Rozvody a rozchody sú samé o sebe veľkým zlomom v životoch dvoch ľudí, ktorých spája kúsok spoločnej minulosti. Sú bolestné, náročné, v mnohých prípadoch dokonca nepriateľské. Nechutnými sa však často krát stávajú, ak sa dotýkajú detí. Naťahovanie, vyhrážanie, vydieranie, naprieky, toho všetkého sú dvaja, nedávno milujúci sa ľudia schopní, ak je ich nevraživosť voči sebe silnejšia ako schopnosť komunikovať a dohodnúť sa. V tomto prípade prichádza na rad súd.
Na Slovensku je situácia v oblasti rodinného práva špecifická. I keď v júli minulého roka prišiel do platnosti zákon, umožňujúci spoločnú starostlivosť, ešte vždy patríme ku krajinám, kde dieťa putuje po rozvode automaticky matke, pokiaľ jedna zo strán nepodá iný návrh. Zúfalí, nešťastní, alebo ješitní a nahnevaní otcovia, sa zvyknú vyhrážať matke odňatím jej dieťaťa. To u nás spravidla nie je možné len tak. Matka musí byť preukázateľne alkoholička, závislá na návykových látkach, mentálne, sociálne, či inak nespôsobilá starať sa o dieťa, aby jej ho súd odobral zo starostlivosti. Žiaľ, nájdu sa aj prípady, keď sa podobné situácie preukážu veľmi ľahko, pretože sú pravdivé.

Kritériá pri určovaní styku rodiča s dieťaťom
Prejdime však k bežnejším situáciám, a to určenie stretávania sa maloletého s otcom. Svoju predstavu o ňom môžu obe zo strán predložiť súdu v podobe návrhu na styk. Ak sa tak nestane, alebo sa návrhy oboch strán diametrálne a nezlúčiteľne odlišujú, alebo ak návrh predloží iba jedna strana a druhá s ním nesúhlasí, rozhodne súd. Prihliada pri tom najmä na vek dieťaťa.
Napríklad pri dojčatách, ktoré sú bezprostredne odkázané na matku, zväčša určí len niekoľko hodín v prítomnosti matky, pretože dlhodobé odlúčenie by mohlo mať negatívny vplyv na psychický vývoj. Pri školopovinných deťoch berie ohľad na školskú dochádzku, s prihliadnutím na čas, ktorý je potrebný na domácu prípravu, učenie, domáce úlohy, atď. Postupne sa potom styk upravuje podľa veku dieťaťa, a vyjadrenia kolízneho opatrovníka určeného ÚPSVaR. Ten je povinný navštíviť obe strany a zhodnotiť, v akých žijú pomeroch, aký má dieťa vzťah k obom rodičom, časové a vzdialenostné možnosti a iné závažné okolnosti, ktoré by mohli styk ovplyvniť. Zohľadňuje aj väčšie časové úseky v období prázdnin, a taktiež sviatky (každé párne Vianoce, alebo 24.12 u matky, 25.12 u otca, a i.).
Aj keď sa matky často pohoršujú nad často použitým slovným spojením „práva otca na dieťa“, a otcovia sú čím ďalej, tým viac pobúrení faktom, že dieťa spravidla zostáva s matkou, ktorá je ešte vždy považovaná za prirodzenejší výchovný model, je potrebné si uvedomiť, že v prvom rade sú na dôraz kladené práva dieťaťa, najmä jeho právo na oboch rodičov. Tí by si mali skôr uvedomiť dopad, aký má ich rozhodnutie na život, ktorý spoločne dali a na jeho krehkú psychiku. Ich životy sa rozišli, no mali by nájsť spoločnú cestu k plnohodnotnej výchove a starostlivosti o to jediné, čo im spoločné navždy ostane.
Hlas dieťaťa rozvodu
Právny rámec a najčastejšie formy starostlivosti
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine platí: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“
Na Slovensku existujú tri hlavné formy starostlivosti:
- Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do starostlivosti matky alebo otca. Ide o najčastejší model. Otec je rovnocenný rodič ako matka; mýtus, že dieťa sa vždy zveruje matke, nie je pravdivý.
- Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v starostlivosti o dieťa. Rozsah nemusí byť len vyrovnaný, existuje aj asymetrická striedavá starostlivosť, ktorú možno prispôsobiť pracovným povinnostiam či aktivitám dieťaťa.
- Spoločná osobná starostlivosť: Novinka od roku 2023, ktorá umožňuje pokračovať v režime, ktorý fungoval počas manželstva. Rodičia sa dohodnú flexibilne bez presných časových rámcov súdom.
Súd vždy rozhoduje na základe individuálnych okolností. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na časovom rámci styku (víkendy, prázdniny), rozhodne o ňom súd. Avšak, zákon dáva rodičom priestor dohodnúť sa, pričom táto dohoda sa stáva súčasťou rozsudku.
Praktické problémy: Keď styk nefunguje podľa predstáv
Čo robiť, ak si otec dieťa nevyzdvihne? Ak sa jedná o jednorazovú záležitosť, nevyplýva z toho žiaden postih pre žiadnu zo strán. Slušnosť síce káže, takúto zmenu vopred oznámiť, ale to sa vo vyhrotených vzťahoch stáva zriedka. Ak si otec pravidelne nechodí pre dieťa, môže túto skutočnosť matka nahlásiť na ÚPSVaR, kde jej o tomto vystavia zápis. Ten sám o sebe nie je dôležitý, ale keďže je naša legislatíva plná dier a často stojí práve na nesprávnej strane, môže sa vám zísť. Bez ohľadu na to, či si otec pre dieťa príde, alebo nie, ste povinná dieťa vždy v čase určenom súdom pripraviť a čakať. Nemusíte však čakať donekonečna. Ak si nepríde po dieťa do niekoľkých hodín, môžete si urobiť vlastný program. Zápis vám môže pomôcť vtedy, ak by si to otecko na druhý, či tretí deň rozmyslel, a keďže vás doma nezastihne, chcel by túto skutočnosť nahlásiť, ako bránenie mu v styku.
Čo ak otec dieťa nevráti v stanovený čas? Ak zlyhá komunikácia, môžete sa obrátiť na políciu, ktorej oznámite nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. Po jeho predložení a overení skutočností, čiže stanoveného časového úseku, si dieťa vyzdvihnete v bydlisku otca s policajnou asistenciou. Ak sa to bude diať aj naďalej, môžete to taktiež ohlásiť na ÚPSVaR.
Naopak, ak matka bráni v styku, otec môže privolať políciu a za jej asistencie si dieťa prevziať. Matka nemusí vydať dieťa vtedy, ak si poň otec nepríde v stanovený čas, ak príde v stave kedy zjavne nie je schopný starostlivosti oň (napr. pod vplyvom alkoholu), alebo ak je dieťa choré (nutné potvrdenie od lekára). Matka je povinná presvedčiť sa, že je otec vo všetkých smeroch spôsobilý zabezpečiť dieťaťu bezpečný pobyt u neho.

Psychológia a rôzne pravidlá v dvoch domácnostiach
Po rozvode rodičov žijú deti viac menej v dvoch domácnostiach. Ak k vám dieťa chodí len každý druhý víkend, budete mať pravdepodobne iné pravidlá ako keď u vás doma väčšinu času žije. Ak máte s expartnerom dobré vzťahy, do určitej miery viete rozdiely v prístupe minimalizovať. Čo však s tým, ak sa s expartnerom dohodnúť neviete?
V prvom rade odporúčam akceptovať, že to tak je a zmieriť sa s tým. Máte len veľmi malý vplyv na to, ako to v druhom domove vyzerá. Každý má právo na domov podľa svojich predstáv, aj keď sa nám to nepáči. Vysvetlite deťom, že mama a tato robia, čo najlepšie vedia, ale z rôznych dôvodov majú doma iné pravidlá. Deti sa s rôznymi pravidlami väčšinou veľmi dobre popasujú.
Pri budovaní nových vzťahov a "zošívaných" rodín nezabúdajte:
- Na pravidlách sa dohodnite s novým partnerom.
- Radšej sa rozprávajte o hodnotách, ktoré máte, ako trvať na konkrétnom pravidle.
- Nikdy nekritizujte pravidlá druhého biologického rodiča. Deti to budú vnímať ako kritiku rodiča samotného a naruší to váš vzťah.
- Ak dieťa odmieta ísť k otcovi, treba hľadať príčinu. Ak si otec pre dieťa riadne príde v stanovený čas, a matka ho riadne pripravila, situácia navádza na zamyslenie. Ak nedôjde k dohode, musia privolať sociálnu pracovníčku spolu s detským psychológom.
Hlas dieťaťa rozvodu
Riešenie konfliktov a znalecké dokazovanie
Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode zisťuje jednak skutočný stav veci, ale tiež najlepší záujem maloletého dieťaťa. To, že otec dieťaťa nie je zamestnaný, automaticky neznamená, že dieťa nemôže byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. Súd bude skúmať schopnosti a možnosti rodiča, prečo je nezamestnaný a či je v jeho možnostiach zamestnať sa.
V prípadoch, kde je dieťa staršie (napr. nad 6 rokov), je možné v konaní vykonať znalecké dokazovanie. Ak sa dieťa otca bojí alebo odmieta styk, je možné podať návrh na zmenu úpravy styku, v ktorom popíšete skutkové okolnosti. Súd v konaní bude skúmať názor detí s prihliadnutím na ich rozumovú vyspelosť.
Pri rozvode je dôležité mať na pamäti, že hoci prestávate byť manželmi, zostávate rodičmi. V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa trápi, poradenský psychológ môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú.

Základné zásady pre rodičov v rozvodovom procese
Pri riešení otázky "koľko času dať otcovi na dieťa" je potrebné vyhnúť sa paušalizácii. Slovenská právna úprava styku rodiča s dieťaťom vychádza zo zásady, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Styk druhého rodiča s dieťaťom nemusí byť zúžený na každý druhý víkend v mesiaci. Je možné ho akokoľvek prispôsobiť potrebám dieťaťa a možnostiam rodiča. Každý prípad je iný.
Pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť a vznikajú konflikty, je nevyhnutné hľadať odbornú pomoc alebo mediáciu. Nerešpektovanie rozhodnutia súdu je vážnym priestupkom, alebo podľa závažnosti, môže byť klasifikované aj ako trestný čin. Najlepší záujem maloletého dieťaťa - nie záujem matky, ani záujem otca - musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Stabilita, emocionálna podpora a primerané prostredie sú faktory, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú o forme starostlivosti, ktorú súd schváli.
tags: #kolko #casu #dat #otcovi #na #dieta
