Aj vy sa radi dívate, ako sa vaše dieťatko vyvíja, a prežívate s ním každý pokrok? Starostlivo sledujete, ako priberá, koľko váži a meria? Či je všetko tak, ako má byť? Pre rodičov je prirodzené zaujímať sa o okruh informácií ohľadom vývoja dieťaťa zo smeru rastu a prírastkov na výške a telesnej hmotnosti. Sledovanie telesnej hmotnosti a dĺžky, neskôr výšky, spolu s vývojom a meraním obvodu hlavičky, patrí k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení a ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Tieto prírastky nie sú smerodajné len pre upokojenie mamičiek, že všetko je, ako má byť, teda dieťa v poriadku priberá a rastie. Sú kľúčové aj pre zhodnotenie zdravotného stavu dieťatka, pretože pomáhajú odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom, či fyzickou záťažou.
Pri určovaní správneho vývoja sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú aj národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Je však vitálne dôležité hneď na začiatku spomenúť, že ide len o orientačné údaje ukazujúce priemerné hodnoty. Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery, pretože do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja. Pediatri a pediatričky najlepšie vedia, kedy zdvihnúť varovný prst, a každá priemerná hodnota v grafoch a tabuľkách má aj svoju spodnú a vrchnú hranicu, do ktorej veľká väčšina detí spadá.
Význam pravidelných meraní a vážení detí
Keď sa narodí bábätko, býva ihneď zmerané a vážené. Od tohto momentu vás čakajú pravidelné lekárske prehliadky, na ktorých budú pediatri a pediatričky pokračovať v sledovaní prírastkov váhy a dĺžky, neskôr výšky, vývoja a rovnako v meraní obvodu hlavičky. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin. Zdravotný stav súvisiaci s váhou a výškou, a teda správnym rastom a vývojom dieťaťa, hodnotí lekár na základe smerodajných výškových a hmotnostných tabuliek detí. Tieto prírastky sú jedným zo základných ukazovateľov, či dieťa prospieva, teda či extrémy v priberaní alebo raste nie sú príznakom - príčinou alebo dôsledkom - zdravotných problémov. Monitorovaním váhy môžeme vidieť, či bábätko papá tak akurát a tiež sa od váhy odvíja aj správne dávkovanie mnohých liekov. Vedieť aktuálnu váhu dieťatka je potrebné aj pri predpisovaní liekov lekárom, aby účinná látka lieku mohla bábätku dobre zabrať, nesmie jej byť príliš málo, ani príliš veľa.
Pre rodičov, ktorí ľahko podliehajú zbytočným obavám, je potrebné vyzdvihnúť fakt, že vo vyššie uvedených tabuľkách sa nachádzajú priemerné hodnoty, ktoré nepredstavujú presnú hmotnostnú či výškovú hodnotu, ktorú by dieťa malo spravidla dosiahnuť. Jednotlivé tabuľky WHO a CDC taktiež disponujú istými mínusovými a plusovými odchýlkami, ktoré sa stále nachádzajú v rámci normy. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom, či fyzickou záťažou.
Priemerná váha a dĺžka novorodenca a dynamika rastu v prvých mesiacoch
Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37. a 42. týždňom tehotenstva, je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, pričom novorodenec pod 2,5 kg sa považuje za nezrelého, resp. predčasne narodeného. Hmotnostné rozdiely sú podmienené individuálnymi predispozíciami jednotlivých jedincov. Po pôrode stratí novorodenec časť svojej hmotnosti - zvyčajne do 10 % pôvodnej váhy. Je teda prirodzené, ak napríklad dieťa narodené s váhou 3500 gramov stratí za 5 dní po pôrode 10 % svojej hmotnosti - 350 gramov. Váži teda cca 3150 gramov. Do 2 týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu, čo nastane, keď telo matky začne optimálne produkovať materské mliečko, dojčenie sa postupne stabilizuje a dieťa sa dojčí, alebo sa v prípade komplikácií či z iných dôvodov kŕmi umelým mliečkom.
V priebehu prvého štvrťroka bábätko priberie aspoň 200 gramov za týždeň, čo predstavuje 3,2 kilogramu za štyri mesiace, alebo priemerne 700 g za mesiac, teda 22-30 g za deň. Následne sa rast o niečo spomalí a dieťatko v druhom štvrťroku prvého roku svojho života priberá týždenne priemerne 150 gramov, čo je 500-600 g za mesiac. Po dosiahnutí šiestich mesiacov sa týždenný prírastok znižuje na 100 gramov (400-500 g/mesiac), pričom pred dovŕšením prvého roku predstavuje hmotnostný prírastok len 75 gramov za týždeň (300-400 g/mesiac). V prvých týždňoch po počiatočnom poklese hmotnosti priberie dieťa 175 g až 225 g za týždeň. Vo veku 6 mesiacov bude mať pravdepodobne dvojnásobok svojej pôrodnej váhy a postupne sa bude jeho rast spomaľovať. Za prvý rok života teda narastie o cca 20-25 cm (priemerne), v 2. roku o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Do roka sa ich telíčko predĺži o 50 % pôrodnej výšky/dĺžky a ročné bábätko dosiahne dokonca trojnásobok pôrodnej váhy.
Priemerná váha 7-mesačného dieťaťa - Detailný pohľad
Vo veku 7 mesiacov pokračuje dieťa v rýchlom vývoji, hoci tempo priberania sa oproti prvým mesiacom mierne spomalilo. Rodičia, ktorí ľahko podliehajú zbytočným obavám, by si mali uvedomiť, že ide o priemerné hodnoty, ktoré nemusia odzrkadľovať normu pre každé dieťa. Indikátory ako váha a dĺžka bábätka v 7. mesiaci života sú dôležitými ukazovateľmi jeho celkového zdravotného stavu a prospievania.
Podľa oficiálnych tabuliek Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré sú určené na sledovanie rastu dojčených detí, môžeme pozorovať nasledujúce priemerné hodnoty pre 7-mesačné dieťa:
Priemerná hmotnosť dieťaťa v 7. mesiaci v kilogramoch:
| Vek v mesiacoch | Priemerná váha (dievčatko) | Horná hranica (dievčatko) | Dolná hranica (dievčatko) |
|---|---|---|---|
| 7. mesiac | 7,7 kg | 9,5 kg | 6,0 kg |
| Vek v mesiacoch | Priemerná váha (chlapček) | Horná hranica (chlapček) | Dolná hranica (chlapček) |
|---|---|---|---|
| 7. mesiac | 8,3 kg | 10,2 kg | 6,5 kg |
Tieto tabuľky nám ukazujú, že priemerná váha 7-mesačného dievčatka je približne 7,7 kg, s rozpätím od 6,0 kg do 9,5 kg. Priemerná váha chlapčeka v rovnakom veku je zvyčajne vyššia, a to 8,3 kg, s rozpätím od 6,5 kg do 10,2 kg. Tieto rozdiely medzi pohlaviami sú prirodzené a pretrvávajú aj v neskoršom veku.
Okrem hmotnosti je dôležité sledovať aj dĺžku dieťaťa. V 7. mesiaci sú priemerné hodnoty dĺžky nasledovné:
Hmotnosť a dĺžka dojčiat podľa veku (0-23 mesiacov) - 7. mesiac:
| Vek v mesiacoch | Hmotnosť/Dĺžka dievčaťa | Hmotnosť/Dĺžka chlapca |
|---|---|---|
| 7. mesiac | 7,6 kg/67,3 cm | 8,3 kg/69,2 cm |
Z týchto údajov vyplýva, že 7-mesačné dievčatko má v priemere 7,6 kg a meria 67,3 cm, zatiaľ čo chlapček v tom istom veku má v priemere 8,3 kg a meria 69,2 cm. Je dôležité poznamenať, že tieto čísla sú priemerné a vaše dieťa sa môže pohybovať v širšom rozmedzí, ktoré je stále považované za normálne. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom, a preto je kľúčové vnímať rast a vývoj individuálne. V druhom polroku prvého roku života sa centimetrový rozdiel medzi chlapcami a dievčatami v dĺžke zvyšuje temer na dvojcentimetrový.
Do prospievania vstupuje aj množstvo premenných - faktory, ktoré ovplyvňujú ako rast, priberanie, tak vývoj. Grafy WHO obsahujú údaje platné pre výlučne dojčené deti počas prvých 6 mesiacoch a neskôr dojčených popri príkrmoch. Niekedy sa môže zdať, že dieťatko málo priberá - to býva prípad detí na umelom mliečku. Kým mamička príde na to, ktoré mliečko dieťatku najlepšie vyhovuje, a kým si zvykne jeho tráviaci systém, chvíľu trvá. Za slabým priberaním môže stáť aj choroba, alebo prvý rastový špurt - ktorým dieťa prejde, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko.
Dynamika váhových prírastkov a fenomén rastových špurtov
Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy. Tieto obdobia sa objavujú v rôznych fázach života, ale sú menej viditeľné ako v dojčenskom veku. Niekedy sa mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne. Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.
Váhové prírastky a rastová tabuľka dojčiat (0-23 mesiacov):
| Štvrťrok | Rastový prírastok | Hmotnostný prírastok |
|---|---|---|
| 1. štvrťrok | 3-4 cm/mesiac | 700 g/mesiac, 150-250 g za týždeň, 22-30 g za deň |
| 2. štvrťrok | 2 cm/mesiac | 500-600 g/mesiac, 150 g za týždeň, 20 g za deň |
| 3. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 400-500 g/mesiac, 100 g za týždeň, 15 g za deň |
| 4. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 300-400 g/mesiac, 75-90 g za týždeň, 10-15 g za deň |
Z tabuľky je zrejmé, že najrýchlejšie priberanie a rast prebiehajú v prvom štvrťroku života. S pribúdajúcim vekom sa tempo rastu a prírastkov spomaľuje. Rast bábätka prebieha skokovo. V určitom období sa vám môže zdať, že bábätko skoro nepriberá a málo rastie, potom ho zrazu v priebehu týždňa výrazne vytiahne a priberie. U každého bábätka sa môže vyskytnúť v trochu inom období.
Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Rastové špurty trvajú len niekoľko dní.
Kedy očakávať rastové špurty?Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. U novorodencov ho však bežne sledujeme po prvom týždni (7. až 10. deň po narodení) a potom v 2. až 3. týždni po narodení. U dojčiat býva okolo 3. mesiaca. V tomto období môžete u bábätka pozorovať väčší hlad, zmeny v spánku, detičky bývajú viac nepokojné. Náhly rast sa prejaví aj na tom, že mu zrazu jeho oblečenie nemusí byť dobré a potrebuje väčšiu veľkosť plienok. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok. Dramatické zmeny hmotnosti nastávajú s príchodom puberty najmä u dievčat, a to vplyvom hormónov. Počas niekoľkých málo rokov môžu v niektorých prípadoch pribrať až polovicu svojej doterajšej hmotnosti.
Pediater sa delí o to, koľko by malo vaše dieťa jesť a ako zistiť, že má dostatok
Rastové grafy a percentilové hodnotenie detí: Komplexný nástroj pre pediatrov
Okrem tabuliek s prírastkami váhy a ideálnymi či priemernými výškami a váhou sa pediatri a pediatričky riadia pri posudzovaní zdravotného stavu tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentilách - vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom - deťom rovnakého veku aj pohlavia. V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári a lekárky určujú poruchy rastu.
Percentilá vyjadrujú stav rastu/vývoja dieťaťa v porovnaní s jeho rovesníkmi. Ide o štatistický údaj, porovnanie priemeru výšky či váhy dieťaťa v danom veku a pre dané pohlavie v detskej populácii. Ide o štatistické čísla a nie súťaž. Takže rodičia, prosím, nesúťažíme o to, koho dieťa je vyššie ako 95 % jeho rovesníkov, alebo ktoré dieťa má ideálnu váhu. Miery, ktoré nájdete v grafe/výsledku v daný moment, nie sú smerodajné pre konečný výsledok v dospelosti. Taktiež ani krajné hodnoty neznačia zdravotný problém, alebo obávaného ochorenia. Rast, a to pre obe veličiny (výšku i hmotnosť), je nutné hodnotiť individuálne.
Príklad: Ak je vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75 % detí rovnakého pohlavia a veku váži rovnako či menej a 25 % viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25. percentile pre svoju dĺžku, 25 % detí má váhu rovnakú a menšiu, 75 % 3-mesačných zase väčšiu. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov (rodinná anamnéza, tempo, strava, gény…).
Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3. a 97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25. až 75. percentilu. Rovnako však ide o orientačnú pomôcku s možnými prirodzenými odchýlkami, ktoré lekári a lekárky vedia zistiť a posúdiť, pretože vaše dieťa budú za roky prehliadok poznať. V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Ak napríklad váha dieťaťa prekročí hodnotu 90, môže lekár (na základe ďalších faktorov a napr. rodinnej anamnézy, prípadných metabolických komplikácií atď) zhodnotiť, či má dieťa nadváhu („nadhmotnosť“), pri hodnote pod 10 zase podváhu. Podľa vestníka MZ SR z roku 2012 hodnoty nad 97. percentilom vymedzujú obezitu. Pod 3. percentilom sa nachádzajú deti, ktoré majú podvýživu a neprospievajú.
Dôležitý fakt: Dr. Khan tvrdí, že neexistuje ideálny percentil. Zdravé deti sú v každej výškovej a hmotnostnej kategórii a rovnako zdravé môže byť dieťa z 5. či 95. percentila. Lekár môže v prípade výskytu okrajových hodnôt navrhnúť častejšie sledovanie vývoja dieťaťa. Jediné meranie neodráža skutočný priebeh rastu. Zapisujú sa viaceré merania a vytvára sa rastová krivka. Sleduje sa, či je graf konzistentný a či sa nevyskytuje výraznejšia odchýlka v rastovom grafe.
Index telesnej hmotnosti (BMI) u detí: Špecifiká hodnotenia
Pomerne presným, ale nepriamym ukazovateľom (štatistickým nástrojom) množstva telesného tuku u detí je BMI - Body Mass Index. Používa sa ako metóda určenia zdravotného rizika obezity a počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch. Patrí medzi najpoužívanejšie ukazovatele relatívnej hmotnosti a všeobecne sa vyhodnocuje pre osoby staršie ako 18 rokov - preto tabuľky dostupné na internete pre dospelých nepoužívajte pre deti. Dokonca sa neodporúčajú ani pre tehotné ženy a športovcov, pretože nerátajú s pomerom tukov a svalov v tele.
Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70 % rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30 % naopak vyššiu. Minimálna a maximálna hodnota BMI ohradzujú normu, pričom akákoľvek hodnota pod minimálnou predstavuje problém s podvýživou, zatiaľ čo hodnoty nad udaným maximom signalizujú, že ide o nadváhu. Index telesnej hmotnosti však taktiež nie je smerodajným údajom, pretože nezohľadňuje prevahu svalovej hmoty, ktorá taktiež zvyšuje hmotnosť človeka.
Spozornite, ale nepanikárte:Aj tu treba spomenúť, že ak namerajú vášmu dieťaťu hodnoty signalizujúce nadváhu alebo naopak podváhu, ešte to nič nemusí znamenať. Mnoho nízkych, štíhlych tínedžerov svojich rovesníkov o niekoľko rokov dobehne, naopak mnoho detí s nadváhou sa vytiahne a hmotnosť prirodzene rozloží. To však neznamená, že sa nič nemusí riešiť. Riziko obezity lekári zvyčajne hodnotia vzhľadom na ďalšie faktory. Neberte to na ľahkú váhu: obéznym deťom hrozí riziko vyvinutia si zdravotných problémov ako vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak-hypertenzia, diabetes 2. typu, komplikácie ako problémy so srdcom, spánkom či astmou. Deti so zdravou váhou bývajú celkovo viac v pohode, mávajú celkovo viac energie, bývajú menej choré, lepšie sa učia a vstupujú do života sebavedomejšie.
Pediater sa delí o to, koľko by malo vaše dieťa jesť a ako zistiť, že má dostatok
Faktory ovplyvňujúce výšku a váhu detí
Rast detí je vysoko individuálny a ovplyvňujú ho rozličné faktory, ktoré podmieňujú správny rast dieťaťa. Je všeobecne známe, že zdravá životospráva a psychická pohoda matky sú tie faktory, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj dieťaťa. Tieto aspekty života ženy počas tehotenstva majú značný dosah aj na ďalší rast a vývin potomka v dojčenskom či pubertálnom štádiu.
Genetika a dedičnosť: Ako vyzerá tvar tela, jeho váha a výška závisí aj od genetiky, teda génov, ktoré sme zdedili. Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako. Dôležité slovo majú aj genetické poruchy - syndrómy ako Downov, Noonanov, Turnerov, ktoré ovplyvňujú rast. Neočakávajte, že ak má dieťa nižších rodičov aj ďalších rodinných príslušníkov, vytiahne sa do výšky. Genetické vlohy od oboch rodičov a ich rodín totiž predurčujú tvar postavy, proporcie, váhu i výšku dieťaťa. Na výšku vplýva viacero faktorov, ako je napríklad dedičnosť, čiže výška rodičov. Ak sú obaja vysokí, predpokladáme aj vyšší vzrast detí, alebo opačne.
Životospráva matky počas tehotenstva: Váha a výška bábätka je v prvom rade v rukách matky. Práve zdravá životospráva a eliminovanie akýchkoľvek škodlivých látok, ktoré pred tehotenstvom užívala, môže pôsobiť na správny vnútromaternicový vývoj plodu. Mnohopočetné tehotenstvo tiež ovplyvňuje hmotnosť a výšku takýchto plodov. Na rast dieťaťa môžu mať vplyv aj tehotenské problémy s placentou, tehotenskou cukrovkou či komplikácie súvisiace s pôrodom. Je verejne známe, že deti matiek, ktoré fajčia a sú drogovo závislé majú okrem popôrodnej závislosti nižšiu pôrodnú hmotnosť a nižší vzrast. Ďalej vplývajú i ochorenia matky počas tehotenstva.
Výživa dieťaťa: Ďalším faktorom s účinkom na výšku a váhu u detí je dojčenie. Je totiž istý rozdiel medzi tým, ako sa vyvíja dieťa kojené materským mliekom a bábätko kŕmené umelým mliekom. Tieto odchýlky nedojčené deti veľmi rýchlo dorovnajú, a to ešte v priebehu prvého roka života. S prechádzaním na dojčenské mlieko, ktoré obsahuje viac tukov a cukrov, môže dieťatko viac priberať. Preto údaje vyzdvihnuté vyššie o váhovom prírastku nemusia 100 % sedieť. Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa. A samozrejme strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď.
Zdravotný stav a ochorenia: Podstatnejší účinok majú rozličné zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú príjem stravy, aktivitu a životný štýl dieťaťa. Môžu to byť napríklad ochorenia obličiek, tráviace problémy, poškodenie niektorých orgánov či rakovina. V prípade dlhodobých i krátkodobých ochorení je dôležité hľadieť na správny kostrový vývin dieťaťa v súvislosti s príjmom liekov s obsahom kortikosteroidov. Tie sa používajú na liečenie astmy, pričom sú obsiahnuté aj v obstrekoch používaných pri bolestiach chrbta.
Spánok a fyzická aktivita: Zdravá životospráva detí výrazne pôsobí na ich prirodzený a správny rast. Preto je zo strany rodičov veľmi dôležité, aby dohliadali na spánkový režim a stravovacie návyky svojich detí. Spánok je najmä v období rastových špurtov kľúčovým aspektom, no podstatnú rolu hrá aj v udržiavaní psychickej a fyzickej pohody jedinca. Z hľadiska stravy je nutné, aby dieťa prijímalo dostatok vitamínov, minerálov a živín, ktoré vplývajú na zdravie človeka. Netreba zabúdať ani na pitný režim.
Psychická pohoda a stres: Bezproblémové sociálne zázemie má pozitívne vplyvy na psychiku dieťaťa. Psychická pohoda a eliminácia stresu sú kľúčové pre celkový zdravý rast a vývoj, keďže stres môže ovplyvniť hormonálnu rovnováhu a tým aj rastové procesy.
Strácanie na váhe u novorodencov je bežným javom. Všetky deti po narodení stratia na váhe - niektoré schudnú v prvých dňoch až o 10 % svojej pôrodnej váhy. Len čo sa stabilizuje dojčenie a vaše telo si zvykne na produkciu mlieka, potom by malo vaše bábätko začať znovu priberať na váhe. Všeobecne možno povedať, že to môže trvať asi 10 dní. Váha vášho dieťaťa sa môže občas zvýšiť alebo znížiť rýchlejšie než je obvyklé, čo môže byť spôsobené rastovým skokom alebo prepuknutím choroby. Váha vášho dieťaťa sa tiež môže meniť v období odstavenia, kedy môže mať bábätko problémy s prijímaním tuhej stravy a v čase, keď jeho aktivita narastá a kedy sa stáva mobilnejším.
Rastové obdobia dieťaťa a ich charakteristiky: Od plodu po dospelosť
Každý človek vo svojom živote prechádza štyrmi základnými rastovými obdobiami, ktoré sú príznačné istými zmenami v hmotnosti i výške jedinca.
Fetálny rast: Ide o obdobie vývoja a rastu plodu v maternici tehotnej ženy. Počas neho dochádza k najrýchlejšiemu vývoju plodu, pričom v priebehu tohto štádia plod dosahuje 30 % z celkovej výšky. Tento vývoj prebieha najmä počas druhého a tretieho trimestra. Počas celého tehotenstva je však rast plodu ovplyvňovaný matkou a jej životným štýlom. V prípade, že sa žena v tehotenstve nezdravo stravuje, holduje alkoholu či iným návykovým látkam, bude to mať isté dôsledky v súvislosti s vývojom dieťatka. Mnohopočetné tehotenstvo tiež ovplyvňuje hmotnosť a výšku takýchto plodov. Na rast dieťaťa môžu mať vplyv aj tehotenské problémy s placentou, tehotenskou cukrovkou či komplikácie súvisiace s pôrodom. Miera prírastku v tomto období je približne 15 % z celkovej konečnej výšky dieťaťa/mladého dospelého.
Infantilný rast: Po narodení bábätka prichádza na rad infantilný rast, ktorý je taktiež pomerne rýchly, no postupne sa spomaľuje. Novorodenec je dieťa od narodenia po 28. deň života a dojčenské obdobie je od 29. dňa po prvý rok. Z hľadiska výšky i váhy rastie dieťa najrýchlejšie v prvom roku, pričom podobne rýchle tempo rastu pretrváva aj v nasledujúcom roku. Dieťa v tomto úseku môže vyrásť až o 25 cm. Počas druhého roku života môže narásť o ďalších 10 - 12 cm. Na správny vývoj dieťaťa v tomto období stále vplývajú niektoré faktory z predchádzajúceho vnútromaternicového štádia vývinu, no do rastovej rovnice vstupujú ďalšie premenné, ako výživa v podobe materského či umelého mlieka, priame okysličenie či rastové hormóny.
Detská krivka rastu (predškolský a mladší školský vek): Toto obdobie začína po druhom roku života dieťaťa a pokračuje až do počiatkov puberty. Na rast v tomto štádiu vo veľkej miere pôsobia najmä rastové hormóny, pričom zaváži aj zdravá životospráva zahrňujúca nielen vyváženú stravu, ale i dostatok fyzickej aktivity. Dôležité je i bezproblémové sociálne zázemie, ktoré má pozitívne vplyvy na psychiku dieťaťa. Bežne v tomto čase dieťa narastie 5 - 7 centimetrov za rok. Prírastok predstavuje asi 40 % z konečnej výšky. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti.
Pubertálny rast: Pubertálny rast je príznačný výraznými hormonálnymi zmenami, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast dieťaťa. Ide najmä o kombináciu rastových hormónov a pohlavných hormónov, ako testosterón a estradiol, ktoré podmieňujú pubertálny rastový špurt. Kým u dievčat puberta začína okolo 10. roku života (priemerne 12 rokov), u chlapcov započína toto vývojové štádium približne o rok neskôr (medzi 11. a 12. rokom). Väčšina dievčat sa sexuálne začne vyvíjať vo veku medzi 8-13 rokov a rastový špurt ich zastihne vo veku medzi 10.-14. rokom (môžu narásť až o 8-9 cm). Chlapci sa začínajú sexuálne vyvíjať vo veku medzi 9.-14. rokom a v raste pokračujú do cca 16 rokov (u každého individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr, priemerne však dokážu narásť až o 12 cm). Chlapci síce zažívajú rastový špurt neskôr ako dievčatá, avšak práve tento faktor v kombinácii s časom navyše pred počiatkom pubertálneho veku, zaručujú väčší výškový rozdiel v dospelosti oproti dievčatám. Spomalenie rastu sa zvyčajne dostaví spoločne s menarché - prvou menštruáciou. V puberte je podiel nárastu konečnej výšky asi 15 %. V našich podmienkach je priemer výšky mužov 179 cm a žien 167 cm. Spomalenie rastu môže navodiť neskorší sexuálny vývin, čo ale nemá vplyv na konečnú výšku. V prípade nástupu predčasnej puberty môže byť i konečná výška nižšia, čoho dôvodom je možné predčasné uzavretie rastovej štrbiny.
Pediater sa delí o to, koľko by malo vaše dieťa jesť a ako zistiť, že má dostatok
Váha a výška chlapcov a dievčat podľa veku (1. až 20. rok života)
Hmotnosť detí sa po druhom roku života každoročne zvyšuje v priemere o dva kilogramy, pričom rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sa pohybujú na úrovni pár stoviek gramov. S pribúdajúcim vekom môže dochádzať k podstatnejším odchýlkam od smerodajných údajov uvedených v hmotnostných tabuľkách. Na prelome ôsmeho až deviateho roku dochádza k zvýšeniu hmotnosti o tri kilogramy, pričom podstatnejší nárast začína vplyvom nástupu pubertálneho rastu. Práve puberta spôsobuje, že hmotnosť a výška dievčat v 10. až 13. roku narastá rapídnejším tempom, čo spôsobuje, že sú v tomto vekovom rozmedzí v porovnaní s chlapcami priemerne o jeden kilogram ťažšie a o jeden centimeter vyššie.
Hmotnostná a rastová tabuľka detí (0-23 mesiacov) - dievčatá:
| Vek v mesiacoch | Hmotnosť/Dĺžka dievčaťa |
|---|---|
| Narodenie | 3,2 kg/49,1 cm |
| 1. mesiac | 4,2 kg/53,7 cm |
| 2. mesiac | 5,1 kg/57,1 cm |
| 3. mesiac | 5,8 kg/59,8 cm |
| 4. mesiac | 6,4 kg/62,1 cm |
| 5. mesiac | 6,9 kg/64 cm |
| 6. mesiac | 7,3 kg/65,7 cm |
| 7. mesiac | 7,6 kg/67,3 cm |
| 8. mesiac | 7,9 kg/68,7 cm |
| 9. mesiac | 8,2 kg/70,1 cm |
| 10. mesiac | 8,5 kg/71,5 cm |
| 11. mesiac | 8,7 kg/72,8 cm |
| 12. mesiac | 8,9 kg/74 cm |
| 15. mesiac | 9,6 kg/77,5 cm |
| 18. mesiac | 10,2 kg/80,7 cm |
| 21. mesiac | 10,9 kg/83,7 cm |
| 22. mesiac | 11,1 kg/84,6 cm |
| 23. mesiac | 11,3 kg/85,5 cm |
Hmotnostná a rastová tabuľka detí (0-23 mesiacov) - chlapci:
| Vek v mesiacoch | Hmotnosť/Dĺžka chlapca |
|---|---|
| Narodenie | 3,3 kg/49,9 cm |
| 1. mesiac | 4,5 kg/54,7 cm |
| 2. mesiac | 5,6 kg/57,9 cm |
| 3. mesiac | 6,4 kg/60,8 cm |
| 4. mesiac | 7 kg/63,9 cm |
| 5. mesiac | 7,5 kg/65,9 cm |
| 6. mesiac | 7,9 kg/67,6 cm |
| 7. mesiac | 8,3 kg/69,2 cm |
| 8. mesiac | 8,6 kg/70,6 cm |
| 9. mesiac | 8,9 kg/72 cm |
| 10. mesiac | 9,2 kg/73,3 cm |
| 11. mesiac | 9,4 kg/74,5 cm |
| 12. mesiac | 9,6 kg/75,7 cm |
| 15. mesiac | 10,3 kg/79,1 cm |
| 18. mesiac | 10,9 kg/82,3 cm |
| 21. mesiac | 11,5 kg/85,1 cm |
| 22. mesiac | 11,8 kg/86 cm |
| 23. mesiac | 12 kg/86,9 cm |
Zdroj: WHO
Hmotnostná a rastová tabuľka detí (2-20 rokov) - dievčatá:
| Vek | Hmotnosť/Výška dievčaťa |
|---|---|
| 2 roky | 12-12,4 kg/85,5-86,2 cm |
| 2,5 roka | 13 kg/91,1 cm |
| 3 roky | 13,9-14,2 kg/94-96 cm |
| 3,5 roka | 14,9 kg/97,6 cm |
| 4 roky | 15,4-16,9 kg/100,3-104 cm |
| 4,5 roka | 16,9 kg/104,5 cm |
| 5 rokov | 18 kg/108 cm |
| 6 rokov | 19,9-20,3 kg/115,5 cm |
| 7 rokov | 22,9 kg/121,8 cm |
| 8 rokov | 25,8 kg/128,2 cm |
| 9 rokov | 28,1-29,8 kg/133,3-136 cm |
| 10 rokov | 31,9-33,2 kg/138,4-141 cm |
| 11 rokov | 36,9-37,3 kg/144-148 cm |
| 12 rokov | 41,5-42,3 kg/149,8-154 cm |
| 13 rokov | 45,8-47,8 kg/156,7-160 cm |
| 14 rokov | 47,6-52,1 kg/158,7-164 cm |
| 15 rokov | 52,1-54,8 kg/159,7-165 cm |
| 16 rokov | 53,5-56,7 kg/162,5-166 cm |
| 17 rokov | 54,4-58,3 kg/162,5-167 cm |
| 18 rokov | 56,7-58,7 kg/163-168 cm |
| 19 rokov | 57,1 kg/163 cm |
| 20 rokov | 58 kg/163,3 cm |
Hmotnostná a rastová tabuľka detí (2-20 rokov) - chlapci:
| Vek | Hmotnosť/Výška chlapca |
|---|---|
| 2 roky | 12,5-12,7 kg/86,8-87,7 cm |
| 2,5 roka | 13,6 kg/92,1 cm |
| 3 roky | 14-14,4 kg/95,3 cm |
| 3,5 roka | 15,3 kg/99 cm |
| 4 roky | 16,3-17,2 kg/102,3-106 cm |
| 4,5 roka | 17,4 kg/105,0 cm |
| 5 rokov | 18,5 kg/109,2 cm |
| 6 rokov | 20,8 kg/115,7 cm |
| 7 rokov | 23,2 kg/122 cm |
| 8 rokov | 25,8 kg/128,1 cm |
| 9 rokov | 28,6-30,4 kg/133,3-136 cm |
| 10 rokov | 32-33,7 kg/138,4-141 cm |
| 11 rokov | 35,6-37,4 kg/143,5-147 cm |
| 12 rokov | 39,9-41 kg/149,1-153 cm |
| 13 rokov | 45,3-46 kg/156,2-160 cm |
| 14 rokov | 50,8-52,3 kg/163,8-168 cm |
| 15 rokov | 56-58,8 kg/170,1-174 cm |
| 16 rokov | 60,8-64,3 kg/173,4-177 cm |
| 17 rokov | 64,4-67,8 kg/175,2-180 cm |
| 18 rokov | 66,9-70,2 kg/175,7-180 cm |
| 19 rokov | 68,9 kg/176,5 cm |
| 20 rokov | 70,3 kg/177 cm |
Zdroj: CDC, Disabled World
Áno, chlapci majú tendenciu rásť rýchlejšie ako dievčatá, najmä v prvých mesiacoch. Do 24 mesiacov (2 roky) vstupuje váš chlapček do batoľacieho veku. Jeho priemerná hmotnosť je 11.0 až 13.8 kg, a jeho priemerná dĺžka je 83 až 93 cm. Zatiaľ čo sa fyzický rast spomaľuje, vaše dieťa sa bude viac sústrediť na rozvoj motorických, sociálnych a kognitívnych schopností.
Praktické aspekty sledovania rastu a zdravého životného štýlu
Či je výška a váha dieťaťa optimálna, je potrebné pravidelne kontrolovať a sledovať, aby bolo možné zachytiť akékoľvek náznaky nezdravého vývinu. Váženie a meranie výšky, resp. dĺžky zaraďujeme k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení, pričom tieto merania ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin.
Ako sa meria rast dieťaťa?Na váženie bábätiek používame špeciálne detské dojčenské váhy prispôsobené práve tomuto účelu. Takáto váha je tvarom prispôsobené tomu, že dieťatko na ňu celé položíme a pomerne presne mu odváži hmotnosť. Kvalitné váhy mávajú malé povolené odchýlky, ktoré sa pohybujú okolo 5 gramov. Presné váženie je dôležité najmä pri vážení novorodencov, predčasne narodených detičiek a u dojčiat, ktoré neprospievajú ideálne alebo musíme u nich kontrolovať, koľko materského mlieka vypili pri jednom kŕmení. Váha musí byť čistá a pred vážením vynulovaná. Používame na to funkciu TARE, vďaka ktorej vynulujete hmotnosť aj s už predtým položenou dekou a čistou plienkou. Dieťatko položte na váhu tak, aby ležalo na chrbte.
Novorodenca prvýkrát vážia na pôrodnici ihneď po narodení. V prvom týždni po narodení sa dieťatko váži každý 1 až 2 dni. Je normálne, že po narodení stratí časť svojej pôvodnej hmotnosti. Dieťatko vážime pravidelne až do okamihu, kedy začne opätovne priberať. Iná situácia však nastáva, ak dieťatko má nejaké zdravotné ťažkosti, priberá horšie, alebo má ťažkosti s kŕmením. Nie je výnimkou, ak malého novorodenca musíte vážiť pred a po každom dojčení, aby ste sledovali, či vypil dostatok materského mlieka.
Kým dĺžku detí do dvoch rokov meriame v polohe ľahu s vyrovnanými nožičkami, staršie deti sa merajú postojačky. Aby bolo meranie čo najpresnejšie, dieťa musí byť vyzuté, pričom stáť musí vo vzpriamenej polohe. Špičky nôh sa vzájomne musia dotýkať, zatiaľ čo chrbát, lopatky i päty nôh sa opierajú o stenu. V takejto polohe sa následne meria rozdiel medzi podložkou a najvyšším bodom hlavy dieťaťa. V domácnosti na takéto meranie postačí krajčírsky meter, ktorý treba upevniť na stenu. Telesná dĺžka prvý rok života - telesná dĺžka sa predĺži o cca 50 % z pôrodnej výšky, rastová rýchlosť potom klesá a medzi 1. a 2. rokom života vyrastie dieťa o cca 25 cm, medzi 2. a 3. rokom je to cca 15 cm.
Kedy je potrebné spozornieť?Dieťa je, samozrejme, podstatné pozorne sledovať, aby bolo možné o akýchkoľvek rapídnych zmenách v proporciách tela dieťaťa informovať lekára. Ten následne prostredníctvom vyšetrenia sám posúdi, či ide o problém, ktorý je potrebné riešiť, alebo prirodzenú odchýlku vo váhe a výške dieťaťa vplyvom pomalšieho vývinu. Ak váš chlapček neustále klesá pod rastové percentily alebo ak dochádza k výraznému poklesu rastu, najlepšie je poradiť sa so svojím pediatrom. Obvod hlavy je indikátorom rastu mozgu a celkového vývoja vášho chlapčeka.
Tipy pre rodičov:
- Neporovnávajte svoje bábätko s inými: Každé dieťa sa vyvíja iným tempom. Porovnávanie dieťaťa s rovesníkmi je jednou z najväčších príčin zbytočných obáv. Odborník pozná všetky faktory ovplyvňujúce vyššiu alebo nižšiu váhu dieťaťa, a teda posúdi dieťa na základe komplexného stavu.
- Sledujte celkový stav dieťaťa: Dôverujte odborníkovi. Sledujte, či je bábätko aktívne, spokojné, či má dostatok mokrých plienok a pravidelnú stolicu. Tieto nepriame príznaky sú rovnako dôležité ako čísla na váhe.
- Dbajte na zdravý životný štýl: Je veľmi dôležité odovzdať deťom dobrý vzor, čo sa týka jedla aj pohybu. Zdravú stravu zaveďte hneď, ako sú deti malé. Dbajte aspoň na 60 minút pohybu denne. Dávajte dieťaťu približne 5 porcií zeleniny a ovocia denne. Ak chcete, aby dieťa jedlo pomalšie, rozprávajte sa s ním počas jedenia napríklad o tom, čo zažilo počas dňa. Kam to ide, choďte pešo. Hneď ako dieťa spoľahlivo zvláda chôdzu, venujte jej čo najviac času.
- Konzultujte obavy s pediatrom: Preberte s ním nielen situáciu, keď dieťa odmieta jedlo, ale aj naopak - ak sa zbytočne prejedá. Pediatri sú tu na to, aby rodičom poradili a rozptýlili ich obavy, alebo v prípade potreby navrhli ďalší postup. Nezabudnite, že tabuľky dávajú iba štatistický prehľad o priemernej či odporúčanej váhe pre deti.
tags: #kolko #by #malo #vazit #7mrsacne #dieta