Uspávanie detí, najmä tých trojročných, môže byť pre rodičov náročnou úlohou. Deti v tomto veku sú plné energie, zvedavosti a často vzdorujú spánku, hoci sú unavené. Kým niektoré deti zaspávajú bez problémov, iné potrebujú trpezlivosť a premyslený prístup. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako uspať 3-ročné dieťa večer, s využitím rôznych stratégií a prístupov, ktoré pomôžu rodičom vytvoriť pokojný a efektívny večerný režim. Radosti a starosti s bábätkom sú neoddeliteľnou súčasťou rodičovstva, a k jedným z najväčších problémov čerstvých rodičov patrí práve uspávanie novorodenca. Avšak, ako uspať dieťa, sa líši nielen podľa veku, ale aj podľa individuálnych potrieb a zvyklostí dieťaťa.
Problémy s uspávaním a ich príčiny
Mnohé mamičky sa stretávajú s problémami, keď ich 3-ročné dieťa odmieta zaspať samo. Dieťa behá po izbe, vybieha von a vyžaduje prítomnosť rodiča, kým nezaspí. Tento proces môže trvať aj niekoľko hodín a často sa končí tým, že dieťa zaspí až neskoro v noci. Názorov na to, ako uspať dieťa, je mnoho a sú rôzne. Na jednej strane sú zástancovia samostatnosti, ktorí sú za rýchle ukončenie spoločného zaspávania s bábätkom. Na druhej strane, rodičia sa často obávajú, že ak dieťa prinútia spať samo, ak nie je pripravené, emocionálne alebo psychicky mu ublížia. Problém s uspávaním je u detí veľmi bežný, nezávisle od toho, či majú 7, 9 alebo 12 rokov. Ako deti rastú, spolu s nimi rastie aj ich predstavivosť, vrátane schopnosti predstaviť si rôzne potenciálne nebezpečenstvá. Takéto predstavy môžu vyústiť do uvedomenia si skutočnosti, ako veľmi sú vo svete zraniteľné. A práve v spánku si vôbec nie sú vedomé toho, čo sa okolo nich deje. Problém mohol vzniknúť bezprostredne potom, ako si dieťa pozrelo strašidelný film, videlo niečo zlé v správach, ste mali autonehodu alebo počuli reálny tragický príbeh niekoho, koho osobne poznáte. Rodič o tom ani nemusí vedieť, no dieťa tieto prijaté informácie nemusí vedieť spracovať a tam sa všetko začne. Racionálna diskusia v takých chvíľach nepomáha a prirodzeným detským riešením problémov je vždy hľadať ochranu rodičov. Mozog dospelého človeka je iný ako detský mozog. Stále sa riadi základnými inštinktmi. A ten mu v noci, počas neistoty, šepká, že musí prežiť. V minulosti deti vždy spávali s rodičmi alebo v ich blízkosti. Bolo prirodzené, lebo potrebovali skutočne ochranu. Takto mali deti väčšiu šancu na prežitie a pred tisíckami rokov im v noci hrozilo reálne nebezpečenstvo. No detský mozog takto funguje stále, hoci je tento ich prirodzený inštinkt v dnešnej dobe väčšinou nesprávny a žiadne reálne nebezpečenstvo už deťom nehrozí. Vo veľmi výnimočných prípadoch môže mať podľa odborníkov úzkosť dieťaťa pôvod aj vo všeobecnej neistote, úzkosti či dokonca až depresii, avšak takéto prípady sú veľmi zriedkavé. Väčšinou je to znakom závislosti dieťaťa na rodičoch, ktorí ho dokážu ľahko upokojiť. Psychológovia Susan a David O´Grady však upozorňujú, že schopnosť upokojiť sa samostatne nutne potrebujeme všetci. A tá sa nedá získať len tak, ale učíme sa ju práve skúsenosťami. Dokázať sa spoľahnúť sám na seba je niečo, čo deti potrebujú trénovať. Stres v škole, hádky doma, obavy zo zlyhania, strach z filmov a správ, to všetko je to, čo dnes vyvoláva u detí úzkosť a môže podporovať závislosť na rodičoch.
Poobedný spánok, hoci potrebný, môže tiež komplikovať večerné zaspávanie. Ak dieťa nezaspi na obed, večer zaspí už o 18tej kdekoľvek. A to od 17tej je protivné. Zaspí o 18tej a o 1 ráno sa zobudí vyspaté. Takže poobede musí spať, hoci zaspí o 15tej na jednu hodinu. Večer potom uspávame niekedy do pol noci. A to ani nehovoríme, že niekedy inak ako na rukách ani nezaspi. Doslova sa dieťa spánku bráni. Uspávanie dieťaťa môže byť najmä pre nových rodičov pomerne náročné. Batoľatá potrebujú veľa spánku, aby sa mohli správne vyvíjať. Na druhej strane, bábätko často mrzutne, keď ho chceme uložiť do postieľky. Neexistuje jediná stratégia, ktorá by fungovala v každom prípade. Napriek tomu existuje niekoľko odporúčaní, ktoré zlepšia komfort spánku najmenších. Pred uložením dieťaťa do postieľky skontrolujte, či má čistú plienku. Uistite sa, že dieťa nie je hladné. Uistite sa, že teplota v detskej izbe je správna. Cez deň by mala mať 20 až 22 °C a v noci o 2 stupne menej. Takto dieťa neprehrejete, ale ani ho nevystavíte chladu. Okrem toho dbajte na správnu vlhkosť v miestnosti. Čo robiť, keď nič nezaberá? Ak ste vyskúšali všetky dostupné metódy a vaše dieťa stále odmieta zaspať samo, je dôležité vyhľadať pomoc odborníka.
Rutina ako kľúč k úspechu
Zavedenie večernej rutiny je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako naučiť dieťa zaspávať samé. Rutina by mala byť konzistentná a predvídateľná, aby dieťa vedelo, čo môže očakávať. Nepodceňujte večernú rutinu. Večerná rutina by mala upokojiť každého. Je to relaxačný záver dňa, ktorý by mal trvať 20 až 30 minút a netýka sa len malých bábätiek. Doprajte si dostatok času, aby ste sa nikam neponáhľali. Už samotná pravidelnosť bude pre dieťa upokojujúca. Všímajte si, čo robí dieťa pred spaním. Má obľúbené hračky, s ktorými spí? Napráva si špeciálne vankúš? Skúste si všimnúť aj drobné detaily, ako napríklad tón hlasu. Vaším cieľom je, aby malo dieťa pocit, že sa nachádza na najbezpečnejšom mieste na svete. Dbajte na to, aby dieťa išlo vždy do postele v rovnakú hodinu. Všetko, čo dieťa potrebuje urobiť pred spaním, by malo byť hotové. Aktivity, ktoré vaše dieťa vykonáva predtým, než ide od postele, by mali byť relaxujúce a nie stimulujúce.
Spánok a spánkové rutiny pre deti vo veku 6 – 12 rokov
Príklad večernej rutiny:
- Kúpeľ: Teplý kúpeľ pomôže dieťaťu uvoľniť sa a pripraviť na spánok.
- Večera: Ľahké jedlo, ktoré nezaťaží trávenie.
- Čistenie zubov: Dôležitá súčasť hygieny pred spaním.
- Rozprávka alebo čítanie: Čítanie rozprávky v posteli je príjemný spôsob, ako sa dieťa upokojí. Nechajte dieťatko, aby si samo vybralo knihu. Nepodporujte svoje dieťa, aby večer sedelo pred televízorom, počítačom alebo tabletom, pretože ho vystavujete modrému svetlu. To narúša tvorbu melatonínu, ktorý uľahčuje zaspávanie a regeneráciu. Uistite sa, že vaše dieťa nepoužíva uvedené zariadenia hodinu pred spaním. Vzrušujúci obsah nielenže sťažuje zaspávanie, ale aj zhoršuje kvalitu spánku. Hodiny strávené pred obrazovkou skracujú čas vyhradený na nočný odpočinok.
- Uloženie do postele: Po rozprávke nasleduje uloženie do postele a zhasnutie svetiel. Odborníci odporúčajú, aby sa posteľ používala len na spanie. V opačnom prípade sa v nej batoľa bude chcieť hrať namiesto toho, aby si ľahlo a upokojilo sa.
Ak dieťa nekúpete každý deň, vykonajte podobnú upokojujúcu činnosť, napríklad umyte ruky a tvár batoľaťa teplou vodou. Potom požiadajte svoje dieťatko, aby sa prezlieklo do pyžama. Batoľatá milujú večernú rutinu, hoci to nie vždy dávajú najavo. Takto môžu predvídať, čo sa bude diať. Dodržiavajte pravidelný čas vstávania a odchodu do postele, aby ste si zachovali denný rytmus.
Tipy a triky od skúsených rodičov
Rôzne rodiny majú rôzne metódy, ktoré im pomáhajú pri uspávaní detí. Tu je niekoľko tipov a trikov, ktoré sa osvedčili iným rodičom:
- Rozhovor: Pred spaním sa s dieťaťom porozprávajte o tom, čo robilo počas dňa, čo sa mu páčilo a čo ho trápilo. Tento rozhovor môže pomôcť dieťaťu spracovať emócie a uvoľniť sa. Ak sa dieťa bojí, porozprávajte sa s ním o tom, čoho sa vlastne bojí. Snažte sa s dieťaťom sympatizovať a presunúť jeho pozornosť na niečo pozitívnejšie. Nesnažte sa problému vyhýbať a zľahčovať ho, naopak ho akceptujte. Využite humor a meditáciu.
- Spievanie: Zaspávanie pri pesničke je pre mnohé deti upokojujúce. Vyberte si obľúbenú uspávanku alebo inú pokojnú pieseň. Môžete si pustiť hudbu alebo sami spievať uspávanky. Piesne by mali byť tiché a pokojné, aby sa dieťa upokojilo.
- Hojdanie: Jemné hojdanie môže dieťaťu pripomenúť obdobie, keď bolo v brušku, a pomôcť mu zaspať. Japonskí a talianski vedci tvrdia, že prišli s riešením odvekého rodičovského problému, ako bábätko uspať bez rizika, že o pár minút bude znovu hore. Ak sa vám dieťa v noci zobudí, treba podľa výskumníkov zostať pokojnými a urobiť nasledujúce kroky. Ako prvé bábätko vezmite z postele a začnite s ním chodiť. Vedci odporúčajú pochodovať celkom päť minút. Pozor, je dôležité, aby ste pri chôdzi nemenili smer ani sa zbytočne nezastavovali, to by mohlo celé uspávanie zhatiť. Ideálne vraj je krúžiť okolo postieľky alebo nejakého nábytku, napríklad stolu. Po uplynutí piatich minút dieťa hneď neuložte späť do postele, ale sadnite si s ním na stoličku či gauč a v úzkom fyzickom kontakte zotrvajte päť až osem minút. Zachovať tento postup je podľa výskumníkov veľmi dôležité, nič netreba unáhliť. Až potom bábo položte do postieľky. Dieťa potrebuje fyzický kontakt. Rodičia bábätiek to veľmi dobre poznajú: dieťa síce utíšia a zdá sa, že spí, ale po uložení na lôžko sa v priebehu krátkeho času znovu prebudí a začne plakať. Dôvodom je, že dieťatko už necíti blízkosť rodiča, tlkot jeho srdca, vôňu a teplo jeho kože. Ak si s ním však pred uložením do postele na pár minút v tichosti sadnete, umožní mu to dostatočne sa upokojiť a ponoriť sa do hlbšieho spánku, z ktorého sa potom už len tak ľahko nepreberie. Výskumníci upozornili na fakt, že keď dieťa necíti fyzickú prítomnosť rodiča, stres, ktorý mu to spôsobuje, môže viesť k výraznému zvýšeniu jeho srdcovej frekvencie. A práve tá ho prebudí zo spánku. Môžete ho pokladať do postieľky tak jemne, ako len dokážete, aj tak sa o chvíľu prebudí plačom, pretože nie ste vedľa neho. Položenie do postieľky nefunguje.
- Prítomnosť: Ostaňte s dieťaťom v izbe, kým nezaspí, ale postupne znižujte svoju prítomnosť. Najprv držte dieťa za ruku, potom len seďte vedľa postele a nakoniec odíďte z izby, keď je dieťa ešte bdelé.
Riešenie problémov so zaspávaním
Ak dieťa odmieta zaspať samo, je dôležité zistiť príčinu tohto správania.
Nočné svetlo: Použite jemné nočné svetlo, aby sa dieťa nebálo tmy.
Uistenie: Uistite dieťa, že ste nablízku a že sa nemusí báť. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo. Zároveň ho uisťujte, že je v bezpečí, ste na blízku a ak sa hocičo bude diať, prídete. Čím je dieťa staršie, tým môže viac protestovať.
Postupné odlúčenie: Postupne znižujte svoju prítomnosť v izbe, kým dieťa nezaspí samo. Postupné privykanie je klasikou, kedy mama či tato dieťatko po zvyčajných večerných rituáloch (rozprávka, pesnička) skracujú svoj čas pri lôžku dieťatka. Po upokojení a uistení, že ak by bolo potrebné, sú blízko, odídu. Prvé dni ale počítajte s tým, že budete k posteli drobca chodiť ako na klavír, hlavne ak ste dojčili alebo uspávali doteraz na rukách. Kroky k samostatnosti treba servírovať postupne: najprv zaspávať spolu ležiaci vedľa seba, potom si na kraj postele či k postieľke sadnúť, potom postupne zvyšovať vzdialenosť, až po odchod mimo izby. Vždy treba rešpektovať, že uspávanie po večernom postieľkovom šuškaní a prečítaní rozprávky má byť bez kecania a zábavy, v tichu - to sa týka aj uisťovania dieťaťa o našej láske. Metóda potrebuje čas, trpezlivosť, pokoj a láskavý prístup. Pomáha zasvietená lampička, pootvorené dvere a svetlo z chodby, dokonca je tip na projekciu hviezdičiek a macíkov s hudbou. Pre mnohé deti je príjemným sprevádzaním do spánku pustené dvd alebo cd s rozprávkou alebo pesničkami. Dobrou návnadou je aj kúpa novej postele podľa chute a predstavy budúceho majiteľa v novej izbičke - ale nie je zárukou, že tam zaspí samo. Pomocou sú aj obľúbení plyšáci (alebo jednoducho treba nejakého takého dieťaťu zadovážiť), nie všetky deti však majú plyšákové alebo hračkové rituály pri zaspávaní, variantou môže byť obľúbený vankúšik, resp. pri menších deťoch aj vankúš na dojčenie. Ak je dieťa už natoľko rozumné, je dobré s ním o samostatnom zaspávaní rozprávať a motivovať ho, povzbudzovať a dodávať mu istotu, že to zvládne. S čím treba počítať? Deti sú špekulanti. Je isté, že pri postupnom odchádzaní rodiča budú prichádzať postupne oni s neodkladnými potrebami: cikať, kakať, piť, bojím. Alebo dokonca: „Prišla som ti povedať, že už zaspávam.“ Ako tieto súrne návštevy minimalizovať? Do postieľky patrí dieťa dobre napapané, s dodržaním pitného režimu a vycikané. V prípade večného pitia zaberá jedno: doniesť do postele pohár čistej vody. Špekulanti si len cucnú, smädoš vypije - a dosť. Ak je nevyhnutná potreba wc, ísť tam s ním osobne - zväčša deti vycvrlikajú pár kvapiek a osobný dozor so zdvihnutým obočím im dá jasne najavo, že túto hru sa už hrať nebudeme. Objatie a pohladenie a uistenie o tom, ako sa ľúbime, znovu pomôže odstrániť strach. Jedna šikovná mama dokonca dala na dvere detskej izby papierik systému trikrát a dosť: a robila čiarky po každom vylezení z postele von. Po treťom raze - smola. Športom detí večer je aj vykrikovanie a áno - aj plač - z postieľky . K tejto aktivite treba skrátka vysvetliť: z postele sa nekričí. Všetko, čo potrebuje, má, a ak sa mu žiada mamy či tata, stačí pokojne povedať - počujeme. Opätovne uistiť o láske a blízkosti, objať, zdôvodniť, že teraz má mama/tata prácu, ale sú tu v dosahu. Pozor, plač môže byť tak vytrvalý, (hlavne, ak mama odíde a nechá dieťa samé), až pohltí s príchodmi a odchodmi rodiča čas obedného spánku. Aj keď sa snažíme naučiť dieťa samé zaspať, treba počítať s nočnými návštevami - podľa veku a osobnosti dieťaťa v rôznom čase, postupne už iba nadránom. Drobec sa vtedy bez okolkov (často v polospánku a automaticky) premiestni k nám do postele, ako mal v dobrom zvyku doteraz - alebo ako sa mu to práve zachcelo. V tomto prípade patrí k tomu nočná okupácia priestoru, kedy je rozmer manželskej postele nedostačujúci - deti spia zásadne priečne a roztiahnuté, ruky a nohy bežne končia na vašej hlave.
Odmena: Ak dieťa zaspí samo, odmeňte ho malou odmenou, napríklad nálepkou alebo pochvalou. Využite systém odmien, vyhnite sa trestom. Odmena vám pomôže dieťa motivovať, trest docieli pravý opak. Snažte sa dieťa pochváliť slovne, vezmite ho do kina, alebo si naplánujte rodinnú aktivitu. Avšak snažte sa, aby odmeny neboli priveľké, inak by ich dieťa mohlo začať vnímať ako úplatky. Odborníci z organizácie Anxiety Disorders Association of British Columbia, ktorá sa zaoberá rôznymi problémami v súvislosti s úzkosťou ľudí, odporúčajú, aby ste s dieťaťom absolvovali tzv. Rebrík strachu. Napr. Zavolajte kamaráta na návštevu k vám domov a dovoľte, aby s vaším dieťaťom strávil celý deň. Pozvite kamaráta na prespanie k vám domov. Pozvite prespať domov dvoch kamarátov. Choďte s dieťaťom ku kamarátovi na návštevu za účelom hrania, ale vy návštevu strávte v inej miestnosti ako dieťa. Pošlite dieťa na hraciu návštevu ku kamarátovi bez vás. Dieťa odchádza k priateľovi na prespanie bez vás. Ak prežíva úzkosť, môže vám raz zavolať. Najbližšie prespanie by už malo byť bez telefonátu.
Dôležitosť denného režimu
Denný režim má veľký vplyv na nočný spánok dieťaťa. Je dôležité, aby dieťa malo dostatočný pohyb a aktivity počas dňa, ale zároveň by sa malo vyhnúť nadmernej stimulácii pred spaním.
Tipy pre denný režim:
- Pravidelný spánok: Dodržiavajte pravidelný čas spánku a vstávania, aj cez víkendy. Dodržiavajte stanovený rozvrh, a to aj počas víkendov a prázdnin.
- Aktivity: Zabezpečte dieťaťu dostatok pohybu a aktivít počas dňa. Namiesto toho, aby ste svoje batoľa nabádali, aby trávilo čas pred počítačom, zahrajte sa s ním s loptou, vezmite ho na ihrisko, na prechádzku alebo do bazéna.
- Obmedzenie technológií: Obmedzte používanie televízie, počítačov a mobilných telefónov pred spaním.
- Strava: Dbajte na zdravú stravu a obmedzte sladkosti a kofeín pred spaním. Obmedzte pitie sladkých perlivých nápojov, pretože môžu mať povzbudzujúce vlastnosti.
Spoločné spanie a jeho alternatívy
Niektorí rodičia preferujú spoločné spanie s dieťaťom v jednej posteli. Hoci táto metóda môže byť pre niektoré rodiny vyhovujúca, odborníci ju neodporúčajú z dôvodu zvýšeného rizika syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Pre jeho bezpečnosť nie je dobré, aby novorodenec spal v jednej posteli so svojimi rodičmi. Pokiaľ chcete mať bábätko v noci blízko seba, riešením sú postieľky k rodičovskej posteli. V ideálnom prípade dieťa vo svojej postieľke samé zaspáva a spinká tam celú noc. Z hľadiska prevencie syndrómu náhleho úmrtia dojčiat lekári odporúčajú, aby dieťatko v prvých mesiacoch života spalo v jednej miestnosti s rodičmi. Spanie dieťaťa v spoločnej posteli s mamou si niektorí nevedia vynachváliť, iní ho úplne zatracujú. Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne. Každý má svoj priestor: Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik. Viac času na vlastné aktivity: Či si to priznáte alebo nie, matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe.
Bábätko by od narodenia malo mať svoju vlastnú detskú postieľku. Ak chcete mať bábätko v noci blízko seba, riešením sú postieľky k rodičovskej posteli. V ideálnom prípade dieťa vo svojej postieľke samé zaspáva a spinká tam celú noc.
Metóda regulovaného plaču a iné prístupy
Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej. Dôležitá rada na záver. Ak sa to hneď nepodarí, nezúfajte a hľadajte ďalšie spôsoby. Každé dieťatko je iné, trvá mu to rôznu dobu. V konečnom dôsledku sa predsa každé jedno dieťa, skôr či neskôr, naučí spať samo. Táto metóda spočíva v tom, že dieťa uložíte do postele, keď je ešte bdelé, a odídete z izby. Ak začne plakať, počkáte určitý čas (napríklad 1 minútu) a potom sa vrátite, upokojíte dieťa slovami a pohladením, ale nevyberiete ho z postele. Potom opäť odídete a postupne predlžujete intervaly, kedy sa vrátite. Cieľom je naučiť dieťa, aby sa samo upokojilo a zaspalo.
Nech už sa rozhodnete akokoľvek
Nech už sa rozhodnete (alebo to za vás rozhodnú okolnosti) uspávať vaše dieťatko akokoľvek, najdôležitejšie je vždy riadiť sa dieťaťom a jeho potrebami. Niekedy to skrátka nejde podľa predstáv a nech robíme všetko, čo je treba, dieťa spať samo odmieta. A hoci podľa veku a štatistík by to už malo zvládať, nejde to. Rozhodne lepšie, ako obviňovať sa z neschopnosti, je prijať situáciu takú, aká je. Áno, je to náročné a zrejme sa nejaký čas nevyspíte, ani nebudete mať večer chvíľku pre seba, ale upokojiť vás môže to, že robíte pre vaše bábo maximum a ste pri ňom, keď vás najviac potrebuje. Aj v spánku sa ukazuje, že detičky sú rôzne. Niektoré bez ťažkostí spinkajú vo svojej postieľke od narodenia, iné to musíme prácne naučiť. Sú prípady, kedy je to obzvlášť ťažké, najmä pokiaľ dieťatko trpí nejakými ochoreniami. Tak či tak, spinkanie vo vlastnej postieľke ocenia nakoniec všetci členovia rodiny a stojí za to sa oň pokúsiť.
Nechajte si čas, buďte trpezliví a milujúci. Každé dieťa je iné a potrebuje svoj vlastný čas na naučenie sa samostatného zaspávania. Dôležité je, aby ste sa vy aj vaše dieťa cítili bezpečne a milované. Postupne sa s trochou snahy a správnym prístupom podarí dosiahnuť cieľ pokojného zaspávania. Každé dieťa je jedinečné a každý rodič tiež, rešpektujte aj vy vlastné pocity a vývoj situácie u vás doma. Urobte si zo spoločného zaspávania dar: čas pre vás oboch s dieťatkom, ktorého popri povinnostiach cez deň nikdy nie je dosť. Večer sa navyše dajú dozvedieť v tme pod perinou veci, ktoré sa asi cez deň celkom povedať nedajú. Isté je, že do osemnástich s vami spať nebudú chcieť a ešte ako škôlkári sa dobrovoľne odsťahujú do svojho peliešku, bez straty na samostatnosti či šikovnosti. Nech vám teda ten nádherný čas zaspávania neskôr nechýba.
tags: #neviem #ako #uspat #vecer #3 #rocne