Správny spánok dieťaťa je pre jeho zdravý vývoj, fyzické aj psychické zdravie, kľúčový. Rodičia často stoja pred otázkou, kedy je ten správny čas poslať svoje dieťa do postele, aby bol jeho spánok kvalitný a dostatočný. Táto problematika je obzvlášť dôležitá v období, keď deti prestávajú potrebovať popoludňajší spánok, čo býva zvyčajne okolo tretieho roku života, ale môže sa líšiť dieťa od dieťaťa.
Význam pravidelného spánkového režimu od útleho detstva
Kvalitný a pravidelný spánok je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré pre svoje zdravie potrebujeme. Nedostatok spánku má u detí výrazný dopad na ich správanie a výkony. Pevný spánkový režim je dôležitý nielen u bábätiek, ale aj u starších detí a prináša so sebou mnoho benefitov. Štúdie ukazujú, že deti, ktoré chodia spať v rovnakom čase, majú lepšiu kvalitu spánku, spia dlhšie a zlepšujú sa aj ich školské výsledky. Vedúca štúdie o spánku detí Ruth Gruberová zdôrazňuje, že rodičia by mali byť v tejto veci zásadoví a deti posielať do postele každý deň v rovnaký čas, pričom výrazné odchýlky by nemali dovoliť ani počas víkendov. Rozdiel by nemal presiahnuť jednu hodinu.
Výskum na vzorke 11 tisíc matiek a ich detí do 6 rokov potvrdil, že pravidelný čas ukladania na spánok pomáha deťom v zdravom vývine. Tieto deti spávali v priemere o hodinu viac, mali lepší spánok, kratšie im trvalo zaspávanie, menej sa v noci budili a ich spánok trval dlhšie.
Ako nedostatok spánku ovplyvňuje detský mozog
Potreba popoludňajšieho spánku a jeho zrušenie
Obdobie od troch rokov u mnohých detí prináša zmenu, kedy už denný spánok nepotrebujú. Ako to ale rozoznať? Vaše dieťatko môže javiť všetky známky prechodu na menej spánku, alebo len niektoré. Je dôležité zvážiť, či by nepomohlo skrátenie denného spánku z dlhšieho obdobia na 45-60 minút. Problematická vie byť situácia, ak dieťatko chodí do škôlky, kde vždy nakoniec zaspí, a rodičia sa ocitnú v začarovanom kruhu neskorej večierky, ranného budenia a únavy počas dňa.
Argumenty rodičov nespavcov často poukazujú na to, že popoludňajší spánok by mohol pomáhať rastu a vývoju detí, no nie vždy obstojí. Nevidno vždy jasný dôvod na to, aby deti cez obed spali. Navyše, ak sú v rodine súrodenci, môže to narúšať chod rodiny a aktivít, a je náročné skoordinovať viacero spánkových režimov. Niektorí rodičia sa mylne domnievajú, že ak dieťa nebude spať cez obed, rýchlejšie zaspí večer. Opak je však pravdou - vyčerpané dieťa bez odpočinku zaspáva dlhšie, nepokojnejšie a spánok nie je hlboký.
Posledný denný spánok je prirodzenou súčasťou vývoja, no jeho načasovanie a dĺžka sa menia. Deti v batoľacom veku (rok až tri roky) spánok v polovici dňa potrebujú. Dieťa v tomto veku by malo denne spať 13 hodín, z toho 11 v noci, čo znamená dve hodiny na oddych cez deň. Každé dieťa je individuálne; niektoré skončia s obedňajším spánkom v dvoch rokoch, iné si radi schrupnú aj počas prvého ročníka školy.
Odporúčané časy spánku podľa veku
Väčšina rodičov nemá rada tabuľky, ale v otázke spánku detí môžu slúžiť ako orientačný pomocník. Každé dieťa je jedinečné, a preto je dôležité brať tieto odporúčania s rezervou. Jedna taká tabuľka pre rodičov, ktorí potrebujú poradiť, bola pripravená na základe odporúčaní vedcov v americkej základnej škole Wilson Elementary School vo Wisconsine. Učitelia v školách denne vidia, ako veľmi rodičia spánok detí zanedbávajú.
Odporúčané časy odchodu do postele podľa veku (orientačne):
- 3-5 rokov: 19:00 - 20:00 (potrebujú 10-13 hodín spánku)
- 6-8 rokov: 19:30 - 20:30 (potrebujú 9-12 hodín spánku)
- 9-12 rokov: 20:00 - 21:00 (potrebujú 9-11 hodín spánku)
Je dôležité si uvedomiť, že tieto časy sú len odporúčania a individuálne potreby dieťaťa sa môžu líšiť. Dôležitý je nielen čas odchodu do postele, ale aj celková dĺžka spánku.
Spánková hygiena a večerné rituály
Nastavenie zdravých spánkových návykov by sme mali deťom venovať od útleho detstva. Novorodenci, staršie dojčatá a batoľatá potrebujú nielen nočný, ale aj denný spánok. To bez pravidelného režimu nepôjde. Pomáha, ak si doma čo najskôr nastavíte jasné pravidlá a snažíte sa ich dodržiavať. S večernou rutinou je najlepšie začať zhruba 30 minút pred uložením dieťaťa do postele. Táto rutina by mala zahŕňať pokojné aktivity ako čítanie knihy, kúpanie, jemné rozprávanie o zážitkoch dňa.
Niektorým deťom pomáha lepšie zaspať tlmené svetielko, ktoré ich zbaví strachu zo samoty a úplnej tmy. Významnú rolu pri dobrom spánku detí zohráva aj vhodná posteľ, kvalitný matrac a rošt.
Vplyv obrazoviek a životného štýlu na spánok
Nočný režim narúšajú najmä obrazovky. Svetlo z mobilov a tabletov spomaľuje tvorbu melatonínu, hormónu, ktorý pripravuje telo na spánok. Odporúčanie je jednoduché: aspoň hodinu pred spaním žiadne displeje.
Rovnako dôležitý je aj dostatok pohybu počas dňa. Deti potrebujú pohyb a nemali by poobedia po návrate zo škôlky tráviť pred televíziou či tabletom. Aktívny pohyb pomáha lepšie zaspávať a zabezpečuje hlbší a kvalitnejší spánok.
Niektorí rodičia sa spoliehajú na to, že dieťa cez víkend dospí to, čo cez týždeň nestihlo. Funguje to však len čiastočne. Pravidelnosť je kľúčová. Ak dieťa chodí spať každý večer v rovnakom čase, jeho telo si na to zvykne a zaspávanie býva jednoduchšie.
Oddych potrebujú aj rodičia
Zdravie a pohodu pravidelný odchod do postele prináša nielen deťom. Ani rodičia nie sú stroje a tiež si potrebujú popri práci, deťoch a domácnosti nájsť chvíľku pre seba a oddýchnuť si. Šťastné mamy vraj dávajú spať deti skoro. Vedci tvrdia, že rodičia, ktorí dávali svoje deti spať pred 20:30, mali spokojnejší a pohodovejší život. Rodičia, ktorí to nepovažovali za dôležité a nechávali deti hore dlhšie, narúšali postupne aj svoj vlastný spánok. Mnohí z nich zostávali dlhšie hore, pretože potrebovali chvíľu na vlastné stíšenie a upokojenie.
Spánok a jeho vplyv na mozog a celkový vývoj
Nedostatok spánku má podľa najnovších výskumov negatívny vplyv na mozog a môže narušiť jeho vývoj. Má oveľa škodlivejšie účinky, ako sa predtým predpokladalo. Priamo ovplyvňuje schopnosť koordinácie, pohybov, priestorového uvažovania a pozornosti. Pravidelný alebo dlhodobý nedostatok spánku môže mať za následok spomalenie a ohrozenie zdravého vývoja mozgu.
Je dokázané, že nedostatok spánku súvisí s obezitou detí, ale aj psychickými a sociálnymi problémami, či s problémami v oblasti správania. Deti, ktoré spia cez obed, majú lepšie posilnenú pamäť a ľahšie si zapamätajú nové informácie, čo im uľahčuje učenie. Deti, ktoré nespávali cez obed, nedokázali tento deficit dohnať počas nočného spánku. Navyše, nespavci sú oproti kolegom oddýchnutým cez obed oveľa viac hyperaktívnejší, úzkostnejší a majú vyšší sklon k depresii.
Poobedňajší spánok patrí k povinnej výbave dieťaťa predškolského veku rovnako ako jedlo, pitie, hygiena a hry. Prináša viac výhod, ako je fakt, že rodič nebude vysedávať pri jeho posteli. Námaha a určitá rodičovská prísnosť a dôslednosť v tomto smere sa oplatí: jedna až dve hodiny spánku cez obed zabezpečia regeneráciu celého organizmu, dieťa sa zbaví únavy a načerpá energiu, zlepší sa imunita a dieťa lepšie zvláda stresové situácie.
Napriek tomu, že tabuľky a odporúčania poskytujú rámec, najdôležitejšie je vnímať individuálne potreby vlastného dieťaťa a byť dôsledný v nastavovaní zdravých spánkových návykov. Spánok nie je len oddych, ale priestor, kedy sa telo regeneruje, dozrieva nervová sústava a upevňujú sa informácie. Správny spánkový režim je investíciou do zdravého a šťastného vývoja dieťaťa.
tags: #kedy #ma #ist #spa #dieta