Vývin dieťaťa je fascinujúci, komplexný a dynamický proces, ktorý zahŕňa vzájomnú prepojenosť telesných, psychických a sociálnych zmien. Vo vývine je väčšina znakov vzájomne závislých, pričom populárne tvrdenie, že kompenzácia je všeobecnou zásadou vývinu dieťaťa, sa vo výskumoch nepotvrdilo. Neplatí, že dieťa, ktoré z pohľadu rozvoja jedného znaku prevyšuje priemerné dieťa, bude pod priemerom vo vzťahu k vývinu iných znakov a naopak. Nemožno to chápať ako zásadu vyrovnávania úrovne jeho schopností. Dieťa prevyšujúce inteligenciou priemerné dieťa, prevyšuje ho aj v socializácii, v špeciálnych sklonoch. Naopak, dieťa s nižším ako priemerným intelektovým vývinom nenadobudne vysoký stupeň špeciálnych znalostí, vyššiu mieru socializácie alebo vyšších fyzických štruktúr organizmu.
Zákonitosti a predvídateľnosť vývinu
Oneskorenie v rozumovom vývine sa prejavuje v tendencii nižšej telesnej výstavby oproti zdravým deťom (jednotlivci s oneskorenou inteligenciou na úrovni idiocie a imbecility sú najmenší v populácii intelektovo retardovaných). Rovnako vysoká úroveň inteligencie koreluje s včasným pohlavným dozrievaním a nižšia úroveň inteligencie s neskoršou pohlavnou zrelosťou. Treba brať do úvahy aj také činitele, ako sú klíma, rasa apod.
Vychádzajúc z tvrdenia o pomernej stálosti individuálneho tempa vývinu, možno už v raných obdobiach života predvídať u dieťaťa rozsah jeho plnej zrelosti. Poznanie perspektív duševného vývinu dieťaťa je dôležité pre plánovanie jeho ďalšej výchovy alebo jeho formovania pre taký druh práce, pre ktorý má najlepšie predpoklady. Prognóza vývinovej kapacity dieťaťa je dôležitá aj v prípadoch adopcie malých detí a pod.
Každá vývinová fáza má svoje typické osobitosti. V rôznych vekových obdobiach sa jednotlivé znaky vyvíjajú rýchlejšie a viditeľnejšie ako druhé. Ľudský život prebieha v istých etapách. Obdobia života jednotlivca sú očividne rovnako dôležité, podobne ako geologické obdobia Zeme alebo fázy evolúcie života. V každej fáze sa oddeľuje istá dominujúca vlastnosť a základná črta, ktorá jej dodáva určitú jednotu i špecifickosť. Do dvoch rokov života sústreďuje malé dieťa pozornosť na prieskum svojho prostredia, získava kontrolu nad vlastným telom a učí sa hovoriť. Od troch do šiestich rokov smeruje k svojej socializácii.
Výskumy skupín detí rôzneho veku ukázali, že nielenže každé dieťa vlastní typickú, konštitučne podmienenú individualitu, ktorá sa počiatočne zobrazuje v detstve a pretrváva v predškolskom veku (a pravdepodobne aj po ňom), ale okrem toho má každé obdobie svoju vlastnú postupnosť, ktorá je charakteristická pre každé dané dieťa. Takýmto spôsobom je správanie dieťaťa v každom veku sčasti ovplyvnené jeho vlastnou individualitou a sčasti všeobecnými ontogenetickými zákonitosťami pre vývinové obdobie dieťaťa príslušného veku. Vo vývine sa objavujú obdobia charakteristické rovnováhou a iné obdobia, v ktorých je rovnováha porušená. V období relatívnej rovnováhy sa dieťa pomerne dobre prispôsobuje prostrediu a ľahko s ním spolu žije. V období nedostatku rovnováhy je prispôsobovanie dieťaťa narúšané činiteľmi prameniacimi zo samotného dieťaťa, ako aj činiteľmi prostredia, a výsledkom týchto činiteľov je sťažené spolužitie s dieťaťom.
Vývin dieťaťa v predškolskom veku
Predškolský vek trvá od 3 do 6 rokov. Horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy. Vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy - dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi.
Morálny vývin dieťaťa - dieťa si postupne uvedomuje a osvojuje určité normy a pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Dieťa trávi svoj čas buď v materskej škole a doma, alebo len doma. Do výchovy môžu zasahovať starí rodičia a iní dospelí.
Telesný a pohybový vývin
Dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg, a do výšky narastie 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek - to umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk (nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky). Výrazne sa zlepšuje činnosť CNS a vnútorných telesných orgánov, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú dokonalejšie, koordinovanejšie, dieťa má väčšiu silu. Pre pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvar (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia. Rozvíja sa jemná motorika - 4-ročné si vie zapnúť gombík, 5-ročné vie zaviazať šnúrky na topánkach, deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť, poskladať si oblečenie.
Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej ruky. Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy. Vedia sa voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy, preliezky. Dieťa sa zdokonaľuje i v kreslení - vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.
Hrubá motorika - 3-ročné dieťa ešte nemá koordinovanú chôdzu, našľapuje na celú nohu, nie najprv na pätu a potom na prsty, trup pri chôdzi nie je celkom vzpriamený, chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je chôdza elegantnejšia a úspornejšia, chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze, 6-ročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa, menia smer, vybočujú - ide ale o prejavy hravosti, vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roka.
Vývin poznávacích procesov
Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie. Vnímanie - zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluhom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania - synkretizmus - globálnosť - nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu.
Vnímanie času predškoláka je nedokonalé, dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú, dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy, ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo, vpravo.
Pozornosť - je nestála, ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. V 3-4 rokoch je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou, v 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy.
Pamäť - na začiatku obdobia je tiež neúmyselná, dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale pamätá si i to z čoho má strach a čo nechce.
Fantázia - je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia - nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou, udalosťami zo života. Personifikácia - oživenie predmetov, pripisovanie k veciam, zvieratám a predmetom ľudskej vlastnosti.
Myslenie - je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva, čo vníma. Typické znaky myslenia:
- Fenomenizmus - dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preňho taký, ako sa javí (veľryba nie je ryba).
- Prezentizmus - ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu.
- Egocentrizmus - myslenie je zamerané na seba (dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli).
- Absolutizmus - myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu.
- Magickosť - dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou.
V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme 2 obdobia: obdobie kladenia otázok „Čo je to?“ a obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“. Slovná zásoba a reč - 3. rok - 300 slov; na konci 6. roka - 3500 slov; dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.
Citový a sociálny vývin
Citový život je veľmi bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city. Závisí to od výchovy, napr.: pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané), opakom sú stenické city, ktoré podporujú sebavedomie a vyvolávajú dobrú náladu.
Sociálny vývin je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole. Závisí od procesov sociálneho učenia - dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu. Vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy.
Najviac času zaberá hra: dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami, kamarátmi. 3-ročné dieťa začína hru plánovať, je viac samostatné, v materskej škole má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim.
Základné zásady výchovy detí v rodine:
- Mať deti rád.
- Veľa hovoriť s deťmi.
- Uskutočňovať jednotnú výchovu.
- Štýl výchovy má byť demokratický.
- Viac dieťa odmeňovať ako trestať.
Hlavné formy aktivity detí: dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami, robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti, nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v materskej škole - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť, rozvíjať fantáziu.
Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa
Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie: telesné zdravie (týka sa organizmu, normálnej činnosti telesných orgánov) a duševné zdravie (predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť). Starostlivosť rodičov má zahŕňať starostlivosť o telesné zdravie, kognitívny rozvoj, citový vývin, zdravý sociálny vývin a starostlivosť o autoreguláciu.
Problémy v správaní detí sa vysvetľujú:
- Pudovou teóriou - hovorí o tom, že v každom veku je pud, deštrukcie, agresie a zla, ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní.
- Teóriou sociálneho učenia - hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa, potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takéhoto správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.
Najčastejšie poruchy správania u detí zahŕňajú hyperaktivitu, nepozornosť, impulzívnosť, uzavretosť, používanie vulgárnych výrazov a problémy v kognitívnom a emocionálnom vývine. Identifikácia problémov umožňuje skorú intervenciu a zlepšuje prognózu.
Kariérový vývin a kompetencie pre budúcnosť
Téma kariérového vývinu človeka je jednou z tých, ktoré si vzhľadom na svoju závažnosť zasluhujú podrobné preskúmanie a dôslednú implementáciu poznatkov skúmania nielen v školskej praxi. Kariérové rozhodnutie, ktoré by malo byť výsledkom kariérového vývinu v príslušnom vývinovom štádiu jednotlivca, je krokom, ktorý môže ovplyvniť celý jeho ďalší život. Ide o druhý významný medzník kariérového vývinu. Prvým je zaškolenie dieťaťa. Medzi oboma možno pozorovať paralelu. Akákoľvek chyba pri rozhodovaní v každom z týchto medzníkov môže znamenať okamžite, resp. v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti prejavujúce sa problémy.
Identifikovať možno aj markantný rozdiel v týchto medzníkoch. Ten spočíva v miere samostatnosti jednotlivca, ktorú spoločnosť od neho v rozhodovaní požaduje. V živote predškoláka je samostatnosť minimálna, rozhodujú za neho rodičia, inštitúcie. Dôkazom zvyšujúceho sa povedomia o dôležitosti faktorov kariérového vývinu v našej krajine môže byť napr. samotná existencia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce v štátnych vzdelávacích programoch, legislatívne ukotvenie profesie kariérového poradcu v školských poradenských inštitúciách a inovácia a štandardizácia metodických postupov v poradenskom systéme.
Ktoré oblasti osobnosti žiaka treba rozvíjať, na ktoré sa zamerať tak, aby bol v príslušnom životnom období schopný relevantného kariérového rozhodnutia? Ešte závažnejšia je otázka prístupov v kariérovom poradenstve. Stále pretrváva tradičný, tzv. poradenský, či medicínsky model kariérového poradenstva, ktorému zodpovedajú aj používané postupy a metódy, na úkor preventívneho modelu, v ktorom sú prevažne používané rozvíjacie programy, zameriavajúce sa na zvyšovanie schopnosti kariérového rozhodovania jednotlivca.
Kariérový vývin v tomto ponímaní nezačína v adolescencii alebo v ranej dospelosti, ale oveľa skôr a na základnej škole nie je obmedzený len na voľbu strednej školy alebo výber povolania. Dieťa sa vyvíja a poradenstvo musí byť zamerané komplexne na všetky jeho vývinové aspekty. Ciele kariérového poradenstva na základnej škole spočívajú v porozumení sebe samému, aby žiak dokázal vnímať svoju jedinečnosť aj svoje nevýhody, vývine zdravého self-konceptu, rozvíjaní sa vo všetkých sférach života, fungovaní v rôznych úrovniach interpersonálnych vzťahov, zmierňovaní rôznych osobných alebo emocionálnych problémov a vyrovnávaní sa s nimi.
Osem základných kompetencií pre život
Pri debatách o tom, ako by malo vyzerať kurikulum, je dobré začať otázkou, čo by malo byť výsledkom vzdelávania. Ak chceme, aby škola žiakom skutočne pomáhala byť v živote úspešnými, kurikulum by malo byť založené najmä na rozvoji ôsmich základných kompetencií:
- Zvedavosť: Úspech človeka v prakticky každej oblasti je poháňaný jeho túžbou objavovať, skúšať a zdokonaľovať. Vidieť, čo sa stane keď… pýtať sa a zisťovať, ako veci fungujú. Malé deti majú prirodzenú chuť a potrebu skúmať čokoľvek, čo zaujme ich pozornosť. Vedieť, ako podnietiť a usmerniť zvedavosť žiakov je dar všetkých skvelých učiteľov.
- Tvorivosť: Ako jednotlivci, všetci tvoríme svoje vlastné životy cez vnímanie sveta, ktoré si sami vytvárame, cez rozhodnutia, ktoré robíme a cez nadanie a nadšenie, ktoré sme získali. Rozvíjanie tvorivých schopností mladých ľudí by preto malo byť v centre vzdelávania.
- Kritické myslenie: Schopnosť jasne myslieť, brať do úvahy argumenty, logicky ich spracovať a prisudzovať váhu dôkazom je znakom ľudskej inteligencie. Kritické myslenie zahŕňa porozumenie kontextu, odhalenie skrytých úmyslov a protirečení, vedie k tvorbe správnych záverov po posúdení množstva dostupných informácií.
- Verbálna komunikácia: Plynulosť v čítaní, písaní a matematike sú vo vzdelávaní všeobecne akceptované imperatíva. Zároveň je však dôležité rozvíjať schopnosť jasného a sebavedomého rečového prejavu. Komunikácia nie je len o slovách a číslach.
- Spolupráca: Sme sociálne bytosti. Žijeme a učíme sa v spoločnosti iných. Mimo školy je schopnosť spolupráce s ostatnými kľúčovou pre život a rozvoj komunity, pre zvládnutie každodenných výziev, ktorým ako spoločnosť čelíme.
- Súcit: Súcit vychádza z identifikovania sa s pocitmi ľudí, obzvlášť s tými, ktorí majú ťažkosti. Súcit je previazaný s empatiou. Začína rozpoznaním emócií druhých a myšlienkami na to, ako by sme sa za rovnakých podmienok cítili.
- Sebapoznanie a vnútorný svet: Žijeme v dvoch svetoch. Vo svete v nás a vo svete, ktorý nás obklopuje. Kurikulum, ktoré je motivované úspechom žiakov v štandardizovaných testovaniach, je plné vonkajšieho sveta. Len málo pomáha žiakom porozumieť ich vnútornému prežívaniu.
- Občianska angažovanosť: Demokratické spoločnosti závisia od informovaných občanov, ktorí sú schopní byť aktívne zapojení do ich spoločného spravovania. Aktívni občania sú ľudia, ktorí sú si vedomí svojich práv a povinností, poznajú, že kvalita života druhých ovplyvňuje aj ich život.
Kariérovú výchovu a kariérové poradenstvo treba realizovať dlhodobo. Znamená to, že zaoberať sa kariérovým vývinom žiakov musíme nielen v akcentovaných vývinových štádiách, ale preventívne. Kariérový vývin žiakov a s ním súvisiace oblasti, ako kariérová výchova, vzdelávanie a kariérové poradenstvo, sú v súčasnosti pri porovnaní s inými krajinami do určitej miery zanedbávanými oblasťami psychického vývinu jednotlivca. Príčinami nedostatočného využívania efektívnych prístupov, metód a primeraných foriem kariérovej výchovy, vzdelávania a poradenstva môžu byť buď ich neznalosť alebo nízka úroveň motivácie príslušných odborníkov k ich využívaniu. Výsledok je však rovnaký - nízka úroveň schopnosti jednotlivca kariérovo sa rozhodnúť v požadovaných vývinových etapách. Má to za následok nielen zlyhanie konkrétneho indivídua, ale aj negatívne celospoločenské účinky, ktoré si málo uvedomujeme. Ide o negatívny ekonomický dopad na spoločnosť či už z dôvodu slabej úrovne vykonávanej profesie, alebo neprimeraných nákladov na znovuvzdelávanie jednotlivca. Pritom máme k dispozícii efektívne prístupy, metódy a poznáme aj primerané formy kariérovej výchovy, vzdelávania a poradenstva. Na relevantnom priebehu kariérovej výchovy, vzdelávania a poradenstva by malo záležať všetkým zainteresovaným.
tags: #kompetencie #ktore #dieta #nadobuda