Dojčenie je jednou z najprirodzenejších foriem výživy a starostlivosti o dieťa, no jeho dĺžka a podoba sú často predmetom diskusií a mýtov. V spoločnosti sa často stretávame s predstavou, že dojčenie je relevantné len pre novorodencov a malé bábätká. Avšak materské mlieko a samotný akt dojčenia má obrovský význam aj pre staršie deti, a to nielen počas prvých mesiacov, ale aj v priebehu tehotenstva matky a následného tandemového dojčenia. Návrat k dojčeniu či pokračovanie v ňom prináša nesmierne cenné benefity pre zdravie a vývoj dieťaťa aj matky.
Prečo je materské mlieko neoceniteľné? Unikátne zloženie a benefity
Materské mlieko je právom nazývané „tekutým zlatom“, pretože jeho zloženie je unikátne a dokonalé, priamo prispôsobené potrebám konkrétneho bábätka. V materskom mlieku sa nachádzajú stovky látok, ktoré sa nenachádzajú nikde inde a nič ho plnohodnotne nenahradí. Jeho dôležitosť presahuje len základnú výživu, pretože prispieva k rozvoju mozgu, reči, zdraviu a správnemu fungovaniu celého tela. O vitamínoch, mineráloch a mnohých iných jedinečných látkach ani nehovoriac. Navyše obsahuje desiatky nenapodobiteľných látok a faktorov, ktoré zvyšujú imunitu dieťaťa a plnia mnohé iné dôležité funkcie.
Materské mlieko je najideálnejšou stravou pre bábätko v prvom polroku života. Sú v ňom prítomné antiinfekčné a rastové faktory, je mikrobiálne vyhovujúce a je liekom chrániacim pred alergiou. Obsahuje dostatok vody a vitamínov, ak ich obsahuje strava matky. Vždy je čerstvé, primerane teplé a nevyžaduje žiadnu prípravu, čo z neho robí mimoriadne praktický a efektívny zdroj výživy.
Zloženie a druhy materského mlieka
Materské mlieko sa svojím zložením dynamicky mení v priebehu dojčenia a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa.
- Kolostrum, alebo mledzivo, sa tvorí v prvých dňoch po pôrode. Je to hustá, smotanovožltá tekutina, ktorá je bohatá na vitamín A, E, K a protilátky. Poskytuje novorodencovi obrovské množstvo imunitných látok, ktoré sú nevyhnutné pre jeho vývoj v prvých 24 hodinách po narodení. Aj pre staršiu dcérku je možné začať vaše kolostrum odkvapkávať, ak by sa aj nebola ochotná prisávať, pretože každá kvapka materského mlieka je kľúčová.
- Prechodné materské mlieko sa začína tvoriť približne medzi 5. až 14. dňom po pôrode.
- Zrelé mlieko sa tvorí po približne 14 dňoch od pôrodu. Jeho množstvo sa postupne zvyšuje. V rámci zrelého mlieka rozlišujeme:
- Predné mlieko, ktoré sa tvorí na začiatku dojčenia. Vyzerá do modra a obsahuje viac vody, uhľohydrátov a vitamínov.
- Zadné mlieko, ktoré sa tvorí neskôr, ku koncu dojčenia. Je bledšie, pretože obsahuje viac tuku, ktorý je dôležitý pre pocit sýtosti a energetický príjem dieťaťa.
Materské mlieko je dynamicky sa meniaca substancia. Obsahuje hlavné zložky, ktoré sú potrebné pre rast, vývoj a imunitu:
- Tuky: tvoria 40-45 % celkového energetického príjmu dieťaťa a sú nevyhnutné pre správny vývoj dieťaťa.
- Proteíny: ako kazeín a srvátkové bielkoviny, ktoré sú ľahko stráviteľné a obsahujú potrebné aminokyseliny.
- Uhľohydráty: predovšetkým laktóza, ktorá je dôležitá pre energiu a vývoj mozgu.
- Vitamíny a minerály: v optimálnom pomere pre dieťa.
- Oligosacharidy: ktoré podporujú rast zdravých baktérií v čreve dieťaťa a chránia ho pred infekciami.
- Živé bunky: vrátane bielych krviniek, ktoré posilňujú imunitný systém dieťaťa.
Dojčenie je navyše omnoho viac než len prijímanie materského mlieka. Je to spojenie dieťaťa s matkou, vzťahová väzba a poskytuje mu hlavne upokojenie na prsníku, pocit bezpečia a lásky. Oboje - materské mlieko aj satie na prsníku - sú dôležité pre normálny vývin dieťaťa. Napríklad v prvých troch mesiacoch života narastie mozog dieťaťa na jednu tretinu celkového objemu a práve dojčenie významne prispieva k rozvoju a správnemu rastu mozgu.
Doktorka Jacqueline Kent, výskumná pracovníčka v Hartmann Human Lactation Research Group, poukazuje na variabilitu dojčenia. Boli sme zvyknuté na učebnicové dogmy o frekvencii a prírastkoch váhy, ale "deti tieto učebnice nečítali - robia si to po svojom!" Niekedy mamičky prekvapí, keď zistia, že dieťa vypilo malé množstvo mlieka, inokedy sa dojčí len niekoľko minút, ale vypije veľa. Deti sú rôzne, ale všetky si vezmú presne toľko, koľko potrebujú. Zaujímavosťou je, že chlapci denne vypijú o 76 ml mlieka viac ako dievčatá.
Dojčenie v tehotenstve a tandemové dojčenie: Pokračovanie v podpore vývoja
Mnohé matky sa pýtajú, či je možné a má význam rozbehnúť alebo pokračovať v dojčení počas tehotenstva. Odpoveď je jednoznačná: návrat k dojčeniu by pre staršie dieťatko mal obrovský význam a každá kvapka materského mlieka a každé jedno prisatie k prsníku by bolo veľmi cenné. Aj v tomto veku stojí za to obnoviť dojčenie.
Bezpečnosť dojčenia v tehotenstve
Dojčenie počas tehotenstva je považované za bezpečné. Súbor miliónov matiek, ktoré dojčili svoje dieťa až do konca ďalšieho tehotenstva, je dostatočne veľký na to, aby sa dojčenie počas tehotenstva považovalo za bezpečné. Organizácia La Leche League pracovala za desaťročia s takým množstvom tehotných dojčiacich matiek, že ak by dojčenie malo na tehotenstvo negatívny vplyv, bolo by sa to prejavilo. Ani najnovšie štúdie nepotvrdili, že by ženy, ktoré počas tehotenstva doja, mali viac potratov ako tie, ktoré nedojčia.
Tvorba mlieka a kolostra počas tehotenstva
Tvorbu mlieka v tehotenstve nie je možné zvýšiť bylinkami, liekmi alebo odsávaním, pretože je blokovaná hormónmi, ktoré sa tvoria žene v tehotenstve. To však neznamená, že sa žiadne mlieko netvorí. Naopak, už v tehotenstve sa začína tvoriť kolostrum. Je možné pre staršiu dcérku začať kolostrum odkvapkávať, ak by sa aj nebola ochotná prisávať. Bude môcť po pôrode novorodenec získavať dostatok kolostra? Ak sa dojčenie začne správne a budú sa obe deti dojčiť spoločne, je to v určitom zmysle podobné, ako keby sa dojčili dvojčatá. Je možné, aby sa matke tvoril dostatok mlieka, a je dobré, aby matka odpozorovala, či mladšie dieťa skutočne na prsníku získava dosť mlieka, čo je niečo, čo matky dokáže naučiť rozpoznať poradkyňa pri dojčení.
Tandemové dojčenie a jeho výhody
Dojčenie dvoch detí naraz, známe ako tandemové dojčenie, prináša špecifické výzvy, ale aj jedinečné výhody. Staršia dcérka sa môže dojčiť ešte celé mesiace, čo bude mať význam pre jej zdravie, pre správny rozvoj mozgu, imunity, viacerých orgánov v jej tele, pre rozvoj sánky a čeľuste tak, aby sa pozitívne ovplyvnilo zdravie jej zubov pre celý život. Okrem toho staršie dieťa získava množstvo imunitných látok a faktorov, ktoré podporujú jeho imunitu a zdravie, dopĺňa mu to výživu vo všetkých smeroch. Hlavne mu to však poskytuje upokojenie, istotu, že je ešte stále milované, že má ešte stále svoje miesto u matky, a umožňuje mu to nadväzovať vzťah so svojím mladším súrodencom. Často vidíme, že mladší a starší súrodenec sa pri dojčení držia za ručičky. Staršie dieťa, ktoré sa v prvých dňoch dojčí spolu s mladším dieťaťom, má jedinečnú šancu druhýkrát vo svojom živote získať obrovské množstvo imunitných látok a faktorov, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú a ktoré už pravdepodobne nikdy inokedy v živote už nebude mať možnosť získať.
Pre matku okrem množstva iných vecí tandemové dojčenie prináša možnosť staršie dieťa oveľa ľahšie uspať a zjednodušiť starostlivosť o obe deti.
Praktické tipy pre tandemové dojčenie
Starostlivosť o dve maličké deti súčasne prináša so sebou rôzne náročné situácie. Dojčenie je tiež súčasťou starostlivosti o deti, a preto aj v otázke dojčenia nebudú existovať len jednoduché riešenia, či zaručené postupy. Otázka, ako si deti „poskladať“ pri večernom zaspávaní, nemá univerzálne riešenie. Odporúča sa pokúsiť sa nájsť polohu, v ktorej je príjemne matke aj obom deťom. Ak matka doteraz ležiavala na chrbte a staršie dieťatko sa dojčilo naboku pri nej, môže skúsiť si takto isto ľahnúť a bábätko si položiť na svoje brucho a prisať ho k prsníku. Existujú rôzne spôsoby a možnosti, napríklad matka, ktorá ležala na boku a novorodenca položila na staršiu dcérku tak, aby dočiahol na druhý prsník.
Možno sa osvedčí neuspávať obe deti súčasne, a možno práve naopak. Môžu nastať dni, kedy bude potrebné, aby matke niekto pomohol so starostlivosťou o bábätko, pričom ona uspí staršiu dcérku. Alebo dni, kedy staršiu dcérku uspí napríklad otecko čítaním knihy.
Tandemové dojčenie a choroby
Ak sa dve deti (napríklad staršie a mladšie, prípadne dvojičky) doja spolu, tak z hľadiska chorôb nie je dôvod za bežných okolností robiť žiadne špeciálne opatrenia a dojčiť naďalej tak, ako doposiaľ. Je to rovnaké, ako keď je napríklad chorá dojčiaca matka. Už pred vypuknutím choroby sa začínajú v materskom mlieku tvoriť protilátky, a tak pokračovanie v dojčení aj chorého, aj zdravého dieťaťa dáva zmysel. Zdravé dieťa buď vďaka protilátkam neochorie, alebo bude mať choroba lepší priebeh, a staršie dieťa sa rýchlejšie uzdraví.
Základný princíp, ktorý v drvivej väčšine platí, znie, že človek je pri ochorení infekčný už niekoľko dní predtým, než vôbec vie, že je chorý. Preto, keď už zistí, že je chorý, tak je relatívne neskoro robiť nejaké opatrenia, a v prípade dojčiacej matky je najlepším opatrením pokračovať v dojčení, pretože keď už matka zistí, že je chorá ona alebo niektoré z detí, tak sa v jej mlieku nachádzajú protilátky, ktoré bábätku pomáhajú, aby neochorelo, alebo aby choroba prebehla bez nejakých zjavných príznakov, alebo aby mala miernejší priebeh. Stretnúť sa s chorobami v čase, keď dojčenie poskytuje takúto výhodu a pomoc, je tým najlepším spôsobom, ako môže bábätko získavať imunitu.
Odlúčenie staršieho dieťaťa od matky pri pôrode
Odlúčenie staršieho dieťaťa od matky, keď ide do pôrodnice, musí odhadnúť každá matka sama, a to aj podľa konkrétneho veku dieťaťa. Sú niektoré deti, ktoré napriek tomu, že sú dojčené, môžu byť opatrované aj niekým iným a nemajú s odlúčením na pár dní problém. A sú deti, ktoré prítomnosť matky veľmi potrebujú, v takom prípade niektoré ženy vyhľadajú tie pôrodnice, ktoré im umožňujú, aby bola spolu v pôrodnici celá rodina.
Význam dlhodobého dojčenia a odporúčania WHO
Otázka dĺžky dojčenia je jednou z najčastejších tém, ktoré trápia matky. Na Slovensku, rovnako ako v iných vyspelých krajinách, chýbajú kultúrne, spoločenské či rodinné vzory, ktorými by sa mohli matky pri rozhodovaní o dĺžke dojčenia inšpirovať. Bezproblémové dojčenie nie je samozrejmosťou a dlhodobé dojčenie je výnimočné. U nás sa za obvyklé považuje dojčiť do 1. roka života dieťaťa. Dojčiť po 2. roku života dieťaťa, alebo dokonca po 3. roku, je považované za niečo nezvyčajné a často vyžaduje od matky „obhájiť, odôvodniť a vybojovať si“ svoje rozhodnutie.
Cieľom tohto článku nie je argumentovať, prečo má zmysel dojčenie aj po 2. roku veku dieťaťa. Dojčenie je prirodzené, organizmus dieťaťa aj matky je uspôsobený na dojčenie. Dlhodobé dojčenie (v zmysle rokov, nie mesiacov) zlepšuje psychické a fyzické zdravie dieťaťa aj matky. Nie je dôvod dokazovať, prečo by sa v ňom nemalo pokračovať do času, kým sa dieťa samo nerozhodne, že sa chce vo svojom živote posunúť bližšie k nezávislosti a samostatnosti.
Ak sa matkám podarí úspešne dojčiť, ako sa teda majú rozhodnúť, dokedy to ešte má zmysel? Kedy je to už nevhodné, len „zo zvyku“, či dokonca škodlivé?
Interpretácia odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)
Pomoc pri hľadaní odporúčaného priebehu dojčenia ponúka Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá po zvážení dostupných vedeckých dôkazov vydala odporúčanie nasledujúceho znenia: „Odporúčame výlučné dojčenie do 6. mesiacov a potom s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov alebo viac.“
Toto odporúčanie sa však často mylne interpretuje. Niekedy sa chápe tak, že WHO stanovila 2 roky života dieťaťa ako minimálnu hranicu pre odporúčanú dĺžku dojčenia. Iní to dokonca chápu tak, že 2 roky je optimum a potom už je to vlastne jedno, všetko ostatné je už len akýsi bonus.
Je dôležité si uvedomiť, čo jednotlivé časti odporúčania znamenajú:
- „Odporúčame výlučné dojčenie do 6. mesiacov.“: Výlučné dojčenie znamená, že dieťa okrem materského mlieka neprijíma žiadne iné tekutiny či inú potravu. Do približne šiesteho mesiaca by teda dieťa malo byť len dojčené. Nepotrebuje nič iné, ani pár lyžičiek čaju, či vody, a to ani v najhorúcejších letných mesiacoch. Dieťa však musí byť dojčené „na požiadanie“, v horúcich mesiacoch napríklad aj každých 30 minút. V období výlučného dojčenia neexistuje žiadna bezpečná alternatíva k materskému mlieku. Aj v tomto období môžeme síce materské mlieko nahradiť, najčastejšie umelým mliekom, avšak za cenu určitého rizika a s tým, že dieťa stratí všetky ďalšie výhody dojčenia ako takého.
- „…a potom s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov alebo viac.“: Tu je kameň úrazu. Táto časť vety totiž vôbec nehovorí o dĺžke dojčenia. Hovorí o „zavádzaní príkrmov do 2. rokov“. Hovorí o tom, že obdobie od približne 6. mesiaca veku života je obdobím, kedy dieťa začína prejavovať záujem o tuhú stravu a mali by sme ho začať zoznamovať s novými chuťami, konzistenciou a vôňou potravy, aby sa postupne naučilo jesť. Dieťa sa postupne učí ovládať pohyby jazyka, posúvať potravu do hltana, prežúvať, prehĺtať. Tieto zručnosti nie sú vrodené, dieťa sa ich postupne učí. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o tom, že obdobie, kedy sa dieťa učí prijímať tuhú potravu, trvá približne do 2 rokov. Toto je obdobie, kedy zavádzame príkrmy. Po 2. roku života je už dieťa ukotvené v prijímaní tuhej stravy.
Kde sa v tejto časti odporúčania hovorí o dojčení? Treba si prečítať ešte raz začiatok odporúčania - najskôr sa odporúča výlučné dojčenie a po 6. mesiaci dojčenie s postupným zavádzaním príkrmov. Pritom je dôležité si uvedomiť, že toto odporúčanie tiež hovorí o tom, že do 2. rokov sa ukotvuje ako zavádzanie príkrmov, tak rovnako dojčenie. Do približne 2. roku života je totiž úlohou matky aktívne ponúkať dojčenie. Až po 2. roku života môžeme povedať, že dieťa má ukotvené ako dojčenie, tak prijímanie tuhej stravy. Potom už v dojčení platí zásada „neponúkať, neodmietať“ a nemusíme sa báť predčasného odstavenia dieťaťa. Ak pred touto hranicou dojčenie obmedzujeme alebo ho dieťaťu neponúkame v čase, kedy je napríklad choré, môže to viesť k predčasnému odstaveniu.
Prirodzená dĺžka dojčenia
Výskumy dokazujú, že ak by si mohlo vybrať dieťa, vyberie si prsník a dojčenie, a ďalej, že ak ponecháme rozhodnutie o dĺžke dojčenia na dieťati a nezasahujeme do dojčenia rušivo, dojčí sa obvykle 2,5 - 7 rokov. Najčastejšia dĺžka dojčenia je 3 až 4 roky. Dieťaťu teda s najväčšou pravdepodobnosťou bude dojčenie vyhovovať aj po 2. roku života. Ak táto situácia vyhovuje aj matke, dlhodobé dojčenie posilní aj jej duševné a fyzické zdravie a nie je dôvod v ňom nepokračovať.
Ak odstavíme dieťa, ktoré už bez problémov prijíma dostatočne pestrú a vyváženú stravu, ochudobníme ho o mnohé dôležité aspekty dojčenia a o materské mlieko, ale organizmus dieťaťa to zvládne lepšie, než keď to spravíme v čase, kedy by ešte nemalo prijímať nič iné než materské mlieko. Toto je logické, neznamená to však ani najmenej, že existuje akási minimálna hranica, po ktorej je už každý ďalší deň dojčenia len akýmsi bonusom, alebo dokonca niečím, čo v podstate ani nie je veľmi dôležité. Preto je dôležité, na základe čoho sa matka rozhoduje, či si je vedomá výhod dojčenia pre ňu aj pre jej dieťa a rizík predčasného ukončenia dojčenia. Svoje dôvody môže prekonzultovať s poradkyňou pri dojčení.
Mýty a fakty o dojčení: Prekonávanie prekážok
Mnohé obavy, pre ktoré matky zvažujú odstavenie, sú v skutočnosti len obavami z mýtov o dojčení, ktoré sa nezakladajú na pravde.
Rast dieťaťa a frekvencia dojčenia
V súvislosti s dlhodobým dojčením je vhodné spomenúť aj ďalší mýtus: očakáva sa, že dieťa postupne, ako začne viac jesť, zníži častosť dojčenia, že postupne sa bude dojčiť menej a menej. Predsa 2-ročné dieťa sa už nemôže dojčiť tak často ako 2-mesačné, veď už zje veľa jedla. Čo teda robiť s dieťaťom, ktoré sa dojčí často, možno častejšie ako keď malo 2 mesiace?
Mamičky majú tendenciu si myslieť, že ako ich deti rastú, budú sa musieť dojčiť častejšie a vypiť každých 24 hodín viac mlieka. Často sú veľmi prekvapené, keď im povedia, že medzi 4. a 26. týždňom života sa priemerný príjem mlieka nemení. V niekoľkých prvých mesiacoch rastú deti veľmi rýchlo a majú vysokú úroveň metabolizmu. Potom od troch do šiestich mesiacov úroveň ich metabolizmu klesá, rovnako ako rýchlosť rastu, takže ich uspokojí rovnaké množstvo mlieka. To znamená, že s rastom nemusí vaše dieťa príjem mlieka zvyšovať.Po celú dobu dojčenia platí zásada - dojčiť na požiadanie. Ak dieťa dojčenie vyžaduje, je vhodné mu vyhovieť. Dieťa môže dojčenie vyžadovať, aby si naplnilo rôzne potreby - dojčenie totiž poskytuje ďaleko viac než len príjem materského mlieka. Obdobie od 6. mesiacov do 2. rokov života dieťaťa je teda obdobím, kedy sa k dojčeniu, tak ako prebiehalo do 6. mesiaca, pridáva iná potrava. A potom ďalej. Teda ďalej dojčiť na požiadanie a k tomu ponúkať dieťaťu tuhú potravu.
Dojčenie v noci
Väčšina detí sa dojčí aj v noci. Veľkosť ich žalúdka im neumožní zostať celú noc bez jedla a navyše sa materské mlieko veľmi rýchlo trávi. Takže sa v noci prebudí hladné - a pravdepodobne sa to bude diať najmenej po dobu prvých šiestich mesiacov. Nočné dojčenie je normálne. Keď ste v noci hore a dieťa dojčíte, buďte si istá, že ďalšie mamičky s deťmi rovnakého veku po celom svete pravdepodobne robia to isté - a dúfajte, že to bude trvať iba pár mesiacov.
Choroba matky, lieky, návrat do práce či škôlka
Mnohé matky si myslia, že „musia“ prestať dojčiť, pretože musia užívať lieky, podstúpiť ošetrenie u lekára či zákrok, sú dlhodobo choré, alebo sa musia vrátiť po pár mesiacov po pôrode do práce, či dokonca fakt, že dieťa začne navštevovať škôlku. Bohužiaľ, ani mnohí zdravotníci nevedia, že existuje skutočne veľmi malé množstvo situácií, kedy je nutné prestať dojčiť zo zdravotného dôvodu, ktorý sa týka matky. Väčšina liekov sa smie užívať popri dojčení, lekárske ošetrenia (napr. zákrok, pri ktorom je nutná anestéza, rôzne druhy vyšetrení, napr. röntgen) môže dojčiaca matka podstúpiť rovnako bez obáv, ako v čase, keď nedojčila.Ak matke dojčenie nevyhovuje, je na nej, ako sa ďalej rozhodne. Situácia je v podstate rovnaká, či sa o ukončení dojčenia rozhodne, keď má jej dieťa 3 týždne alebo 3 roky.
Praktické aspekty dojčenia: Od správnej techniky po príkrmy
Dojčenie je prirodzený proces, no nie vždy je bezproblémové. Základom úspešného a pohodlného dojčenia je správna technika a pochopenie potrieb dieťaťa.
Kedy začať dojčiť a ako často?
Prvé priloženie k prsníku odporúčame čo najskôr po pôrode, najneskôr do 2 hodín, pretože v tom čase je sací reflex dieťaťa najsilnejší a sekrécia hormónov prolaktín a oxytocín (potrebných na dojčenie) je najvyššia. Tesný kontakt koža na kožu čo najskôr po pôrode je nevyhnutný. Dojčenie spúšťa produkciu mlieka a je pokynom na uvoľnenie oxytocínu.
Dojčite často. Čerstvé mamičky často nerozumejú tomu, čo ich deti plačom a zvukmi vyjadrujú. Rozhodne kŕmte dieťa kedykoľvek si samo povie, nie v pravidelných, nastavených intervaloch. Ponúknite mu svoje prsia okamžite, hneď ako sa objavia známky hladu - deti sa obvykle dojčia lepšie, keď sú pokojné. Pokiaľ dieťa plače, môže byť pre neho správne prisatie problematickejšie. Pokiaľ neviete, či je dieťa hladné alebo čo sa s ním deje, ponúknite mu svoje prsia. Plač je veľmi neskorým prejavom nespokojnosti a hladu.
Správna technika a polohy pri dojčení
Najväčšie obavy spočívajú v tom, či je dieťa správne prisaté, či dobre saje a či je po dojčení spokojné. Správna technika prisatia je základom úspešného a bezbolestného dojčenia.
Matka by mala byť oboznámená so správnou technikou dojčenia a vhodnými polohami. Matka nesmie cítiť žiadne napätie ani kŕče. Na začiatku dojčenia by si mamičky mali všímať prejavy a signály dieťatka a reagovať na ne. Pre novorodenca je obzvlášť dôležité správne prisatie, pretože jeho žalúdok je veľmi malý. Ak dieťa nezačne do päť alebo šesť dní po narodení priberať na váhe, malo by sa zvoniť na poplach. Pauza v brade je spoľahlivým indikátorom efektívneho satia.
Existuje niekoľko vhodných polôh na dojčenie. Neskôr si každá matka vyberie, čo vyhovuje jej a jej dieťaťu. Je dôležité, aby si dieťa mohlo vziať celý dvorec do úst, nielen bradavku. Ponúknite mu po dojčení z jedného prsníka aj druhý prsník. Pokiaľ ho dieťa prijme, je to skvelé, asi chce viac mlieka. Pokiaľ povie nie, nemajte strach. Nechajte ho, nech sa rozhodne samo - dieťa vie samo najlepšie, ako veľmi má plné bruško.
Bežné problémy pri dojčení
Je obvyklé, že mamičky majú obavy, aby ich neboleli bradavky. Boľavé bradavky sú obvykle znakom zlej techniky dojčenia. Ak sa dieťa nesprávne prisáva, bradavky môžu byť veľmi hlboké. Úľavu prinesú krémy s panthenolom alebo lanolínom, alebo aplikácia hydrogélových vankúšikov. Je tiež dôležité bradavky čo najviac vetrať.
Ďalším problémom môže byť lokálne zatvrdnutie prsníka, ktoré spôsobuje aj zablokovaný mliekovod. V takom prípade je vhodné vyhľadať laktačného poradcu. Matka by mala dosiahnuť plnú produkciu mlieka do dvoch týždňov. Množstvo mlieka sa riadi saním a dopytom. Obavy z nedostatku mlieka nie sú na mieste u prosperujúceho jedinca. Skôr sa treba pýtať: rastie dieťa a priberá na váhe? Je moje dieťa bdelé? Má správnu farbu kože? Vyprodukuje dostatok mokrých a špinavých plienok?
Zavádzanie príkrmov
Potom prichádza čas približne šiesteho mesiaca života dieťaťa, kedy dieťa začne prejavovať záujem o potravu. Uprene hľadí na dospelého človeka, ktorý si naberá sústo do úst, snaží sa niečo uchmatnúť z jeho taniera. Je pripravené. Je čas zoznámiť ho s tuhou stravou, posunúť ho zase o kúsok bližšie k jeho samostatnému životu.Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, že po 6 alebo 4 mesiacoch veku dieťaťa sa môže zaviesť pevná strava, s ohľadom na individualitu dieťaťa. Príkrmy sa majú zavádzať postupne a pomaly. Dieťa ochutnáva 3 dni a potom sa zavádza ďalší druh.V súčasnosti je metóda BLW (Baby-led weaning) čoraz populárnejšia. Dieťa má možnosť skúmať potravu samo, bez zásahov rodiča, a ochutnáva rôzne chute a textúry, pričom sa množstvo skonzumovaného jedla neobmedzuje. Dôležité je, aby zavádzané príkrmy nenahrádzali materské mlieko, ale dopĺňali ho.
Spoločenský a kultúrny kontext dojčenia na Slovensku
Dojčenie na Slovensku, rovnako ako v iných vyspelých krajinách, čelí špecifickým výzvam. Chýbajú kultúrne, spoločenské či rodinné vzory, ktorými by sa mohli matky pri rozhodovaní sa o dĺžke dojčenia inšpirovať. Do dojčenia zasahujeme už od momentu narodenia, kedy sa máloktorému dieťaťu umožní okamžite po pôrode zostať s matkou v súvislom kontakte pokožky na pokožku. Dojčenie ovplyvňujú rôzne zásahy, ktoré možno ani s dojčením nespájame - napríklad snaha naučiť dieťa od určitého veku prespať celú noc bez dojčenia, príliš rýchle zavádzanie príkrmov, ktorými sa nahrádza dojčenie, používanie cumlíka, fľaše.
Historické vplyvy a generačné rozdiely
Pri spätnom pohľade do minulosti je zrejmé, že postoj k dojčeniu sa v priebehu storočí menil. Už v 16. a 17. storočí pedagógovia a teológovia odporúčali rodičom „chladnú“ výchovu. Španielsky kazateľ Vivés dokonca hovorí: „Matky zatracujú svoje deti tým, že ich pôžitkársky živia.“ Veľmi starý zvyk je aj „platené dojčenie“, pri ktorom sa využívali dojky. Prvá agentúra pre dojky bola zriadená v Paríži v 13. storočí. A ak by ste si mysleli, že dojky využívali tie zámožnejšie vrstvy, nie je to vždy pravda. Napríklad v roku 1780 bolo z 21 tisíc detí dojčených dojkou až 20 tisíc.
Moderné dejiny na Slovensku sú ovplyvnené obdobím 70. rokov minulého storočia, keď bola vydaná kniha „Naše dieťa“, ktorá bola pre mnohé matky jediným zdrojom informácií. Napriek tomu, že kniha k dojčeniu vyzýva a podporuje ho, 90% odporúčaní, ktoré v nej v súvislosti s dojčením nájdete, je v kategórii „zabijak dojčenia“ (napr. časové intervaly dojčenia, dokrmovanie čajom, váženie dieťaťa pred a po dojčení). S takouto informačnou výbavou asi naše mamy a staré mamy naozaj nemali veľkú šancu dojčiť dlhšie než pár týždňov.
Navyše, pôrodnícky systém, ktorý od roku 1958 začal presúvať pôrody z domáceho prostredia do nemocníc, nebol (z dnešného pohľadu) vôbec nápomocný rozvoju laktácie a utváraniu väzby medzi matkami a deťmi. Cieľom bola síce sterilita a zníženie úmrtnosti, no zároveň to viedlo k akémusi odosobnenému rozvíjaniu vzťahu medzi matkou a jej dieťaťom. Ženy sa vlastne nesmeli dieťatka ani dotknúť, vybaliť ho z perinky, pri manipulácii s ním museli používať rúšku na tvár. O všetko sa staral nemocničný personál, matka mala oddychovať po pôrode.
Tieto historické a spoločenské vplyvy formovali postoje k dojčeniu u starších generácií. Mnohé ženy z generácie 25 - 35 ročných vnímali ako spôsob kŕmenia jedine fľašu, pretože dojčenie videli málokedy. Ako hovorí jedna respondentka: „myslím, že je to tým, že generácia našich mám vyrastala „v ústrety pokroku“ a zažívali niečo ako technizáciu rodiny. A tým pádom sa za správne a moderné pokladalo TO NOVÉ - rodiť v pôrodnici, dávať Sunar, na všetko použiť antibiotiká a práškovať DDT. A to všetko v znamení pokroku. Spontánnosť, prirodzenosť predchádzajúcich generácií, podpora v dojčení sa niekde v generácií našich mám pretrhla.“
Našťastie sa situácia mení. Počet plne dojčených detí v 6. mesiaci života na Slovensku stúpol od roku 2000 do roku 2006 o 13%. V roku 2000 bolo v 3. mesiaci dojčených 60,1% a v 6. mesiaci 32,96% detí. V roku 2006 to bolo v 3. mesiaci 71% a v 6. mesiaci 45,9% detí. Motiváciou žien k dojčeniu boli najmä výživové výhody, žiadna práca s prípravou, „jednoduchosť obsluhy“, prirodzenosť samotného dojčenia. Zároveň ženy označovali dojčenie ako prostriedok pre hlbší, intenzívnejší kontakt s bábätkom. Dokonca mamička, ktorá používala suplementor pri kŕmení dieťatka, hovorí aj o takomto „dojčení“ ako o súzvuku duší a veľkom vzájomnom naplnení.
Súčasné vnímanie a potreba podpory
Prieskumy medzi mladými matkami ukazujú, že väčšina z nich žiadnu dojčiacu ženu pred vlastným tehotenstvom nevidela. Niektoré sa hanbili, keď videli nejakú ženu dojčiť na verejnosti, a len jedna žena opísala tento zážitok ako „úžasne nežný pocit“. Stále sa pýtame, či sa pri dojčení „skrývame“, akoby sme sa cítili previnilo?
Názorové stretnutia so staršími ženami neboli vnímané ako spor, ale prostý postojový a názorový rozdiel, ktorý treba nejako zvládnuť a prežiť. Staršie ženy skôr dojčenie hodnotili kladne, vyjadrovali presvedčenie, že keby ony mali toľko informácií, ako máme my dnes, dojčili by dlhšie. Niektoré ženy uvádzali, že si museli obhajovať pomoc v domácnosti, ktorú na začiatku dojčenia potrebovali (keď riešili počiatočné problémy a nestíhali všetky veci v domácnosti ako predtým). Odporúčania od starších dám sa často týkali skorého zavádzania príkrmov alebo tekutín.
Dojčenie je celospoločenským problémom. Je potrebné vytvárať prostredie, ktoré podporuje dojčenie, či už ide o vytvorenie miestnosti z domu pre rodičov malých detí, alebo o prestávky na dojčenie v práci. Na Slovensku veľmi dobre funguje systém materskej a rodičovskej dovolenky, vďaka čomu ženy zostávajú doma so svojimi deťmi približne do 3 rokov. Dojčenie s postupne zavádzanými príkrmami až do veku 2 rokov alebo viac sa malo čo najviac podporovať.
Benefity dojčenia pre matku a potreba podpory
Dojčenie prináša okrem obrovských výhod pre dieťa aj významné benefity pre samotnú matku, a to na fyzickej aj psychickej úrovni.
Fyzické benefity pre matku
- Rýchlejšie zavinutie maternice po pôrode: Maternica sa dojčením po pôrode rýchlejšie vracia do pôvodného stavu.
- Menšie popôrodné straty krvi: Dojčenie stimuluje uvoľňovanie oxytocínu, ktorý pomáha sťahovať maternicu a znižuje krvácanie.
- Znížené riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov: Dlhodobé dojčenie významne znižuje riziko vzniku týchto ochorení.
- Znížené riziko vzniku osteoporózy v neskoršom veku: Dojčenie má ochranný vplyv na hustotu kostí matky.
- Znížené riziko cukrovky II. typu.
Psychické a emocionálne benefity pre matku
Dojčenie je pre matku omnoho viac než len zdrojom výživy pre dieťa. Podporuje citovú väzbu medzi matkou a dieťaťom, pretože sa ním spĺňa základná potreba novorodenca - potreba bezpečia a lásky. Táto silná väzba sa prehlbuje aj pri dlhodobom dojčení.
Materské mlieko spúšťa produkciu oxytocínu, ktorý je známy ako hormón lásky a prispieva k pocitu pohody a upokojenia u matky. Dojčenie, ak je úspešné a podporované, môže matke poskytnúť pocit kompetencie a sebavedomia v jej rodičovskej roli.
Podpora a vzdelávanie sú kľúčové
Myslím, že veľa vecí v materstve robíme inštinktívne, ako to v tej chvíli cítime. Väčšinou je to aj dobre. No zároveň som presvedčená, že každá z nás má svoje inštinkty na rôznej vlnovej dĺžke. Inak citlivé na podnety, inak reagujúce na potreby dieťaťa.
Podpora (alebo nepodpora), ktorú žena zažíva krátko po takom emocionálne vypätom a hormonálne sýtenom zážitku, akým je pôrod, je nesmierne dôležitá pre to, ako sa jej podarí vysporiadať sa s jej rolou matky. Ak na začiatku zažije pochopenie a podporu od personálu v nemocnici, uistenie, že robí veci dobre, túto istotu si pravdepodobne odnesie aj domov. Keď domáce prostredie žene poskytne lásku, trpezlivosť, pomoc a podporu v jej rozhodnutiach, veľmi pravdepodobne bude lepšie zvládať aj prípadné neúspechy a krízy. A samozrejme naopak. Ak sa dojčenie z nejakého dôvodu nedarí, je potrebné dojčiacu mamičku podporiť. Nadmerný tlak v tomto smere môže matku traumatizovať.
Jedna mamička pri hľadaní spôsobu, ako to zvládnuť, navrhla, že by bolo dobré školiť lekárov a sestry v pôrodniciach, pretože podľa nej im mamičky veria najviac. Pripomína, že lekári by mohli robiť osvetu aj rozdávaním letáčikov o dojčení alebo ponúknutím čísla laktačnej poradkyne, s ktorou spolupracujú. Je dôležité radiacu mamu, svokru či babičku vypočuť, ale robiť si veci po svojom a pokúsiť sa vysvetliť, prečo to vy chcete urobiť inak.
Postoje k dojčeniu sa utvárajú už od detstva. V duchu teórie, že deti sa učia opakovaním, môžeme predpokladať, že ak malé dievčatko vidí, ako mamička kŕmi mladšieho súrodenca fľašou, bude aj ono svoju bábiku chcieť kŕmiť z fľaše, lebo mu to príde prirodzené. Možno teraz máme šancu uľahčiť situáciu našim deťom. Nielen dcéram, ale aj synom. Ak budú naše deti vnímať dojčenie ako niečo prirodzené, možno sa vyhneme tomu, aby o 20 rokov niekto riešil rozličné generačné názory.
Ak si matka želá dojčiť, podporiť ju znamená pomôcť jej s prekonávaním problémov, s ktorými sa môže stretnúť. Je dôležité, aby bola poučená o správnej technike dojčenia a vhodných polohách. Odborníci zdôrazňujú, že dĺžku a frekvenciu dojčenia by nemal nikto obmedzovať, a vždy by mala byť rešpektovaná vzájomná pohoda matky a dieťaťa.
tags: #kojenie #aj #v #starsom #veku