Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky. V prvých mesiacoch života dieťaťa sa rodičia často zameriavajú na sledovanie jeho psychomotorického vývoja a tešia sa z každého nového míľnika. Jedným z najvýznamnejších je bezpochyby samostatný stoj a prvé kroky. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa postupuje vlastným tempom a nie je správne porovnávať ho s ostatnými alebo ho do ničoho násilne nútiť. Psychomotorický vývoj dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza.
Prirodzené štádiá vývoja a ich význam
Každé vývinové obdobie v živote dieťaťa má svoje opodstatnenie a je akousi prestupovou stanicou pre ďalšie obdobia. Vo všeobecnosti platí, že nie je pre dieťa dobré tieto stanice obchádzať. Ak napríklad dieťa vynechá obdobie lozenia po štyroch, teda štvornožkovania, je veľmi pravdepodobné, že nebude mať dostatočne pevné brušné či chrbtové svalstvo potrebné pre správne držanie tela a správnu chôdzu. Toto môže ovplyvniť aj kognitívne funkcie či jemnú motoriku dieťaťa. Lozenie po štyroch je prirodzený pohyb dieťaťa, ktorý predstavuje podstatnú vývinovú etapu. Počas tohto štádia sa aktivujú tie svaly, ktoré sa práve majú aktivovať v nadväznosti na predošlé štádiá a ako základ pre nastávajúce štádiá. Spevňuje sa chrbtové, ramenné aj brušné svalstvo, ustupuje novorodenecká diastáza, aj svalstvo končatín a kĺby potrebujú týmto obdobím prejsť. Všetko sa to v organizme deje na to, aby dieťa malo neskôr správne držanie tela aj chôdzu, aby kĺby netrpeli nadmernou záťažou či asymetriou.
Podceniť štádium lozenia po štyroch znamená nedať dobrý základ pre vývin ďalších pohybových vzorcov. Pri lození po štyroch sa prepájajú hemisféry, koordinuje sa ruka - noha. Spevňuje sa chrbát, naďalej sa aktivuje sa bruško. Navyše štvornožkovanie je dôležité pre správny vývin bedrových a ramenných kĺbov. Bruško dieťaťa sa vyvíja počas celej jeho ontogenézy a psychomotorického vývoja. Pôrodom sa aktivuje celá skupina svalov a pohybové vzorce sa kódujú už u bábätka. Je potrebné nechať ho voľne sa prevaľovať, neobmedzovať ho v pohybe. Dieťa musí v polohe na chrbátiku dvíhať nôžky, vtedy sa aktivuje brucho. Musí mať priestor na aktivovanie bránice. Aj táto fáza je nevyhnutná na to, aby dieťa dozrelo na fázu lozenia po štyroch.
Psychomotorický vývoj dieťaťa - David Bartalos podcast 1 s fyzioterapeutom Róbertom Baumannom
Preskočenie obdobia štvornožkovania alebo prejdenie ním veľmi rýchlo môže mať negatívny dopad na svalstvo. Pri rôznorodom pohybe sa aj trup učí stabilizovať sa, byť v rovnováhe skôr než sa dieťa postaví na nohy. Počas pohybovej etapy lozenia sa už ukazuje, ako bude dieťa klásť chodidlo pri vstávaní sa na nohy, či bude jeho chôdza správna alebo či dieťa bude mať dostatočnú stabilitu pri rovnovážnych pohyboch. Lozenie po štyroch je potrebné aj pre spevnenie chrbtového svalstva, aby neskôr nemalo dieťa guľatý chrbátik, aby bolo v sede dosť pevné. Práve v tomto období sa tvarujú aj klenby na nohách. Na hrubú motoriku stavia jemná motorika. A tu patrí aj reč a logické myslenie. Ak nemá dieťa dosť pevnú hrubú motoriku, môže to ovplyvniť reč dieťaťa a jej vývin, artikuláciu. Ak nemá dosť pevné ramená, ani písanie nebude pekné. Pohyby lozenia aktivujú celý komplex neurologických spojení.
Kedy je čas na prvé kroky a samostatný pohyb
Okolie prvých narodenín dieťaťa je často spojené s očakávaním prvých krokov. Hoci sa rodičia tešia na tento míľnik, je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom. Niektoré deti začínajú chodiť už v 11. mesiacoch, zatiaľ čo iné až okolo 15. mesiaca. Detská lekárka Monika Michňová zdôrazňuje, že chôdzu ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane motivácie, telesných a genetických predispozícií, prostredia a svalového napätia. Väčšina detí sa prvýkrát postaví na nohy medzi siedmym a ôsmym mesiacom, pričom sa pridržiavajú nábytku. Následne začnú obchádzať nábytok. Je dôležité, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe.
Deti začínajú chodiť vo veku dvanástich až trinástich mesiacov. Mnohé si to však nechávajú na neskôr. Okolo osemnásteho mesiaca už chodia aj tie najlenivejšie deti. Podľa Ivety Kostelníkovej je začínanie s chôdzou veľmi individuálne. Závisí od mnohých faktorov, kedy sa vaše dieťatko odváži vykročiť po vlastných. V každom prípade sa nemusíte trápiť, že synček ešte nechodí, stále má dosť času. Pokiaľ sa ani v osemnástich mesiacoch váš drobec neodváži vykročiť, bude ho treba len trošku naštartovať rôznymi cvičeniami. Dieťa by si malo samé určiť čas, kedy je schopné postaviť sa a vykročiť. Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť.
Rozvoj motoriky medzi 19. a 21. mesiacom
Vaše bábätko vám rastie pred očami, začína sa prejavovať jeho osobnosť, dokáže si samo čistiť zúbky, umyť si ruky aj tvár, s vašou pomocou sa už zvládne obliecť aj vyzliecť, napriek tomu sú ešte úkony, ktoré mu budú robiť väčšie, či menšie problémy. V tomto období sa vaše dieťa postupne naučí zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo. Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho aby sa muselo pridržiavať zábradlia. Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť, a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe. Vaše dieťa je unesené všetkým, čo robíte vy sami. Nebojte sa ho teda zapojiť do spolupráce. Samo si môže čistiť zuby (vy ale musíte kvalitu vyčistenia po jeho snahe opraviť). Samo sa môže pokúšať umyť si ruky a tvár. Čo zvládne s vašou pomocou? Dokáže spolupracovať pri obliekaní a vyzliekaní.
Motorika vo veku 2 rokov
V dvoch rokoch dieťa začína chápať rytmus. Pravdepodobne ste predtým pozorovali, že vaše dieťa rado tancuje či hrá na akýkoľvek nástroj. V súčasnej dobe začínajú mať jeho tanečné pohyby a vydávané melódie rytmus. Vďaka tancu, ktorý väčšina detí miluje, dochádza k rozvoju pohybových schopností dieťaťa. Podporujte ho v tanci a aj vy sa s ním pohybujte v rytme hudby. Dvojročné dieťa vie behať (nevie však ešte spomaliť a zatočiť v behu). Ľahko dokáže urobiť drep a znovu sa postaviť. Jemná motorika sa taktiež vyvíja: do veku 2 rokov by malo dieťa zvládnuť prevracať v knižke jemné stránky jednu po druhej. Malo by sa naučiť obliecť si ponožky, čiapku alebo nohavice v páse na gumičku. Zvládne otočiť kľučkou, tak aby si samo otvorilo dvere (ľahšie je otváranie smerom od seba). Malo by dokázať postaviť vežu zo 4 kociek.
Podpora dieťaťa k samostatnému stoju a chôdzi
Ak vaše dieťa dokáže stáť zatiaľ len s držaním sa oboma rukami alebo s držaním sa prejde aj pár krokov, no stáť samostatne sa ešte neodváži, nemusíte sa obávať. Existuje mnoho spôsobov, ako ho prirodzene motivovať. Prenos váhy: Presuňte pozornosť z dieťaťa na predmety, zvieratká či hračky, napr. veveričku v parku, ktoré motivujú dieťa k samostatnému pohybu. Dynamická opora: Použite fit loptu ako dynamickú oporu pre svoje dieťa. Môže byť umiestnená bokom, pred alebo i za dieťaťom. Hudba a tanec: Nájdite pesničku alebo hudbu, ktorá sa bude dieťaťu páčiť a urobte si tanečnú párty. Tanečné pohyby zahŕňajú flexiu a extenziu kolien a bedrových kĺbov, koordináciu paží a nôh a posilnenie svalov dolných končatín, čo je pre samostatný stoj a chôdzu nevyhnutné.
Rozmiestnenie hračiek: Využite police zavesené na stene vo výške dieťaťa tak, aby bolo dieťa nútené sa za nimi postaviť a natiahnuť. Vertikálne povrchy a predmety: Využite vertikálne predmety ako napr. zábradlia, aby sa k nim dieťa samé postavilo. Senzorické skúmanie: Dovoľte svojmu dieťaťu skúmať chodidlami a rukami rôzne typy povrchov. Pieskovisko je jedným z ideálnych miest, navyše sa v ňom dieťa učí udržať rovnováhu a stabilitu na nestabilnom povrchu. Chodenie naboso: Bosá chôdza je jedným z najlepších spôsobov, ako dieťa motivovať skúmať rôzne povrchy a zároveň zapájať svaly na chodidlách, čím sa podporí správna funkcia a rozvoj klenieb chodidla. Stoj naboso takisto poskytuje prirodzený prenos a rozloženie váhy, čo dieťaťu pomôže so statickou a dynamickou rovnováhou potrebnou na nezávislú chôdzu. Budovanie sebavedomia je polovica úspechu, preto chváľte svoje dieťa aj za malé úspechy. Motivujte, povzbudzujte a hlavne, zúčastnite sa na rozvoji svojho dieťaťa!
Obuv pre najmenších a jej vplyv na pohyb
Komu by sa nepáčilo bábätko v rozkošných huňatých papučkách alebo v maličkých topánočkách? Práve tomu sa však radšej vyhnite. Najmä vtedy, ak vaše bábo ešte len leží alebo maximálne sedí. Pevnejšia obuv obmedzuje pohyb prstov a neprospieva ani rozvoju nôžky. Zbytočne ju stláča a bráni tiež prietoku krvi. V prvých mesiacoch dieťaťu na nôžky obúvajte maximálne ozdobné ponožky alebo takzvané capačky s mäkkou podrážkou, ktoré ho ochránia pred chladom. Začína sa váš drobec stavať na nôžky? Dokonca urobil už niekoľko krokov okolo nábytku? Ani to nie je dôvod, aby ste ho hneď obúvali do pevných topánok. Zdravým deťom v takom prípade postačia protišmykové ponožky alebo mäkké capačky. Topánky mu nasaďte až vtedy, keď zvládne prejsť pár krokov aj samostatne.
Prvé topánky dieťaťa by mali mať mäkkú a ohybnú podrážku a spevnenú pätu, ktorá dobre fixuje topánočku na nohe. Ak už dieťa začne chodiť, nenechávajte ho v topánkach dlhé hodiny. V každom veku je dobré striedať chôdzu v obuvi a aj naboso. Chodením bez topánok sa dieťa učí udržiavať rovnováhu, lepšie si tiež rozvíja svoje koordinačné a pohybové schopnosti. Čo je najdôležitejšie na správnej obuvi podľa fyzioterapeutky? Tvar špičky, dostatočná šírka topánky v oblasti prstov, dĺžka topánky, hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm, ohybnosť podrážky do všetkých smerov, nulový rozdiel medzi špičkou a pätou, hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby a bez pevného zovretia členka.
Psychomotorická mapa vývoja a varovné signály
Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma. Ak si všimnete ktorýkoľvek z nasledovných bodov v období medzi 12-15 mesiacom života dieťaťa, kontaktujte svojho pediatra alebo fyzioterapeuta: Dieťa nie je schopné udržať váhu tela na nohách. Dieťa nie je schopné sa zdvihnúť do stoja ani pomocou rúk a takisto sa neudrží na nohách dlhšie ako pár sekúnd. Dieťa je očividne v stoji príliš stuhnuté. Dieťa sa do stoja dvíha iba rukami a nezapája nohy. Dieťa sa v stoji zjavne nakláňa na jednu stranu a váhu drží prevažne na jednej strane. Dieťa nerobí v psychomotorickom vývoí pokroky. V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Správna manipulácia a rizikové pomôcky
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a plávací kruh baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu. Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti, problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.
Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku, radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka. V lehátku by bábätko malo tráviť nanajšť 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Vývoj reči a sociálna interakcia
Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Do dvoch rokov by ale všetky deti mali klásť jednoduché otázky: „Kam ideš?“ a dávať jednoslovnú či dvojslovnú odpoveď: „Tam“. Často používajú dvojslovné spojenia. Chápu pojem „moje“ a „nemôžem“. U mnohých detí je koordinácia jazyka a artikulácie hovoridiel ešte nevyvinutá. Preto často dieťaťu rozumejú len jeho najbližší, ktorí majú výslovnosť dieťaťa dobre napočúvanú.
V 19. mesiaci je u dieťaťa vhodné začať s čítaním naozajstných knižiek s jednoduchým textom a početnými ilustráciami. Podporíte tým rozvoj slovnej zásoby. Spočiatku sa vám môže zdať, že čítanie je pre dieťa náročné, ale postupom času uvidíte, že nastane expanzívny rozvoj aktívne používaných slov vrátane správne použitej gramatiky. Vaše dieťa bude chcieť pomáhať iným a robiť všetko za seba samo. Niektoré deti sa dokonca zlostia, ak čokoľvek chcete urobiť za nich. To platí aj o činnostiach, ktoré ešte samo nezvládne. Obrňte sa teda trpezlivosťou a mierumilovnosťou! V tomto veku začína byť povaha dieťaťa viac jasná. Môže byť vodcom či naopak dieťaťom, ktoré skôr počúva a hĺba nad vecami. Môže byť bezstarostné či starostlivé. Kritiku môže prijímať ľahko či so slzami. Ukážte svojmu dieťaťu, ako sa popasovať s problémami. Zahŕňajte dieťa viacerými zodpovednosťami, ktoré je schopné zvládnuť (napr. upratovanie plastového riadu z kuchynskej umývačky do skrinky, upratovanie hračiek pred spaním, apod).
Bezpečný priestor pre objavovanie
Človiečik je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne. Vytvorte mu priestor na hranie, na ktorý dovidíte aj z kuchyne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný. Nehodám a úrazom sa nedá vyhnúť na sto percent, spravte však všetko pre zníženie ich rizika. Zabezpečte elektrické zásuvky špeciálnymi poistkami. Zaistite nábytkové zásuvky a skrinky, ako aj okná detskými chráničmi. Na schodisko nainštalujte ochranné dvierka. Pripevnite skrine a skrinky k stene tak, aby nemohli na dieťa spadnúť, keď sa ich chytí. Zabezpečte nábytok proti posúvaniu. Zaistite alebo odstráňte káble, ktoré voľne ležia na zemi. Pri kúpaní a sprchovaní dieťaťa používajte protišmykovú podložku do vane. Pri varení v prítomnosti dieťaťa používajte len zadné platne. Rukoväte hrncov a panvíc otočte smerom dozadu. Odstráňte z dosahu dieťaťa zapojený elektrospotrebič či kanvicu. Odstráňte z kvetináčov okrasné kamienky, kvety s jedovatými listami niekomu venujte. Dekorácie, knihy a iné predmety, ktoré sú pre dieťa nebezpečné, preložte na vyššie položené skrinky a poličky alebo ich jednoducho odložte. Lieky, čistiace prostriedky a kozmetiku skladujte mimo dosahu dieťaťa. Nenechávajte voľne ležať mobilné telefóny, ovládače, zapaľovače, cigarety, zápalky a nože. Zamykajte vstupné dvere.
Hry na podporu motoriky a osobnosti
Deti vo veku okolo roka a pol začínajú fascinovať bubliny a nadšene do nich fúkajú. Ak by ste si chceli pre svoje batoľa vyrobiť domáci bublifuk, rozpustite 180 ml tekutého pracieho prostriedku alebo detského šampónu v 1,8 litroch vody. Pridajte 240 ml glycerínu na zosilnenie steny bublín. Jednoduché vyfukovátko zostrojíte tak, že jeden koniec drôtika zatočíte do krúžku. Na rozvoj jemnej motoriky ruky je vhodné napr. modelovanie. Ak ste zástancami toho, že dieťa by nemalo prísť do styku s ničím, čo by mohlo byť nevhodné na požitie, ponúkame recept na modelovacie cesto z potravín. Vo veľkej mise zmiešajte 425 g múky, 120 ml oleja a 120 ml vody. Dobre prepracujte, a ak treba, pridajte vodu, aby sa hmota dobre spojila. Pre pestrosť môžete rozdeliť cesto na niekoľko častí, a tie potom zafarbiť rôznymi odtieňmi potravinárskej farby. Hustota cesta a jeho tuhosť, záleží na vás, respektíve na tom, koľko vody do cesta pridáte. Pre menšie deti odporúčame skôr jemnejšie a mäkšie cesto. Ak je cesto príliš tuhé a dieťa z neho nemôže nič vymodelovať, prestáva ho hra baviť. U detí mladších ako 1,5 roka počítajte skôr s trhaním, stláčaním a podobným zoznamovaním sa s hmotou. Deti vo veku okolo 2 rokov dokážu s pomocou vytvoriť napr. slimáka tým, že vypracujú s vašou pomocou hada a na neho pritlačia ulitu, ktorú nájdete na prechádzke v prírode.
Detský vzdor ako prirodzená súčasť vývoja
Medzi 1. a 3. rokom života dieťa prežíva obdobie uvedomovania si samého seba, svojho tela (učí sa ho ovládať). Je to prirodzená a normálna fáza vývinu. Kladie však psychickú záťaž na rodičov, ktorí musia dieťa s láskou, ale s jednoznačnými hranicami cez toto obdobie previesť. Našťastie netrvá obyčajne dlhšie ako do 3 rokov, aj keď sú deti, u ktorých postupne odoznieva v celom predškolskom veku. Prejavy vzdoru môžu byť rôzne - dieťa sa urazí, mračí sa, alebo máva záchvaty zlosti - kedy sa po konfliktnej situácii hodí na zem, kope, plače, kričí, je nezvládnuteľné. Sú deti, ktoré idú z jedného záchvatu zlosti do druhého a niekedy aj bez zjavných, pre nás dospelých rozumných dôvodov. Niektoré deti zase vystrašia svojich rodičov tým, že sa v záchvate plaču nenadýchnu a omodrejú. Vo fáze záchvatu zlosti už nepomôže prehováranie. Využívajte možnosť hry vonku. Stanovte mu však hranice, ktoré potom už nepresúvajte (napríklad: ešte postav túto vežu a potom pôjdeme obedovať). Ak dieťa začína kričať, vyskúšajte na neho hovoriť pošepky. Môže ho to zaujať a tak sa vám podarí odvrátiť hroziacu katastrofu. Ak prepuknú, je potrebné nechať ich bez povšimnutia odoznieť. Dieťa, ktoré zvykne omodrieť, skúste na tvár pofŕkať vodou, prípadne priložiť na líca vlhkú látku, alebo mu skúste na niekoľko sekúnd jemne priložiť prsty na nosné dierky. Nech je vám v tomto ťažšom období vývoja vášho dieťatka útechou, že je prechodné a čoskoro odozneje. Rozhodne nemajte pocity viny, že dieťa nezvládate, a preto sa správa vzdorovito.
tags: #kolko #mesacne #dieta #si #vie #cupnut