilo.
Čomu sa vyhnúť pri učení upratovania
Pri snahe naučiť deti upratovať je rovnako dôležité vedieť, čo robiť, ako aj to, čomu sa vyhnúť, aby ste predišli zbytočným konfliktom a frustrácii.
Vyhnite sa nálepkovaniu a prehnaným očakávaniam
Je dôležité vyhnúť sa nálepkovaniu dieťaťa ako "lenivé". Nálepky, aj tie pozitívne, môžu mať negatívny vplyv na vývin dieťaťa. Ak dieťa neustále počúva, že je lenivé, môže tomu uveriť a stratiť motiváciu k akejkoľvek aktivite. Namiesto nálepkovania je lepšie zamerať sa na konkrétny čin alebo správanie. Napríklad: „Páči sa mi, ako si uložil tie kocky do krabice.“Neočakávajte, že práca dieťaťa bude dokonalá. Malé deti nedokážu upratovať tak, ako dospelý človek, a preto aj ich práca nemusí byť dokonalá. Ak knihy nie sú v poličke ako vojaci, nevadí. Dôležité je, aby dieťa izbu upratalo a aby boli veci na svojom mieste.
Dôslednosť nad komplikovanými vysvetleniami
Čo pri neposlušnosti nerobiť? Aj keď máte dobré úmysly, občas sa môže stať, že nedokážete neposlušnosti predísť. Okrem toho, čo môžete na vyriešenie situácie urobiť, je dôležité vedieť tiež, čo naopak rozhodne nerobiť. Prehnane komplikované vysvetľovanie. V závislosti od veku deti nemusia zložitejšie vety chápať. Radšej používajte priame a jednoduché pokyny: „Toto nie.“ alebo „Prestaň, prosím.“ Dáte najavo nesúhlas a zároveň si udržíte ich pozornosť. Nedôslednosť v udržiavaní pravidiel. Deti potrebujú stabilitu. Ak raz niečo povolíš a inokedy zakážeš, dieťa sa v tom stratí a nebude vedieť, čo od neho očakávaš.Pokiaľ ste rodičom, ktorého vízia je vychovávať deti bez trestania, pravdepodobne sa v niektorých oblastiach výchovy potýkate s nedostatkom nástrojov, ako dieťa primäť robiť potrebné veci. Upratovanie hračiek je jednou z týchto oblastí. Tradičná výchova ju obvykle rieši vyhrážkou: “Ak nebude upratané, nebude rozprávka.” U malých detí to fungovať bude, ale môže to viesť k odporu a negatívnym asociáciám s upratovaním. Lepší je prirodzený dôsledok - napríklad ak dieťa hračky neuprace, nemôže sa s nimi ďalší deň hrať, pretože sú “stratené” v neporiadku.
Nechať sa obmäkčiť a ignorovať signály dieťaťa
Ak vám dieťa v polovici práce oznámi, že už sa mu nechce, pokúste sa ho k dokončeniu motivovať pozitívne. Priebežne dieťa pochváľte. Bude sa mu pracovať ľahšie. Povedzte mu napríklad: „No ty ale šikovný. Pozri, ako veľa si toho už upratal. Tie autíčka si krásne poukladal do police." Necháte sa po záchvate emócií obmäkčiť. Aj keď viete, ako náročné situácie zvládať v teórii, prax vás môže zaskočiť a prebehnúť úplne inak. Najlepšie je poradiť sa s rodičmi na konkrétnom postupe podľa situácie.Je bežné, že rodičia sa stretávajú s problémom, keď ich dieťa odmieta upratovať a prejavuje lenivosť. Niekedy za tým môže byť jednoduchá nechápavosť, prečo je upratovanie dôležité. Inokedy môže ísť o prejav vzdoru, snahu o získanie pozornosti alebo jednoducho o neschopnosť zorganizovať si prácu.
Často kladené otázky o upratovaní s deťmi
Upratovanie hračiek nie je len o poriadku. Je to spôsob, ako deti učíme zodpovednosti, organizovanosti a rešpektu k veciam. Deti, ktoré sa od útleho veku učia starať o svoje veci, si neskôr ľahšie osvoja aj iné domáce povinnosti.
Kedy by malo dieťa začať upratovať?
Už dvojročné deti sú schopné zvládnuť jednoduché úlohy - napríklad vložiť kocky do krabice alebo upratať plyšáky do koša. Kľúčom je správny prístup - hravý, pokojný a pravidelný. Čím skôr začnete, tým lepšie sa návyk vytvorí.
Mám upratovať s dieťaťom alebo nechať ho samé?
V začiatkoch určite spolu. Vaša prítomnosť a pomoc najmä na začiatku budovania týchto rutín dieťaťu poskytuje potrebné vedenie. Neskôr, keď sa takto spolu s vami naučí upratovať, bude to vedieť zvládnuť samostatne a bez pomoci.
Čo ak dieťa upratovanie odmieta úplne? Mám dieťaťu hračky zobrať, ak neuprace?
Tresty môžu viesť k odporu. Lepší je prirodzený dôsledok - napr. ak sú hračky rozhádzané, dieťa sa s nimi nemôže hrať, pretože ich nevie nájsť, alebo ich nemôže použiť, kým ich neuprace. Ak dieťa niekedy neuprace, netreba sa hneď hnevať. Zamerajte sa na pravidelnosť a vytvorenie návyku. Ak dieťa reaguje vzdorom alebo neochotou, zrejme vníma upratovanie ako nepríjemnú povinnosť. Skúste zmeniť spôsob - namiesto príkazov navrhnite hru. Ak sa mu nechce, v poriadku. Pomaly upratujte hračky za neho, ale tak, aby na vás videlo a zabávajte sa pri tom.
Ako dlho trvá, kým si dieťa zvykne upratovať?
Zvyčajne niekoľko týždňov pravidelného trénovania. Malé deti sa učia cez opakovanie - možno bude treba desaťkrát pripomenúť, kým sa niečo stane automatickým. Trpezlivosť a dôslednosť sú kľúčové. Naučiť dieťa upratovať si hračky je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a empatiu. Ak ho zvládnete cez hru, spoločné aktivity a pozitívne motivovanie, vytvoríte návyk, ktorý sa bude prenášať aj do ďalších oblastí života. Upratovanie nemusí byť boj - môže to byť zábava a chvíľa spolupráce.
7 TIPOV PRE ČISTÝ DOMOV (s deťmi a domácimi miláčikmi!) \\ Jednoduché návyky na udržiavanie poriadku v dome!
tags: #ked #si #dieta #nechce #upratovat