Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných pilierov rodinného práva. Ide o zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ale na reálnu schopnosť dieťaťa samostatne si zabezpečovať životné potreby. V praxi však často dochádza k situáciám, keď si jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne alebo vôbec. Tento článok prináša komplexný prehľad právnych možností, ako riešiť neplatenie výživného, a objasňuje dôležité aspekty týkajúce sa trvania a určovania výživného.
I. Základné princípy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
Právny rámec vyživovacej povinnosti rodičov k deťom upravuje § 62 - 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je dôležité zdôrazniť, že každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Táto minimálna výška predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Sumy životného minima sú ustanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a upravujú sa vždy k 1. júlu daného roka.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd pri určení výšky výživného musí podrobne zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, teda rodiča, v koho starostlivosti sa dieťa nenachádza. Súčasne súd musí zistiť, kto a v akom rozsahu sa o dieťa osobne stará, aká je majetková situácia na strane oprávneného rodiča (teda rodiča, v koho starostlivosti dieťa zotrváva) a aké sú mesačné výdavky dieťaťa. Okrem iného súd zisťuje i vzdelanie rodičov, zisťuje, či majú iné vyživovacie povinnosti a či po rozpade vzťahu alebo po rozvode manželstva bývajú v jednej spoločnej domácnosti sami (resp. sami s dieťaťom) alebo im niekto v domácnosti vypomáha.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak si rodič nesplní túto povinnosť preukázať svoje príjmy, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Ako súdy určujú výšku výživného? - Legal Lotus, právnici pre súdne spory a rodinné právo v Miami
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti: Kedy dieťa prestáva byť nezaopatrené?
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, hoci v praxi sa často mylne predpokladá zánik povinnosti s dosiahnutím 18 alebo 26 rokov veku. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. To však neznamená, že vyživovacia povinnosť neobnoviteľne zaniká. Do pozornosti by sme chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Na druhej strane, pokiaľ dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. V prípadoch, keď plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu a či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Výživné na tvorbu úspor a jeho podmienky
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
Špecifiká vyživovacej povinnosti pri plnoletých deťoch
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov. Aj v prípade plnoletých detí naďalej platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežnej sumy.
Pokiaľ dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
II. Definícia neplnenia vyživovacej povinnosti a jeho dôsledky
V prípade, ak rodič, ktorému bola súdom uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa, túto povinnosť neplní, môže dôjsť k závažným právnym následkom. Existuje viacero situácií, ktoré sú považované za porušenie vyživovacej povinnosti.
Čo sa považuje za zanedbanie povinnej výživy?
Trestného činu zanedbania povinnej výživy sa podľa § 207 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestného zákona) dopustí ten, kto si neplní zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, ak ide o maloletého, najmenej tri mesiace v období dvoch rokov. Je dôležité poznamenať, že tieto tri mesiace nemusia byť po sebe nasledujúce. Napríklad, rodič nezaplatí výživné za mesiac február, avšak za marec a apríl zaplatí a za mesiac jún a júl znova nezaplatí. V tomto prípade už došlo k naplneniu zákonnej podmienky trikrát v období dvoch rokov, a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Oneskorené platby a ich vplyv
Rodič má povinnosť hradiť výživné na svoje dieťa priamo zo zákona. Výživné sa platí vopred, čo znamená, že výživné na mesiac marec má byť uhradené v lehote do 15. februára. Ak rodič síce platí pravidelne, ale peniaze posiela vždy až na začiatku nasledujúceho mesiaca, čím vzniká mesačné oneskorenie (napríklad platbu za február posiela 8. marca), jedná sa o omeškanie. Riešenie je v podstate jednoduché: Odporúča sa vyzvať manžela, aby si preštudoval rozsudok, keďže výživné sa platí vopred. Náprava je nateraz jednoduchá: v mesiaci apríl uhradí výživné 2x, teda spolu dvojnásobnú sumu, a čím bude splnená podmienka úhrady výživného za mesiac máj a jún. Následne pri platbe výživného sa už nedostane do omeškania.
Ako súdy určujú výšku výživného? - Legal Lotus, právnici pre súdne spory a rodinné právo v Miami
Neprípustnosť podmienok pre platenie výživného
Rodič má povinnosť platiť výživné na dieťa, ktoré bolo určené súdom, bez ohľadu na to, koľko času s ním strávi, nakoľko existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Rodič nemôže viazať svoju povinnosť vyživovať svoje dieťa na kvázi "povinnosť" dieťaťa s ním komunikovať, alebo akýkoľvek iný subjektívny dôvod. Bez ohľadu na citový vzťah medzi rodičom a dieťaťom, rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu. Ak bývalý manžel odmieta platiť dohodnuté výživné alebo si želá platiť nižšie výživné, tak sa musí obrátiť na súd s novým návrhom.
III. Právne kroky pri neplatení výživného: Možnosti vymáhania
Ak povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, oprávnený rodič má k dispozícii niekoľko právnych nástrojov na vymoženie výživného. Tieto možnosti je možné využiť samostatne alebo aj kombinovane. Máte teda tri možnosti ako riešiť nezaplatené výživné, a to podanie trestného oznámenia, podanie návrhu na vykonanie exekúcie a aj podanie žiadosti o náhradné výživné.
A. Exekučné konanie: Rýchla a efektívna cesta
Rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, prispieť na jeho výživu, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Na základe tohto rozhodnutia má oprávnený rodič právo podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
Pokiaľ povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia, teda exekúciu, zameranú na vymoženie dlžného výživného. Exekútor môže vymáhať aj tzv. bežné výživné každý mesiac, kým otec nezačne platiť dobrovoľne. Exekúcia môže byť vykonaná napríklad zrážkami zo mzdy (ak by sa zamestnal) alebo z iných príjmov. Súdny exekútor po podaní Návrhu siahne na majetok tohto rodiča, resp. môže dokonca vydať príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu. Exekútor okrem bežných spôsobov výkonu exekúcie (napr. zrážky zo mzdy) môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu povinného rodiča. Návrh na začatie exekúcie je rovnako efektívny nástroj, ako zabezpečiť, aby povinný rodič plnil vyživovaciu povinnosť. Míňa sa účinkom len v prípade, ak povinný rodič nepracuje, nič nevlastní a nemá ani vodičský preukaz alebo ho má zadržaný políciou z iného dôvodu. Pre oprávneného rodiča je dôležité, že nie je zaťažený trovami exekúcie. V prípade, ak rodič, ktorému bola uložená povinnosť hradiť výživné toto v stanovenej sume a v stanovenom čase neuhrádza, môžete podať Návrh na vykonanie exekúcie.
B. Trestné oznámenie: Kedy je na mieste a aké má obmedzenia
V prípade, ak rodič neplatí výživné bez vážneho dôvodu, je na mieste, aby oprávnený rodič podal trestné oznámenie na políciu. Trestný zákon upravuje skutkovú podstatu zanedbania povinnej výživy v prípade, ak povinný rodič neposkytne výživné najmenej tri mesiace (nemusí to byť trikrát po sebe) v priebehu dvoch rokov. Naplnenie tejto skutkovej podstaty umožňuje podať trestné oznámenie a príslušné orgány začnú trestné stíhanie. Policajné orgány môžu začať predsúdne konanie na zabezpečenie výživného podľa aktuálnych možností.
Ako súdy určujú výšku výživného? - Legal Lotus, právnici pre súdne spory a rodinné právo v Miami
Je dôležité si uvedomiť, že v trestnom konaní výživné priamo nevymôžete ako je to v exekučnom konaní. V tomto konaní nebude súd povinného nútiť, aby výživné uhradil. Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy však zaniká v súlade s ust. § 86 ods. 1 a 2 Trestného zákona, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Ak sa situácia opakuje, odporúčame postupovať najskôr exekučným vymáhaním a v prípade opakovaného neplatenia podať trestné oznámenie. V prípade nezaplatenia výživného zo strany rodiča, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia súdu povinný prispievať na výživu maloletých detí, je možné postupovať v súlade s viacerými zákonnými ustanoveniami. Z dôvodu závažnej finančnej situácie a ohrozenia vašej finančnej stability je dôležité konať čo najskôr.
C. Náhradné výživné: Podpora od štátu v kritických situáciách
V prípade, ak povinný rodič z akéhokoľvek dôvodu neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom a návrh na začatie exekúcie ako aj trestné oznámenie sa minuli účinkom, je možné požiadať o tzv. náhradné výživné. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov.
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takého dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom. Oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak si povinný rodič neplní povinnosť platiť výživné v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného. Zároveň je podmienkou, aby exekučné konanie trvalo najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a povinný rodič nezačal platiť výživné. Ďalšou podmienkou je, že oprávnená osoba má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Prijímateľ náhradného výživného má určité povinnosti. Medzi ne patrí informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Rovnako je povinný na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom. Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu. Ak Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.
IV. Osobitné aspekty a časté otázky týkajúce sa výživného
Okrem základných princípov a možností vymáhania výživného existujú aj špecifické situácie a otázky, ktoré v praxi často vyvstávajú.
Žiadosť o zvýšenie alebo zníženie výživného
O zvýšenie aj zníženie výživného môžete žiadať, ak dôjde k zmene pomerov na Vašej strane, na strane druhého rodiča alebo na strane dieťaťa. Predpokladom pre podanie návrhu je taká zmena, ktorá objektívne odôvodňuje potrebu zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia. Napríklad, dieťa je podstatne staršie ako v čase pôvodného súdneho rozhodnutia a teda má vyššie mesačné náklady (napríklad nastúpilo na strednú školu, vysokú školu, má zdravotné problémy a pod.). Zmena výšky výživného prichádza do úvahy i v prípade, že dôjde k zmene majetkových pomerov a príjmov na strane jedného z rodičov, v dôsledku čoho bude pôvodné súdne rozhodnutie už neadekvátne. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Ak máte informácie, že finančná situácia povinného rodiča je lepšia, než uvádza, je taktiež možné podať návrh na súd na zvýšenie výživného.
Vymáhanie spätného výživného: Premlčanie a dôvody osobitného zreteľa
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Podľa zákona o rodine je možné žiadať výživné aj spätne, avšak iba do troch rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Áno, spätné výživné je možné žiadať, avšak musia byť splnené zákonné podmienky na priznanie spätného výživného, teda musia nastať okolnosti hodné osobitného zreteľa. Nato, aby súd spätne výživné priznal, bude potrebné súdu argumentovať, aký je vo Vašom prípade dôvod osobitného zreteľa. Súd bude zaujímať, prečo ste nepodali návrh na určenie vyživovacej povinnosti skôr. Napríklad, ak matka s dieťaťom žili celé roky bez otca a otec neplatil žiadne výživné, súd by zaujímalo, prečo návrh nebol podaný skôr.
Výživné na dieťa počas štúdia a po ukončení vzdelania
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.
Ako súdy určujú výšku výživného? - Legal Lotus, právnici pre súdne spory a rodinné právo v Miami
Avšak, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. V prípadoch, keď plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Prídavky na dieťa a plnoletosť
Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Rodič absolventa strednej školy má nárok na prídavky na dieťa až do ukončenia školských prázdnin, t.j. do 31. augusta. Pokiaľ ide o povinnosti po zdolaní maturitnej skúšky, evidencia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ako "ÚPSVaR") je dobrovoľná, absolventovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR. Ak sa absolvent rozhodne, že chce byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po ukončení sústavnej prípravy na povolanie (štúdia), musí si podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR. Ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení štúdia, bude zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie nasledujúcim dňom po ukončení štúdia. Ako dobrovoľne nezamestnaná osoba je potom ale povinný sám si hradiť zdravotné poistenie.
V. Záverečné odporúčania a dôležité upozornenia
V prípade neplatenia výživného je nevyhnutné konať čo najskôr. Máte k dispozícii rôzne právne nástroje, ktoré môžu viesť k vymoženiu dlžného výživného a zabezpečeniu budúceho plnenia vyživovacej povinnosti. Odporúča sa navštíviť advokáta, ktorý Vám pomôže vo všetkých smeroch, prípadne súdneho exekútora, ktorý za Vás podá návrh na vykonanie exekúcie, alebo sa priamo obrátite na políciu. Advokát môže pomôcť aj s posúdením zmeny pomerov a s podaním návrhu na zvýšenie alebo zníženie výživného. V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, súd môže vyhovieť návrhu.
Je dôležité mať na pamäti, že tento článok nie je právnou službou, pričom každý právny vzťah je nevyhnutné posúdiť právne a skutkovo individuálne. Ak máte ďalšie otázky ako napríklad: Zohľadňuje sa pri určení výživného i mnou hradený úver? Čo, ak mám lízing? Čo, ak som dobrovoľne investoval finančné prostriedky v prospech dieťaťa? Môžem platiť výživné v splátkach? V takýchto situáciách je vždy najlepšie vyhľadať odbornú právnu pomoc.
tags: #neplatenie #vyzivneho #na #dieta #po #dohode