Zrak je jedným z najdôležitejších ľudských zmyslov, ktorý nám umožňuje vnímať okolitý svet v celej jeho kráse a zložitosti. Pre novorodencov je však tento svet plný prekvapení a ich zrak sa len postupne prispôsobuje novým vizuálnym podnetom. Zatiaľ čo ich očká môžu pôsobiť neprimerane veľké vzhľadom na proporcie tela, ich funkčné schopnosti sú v porovnaní s dospelým okom ešte značne obmedzené. Tento článok sa ponorí do tajov vývoja zraku od narodenia až po dospelosť, vysvetlí, prečo sa detské oči zdajú byť väčšie, a poskytne dôležité informácie o starostlivosti a možných problémoch.
Proporcie oka a jeho raný vývoj
Očká novorodencov sú vzhľadom na proporcie tela neprimerane veľké, čo je prirodzený dôsledok ich skorého vývoja už v maternici. Samotné oko sa začína vyvíjať už od štvrtého týždňa tehotenstva, pričom jeho vývoj trvá približne do 30. týždňa. Spočiatku sú oči umiestnené po bokoch hlavy embrya a súbežne s tým, ako sa hlavička zväčšuje, sa posúvajú do stredu tváre. Hoci sú fyzicky prítomné a pomerne veľké, ich funkčnosť po narodení je ešte len v zárodku. Samotné oko ako orgán sa vyvíja ešte dlhšie - až do dospelosti, približne do dvadsiateho roku života.
Zrak novorodenca: Cesta z prítmia do svetla
Po deviatich mesiacoch v príjemnom prítmí maternice prechádza pôrodom organizmus dieťatka šokom. Jednou zo zmien, ktorým sa musí náhle prispôsobiť, je aj prechod z tmy do svetla. A nielen doň, ale aj do prostredia plného pohyblivých a farebných podnetov. Zrak je v tomto období najmenej vyvinutým zmyslom bábätka. Hneď po narodení vidí dieťa sivý, rozmazaný obraz. Jeho zrak je 30-krát menej ostrý než zrak dospelého človeka. Novorodenci rozoznávajú svetlo a tmu a sú veľmi citliví na silné svetlo, reagujú naň privieraním očí alebo zakláňaním hlavičky. Pre novorodencov je najpríjemnejšie tlmené, rozhodne nie ostré osvetlenie, ich očká sú totiž zvyknuté skôr na tmu, ktorú zažívali v maternici.
V ranom štádiu, v prvých týždňoch, vidí novorodenec ostro len 20-25 cm od koreňa nosa. Táto vzdialenosť nie je náhodná; je to približne vzdialenosť medzi jeho a maminou tvárou, keď ho drží v náručí, dojčí, alebo sa naňho prihovára. Veci a osoby, ktoré sú ďalej ako 25 cm, vidí rozmazane vzhľadom k netrénovaným očným svalom. Pohľad na väčšiu vzdialenosť je teda pre novorodenca veľmi namáhavý. Spočiatku sú bábätká schopné vidieť maximálne na diaľku 20-25 cm, čo je približne vzdialenosť tváre mamičky, keď pri dojčení drží dieťatko alebo otecka, ktorý ho drží v náručí. Keď to však zvládnu, sledovanie tváre, najmä očí rodičov, je pre bábätko v tomto období jedna z najobľúbenejších činností.
Jak vidí miminko po narození?
Vývoj zraku krok za krokom: Od obrysov k trojrozmernému videniu
Vývin zraku u bábätka je úzko prepojený s vývinom mozgu a prebieha intenzívne už počas prvých týždňov a mesiacov po narodení. K rapídnemu rozvoju jeho funkcií dochádza už počas prvých týždňov, kedy je progres neprehliadnuteľný. Kompletný vývoj zraku sa ukončí až okolo 8. - 10. roku života, avšak už okolo 6. roku začne dieťatko vidieť tak ostro, ako dospelý človek.
Prvý mesiac (0-3 týždne)
Ako už bolo spomenuté, novorodenec rozoznáva svetlo a tmu a je veľmi citlivý na silné svetlo. Ak si chcete predstaviť, ako malé bábätko vidí, sadnite si do zatemnenej izby. O chvíľu si vaše oči privyknú na tmu. Po pár minútach zistíte, že farby a tvary rozoznávate len v náznakoch. Vidíte obrysy predmetov, ktoré kontrastujú s pozadím. Asi takto vidí svet bábätko prvé 3 týždne. Spočiatku sú bábätká schopné vidieť maximálne na diaľku 20-25 cm. Počas prvých dní bábätko nemusí byť schopné sledovať vaše oči, pretože je pre neho náročné sústrediť pohľad na jeden objekt, navyše pohyblivý. V ranom štádiu je bábätkám najlepšie ukázať obrázok alebo ilustráciu asi 30 cm od ich očiek, najlepšie tak, že ho budete držať viac zboku a nie priamo nad hlavou dieťaťa, pretože tak vidí najjasnejšie.
6 týždňov
Približne v šiestich týždňoch dieťa najlepšie vidí a zaostruje zrak na vzdialenosť 20-30 cm. Spoznáva tváre ľudí a usmieva sa na nich. Vzdialenejšie objekty vidia rozmazane približne do 6. týždňa, kedy sa vzdialenosť zväčšuje cca na 30 cm. V tomto období fixuje predmet len jedným okom, preto občas zaškúli. Nezľaknite sa, ešte nemá vyvinutú schopnosť koordinovať obe oči naraz.
2-3 mesačné dieťa
Dvoj až trojmesačné dieťa už pomerne rýchlo a s úspechom zaostruje zrak aj na vzdialenejšie predmety. Obyčajne ich fixuje obidvoma očami súčasne. So záujmom sleduje pohybujúce sa predmety. V tomto období už dokáže rozoznať drobnejšie predmety, ako sú mamičkine náušnice alebo gombík na blúzke. Dvojapoltýždňové až trojmesačné dieťa rozlišuje známe tváre od neznámych, rado skúma predmety vo svojom zornom poli a snaží sa ich dotknúť. Pre posilnenie zrakovej stimulácie je ideálne zavesiť mu nad posteľ alebo kočík hračky vo vzdialenosti asi 25 cm od tváre. V tomto období života začínajú byť schopné sledovať aj pohybujúce sa objekty, rozoznávať tváre rodičov a pamätať si, čo videli.
3-4 mesačné dieťa
Troj až štvormesačné dieťa sleduje predmety vo svojom zornom poli. Pohybujúcu sa hračku dokáže ostro sledovať vo vzdialenosti 50 cm. Ku koncu tretieho mesiaca vie hračku sledovať nielen tak, že sa za ňou otáča celou hlavičkou, ale dokáže ju sledovať iba pohybom očí. Skúma predmety vo svojom zornom poli a snaží sa ich chytiť, striedavo sleduje ruku a predmet, ako keby odhadovalo vzdialenosť. Spoznáva už svojich rodičov. Očká už prestávajú zabiehať, lebo dieťa už dokáže čiastočne koordinovať okohybné svaly.
4-6 mesačné dieťa
Vo veku štyroch až šiestich mesiacov vie dieťa zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť a pozrieť sa všetkými smermi. Postupne sa začína vyvíjať vnímanie hĺbky a priestoru. Jeho mozog už dokáže skoordinovať zrakový vnem a rúčku. Pri chytaní predmetov má pomerne veľký úspech a prestáva si sledovať ruku. Ruku drží otvorenú a snaží sa ju zatvoriť, keď sa niečoho dotkne a pritiahnuť si predmet. Dieťatko dokáže pozorovať aj rýchlo sa pohybujúce predmety či osoby. Hračky si dáva do úst. V šiestich mesiacoch dosahuje zraková ostrosť len asi 5 % dospelého človeka. Obdobie do šiestich mesiacov dieťaťa je rovnako obdobím, kedy ešte môžeme u detí tolerovať skutočnosť, že každé očko uteká iným smerom. U niektorých detí sa tento jav zvykne upraviť vhodnou stimuláciou sám. Ak však k náprave nedôjde približne do pol roka veku dieťaťa, treba určite vyhľadať odbornú pomoc lekára.
Od 6 mesiacov
Od šiestich mesiacov veku sa zrak výrazne zlepšuje, pretože sa skvalitňujú doterajšie funkcie. Dieťa vidí veci trojrozmerne a je schopné vnímať ich v reálnej vzdialenosti. Skúma očami nielen tvar, ale rozoznáva aj príbuzné tvary. Začína byť opatrnejší a ostražitejší. Je čas na pozeranie jednoduchých knižiek. Najlepšie sú leporelá.
Od 8 mesiacov
Od ôsmich mesiacov je zrak čoraz ostrejší. Dieťatko tiež lepšie vníma priestor a vzdialenosť. Vie sa hrať s hračkami a manipuluje s nimi pred očkami. Ak mu niečo zoberiete, rozhliada sa okolo a hľadá to.
Od 12 mesiacov
Vo veku 12 mesiacov má dieťa dobre vyvinuté trojrozmerné videnie. Má dobrú pamäť a priestorové vnímanie. Vie rozoznať na niekoľko metrov známych ľudí, podať do ruky tie predmety, o ktoré ho požiadate. Keď sa ho spýtate, kde je mama, začne sa otáčať a hľadať vás. Čoraz viac ho zaujímajú knižky. Rodičia by to mali využiť a venovať prezeraniu a komentovaniu obrázkov dostatok času.
Neskôr
S narastajúcim vekom sa u detí rozvíja a zlepšuje aj schopnosť rozlišovať kontrasty. Staršie dieťa už potom len cibrí svoju schopnosť vidieť, trénuje si okohybné svaly a zlepšuje sa jeho priestorové vnímanie spolu so schopnosťou odhadnúť vzdialenosť a veľkosť. Až okolo 7. roku má malý školák zrak vyvinutý natoľko, že ho môžeme porovnávať so zrakom dospelého človeka. Samotný vývoj očí sa končí až u približne dvadsaťročného človeka.
Farebné videnie a kontrasty: Ako bábätká vnímajú svet
Počas prvých týždňov života bábätká nerozoznávajú farby tak, ako dospelí. Vidia len v odtieňoch bielej, čiernej a sivej. Nie je ani pravda, že novorodenci vidia len čiernu a bielu, už po narodení dokážu veľmi slabo registrovať nejaké farby. Ale na to by tieto predmety museli byť vysoko saturované, relatívne rozsiahle vo veľkosti a tiež v určitom odtieni, napríklad červenom. V istej štúdii sa až 75 % novorodencov otáčalo na veľké plochy vysoko saturovanej červenej, ukázanej na šedom podklade, a viac ako 80 % vôbec neregistrovalo modrej ploche na šedom podklade. Predpokladá sa, že ide o slabo rozvinutú, nezrelú ako sietnicu, tak aj mozgovú kôru, aj slabo organizované fotoreceptory.
Farebné videnie sa začína rozvíjať pomaly a postupne a spolu s ním sa rozvíja aj citlivosť na zmenu svetla. Zhruba okolo druhého týždňa sa u bábätiek objavuje schopnosť vnímať rôzne farebné tóny, no nedokážu ich ešte rozlišovať. Detailnejšie sa farebné videnie rozvíja okolo 4. mesiaca. Na konci prvého mesiaca života vidí novorodenec najlepšie kontrastné kombinácie čiernej a bielej farby. Už vo veku dvoch mesiacov dieťa zo vzdialenosti 60 cm vidí výrazné, expresívne farby, ako je červená a zelená. Je zaujímavé, že až okolo štvrtého mesiaca dieťa získava schopnosť vidieť oboma očami a objavuje sa aj schopnosť rozlišovať ďalšiu farbu, modrú. Práve obdobie medzi druhým a štvrtým mesiacom veku bábätka sa považuje za obdobie, kedy začínajú vidieť viac a viac farieb, pretože piaty mesiac je podľa AOA (Americká asociácia optometristov) kľúčový, bábätká väčšinou vidia väčšinu farieb, stále ale nie tak ako dospelí. S narastajúcim vekom sa u detí rozvíja a zlepšuje aj schopnosť rozlišovať kontrasty. Staršie dieťa už potom len cibrí svoju schopnosť vidieť.
Koordinácia očných pohybov a fyziologické škúlenie
Počas prvých dvoch mesiacov je úplne normálne a bežné, ak dieťatku jedno oko „zabieha“, ak sa oči krížia alebo ak jednoducho nie sú zharmonizované v pohyboch. Nerobte si preto starosti, ak tento jav spozorujete aj na svojom dieťatku. Príčinou je fakt, že za pohyby očí sú zodpovedné okohybné svaly, ktorých funkcia a sila sa u bábätiek ešte len rozvíja. Tento stav by mal prirodzene vymiznúť počas prvých 2 až 3 mesiacov. Fyziologické škúlenie do jedného roku dieťaťa je v poriadku a netreba mu venovať zvýšenú pozornosť. „V období prvých šiestich mesiacov sa u dieťaťa vyvíjajú centrálne fixácie a konvergencie, teda schopnosť zamerať oči na predmet pri pohľade do blízka. Videnie nie je také zrelé, aby dokázalo centrálne fixovať, preto sa dieťaťu môžu oči ešte stále dosť rozbiehať. Funkcia centrálneho videnia a fixácia sa objavuje približne vo veku pol roka. To znamená, že zrakové centrum ostrosti začína byť funkčné a zraková ostrosť dosahuje asi päť percent toho, čo u dospelého človeka,“ vysvetľuje primár očnej kliniky Gemini, Pavel Stodůlka. Ak však tento jav pretrváva aj okolo 3. - 4. mesiaca, je dôležité neignorovať ho a konzultovať to s detským lekárom.
Dôležitosť včasných očných prehliadok a skríning vrodených chýb
Zrak je pre človeka jedným z najdôležitejších zmyslov, ktorý sa postupne vyvíja a mení počas života. Neodhalené a neliečené ochorenie by mohlo viesť k definitívnej strate zraku dieťatka. Po prvý raz v živote sa s očným lekárom stretávajú už bábätká v pôrodnici. Cieľom tejto kontroly je odhaliť možné vrodené vývojové chyby orgánov, napríklad srdca, obličiek, sluchu či zraku.
Prvé vyšetrenie je bezbolestné a prebieha rýchlo. Lekár (neonatológ alebo oftalmológ) k nemu potrebuje len malý jednoduchý prístroj - oftalmoskop. Ide o malý prenosný prístroj „do ruky“, môžeme si ho predstaviť ako lupu so zdrojom svetla, pomocou ktorej dokáže lekár pozorovať očné pozadie. Princíp vyšetrenia je jednoduchý. Lekár posvieti pomocou oftalmoskopu dieťatku do oka a pozoruje prítomnosť takzvaného červeného reflexu. Ak je tento reflex prítomný, zrenica odrazom svetla zo sietnice sčervená, čo lekár uvidí ako červené svetlo. Prítomnosť červeného reflexu je očakávaná a žiaduca, pretože svedčí o zdravo vyvinutom oku. Prítomnosť červeného reflexu sa teda hodnotí ako negatívny test na skríning katarakty. V prípade nejasného výsledku vyšetrenia je potrebné opakované vyšetrenie, ktoré tentoraz vykoná špecializovaný lekár - oftalmológ.
Až 25 % detí v školskom veku má nejakú poruchu zraku, ktorá často zostane nepovšimnutá, čo môže mať vážne dôsledky na ich školský výkon a sebavedomie. Prvé očné vyšetrenie sa odporúča absolvovať v období, keď dieťa dosiahne vek šiestich mesiacov. Nasledujúce očné vyšetrenie by malo prebehnúť okolo tretieho roku veku dieťaťa, kedy je už možné lepšie posúdiť, ako sa jeho zrak vyvíja. Ďalšie vyšetrenie sa odporúča pred nástupom do školy, teda približne v piatich alebo šiestich rokoch. Následne je vhodné absolvovať očné vyšetrenie každé dva roky, alebo častejšie, ak na to poukazujú príznaky.
Najčastejšie očné problémy u detí
Hoci sa zrak neustále vyvíja, existujú viaceré problémy, ktoré môžu jeho správny vývoj narušiť. Včasné rozpoznanie a liečba sú kľúčové pre prevenciu trvalých následkov.
Nepriechodné slzné cesty
S nepriechodnými slznými cestami sa stretávame najčastejšie u novorodencov. Podľa American Academy of Pediatrics má nepriechodné slzné cesty až 10 % novorodencov. MUDr. Pišteková hovorí: „Priechodnosť slzných ciest sa vyvíja aj po narodení dieťaťa, v priebehu cca 6 týždňov. Upchatie slzných kanálikov je tak častý problém u novorodencov, ktorý väčšinou spontánne odznie. Tým, ako dieťa rastie a cesty sa kanalizujú, sekrécia a slzenie zmizne. Veľmi dôležité je správne ošetrovanie. Ak oko slzí a vytvára sa sekrét, treba ho odstraňovať dezinfekčným roztokom a sterilným tampónom a ak je to nevyhnutné, treba aplikovať lokálne antibiotické kvapky.“ Ak lokálna liečba nepomáha, je potrebné urobiť preplach slzných ciest. Jeho načasovanie je individuálne. Mnoho rodičov preplach kanálikov odkladá, pretože dieťa nechce vystavovať nepríjemnému zákroku.
Škúlenie (strabizmus) a tupozrakosť (amblyopia)
Škúlenie alebo strabizmus je porucha koordinácie pohybov očí. Prejavuje sa tak, že dieťa sa na predmet pozerá iba jedným okom a druhé oko „zabieha“. „Najčastejšie ide o nekorigovanú refrakčnú chybu, ktorá, ak sa začne riešiť, pozícia oka sa môže dostať do normálnej. V liečbe sa používajú rôzne techniky stimulácie oka, cvičenia, zakrývanie zdravého oka, poprípade chirurgická terapia. Je veľmi dôležité predísť amblyopii, tzn. tupozrakosti oka. Ak sa ju nepodarí vyriešiť do 6 roku života, tak už liečba nie je účinná,“ hovorí MUDr. Pišteková. Pri zdravých očiach mozog spája obrazy z oboch očí do jedného priestorového obrazu. Ak je jedno očko odchýlené od druhého, mozog získava dva rozdielne obrazy - jeden správny a jeden nesprávny, často neostrý. Mozog obraz zo slabšieho oka vyradí a postupne ho prestane používať. Zrakové funkcie slabého oka sa tak prestanú vyvíjať a dieťa stratí schopnosť priestorového videnia. Ak u svojho dieťaťa zbadáte škúlenie aj po uplynutí 3 mesiacov, niečo nemusí byť v poriadku. Správne postavenie oka zabezpečuje šesť okolitých svalov. U dieťaťa, ktoré škúli, je vysoká pravdepodobnosť, že vidí zdvojený obraz. Tento stav je dôležité neignorovať a nečakať, že sa upraví sám. Hrozí totiž, že neriešený problém v neskoršom veku prerastie do tupozrakosti, kedy dieťa prestane vidieť ostro na jedno oko.
Vrodená katarakta (sivý zákal)
Pri pozitívnom výsledku testu na skríning katarakty je nutné, aby boli oči bábätka opäť vyšetrené oftalmológom, a to najneskôr do týždňa. Ak oftalmológ potvrdí vrodenú kataraktu, ochorenie sa lieči operačne. Chirurgický zákrok musí prebehnúť v období od 4. do 8. týždňa života. Sivý zákal môže postihnúť buď jedno, alebo obe šošovky v oku. Ako už z názvu vyplýva, šošovka oka sa pri tomto ochorení zakalí, čím sa zníži jej transparencia a schopnosť prepúšťať svetlo. Výsledkom je zhoršenie ostrosti zraku. Príčiny vzniku tohto ochorenia môžu byť rozmanité. Patria sem napríklad vplyvy vonkajšieho prostredia, ktorým je matka počas tehotenstva vystavovaná, užívanie niektorých liekov alebo metabolické ochorenia matky. Príčinou môžu byť aj infekcie matky, ktoré prebehnú počas prvého trimestra.
Refrakčné chyby
Medzi refrakčné chyby patrí krátkozrakosť (myopia), ďalekozrakosť (hyperopia) a astigmatizmus. MUDr. Pišteková tvrdí, že sa s refrakčnými chybami stretávame o čosi častejšie, ako tomu bolo v minulosti, súvisí to však s lepšou zdravotnou starostlivosťou a preventívnymi prehliadkami. Očná lekárka hovorí: „Častejšie nám pribúdajú pacienti s krátkozrakosťou. Situácia našťastie nie je podobná ázijským krajinám, kde je nárast týchto chýb extrémny.“ Bude dieťa krátkozrakých rodičov tiež potrebovať okuliare? Očná lekárka hovorí, že to nie je pravidlom: „Ak obaja rodičia nosia okuliare, pravdepodobnosť, že ich bude potrebovať aj dieťa vzrastá na úroveň 50 %.“
- Myopia (krátkozrakosť): Spôsobuje, že ľudské oko vidí objekty v diaľke nejasne a hmlisto. Typickým príznakom je, že ak chce dieťa vidieť predmety v diaľke, prižmuruje obe oči, nevidí dobre na tabuľu alebo televízor.
- Hyperopia (ďalekozrakosť): Je refrakčná porucha videnia, pri ktorej má dieťa problém s videním do blízka. Toto ochorenie je často dedičné, prejavuje sa tým, že na sietnici oka vzniká rozmazaný či zahmlený obraz.
- Astigmatizmus: Toto očné ochorenie je zapríčinené nepravidelným zakrivením rohovky, ktorá nemá pravidelný tvar pologule. Z tohto dôvodu sa na sietnici zbieha svetlo nesprávne a vzniká deformovaný a rozostrený obraz. Astigmatizmus spôsobuje, že obraz je deformovaný na krátku i ďalekú vzdialenosť. Videnie je tak skreslené a korekciu umožňujú okuliare alebo šošovky.
Predčasne narodené bábätká a zrak
Vyššie riziko vzniku problémov so zrakom majú bábätká, ktoré sa narodili predčasne. Vývoj schopnosti vidieť sa u predčasne narodených bábätiek môže mierne líšiť od tých, ktoré boli riadne donosené. Ich zrak si vyžaduje osobitnú pozornosť a častejšie kontroly u očného lekára.
Stimulácia zraku a výber hračiek
Aby sa zrak bábätkám správne vyvinul, môžeme ho podporiť rôznymi stimulmi. Rodičia môžu stimulovať zrak svojho dieťaťa a podporiť jeho vývoj pomocou rôznych obrysov, tvarov, vzorov a farieb primeraných veku. Skúste dieťa zaujať napríklad rozprávaním o tom, čo sa na obrázku deje.
V ranom štádiu, keďže bábätká spočiatku nerozoznávajú farby, zaujmú ich najmä obrázky, knižky a hračky v odtieňoch čiernej a bielej. Dnes sú na trhu dostupné skutočne najrôznejšie hračky a knižky s čierno-bielym motívom a s výraznými vzormi. Na začiatku je vhodné vyberať knihy a kontrastné kartičky, lesklé prvky. Počas ďalších týždňov po narodení môžete pridávať tiež kontrastné obrázky s jasnými farbami, najmä červená, žltá a modrá, ktoré zrak stimulujú najviac, a kontrastnými vzormi. Na stimuláciu zraku u bábätiek sú vhodné skôr hračky a objekty veselých, pestrých a kontrastných farieb. Bábätká sa rady pozerajú na tváre a vnímajú pohybujúce sa objekty, ktoré ich dokážu zaujať aj na dlhší čas. Po štvrtom mesiaci môžete dieťaťu ponúknuť farebné hrkálky, jemné textilné hračky alebo predmety s rôznymi povrchmi. Dôležité je batoľa príliš nestimulovať a prestať, keď neprejavuje záujem. V neskoršej fáze budú užitočné podložky a vzdelávacie hračky. Zmyslové sušienky Farby a tvary pozitívne ovplyvňujú vývoj batoľaťa, napomáhajú rozvoju jemnej motoriky a rozvíjajú koordináciu ruka-oko.
Zrkadlá a ich vplyv na rozvoj zraku a sebavedomia
Všetky deti milujú veľké zrkadlá aj hračky so zrkadielkami od narodenia. Od narodenia deti baví pozorovať ľudské tváre. Veď je práve to, na čo hľadia od malička najviac, na tvár svojej mamičky, ktorá svoje novorodeniatko nosí, dojčí, nakláňa sa k nemu pri očnom kontakte aj hre. Každá nová tvár je pre bábätko novým podnetom na skúmanie. Dieťa sprvu netuší, že pozerá na seba samého, to začína vnímať najskôr od 18 mesiacov. Okrem toho, že dieťa skúma v zrkadle seba samého postupne snáď všetkými zmyslami, tak spoločné natriasanie pred zrkadlom a rozprávanie si skrz neho upevňuje puto medzi vami a dieťaťom, pretože dieťa (cca od tých 18 mesiacov) vidí v zrkadle svoju tvár a známu tvár mamičky hneď vedľa seba. Tiež môže byť skvelým odrazovým mostíkom pre vývoj reči. Deti sú zrkadlami fascinované v každom veku. Tým, že sa spoznajú a vedia, ako vyzerajú, cítia sa potom sebavedomejšie v pokročilom veku aj v dospelosti. Vedia vyzdvihnúť svoje prednosti aj nedostatky a majú lepší vzťah ku svojmu telu. Preto sa netreba báť obklopiť svoje deti zrkadlami a bezpečnými hračkami so zrkadlami v každom veku.
Farba očí: Genetika a melanín
Farba očí je síce geneticky daná, no tým, že ju neovplyvňuje len jeden gén, možností je niekoľko. Ak sú obaja rodičia modrookí, pravdepodobnosť, že aj dieťa bude mať očká modré, je vysoká, no aj napriek tomu je 25 % možnosť, že zdedí očká po hnedookej babičke. Spravidla je dominantnejšia tmavá farba, čiže ak jeden rodič má tmavé oči a druhý svetlé, zväčša sa uchytí tmavší gén.
Farbu očiek ovplyvňujú okrem genetiky aj pigmentové bunky - melanocyty. Tie produkujú očné farbivo - melanín. Čím je ho viac, tým sú očká tmavšie. Po narodení sa ho ešte netvorí dostatok, preto sa zväčša rodia bábätká s modrými očkami. Ak sa farba očí novorodenca nezmenila doteraz, práve medzi 6. - 12. mesiacom je možné, že v dôsledku produkcie melanínu v dúhovke môžu oči zmeniť svoju farbu alebo farebný odtieň.
Domáce očné testy pre rodičov
Rozpoznať problémy so zrakom u dojčiat a batoliat je náročné, ale nie nemožné. Pre orientačné posúdenie zraku dieťaťa môžete vykonať nasledovné testy:
- 1. mesiac: Vedľa hlavičky bábätka rozsvieťte baterku. Sledujte jeho oči. Ak sú v poriadku, bude ich otáčať za svetlom.
- 4. mesiac: Ukážte dieťatku zaujímavý predmet s kontrastnými farbami. Malo by ho so záujmom sledovať a uprene sa na neho pozerať.
- 7. mesiac: Trénujte hru „kuk“. Schovajte sa a pozorujte, či sa dieťa dokáže pozerať na to miesto, kde ste sa schovali. Rozložte mu hračky v rôznych vzdialenostiach a sledujte, či sa za nimi načahuje.
Kedy je dôležité navštíviť očného lekára: Varovné príznaky
Na odborníka sa neváhajte obrátiť vždy, ak ste spozorovali príznaky ochorenia očí, ale aj v prípade, keď si nie ste istí a máte obavy o zrak svojho dieťatka. Čím skôr sú problémy odhalené, tým skôr môže byť zahájená ich liečba. Medzi varovné príznaky patria:
- Jedno alebo obe oči sa odchyľujú od stredu (škúlenie), najmä ak pretrváva po 3. - 4. mesiaci života.
- Časté žmurkanie.
- Príliš blízka vzdialenosť pri čítaní (menej ako 30 cm).
- Rozmazané alebo dvojité videnie.
- Bolesti hlavy pri čítaní alebo písaní.
- Problémy s udržaním pozornosti pri sledovaní televízie alebo hraní hier.
- Časté trenie očí.
- Vyhýbanie sa športom, ktoré vyžadujú dobré videnie do diaľky.
- Vyhýbanie sa čítaniu alebo iným aktivitám, ktoré vyžadujú zaostrenie na blízko.
- Dieťa v prvom mesiaci života nesústreďuje pozornosť na tvár alebo predmety rodičov.
- Je precitlivené na svetlo.
- Oči a zreničky sa zdajú byť nerovnomerné.
- Dieťa veľmi zriedkavo otvára oči.
- Očné buľvy sú červené a často slzia.
- Zreničky dieťaťa pripomínajú bielu farbu (môže naznačovať vrodenú kataraktu).
- Nesprávne používa slová na popisovanie farieb, má problémy odlišovať medzi zelenými a červenými pastelkami, alebo má problém odlišovať farby, ak je ich veľa spolu, prípadne keď sú tmavšieho odtieňa.
- Je podráždené pri červených obrázkoch alebo červenom texte na zelenom pozadí.
- Inými znakmi, že dieťa dobre nevidí, je narážanie do nábytku, trasúce sa oči, a tiež ak si oči často šúcha ručičkou.
Dôležitosť ochrany zraku a prevencie úrazov
Veľký pozor na úrazy očí je dôležitý nielen u detí, ale aj u dospelých. Úrazy očí sú veľmi vážnym zdravotným problémom. MUDr. Pišteková dodáva: „Údery loptičkami, pády, strelné poranenia či dopravné nehody môžu zanechať trvalé následky. Prevenciou je opatrnosť ako detí, tak aj rodičov.“ Ochrana zraku už od útleho veku je kľúčová pre zachovanie jeho zdravia a plnej funkčnosti počas celého života.
Jak vidí miminko po narození?
tags: #kedy #sa #rodi #dieta #s #velkymi