Narodenie svätého Jána Krstiteľa, uctievaného ako Proroka, predchodcu a krstiteľa Ježiša Krista, predstavuje jeden z najvýznamnejších a najstarších sviatkov v kresťanskom liturgickom kalendári. Na rozdiel od väčšiny svätých, ktorých cirkev pripomína v deň ich odchodu do Neba, teda v deň ich narodenia pre večný život, Ján Krstiteľ je jedným z mála, u ktorého sa slávi aj deň jeho narodenia pre tento svet. Tento výnimočný sviatok slávime v gregoriánskom kalendári 24. júna. Popri Márii, Božej Matky, je Ján Krstiteľ jediný svätý, u ktorého cirkev neslávi len deň jeho smrti, teda deň jeho narodenia sa pre večný život, ale tiež aj deň jeho narodenia sa pre tento svet. Naviac Ján je jediným svedkom, ktorého narodenie pripomína Nový zákon a bezprostredne ho spája s narodením Ježiša, ako to uvádza porovnanie Lk 1, 5-25.
Dátum a mimoriadnosť sviatku Narodenia Jána Krstiteľa
Sviatok Narodenia úctyhodného a slávneho Proroka, predchodcu a krstiteľa Jána slávime 24. júna a patrí k najväčším sviatkom sv. Jána Krstiteľa. Jeho pôvod siaha hlboko do histórie kresťanstva. Bol známy už v 4. storočí, keď sú známe homílie od sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza i sv. Augustína. Svätý Augustín napríklad hovorí: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a sv. Jána Krstiteľa.“ Svätý Augustín vo svojej homílii na tento deň ďalej objasňuje: „Cirkev slávi Jánovo narodenie ako niečo sväté. Kým medzi svätými Otcami niet ani jedného, ktorého narodenie by sme oslavovali, Jánovo narodenie slávime a slávime aj narodenie Kristovo.“ Toto nemôže byť bez významu. A ak si aj nevieme dostatočne vysvetliť takéto vyznačenie, osožnejšie a cennejšie je premýšľať o ňom. V tých časoch, ako poznamenal sv. Augustín, sa ešte neslávil sviatok Narodenia Panny Márie. Západný obrad v súčasnosti Narodenie svätého Jána Krstiteľa slávi tiež 24. júna, a na Západe sa sviatok Narodenia sv. Jána Predchodcu uvádza už v najstaršom kalendári africkej cirkvi z 5. storočia.
Úcta k svätému Jánovi Krstiteľovi je na Východe už od dávna veľmi rozšírená. Východná cirkev sa osobitnou úctou vinie k sv. Jánovi Krstiteľovi. Na rozdiel od západu, viac zdôrazňuje jeho prímenie Predchodca (Predteča), než Krstiteľ. Svedčí o tom veľký počet chrámov zasvätených jeho úcte, ikonografia, úcta jeho pozostatkov a až 6 sviatkov na jeho česť v priebehu roka. V priebehu roka je mu zasvätených 6 sviatkov, čo podčiarkuje jeho mimoriadne postavenie v byzantskom obrade. Postave Jána Krstiteľa žiaľ už nepatrí miesto, ktoré jej v pamäti cirkvi právom patrí a ktoré mala od počiatku kresťanstva do polovice minulého tisícročia. Ak cirkev aj napriek tomu doteraz slávi narodenie Jána Krstiteľa, je to preto, lebo si je vedomá ústredného zjavujúceho významu tejto postavy: v evanjeliách začína radostnú zvesť o Kráľovstve vždy Ján.
Božie vyvolenie a zvestovanie narodenia Jána
Príchod Jána Krstiteľa na svet sprevádzali neobyčajné udalosti, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Lukáša (Lk 1, 5-25; Lk 1,57 - 80). Na začiatku jeho príbehu je neplodná stará žena Alžbeta a v chráme otec tiež už v pokročilom veku. Ján je človek, ktorého Izraelu mohol dať len Boh. Jeho rodičia, kňaz Zachariáš a Alžbeta, boli vo vysokom veku a bezdetní, čo v ich kultúre bolo často vnímané ako Božia nepriazeň. Obaja boli spravodliví pred Bohom a žili bezúhonne podľa všetkých prikázaní a nariadení Pánových, boli to „pokorný zostatok“ dôverujúci len Bohu, ako sa spomína v Sof 3,13. Práve k nemu sa Boh obráti s naplnením svojho plánu spásy. Božie vyvolenie nie je ničím podmienené, ani mu nemôžu byť na prekážku ľudské okolnosti ako staroba a neplodnosť; žiada si len jedno - aby bolo všetko pripravené vierou.
Keď Zachariáš vykonával svoju kňazskú službu v jeruzalemskom chráme a prinášal obetu Bohu, zjavil sa mu anjel Gabriel. Anjel mu zvestoval, že sa mu narodí syn, ktorý sa bude volať Ján. Keďže Zachariáš aj Alžbeta boli vo vysokom veku, Zachariáš neuveril tomuto zvestovaniu. Hneď nato onemel, stráca hlas, až kým sa nenarodí Ján, Pánov predchodca, a vtedy sa mu hlas vracia. Čo iné znamená Zachariášovo mlčanie, ako tajomné proroctvo, pred Kristovým kázaním istým spôsobom skryté a uzavreté? Otvorí sa pri jeho príchode, stane sa jasným, keď príde ten, ktorého predpovedalo. Otvorenie Zachariášovho hlasu pri Jánovom narodení je to isté, čo roztrhnutie opony pri Kristovej smrti na kríži.
Takto sa narodí Ján, zvestovaný anjelom, Božím poslom otcovi kňazovi, ktorý práve slúži v chráme, ako je zaznamenané v Lk 1,8 - 22. Jeho počatie (23. septembra) je zviazané so sviatkom Zvestovania a Narodenia Ježiša Krista, lebo sa (na základe svedectva Svätého Písma) udialo šesť mesiacov pred počatím a narodením Ježiša Krista (Lk 1, 5-25). Už je iba šesťmesačným plodom, ktorý rozpozná prítomnosť Mesiáša a Pána Ježiša práve počatého v Máriinom lone a pod srdcom svojej matky je pomazaný Duchom, ktorý na ňu zostupuje (porov. Lk 1,41). Keď potom prichádza na svet, jeho meno ustanovuje jeho povolanie a poslanie - je to meno vybraté Bohom skrze jeho posla: Jochanan, čo znamená „Pán dáva milosť“. Svedkovia tohto narodenia sú plní radosti: „keď sa susedia a príbuzní dopočuli, že jej Pán preukázal veľkú milosť, radovali sa s ňou“. Zachariáš prehovoril až potom, ako rozhodol, že jeho syn sa bude volať Ján, napriek všetkým židovským zvyklostiam. Jeho otec Zachariáš, ktorému nebolo umožnené zvolať požehnanie na ľud na konci chrámovej bohoslužby (porov. Lk 1,22), teraz chváli Boha, pretože rozpoznal jeho Zásah, a prepukne v mesiánsky spev Benediktus, v ktorom sa k dieťaťu obracia slovami: „A ty chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu (Lk 1,76). Tak prišiel na svet ten, „ktorý je najväčší medzi tými, čo sa narodili zo ženy … viac než prorok“ (porov. Lk 7,26.28), ktorý podľa Ježišovho svedectva o ňom nie je svetlom, ale lampou „horiacou a svietiacou“ (porov. Jn 5,35).
Ján Krstiteľ ako predchodca Mesiáša a jeho služba
Ján Krstiteľ odišiel do púšte a neskôr vystúpil ako prorok. Ján žil na púšti v samote, živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil oblek z ťavej kože, je symbolom radikálneho života s Bohom. Za odev mu slúžil plášť z ťavej srsti, prepásaný bol koženým pásom. Pokrmom mu boli kobylky a lesný med (Mk 1, 2 -6). Keď vyrastie a stane sa silným v Duchu Svätom, predstúpi pred Izrael. Hlásal príchod Božieho kráľovstva. Keď mal 30 rokov - okolo roku 27 - opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil ľudí. Mnohí sa k nemu pridávali, medzi nimi aj Ježiš.
Jánovo poslanie bolo jednoznačné: pripraviť cestu Pánovi. Ján je lampa pripravená pre Mesiáša (porov. Ž 132,17; Jn 5,35). Je to Ježišov Majster - Ježiš ho nasleduje ako učeník, pričom „ho predchádza, pretože bol prv než on“ (porov. Jn 1,15.30), „je silnejší ako on“ (porov. Lk 3,16). Ján je priateľ Ježiša, prichádzajúceho ženícha (porov. Jn 3,29). Môžeme povedať, že evanjelium simultánne zachytáva proroctvo a jeho naplnenie: Jána a Ježiša s ich jedinečnosťou a špecifickým povolaním spája základná jednomyseľnosť v napĺňaní Božích plánov, rovnaká rozhodnosť v službe Kráľovstvu. Ján v ňom rozpoznal Spasiteľa a pokrstil ho. Ježiš po krste šiel hlásať radostnú zvesť do Galiley. Ján zostal pri Jordáne, kde pokračoval v napomínaní hriechu.
Ján Krstiteľ | Biblické príbehy
Ján Krstiteľ, ako posledný starozákonný prorok a predchodca Krista, vystupuje ako silný hlas volajúceho na púšti. Jeho osud sa znovu spojí s Ježišovým do tej miery, že udalosti z jeho života, rozprávané evanjeliami nie sú len predobrazom Ježišových udalostí, ale dejú sa súčasne a súbežne s nimi tak, že jedni predpokladajú druhé. Je pravdepodobné, že Ježiš bol v určitom období Jánovým učeníkom a zdieľal s ním život jeho komunity. Až keď Ján zomrie násilnou smrťou, ukáže sa naplnenie jeho života a poslanie v Ježišovi. Určite nie je náhoda, že kráľ Herodes pokladá Ježiša za „Jána Krstiteľa, ktorý vstal zmŕtvych“ (porov. Mk 6,14).
Ján Krstiteľ: Rozhranie medzi Starým a Novým Zákonom
Zdá sa, že Ján tvorí akési rozhranie medzi dvoma zákonmi, Starým a Novým. Veď sám Pán svedčí, že je istým medzníkom: „Zákon a Proroci sú až po Jána Krstiteľa.“ Vo svojej osobe teda predstavuje Starý a ohlasuje Nový. Pretože predstavuje Starý, rodí sa z dvoch starcov, a pretože ohlasuje Nový, je už v živote matky vyhlásený za proroka. Ešte sa nenarodil a už sa radosťou zachvel v matkinom lone pri príchode svätej Márie. Už tam mal poslanie, poslanie skôr, ako sa narodil. Ukazuje sa, čí bude predchodca, skôr, ako by ho on videl. Sú to božské veci a presahujú mieru ľudskej krehkosti. Napokon sa narodí, dostáva meno a rozväzuje sa otcov jazyk. Keby bol Ján zvestoval seba samého, Zachariášove ústa by sa neboli otvorili. Jazyk sa rozväzuje, lebo sa rodí hlas. Lebo keď už Ján zvestoval Pána, opýtali sa ho: „Kto si ty?“, odpovedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti.“ Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“.
Ján Krstiteľ | Biblické príbehy
Keď sa Ján chystal ukončiť svoj život, povedal: „Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách“ (Sk 13, 25). Svätý Ján Krstiteľ je príkladom pokory a správneho úmyslu. Nikdy sa nesnažil svietiť vlastným svetlom, ohlasovať sa, využívať svoje povolanie na získanie významu či iných osobných výhod. „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba“ (Jn 3, 27), vysvetlil niekoľkým svojim učeníkom, keď sa začali obávať, že jeho nasledovníkov začína ubúdať. „Táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 29-30), pokračoval. Apoštolát a obrátenie sŕdc sú Božou úlohou, na ktorej sme pokornými spolupracovníkmi. On je pánom ovocia a času. Podľa slov svätého Augustína si Ján vždy uvedomoval, že „on je hlas, ale Pán je Slovo, ktoré na počiatku už existovalo. Ján bol pominuteľným hlasom, Kristus bol od počiatku večným Slovom“.
Postava Jána Krstiteľa v evanjeliu nás pozýva uvažovať o Božom pláne, ktorý predchádzal jeho narodeniu. „Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno“ (Iz 49, 1). Tieto slová proroka Izaiáša vyslovujú jednu z najhlbších skutočností ľudskej existencie: neobjavili sme sa na tejto zemi náhodou, ani nie sme len ďalším anonymným a nepodstatným exemplárom nášho druhu. Náš príchod do života je zároveň Božím povolaním, voľbou, ktorá sľubuje šťastie a poslanie. Stvoril nás takých, akí sme, s každou našou zvláštnosťou; vyslovil naše vlastné, osobné meno, chcel, aby sme boli jedineční a neopakovateľní. „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky,“ hovorí žalmista. „Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem“ (Ž 139, 13-14). „Boh od teba niečo chce, Boh na teba čaká (…). Pozýva ťa snívať, chce, aby si videl, že s tebou môže byť svet iný. Ale ak neurobíš všetko, čo je v tvojich silách, svet nebude iný.“
Svätý Josemaría vysvetlil, že na to, aby sme prijali svetlo nášho Pána a nechali ho osvetliť zmysel našej existencie, „je treba milovať, s pokorou si vedieť priznať našu potrebu byť spasení a spolu s Petrom vyznať: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života (…). Ak budeme naozaj takto konať, ak necháme do nášho srdca vstúpiť Božie slovo, budeme môcť právom zopakovať, že nekráčame v temnotách, pretože nad našimi úbohosťami a osobnými nedostatkami svieti Božie svetlo tak, ako slnko nad búrkou.“ „A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu“ (Lk 1, 76). Tieto Zachariášove slová, ktoré opakujeme v alelujovom verši pred evanjeliom, poukazujú na nerozlučné spojenie medzi povolaním a poslaním, medzi volaním a misiou. Veľkosť Jánovho povolania v skutočnosti spočíva v neopakovateľnom význame jeho poslania. „Najväčší z ľudí bol poslaný vydať svedectvo o tom, ktorý bol viac ako človek,“ hovorí svätý Augustín. Origenes dodáva ďalší aspekt Krstiteľovho povolania, ktorý siaha až do našich dní: „Jánovo tajomstvo sa vo svete realizuje aj dnes. Ktokoľvek je predurčený uveriť v Ježiša Krista, je potrebné, aby do jeho duše najprv vstúpil Jánov duch a sila, aby pripravil Pánovi dobre disponovaný ľud (Lk 1, 17) a aby vyrovnal cesty, narovnal chodníky (Lk 3, 5) drsného srdca. Nielen v tom čase sa vyrovnali cesty a vyrovnali chodníky, ale aj dnes Jánov duch a sila predchádza príchod Pána a Spasiteľa.“ Každý kresťan je tiež povolaný pokračovať v poslaní Jána Krstiteľa a pripravovať ľudí na stretnutie s Kristom: „Aké krásne je správanie Jána Krstiteľa!“, hovorí svätý Josemaría. „Aké čisté, aké šľachetné, aké nezištné! Jeho učeníci poznali Krista len z počutia a on ich viedol k dialógu s Majstrom; umožnil im, aby ho videli a jednali s ním; dal im príležitosť obdivovať zázraky, ktoré konal.“ Život svätého Jána Krstiteľa bol striedmy a kajúci, v súlade s posolstvom obrátenia, ktoré zdieľal. Jeho kázanie bolo nebojácnym ohlasovaním Božej pravdy, o ktorej vydával svedectvo až do svojej smrti. Podobne ako on, aj my sme povolaní prinášať Krista na miesta, kde sa odohráva náš život. S týmto cieľom, podobne ako Ján a jeho učeníci, upriamime svoj pohľad na Ježiša, aby sme naplnení jeho životom pozývali k tomu istému aj ľudí okolo nás.
Sťatie hlavy Jána Krstiteľa
Jánovo posolstvo pokánia a odsúdenia hriechu viedlo k jeho mučeníckej smrti. Herodes Antipas usúdil, že hnutie vyvolané Jánom je nebezpečné, že jeho neustále napomínanie z cudzoložstva je nehanebné a tak, dal Jána uväzniť (Mt 14, 3 - 5; Mk 6, 17 - 18). Jánov koniec urýchlila pasca Herodiady a jej dcéry. Ján bol sťatý na hrade Machaeri pri Mŕtvom mori (Mt 14, 6 -12; Mk 6,19 - 29). Keď Herodiada dostala hlavu sv. Jána, dala ju zakopať na bezpečné miesto. Jánovo telo pochovali jeho učeníci (porov. Mk 6,29). Jeho smrť si Cirkev pripomína 29. augusta.
Ďalšie sviatky spojené so svätým Jánom Krstiteľom v liturgickom roku
Úcta svätého Jána Krstiteľa je na Východe pradávna a rozšírená, o čom svedčí množstvo chrámov zasvätených jeho pamiatke, bohatá ikonografia a, ako bolo spomenuté, až šesť sviatkov v priebehu roka, ktoré oslavujú rôzne aspekty jeho života a poslania.
1. Počatie sv. Jána Krstiteľa (23. september):Tento sviatok počatia je zviazaný so sviatkom Zvestovania a Narodenia Ježiša Krista, lebo sa (na základe svedectva Svätého Písma) udialo šesť mesiacov pred počatím a narodením Ježiša Krista (Lk 1, 5-25). Nevýrazné svedectvá o existencii tohto sviatku pochádzajú už zo začiatku 4. storočia. Počatie Jána Krstiteľa zvestoval archanjel Gabriel jeho otcovi Zachariášovi (5. september) v Jeruzalemskom chráme (Lk 1,5 - 25).
2. Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa (29. august):Tento sviatok pripomína tragický koniec života Jána Krstiteľa. Ako už bolo spomenuté, Ján bol uväznený Herodesom pre svoje neohrozené kázanie a napomínanie Herodesa pre jeho nemravný a hriešny život. Na žiadosť Herodiady a jej dcéry Salome bol vo väzení sťatý.
3. Prvé a druhé nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (24. február):Po sťatí hlavy sv. Jána Krstiteľa sa Herodiada postarala, aby bola jeho hlava zakopaná na neznáme miesto. Jana, žena Chúzu, Herodesovho správcu, vedela, kde je hlava sv. Jána Krstiteľa zakopaná, vybrala ju a pochovala na Olivovej hore. Neskoršie ju našiel jeden mních, keď kopal základy pre chrám. Schoval ju u seba. Pred svojou smrťou ju pochoval na tom istom mieste, kde ju našiel. Po 300 rokoch, keď sa tam budoval chrám, sa hlava našla. Ostala na tom istom mieste a po čase sa na ňu zabudlo. Za čias Konštantína Veľkého (21. mája) prišli dvaja mnísi zo Sýrie do Jeruzalema na sväté miesto. Údajne sa im zjavil sv. Ján Krstiteľ a ukázal im miesto, kde sa nachádzala jeho hlava. Vykopali ju, no na spiatočnej ceste domov ju ľahkomyseľne dali jednému hrnčiarovi. Neskôr ju získal arián Eustach, ktorý ju zakopal v jaskyni blízko Emáuz. Na tomto mieste bol neskôr vybudovaný kláštor (monastier). Predstavenému (archimandritovi) sa tu roku 452 zjavil sv. Ján Krstiteľ a ukázal mu miesto, kde je pochovaná jeho hlava. To sa stalo v roku 452 a je to považované za druhé nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa. Dôkazy o tomto sviatku pochádzajú z 5. storočia. Prvé a druhé nájdenie hlavy sa slávi 24. februára.
4. Tretie nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (25. máj):V 8. storočí, v dobe obrazoboreckých bojov, odniesli hlavu sv. Jána Krstiteľa z Carihradu do Komany v Malej Ázii, aby ju ochránili pred znesvätením. V roku 857 ju znova našli. Bola slávnostne prenesená do Carihradu. V čase križiackych výprav ju odniesol neznámy latinský kňaz. V súčasnosti sa nachádza v Chráme sv. Silvestra v Ríme.
5. Zbor sv. Jána Krstiteľa (7. január):Tak je tomu aj deň po sviatku Bohozjavenia, kedy sa veriaci zhromaždili, aby si zvlášť uctili pamiatku Pánovho krstiteľa Jána. Tento sviatok, nazývaný "Synaxis" alebo "Zbor", je tradičným spôsobom, akým Východná cirkev ctí svätých bezprostredne po významných udalostiach v živote Ježiša, s ktorými sú úzko spojení.
Ikonografia a trvalá úcta k Jánovi Krstiteľovi
Atribútmi, ktorými sa zobrazuje, sú jahňa, krstiteľská nádoba, palica a púštny odev. Ján Krstiteľ vystupuje ako posledný starozákonný prorok a predchodca Krista. Je nebeským patrónom všetkých príslušníkov prešovského biskupstva, pričom Katedrálny chrám prešovského biskupstva je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Úcta k svätému Jánovi Krstiteľovi pretrváva v kresťanstve ako svedectvo o jeho kľúčovej úlohe v dejinách spásy a ako inšpirácia pre osobnú vieru a pokoru pred Božím plánom.
tags: #kedy #je #narodenie #jana #krstitela #v