Pripravenosť na vstup do prvej triedy ovplyvňuje u dieťaťa viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných i vonkajších podmienok jeho vývoja. Vnútorná pripravenosť závisí od vrodených dispozícií dieťaťa. Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. V tomto období sa viac ako inokedy hovorí o školskej zrelosti, respektíve pripravenosti na vstup do školy. Každé dieťa prechádza obdobím vyspelosti veľmi individuálne. Za nepripravené dieťa môžeme označiť také dieťa, ktorého vývin bol v niektorej z oblastí oslabený.
Prejavy nepripravenosti dieťaťa na školu: Komplexný pohľad na vývinové oblasti
Nepripravenosť dieťaťa na školskú dochádzku sa môže prejavovať v rôznych oblastiach jeho vývinu, pričom jednotlivé kritériá školskej zrelosti môžu vykazovať aj veľké rozpory a protiklady. Môže ísť o disproporcie medzi telesnou a psychickou stránkou, ale aj disproporcie v samotnej telesnej, psychickej alebo sociálnej oblasti. Identifikácia týchto znakov je kľúčová pre včasnú podporu a zabezpečenie hladkého prechodu do školského prostredia.
Fyzické prejavy: Keď telo ešte nie je celkom pripravené
Telesný vývin dieťaťa posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy, ide o prvú premenu telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Ak tieto zmeny neprebehnú dostatočne, dieťa môže mať problém s jemnou motorikou, ktorá je nevyhnutná pre písanie a manipuláciu s menšími predmetmi v škole.
Zo skúseností možno konštatovať, že nižší vzrast dieťaťa, ako aj častá chorobnosť môže spôsobovať rýchlejšiu unaviteľnosť dieťaťa a nižšiu odolnosť voči záťaži. Taktiež to môže viesť k nevýhodnejšiemu postaveniu v rámci detského kolektívu, vyvolávajúc pocity menejcennosti, slabosti či ohrozenia. U predčasne narodených detí, prípadne detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, sa odporúča špeciálne a cielene overiť školskú zrelosť, nielen kvôli možnosti oneskoreného vývinu, ale aj kvôli častejším poruchám pozornosti alebo aktivity. Telesná zrelosť síce nie je považovaná za prvotný ukazovateľ zrelosti, je však potrebné ju brať do úvahy.
Emocionálne výzvy: Krehká duša predškoláka a zvládanie záťaže
Predpokladom úspechu v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo byť odolné voči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivosť dieťa ľahko vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeho výkonnosť, čo sa môže prejaviť v slabších školských výsledkoch aj napriek primeraným intelektovým schopnostiam. V rámci emočnej zrelosti psychológ posudzuje psychickú odolnosť voči frustrácii, sklamaniu a neúspechu, s ktorými sa dieťa po nástupe do školy môže stretnúť. Pre jeho ďalší zdravý a harmonický vývin je potrebné, aby sa vedel s nimi primerane vysporiadať, aby sa nestali pre neho zdrojom neurotizácie. Preťažený nervový systém spôsobuje produkciu rôznych psychických alebo telesných prejavov, u detí sa napríklad môže objaviť zajakávanie, tiky, pomočovanie a podobne.
Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine, čo je základ pre budovanie emocionálnej stability. Ak dieťa nemá dostatočne rozvinutú schopnosť zvládať svoje vlastné emócie primeraným spôsobom, bude mať v škole problémy s prispôsobením sa novým situáciám a s vysokými nárokmi, ktoré sú naň kladené. To môže viesť k nepozornosti, netrpezlivosti a celkovému pocitu preťaženia.
Čo je emocionálna stabilita? - Cesta osobného rastu
Sociálne interakcie: Úskalia začlenenia do kolektívu
Ku citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky, prípadne inej blízkej osoby, na viac hodín. Taktiež sa musí podriadiť autorite doteraz cudzej osoby - učiteľky. Na nové prostredie a osoby by si malo zvykať bez väčších problémov, čo znamená, že neplače, neskrýva sa za rodičov, ani neuteká. Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa by nemalo byť v tomto veku medzi svojimi vrstovníkmi bojazlivé, plačlivé a ani agresívne.
V oblasti sociálnej zrelosti je dôležité, aby dieťa zvládalo odlúčenie od rodiny, dokázalo sa zaradiť do kolektívu, vytvárať primerané vzťahy s rovesníkmi, primerane s nimi komunikovať, zapájať sa do spoločných hier a spolupracovať. Ak nemá viacerých súrodencov, fungovanie v skupine a delenie sa o veci sa doma nenaučí. Je dôležité všímať si, ako dieťa reaguje na neznáme prostredie, prípadne zmenu prostredia, teda aká je jeho adaptabilita. Veľký krok v emocionálnom a sociálnom dozrievaní dieťaťa predstavuje práve odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej dieťa bude dôverovať, prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám a nadväzovanie vzťahov.
Kognitívne nedostatky: Obtiaže v myslení a učení
V oblasti zrelosti kognitívnych schopností psychológ posudzuje rôzne aspekty. Ide o grafomotoriku a jemnú motoriku, vizuomotorickú koordináciu, rečový prejav (formálnu a obsahovú stránku), schopnosť slovného porozumenia a sluchového rozlišovania, sluchové a zrakové vnímanie, vnímanie priestoru a času, a úroveň pozornosti a pamäte. Príkladom konkrétnej schopnosti je, že dieťa dokáže si zapamätať vetu zloženú zo 7-8 slov a zopakuje ju.
Hovorená reč je východiskom písanej reči, preto je dôležité, aby sme jej venovali pozornosť ako jednej z prvých oblastí. Je potrebné, aby dieťa vyslovovalo správne všetky hlásky, keď začína s nácvikom písania. Tým sa zabráni problémom pri písaní a neskoršej neúspešnosti v škole i v živote. Počas zápisu do školy dávajú deťom aj takzvané zápisné úlohy, napríklad niečo nakresliť, pomenovať farby, určiť počet predmetov, tvary alebo povedať básničku. Takto zisťujú prípadné rečové nedostatky, rozumovú a grafickú vyspelosť alebo zaostalosť.
Deti s nerovnomerným vývinom jednotlivých psychických funkcií, napríklad v uvedených oblastiach, môžu byť tiež považované za nepripravené. Aj keď tieto naučené schopnosti sú zvyčajne výsledkom snahy rodičov i učiteľov v materskej škole, nie sú určujúce z hľadiska posudzovania školskej zrelosti. Dieťa môže mať znalosti a schopnosti mechanicky naučené, a zároveň nemusí byť zrelé pre školu. Včasnou diagnostikou v predškolskom veku dokážeme u predškolákov zachytiť aktuálnu úroveň kognitívnych schopností a zručností, a tým včas identifikovať deti, ktoré vykazujú znaky rizikového vývinu z hľadiska ich očakávaného zaškolenia.
Nedostatok pracovných návykov a motivácie: Výzvy v školskej práci
V neposlednom rade sa psychológ zaujíma o pracovné predpoklady a návyky, v rámci čoho zisťuje záujem o učenie. Neprimerane vysoké nároky kladené školou môžu u detí vyvolať nepozornosť, netrpezlivosť. Deti nemusia rozpoznať hru od úlohy, nedokážu samostatne pracovať, neplnia si povinnosti a nedokážu sa podriadiť pravidlám školy a podobne. Tieto aspekty sú dôležitou súčasťou školskej spôsobilosti.
Hlbšie pochopenie školskej pripravenosti a zrelosti
Otázka školskej zrelosti a školskej pripravenosti je mnohostranná a dotýka sa viacerých oblastí vývinu. Úroveň vyspelosti dieťaťa sa označuje pojmami školská spôsobilosť či školská zrelosť. Je dôležité si uvedomiť, že ak sa zistí, že je dieťa nespôsobilé na školskú dochádzku, neznamená to, že musí zaostávať v rozumovom vývine.
Školská zrelosť verzus školská spôsobilosť: Kľúčové rozdiely
Tradične sa v pedagogike a psychológii rozlišuje školská zrelosť a školská spôsobilosť. Zelinková, O. (2012) hovorí, že „Školská zrelosť znamená dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou.“ Zrelosť súvisí predovšetkým so stupňom vývinu a zrelosťou nervového systému dieťaťa, najmä so zrelosťou mozgových štruktúr, ktoré sú zodpovedné za všetky menované oblasti.
Naproti tomu, pojem školská spôsobilosť postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska schopností, ako sú vnímanie, predstavivosť, pozornosť, pamäť, myslenie, a tiež vplyvu prostredia a výchovy. Školskou spôsobilosťou sa označuje súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy. Pri školskej spôsobilosti nejde len o nadobudnuté vedomosti a schopnosti dieťaťa, ale veľmi dôležitá je práve biologická zrelosť nervového systému, ktorá podmieňuje schopnosť sústredenia, pracovnej vytrvalosti, kontrolu impulzivity, mieru pohyblivosti, vyspelosť jemnej motoriky a podobne.
Vplyv vnútorných a vonkajších faktorov na vývin dieťaťa
Vnútorná pripravenosť dieťaťa závisí od vrodených dispozícií. Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia, pričom je veľmi dôležité odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ale ani príliš vysoká miera podnetnosti, takzvaná prestimulovanosť dieťaťa. Dieťa by malo mať v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky a podobne.
Deti sa narodia s oveľa väčším množstvom neurónov v porovnaní s tým, koľko sa ich zachová v dospelom mozgu. Mozog postupne stráca nervové spojenia aj neuróny (mozgové bunky), ktoré sú málo používané a zapájané. Najintenzívnejšie tento proces, známy ako „pruning“, prebieha práve počas prvých mesiacov a rokov života, synaptické spojenia a bunky sa tvoria a zanikajú veľmi rýchlo v priebehu hodín až dní. Dôležité sú preto už od prvých mesiacov života podnetné zážitkové hry, ktoré podporujú optimálny rozvoj mozgu dieťaťa počas kritického obdobia formovania nervových dráh a pomáhajú tak zvýšiť možnosti a efektivitu jeho neskoršieho rozvoja a vzdelávania.
Dôsledky nepripravenosti: Cesta k neúspechu a traumám
V súčasnosti sa kladú vysoké nároky na kvalitné vzdelanie detí, no nie vždy sa tento proces darí zvládať hladko a bez výraznejších ťažkostí. Okrem detí s poruchami učenia aj deti predčasne zaškolené - nezrelé pre školskú prácu, tvoria rizikovú skupinu, pre ktorú sa škola a učenie stávajú frustrujúcimi faktormi. V praxi sa stretávame so žiakmi, ktorí boli zaškolení aj napriek nezrelosti a nepripravenosti na podmienky školy a proces aktívneho a systematického učenia sa. Pre tieto deti škola často predstavuje určitú formu stresu, dieťa nemá radosť zo získavania nových informácií, nestíha tempu triedy, a učenie sa stáva pre neho záťažou. Rastú nároky na žiakov, v dôsledku ktorých je čoraz viac detí ohrozených nezdarmi v škole. Pre nezrelé deti je vstup do školy začiatkom nepretržitých neúspechov a psychických tráum.
Problémy vyplývajúce z predčasne zaškoleného, nepripraveného dieťaťa často pretrvávajú podľa našich skúseností aj niekoľko rokov vo forme ťažkostí v učení a správaní. Aj napriek primeraným intelektovým schopnostiam a snahe niektoré deti dosahujú slabé školské výsledky, a v dôsledku školského neúspechu sa začínajú cítiť ako neschopné a menejcenné. Nástup dieťaťa do školy je spojený s nutnosťou osamostatnenia a prijatia zodpovednosti za vlastné správanie a jeho dôsledky. Psychické príčiny nepripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie zahŕňajú najmä charakter výchovy v rodine. Z uvedeného môžeme konštatovať, že príčin nedostatočnej pripravenosti dieťaťa na školu je mnoho.
Čo je emocionálna stabilita? - Cesta osobného rastu
Systémová podpora a individuálny prístup
Pre zabezpečenie optimálneho štartu dieťaťa do školy je dôležité poznať legislatívne rámce a možnosti individuálneho prístupu.
Úloha vekovej hranice a možnosti odkladu školskej dochádzky
V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšených 6 rokov, a to do 1. septembra (alebo do 31. augusta v danom roku). Každé dieťa, ktoré spĺňa túto podmienku, musí byť v danom roku zapísané do školy. Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok. O odklad povinnej školskej dochádzky môže požiadať rodič na podnet psychológa, lekára alebo učiteľky materskej školy. Môže tak urobiť pri zápise dieťaťa do školy, taktiež počas jarných mesiacov, čo je optimálne.
V prípade, že dieťa nie je zrelé pre nástup povinnej školskej dochádzky, rodič môže požiadať školu o odklad povinnej školskej dochádzky a svoju žiadosť doložiť odporúčaním Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Povinnosť zapísať svoje dieťa do školy však má aj v prípade, že je rozhodnutý požiadať o odklad povinnej škôlskej dochádzky. Na zápise sa dohodne so zástupcami školy, kde dieťa zapísal, o ďalšom postupe.
Existuje aj možnosť predčasného zaškolenia, ak je dieťa narodené po 1. septembri, respektíve dovŕši 6 rokov v termíne od 1. septembra do 31. decembra. Nepripravené dieťa s normálnymi intelektovými schopnosťami, ale s čiastkovými nedostatkami v niektorej z uvedených oblastí, môže byť po odklade školskej dochádzky zaradené do 1. ročníka základnej školy, pričom sa očakáva, že sa procesom ďalšieho vývinu tieto nedostatky odstránia a vyrovnajú.
Diagnostika školskej zrelosti: Pohľad odborníkov
V priebehu mesiaca apríl sa na všetkých základných školách konajú zápisy do prvého ročníka. V týchto dňoch v mnohých materských školách realizujú psychológovia diagnostiku alebo vyšetrenie školskej zrelosti. Termín vyšetrenie mnohým rodičom i deťom evokuje niečo podobné ako podstupujú v rámci lekárskeho vyšetrenia. Mnohokrát sa stretávame s názvom „testovanie“ školskej zrelosti, ktoré nám mnohým podozrivo pripomína testovanie zo školských lavíc. Avšak okrem toho, že sa s deťmi v rámci diagnostiky školskej zrelosti hráme na školu, to s písaním testov ako ho poznáme zo školského prostredia nemá veľa spoločného.
Psychológovia sa hravou formou najprv snažia deťom im blízkym spôsobom vysvetliť, čo ich čaká a prečo je to pre nich dôležité. Hrovou formou sa potom dostávajú od jednej úlohy k druhej, kde deti v rámci malej skupiny riešia úlohy zamerané na oblasti zrakového a sluchového vnímania, fonematického uvedomovania, jemnej motoriky, grafomotoriky, pamäte, pozornosti, reči a rečového porozumenia a podobne.
Na rozdiel od psychológmi vyšetrovanej školskej zrelosti, obsahom zápisu do základnej školy sú väčšinou naučené schopnosti, ktoré spadajú pod pojem „školská pripravenosť“. Tieto naučené schopnosti sú zvyčajne výsledkom snahy rodičov i učiteľov v materskej škole, avšak nie sú určujúce z hľadiska posudzovania školskej zrelosti. Kým telesnú zrelosť posudzuje lekár, ostatné menované oblasti školskej zrelosti posudzuje psychológ práve pri spomínanom vyšetrení školskej zrelosti.
Rodič ako sprievodca: Strategická príprava na vstup do školy
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v príprave dieťaťa na školu. Ich vlastná istota a strategický prístup k adaptačnému procesu môže výrazne ovplyvniť úspešnosť dieťaťa.
Odlúčenie od matky a budovanie bezpečia: Základ adaptácie
Odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj jeho rodiča. Pred nástupom do škôlky sa veľa rodičov o dieťati pýta a dieťa sa pozýva na pozorovanie, aby sa videlo, či je vôbec schopné vzdialiť sa od mamy a ísť k hračkám, alebo sa jej stále drží. Na nezrelých deťoch vidno úzkosť. Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma s mamou. Vždy sme smutní, ak sa lúčime s niekým, koho milujeme. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch. Odlúčenie a separácia má však v živote dieťaťa z viacerých dôvodov veľký význam.
Tréning separácie sa považuje za kľúčový. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok. Možno to robiť s pomocou otca, babičiek a podobne. Vývinovo si má dieťa prechádzať určitými štádiami a veľmi dôležité výzvy sú pri tom aj odlúčenia. Vo vývinovej psychológii sa hovorí o štádiách, kedy sa dieťa cíti byť súčasťou tela matky, postupne prechádza do diády, teda už vníma „ja a ty“. V tomto momente ho má začať rodič trošku púšťať.
Rodičia by mali začať dieťaťu dávať viac voľnosti, možnosť spoznávať svet okolo seba. Je dôležité, aby si rodičia cez dieťa neriešili svoje neistoty a nezdravo nenaväzovali deti na seba, pretože neskôr je to pre ich deti ťažšie. Takéto deti majú väčšie problémy s nadväzovaním nových vzťahov. Je lepšie stáť pri nich a byť im oporou, keď to potrebujú. Po diáde prechádza dieťa do triády, kedy sa priberá otec, a na to si začne dieťa vytvárať ďalšie vzťahy. Rodič si môže otestovať, či je dieťa zrelé na odlúčenie od mamy, najprv doma. Matka môže ísť do obchodu a dieťa zostane s babkou, začať je dobré s krátkymi intervalmi. Ak má dieťa problém zostať s inou osobou bez mamy, už je to prvý znak, že môže mať problém s odlúčením. Dobré je využívať rôzne krúžky či detské centrá, aby si zvykalo, že sú okrem neho ďalšie deti, že učiteľka dáva nejaké inštrukcie a ono ich má nasledovať. Ak dieťa mamu stále nesleduje, je to dobré znamenie.
Plynulá adaptácia: Minimalizácia stresu a postupné kroky
Rodičia musia byť sami presvedčení, že dieťa chcú dať do škôlky. Akonáhle majú neistotu, či by ešte nemali počkať a podobne, tak to nie je dobre. Ak aj o tejto svojej neistote nehovoria, dieťa ju vycíti. Dieťa vždy cíti našu neistotu, nech robíme čokoľvek. Mali by si byť teda v prvom rade istí svojím rozhodnutím a uvedomiť si, že toto obdobie je vždy ťažké. Pri istote rodičov zohráva dôležitú rolu aj výber škôlky, kam svoje dieťa dávajú. Mali by sa vopred porozprávať s jej vedením, učiteľkami a budú cítiť, či sú to ľudia, ktorým chcú svoje dieťa zveriť. Musia tomu zariadeniu a jeho učiteľkám dôverovať. Ak to tak necítia, nemali by dieťa do tej škôlky dávať, pretože to nebude fungovať.
Neodporúča sa robiť naraz veľa zmien v čase nástupu do škôlky. Mali by sme si zodpovedne naplánovať nástup dieťaťa do škôlky a podmieniť tomu aj ostatné veci. Ak rodič nastupuje do práce, mal by zaškôlkovať dieťa aj 2 až 6 mesiacov vopred, ako nastúpi do práce. Je to úplne nová situácia pre všetkých. Odnaúčanie od plienok, cumlíka či dojčenia je dôležité robiť vopred, lebo tých zmien by bolo na dieťa veľa. Podobne aj v prípade, ak sa má narodiť súrodenec. Každá zmena prináša dieťaťu pocit narušenia istoty a bezpečia. Bude sa musieť vyrovnávať so zmenami, ktoré budú výrazne vplývať na jeho život. Čím menej zmien, tým lepšie.
Ideálny adaptačný proces začína predprípravnou fázou, kedy by rodičia mali o škôlke deťom rozprávať. Mali by im hovoriť, čo sa tam deje, hrať sa na ňu, a čítať si príbehy, kde sa spomína nástup dieťaťa do škôlky. Z rozprávky sa dokáže dieťa krásne vcítiť do situácie a mať predstavu, čo ho asi čaká. Potom by sa mali chodiť prechádzať k škôlke, a ak sa dá, ísť sa do nej pozrieť. Úžasné by bolo, ak by všetky škôlky umožňovali, aby rodičia mohli zotrvať aspoň prvé dni 30 minút až 1,5 hodiny. Nesmie to byť viac. Dieťa si nemá zvykať fungovať v prostredí s rodičom, ale bez neho. Rodič by mu mal sprostredkovať pocit istoty a bezpečia.
Ak dieťa vyzerá bezproblémovo, už aj druhý deň ho možno nechať samé. Povieme mu, že si ideme nakúpiť jabĺčka a zatiaľ môže napríklad postaviť s deťmi vežu. Tak, aby sme vedeli dodržať ten sľub a prídeme preň aj s jabĺčkami. Dieťa má pocit, že rodič dodržal sľub a zároveň vie, kde bol. Deti musia vedieť, kam mama odišla. Rodič nesmie meškať, hlavne v prvé dni neexistuje, aby meškal, lebo to nabúra u dieťaťa pocit jeho istoty. Čas v škôlke dieťaťu sa postupne predlžuje. V prvý deň tam môže byť pol hodinu, ďalší deň hodinu a pol. Ak nemá problém, tak aj pol dňa. Ak je úzkostnejšie, necháme ho len hodinu a pol. Treba to riešiť individuálne a sledovať, ako reaguje. Je dôležité dobre naplánovať, kedy sa dieťa dostane z pol dňa na celý deň, bežne sa hovorí o jednom až dvoch týždňoch.
Spracovanie zážitkov: Pochopenie správania dieťaťa doma
Stres zo zmeny môže prispievať k tomu, že sú niektoré deti často choré. Nemusí to byť len stresom, ale aj zvýšenou záťažou. Tým, že sa kladú väčšie požiadavky na dieťa, musí nasledovať inštrukcie, prispôsobiť sa režimu, je tam viac detí, nové aktivity, je z toho unavené. Keď je organizmus vyčerpaný, má slabšiu imunitu a ľahšie ochorie. S týmto vyčerpaním súvisí aj to, že bývajú deti po návrate zo škôlky podráždenejšie a plačlivejšie.
Na jednej strane je adaptácia, ktorá sa deje v škôlke. Dieťa je najprv väčšinou vo fáze pozorovateľa, sleduje, čo sa okolo neho deje, nezapája sa veľmi. Potom sa začne aktívnejšie zapájať, skúša, testuje a následne si začne hľadať v kolektíve pozíciu. Zmeny v správaní nastanú aj doma. Dieťa bude unavenejšie, môže byť uzavretejšie, potrebuje si spracovať zážitky. Často býva doma aj mrzutejšie. Tým, že v škôlke sa začne prispôsobovať novým pravidlám a režimu, doma môže skúšať posúvať túto hranicu a nechce sa mu už počúvať inštrukcie. Môže s rodičom viac bojovať, lebo potrebuje niekde „vypustiť paru“. Niekedy deti dostanú záchvat hnevu ešte v šatni, keď príde rodič. Mali by mu však dať šancu vykričať sa, uvoľniť sa. Nie je to znakom toho, že by mu v škôlke bolo zle.
tags: #kedy #je #nepripravene #dieta #na #ms