V súčasnosti na deti zo všetkých strán vplýva veľa rôznych impulzov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že predstavivosť a morálka majú málo spoločného. Predstavivosť máme tendenciu viac spájať s kreativitou a umeleckým snažením, životnými snami či s hrami, ktoré sú spojené s bohatou fantáziou. Aristoteles, ktorý oddeľoval predstavivosť od mysle a vnímania, hovoril, že vďaka predstavivosti sa v nás objavujú obrazy. Ide o základný prvok ľudského poznania. Jim Davies, profesor na Carletonovej univerzite v Ottawe, hovorí: „Predstavivosť je jedinečná ľudská schopnosť.“
Predstavivosť ako motor morálneho rozhodovania
Ako súvisí predstavivosť s morálkou? Podľa Aristotela predstavy človeka motivujú a vedú jeho činy. Napríklad tí športovci, ktorí si predstavujú svoj úspech a využívajú tento nástroj pri tréningu, často podávajú výborné výkony. William Kilpatrick vo svojej knihe Books That Build Character uvádza, že predstavivosť je jedným z kľúčov, ktorý dokáže človeka priviesť ku cnosti. Dodáva však, že nestačí len vedieť, čo je správne, musíte mať v sebe aj túžbu konať správne. A práve túžba je z veľkej časti motivovaná práve predstavivosťou. Často si myslíme, že pri našich morálnych rozhodnutiach práve rozum zohráva najdôležitejšiu úlohu. No pravda je taká, že v praxi je to väčšinou predstavivosť, podľa ktorej sa riadime. Dosť často sa rozum podriaďuje našim predstavám.
Platón zastával názor, že ak sú deti vystavené správnym typom príbehov, hudby a umenia, obľúbia si cnosť a budú pohŕdať nenávisťou a zlom. Detský terapeut Henning Köhler vo svojej knihe Working With Anxious, Nervous, and Depressed Children píše, že je veľmi dôležité, aby rodičia a učitelia boli dobrými morálnymi vzormi. Platí to hlavne pre malé deti, ktoré ešte nemôžu dobre chápať vzory v príbehoch a v iných formách umenia. „Poznať dobrotu a lásku v činoch, prejavoch a v správaní druhých vzbudzuje v deťoch pocit hlbokého uspokojenia a aj napriek tomu, že dieťa ešte nedokáže tento jav pevne uchopiť, táto skúsenosť pôsobí ako vzdelávací nástroj,“ upozorňuje Henning Köhler.
Prínos príbehov pre detský vývin
U starších detí tvoria príbehy veľmi dôležitý zdroj morálneho vzdelávania, pretože na nich pozitívne pôsobia cnosti, ktoré sa vyskytujú u hlavných hrdinov. Stačí sa pozrieť, ako im žiaria oči, keď počúvajú príbehy, v ktorých sa kladný hrdina dostáva cez prekážky a porazí zlo. William Kilpatrick a tím jeho spolupracovníkov uvádzajú štyri dôvody, vďaka ktorým môžu byť pozitívne príbehy prínosom pre morálny rast detí. Príbehy pomáhajú vidieť zmysel vo vlastnom živote.
Mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že knihy sú lepšími morálnymi sprievodcami ako televízia, a to z viacerých dôvodov. Je to spôsobené hlavne tým, že väčšina programov v televízii je zameraných na zábavu a nemajú v sebe silné morálne posolstvo. Nevýhodou televízie je aj to, že vo filmoch sa rieši množstvo nezmyselných a často zbytočne zamotaných konfliktov, ktoré sa veľmi často vyúsťujú do násilia. Televízia tiež poskytuje hotový materiál a nepomáha formovať predstavivosť. Nedokáže ani vtiahnuť deti priamo do deja, majú pocit, že sa všetko deje mimo nich, nie sú súčasťou akcie, a tak len často dej sledujú a veľmi nad ním nepremýšľajú.
Vplyv médií a imitačné hry
Deti často bezmyšlienkovite opakujú, čo vidia a počujú v televízii a nemá to ani dobrý vplyv na rozvoj ich reči. Množstvo výskumov v oblasti mozgu už dokázalo, že sledovanie televízie v útlom detstve spôsobuje, že deti si ťažšie rozvíjajú pamäť, abstraktné myslenie a tiež predstavivosť. Z tohto dôvodu odborníci odporúčajú čo najmenej sledovať televíziu, lebo podľa nich je to veľký nepriateľ rozvoja mnohých oblastí života a tiež predstavivosti. V útlom detstve napodobňovanie zohráva dôležitú úlohu, pretože predstavuje prvý krok v procese rozvoja vôle. Deti to, s čím sa stretávajú okolo seba, pretvárajú do imitácie. Najprv prijímajú stimuly pomocou zmyslových orgánov a neskôr sa to stáva súčasťou ich konania.
Henning Köhler odporúča imitačné hry ako terapeutický nástroj v prípade, ak sa sledovanie televízie či nevhodné sociálne prostredie negatívne prejavili na dieťati. „Na základe dlhorčných skúseností vás môžem uistiť, že existuje výrazné spojenie medzi nepokojom a zlou koncentráciou u detí, ktoré z akýchkoľvek dôvodov v útlom detstve napodobňovali svoje okolie, ktoré im často nedávalo tie najlepšie príklady,“ upozorňuje Henning Köhler. Odporúča tiež v takýchto prípadoch robiť terapiu pomocou recitácie, rytmických aktivít, napodobňovania zvukov, pantomímy a podobne.
Praktické stratégie rozvoja predstavivosti
Nesatčí len regulovať sledovanie televízie. Dôležité je porozumieť detskému morálnemu a psychickému vývinu. Dospelí tak môžu napríklad pochopiť detské názory na svet v jednotlivých obdobiach ich života. Vytvorte deťom čistý a prehľadný priestor na hranie. Pomocou rozprávok a príbehov zoznamujte deti s dobrom. Rozprávajte im aj o vlastných dobrých skutkoch. Spoločne počúvajte príjemnú hudbu, ktorá lahodí duši a spôsobuje potešenie. A predovšetkým buďte pre deti dobrým príkladom.
Detská predstavivosť je schopnosť dieťaťa vytvárať v mysli obrazy, príbehy a situácie, ktoré nie sú priamo vnímané zmyslami. Predstavivosť zohráva kľúčovú úlohu v kognitívnom a emočnom vývine dieťaťa. Umožňuje mu spracúvať nové informácie, rozvíjať kreativitu a lepšie chápať svet okolo seba. Podpora detskej predstavivosti je dôležitá. Rodičia a vychovávatelia môžu prispieť tým, že deťom poskytnú dostatok priestoru na voľnú hru, ponúknu kreatívne hračky, ako sú stavebnice či výtvarné potreby, a obmedzia im čas strávený pred obrazovkami.
Konštrukčné hry: Od kociek k logickému mysleniu
Jar je tu a s ňou aj čas, kedy sa deti vracajú na ihriská a stavby rastú ako po daždi. Mnohí z nás majú doma malých nadšených stavbárov, ktorí s obdivom sledujú každý bager a kopu štrku. Ako deti rastú, ich záujem sa presúva od pozerania obrázkov k aktívnemu napodobňovaniu a tvoreniu. Hry na stavbárov sú pre nich ideálnou aktivitou, ktorá podporuje učenie, rozvoj logického myslenia a zlepšovanie motorických schopností. Jediným limitom je predstavivosť, ktorá sa dokáže rozpínať ako vesmír.
Z obyčajných kociek sa stane mrakodrap, odrážadlo s úložným priestorom sa v sekunde zmení na stavebné vozidlo a detská dielňa na kanceláriu stavbyvedúceho. Kocky a dieliky skladačiek, aj keď majú jednoduchý tvar, ponúkajú nespočetné varianty a kombinácie. Deti hľadajú alternatívy, skúšajú, čo funguje a čo nie, hľadajú nové spôsoby, ako diely spojiť dohromady. Týmto spôsobom si cibria logický úsudok, kladú si teórie a snažia sa ich overiť v praxi. Skrutkovať skúšajú aj tam, kde by to dospelého nenapadlo, a rovnako to bude aj s detskou vŕtačkou.
Vďaka hrám na stavbárov sa deti učia rozlišovať rozmery, veľkosť, hmotnosť a tvar vecí, a tiež koľko priestoru potrebujú na výstavbu svojho objektu. Tento typ hračiek skvelo pripravuje deti na školské lavice, pretože sa pri hre stretávajú s matematikou, fyzikou a inými vednými odbormi. Spájaním drobných kociek a ovládaním stavebných strojov si dieťa pestuje cit v prštekoch a ručičkách a nadobúda nové zručnosti. Je viac než samozrejmé, že detské hry sú ešte zábavnejšie v skupine kamarátov alebo medzi súrodencami. Ak sa deti rozhodnú stavať niečo spoločne, učia sa počúvať druhých, navrhovať riešenia, rozdeľovať si úlohy a preberať zodpovednosť za svoju časť práce. Zároveň si rozširujú svoju slovnú zásobu.
Kreatívne stavebnice a ich prínos
Na trhu existuje široká škála konštrukčných hračiek. Napríklad 3D stavebnica Woopie obsahuje 128 dielikov, vďaka ktorým si dieťa postaví rozmanité priestorové stavby a viacúrovňovú guličkovú dráhu. Priehľadné diely a pestré farby zaručujú hodiny zábavy, počas ktorých deti spoznávajú základy fyziky a princípy gravitácie priamo v praxi. Z dielikov je možné postaviť zámok, guličkovú dráhu, dinosaura, robota a mnoho ďalších stavieb podľa vlastnej fantázie. Stavebnica rozvíja logické myslenie, priestorovú predstavivosť, jemnú motoriku aj trpezlivosť.
Vzdelávacie stavebné bloky Kruzzel obsahujú až 192 farebných blokov v jedinečnom ježkovom dizajne, ktorý umožňuje jednoduché a stabilné spájanie dielikov. Stavebnica podporuje rozvoj jemnej motoriky, priestorovej predstavivosti a kreativity u detí, pričom ponúka nekonečné možnosti tvorby. Deti môžu vytvárať domy, autá, mosty, vesmírne stanice a mnoho ďalších štruktúr.
Kreativita ako hnací motor ľudstva
Kreativita je hnacím motorom celého ľudstva. Existuje množstvo definícií kreativity od rôznych vedcov a autorov, jedno ale majú spoločné - že na pojem kreativita nazerajú ako na niečo nové, originálne, flexibilné. Ako povedal Albert Einstein: „Na rozvoj a stimuláciu kreativity je potrebné rozvíjať detský záujem o hru.“ Hra je kľúčovým aspektom pre dieťa a práve cez ňu sa učí tvoriť a vymýšľať. Skrz hru dieťa napodobňuje svet dospelých.
Zaujímavú štúdiu kreativity uskutočnili vedci z NASA ešte v roku 1968 u detí vo veku 3 - 5 rokov. Tí zistili, že až 98 percent detí dosiahlo skóre na úrovni geniality. Tieto testy boli neskôr opakované na rovnakej vzorke detí a výsledky boli zarážajúce. Kreativita u 10-ročných detí klesla na úroveň 30 percent a neskôr - u 15-ročných, až na neuveriteľných 12 percent. Dôvodom tohto poklesu je najčastejšie školský systém, pri ktorom sa nevyužíva schopnosť kritického myslenia a nazerania na riešenie problémov z rôznych uhlov.
Preto je dôležité poskytovať deťom veľké množstvo príležitostí na tvorivé hry a tvorivé myslenie a je dôležité rozvíjať tvorivosť aj v neskoršom veku. Frontálny kortex, teda tá časť mozgu, ktorá je zodpovedná za kognitívne schopnosti a úzko súvisí s kreativitou, sa po 20. roku života stáva „racionálnejšou“, čo nám umožňuje robiť lepšie hodnotové úsudky a rozhodnutia. Jedným z vedľajších účinkov je však to, že začneme strácať schopnosť divergentného (tvorivého) myslenia, a práve to môže byť skutočným zabijakom tvorivosti.
Podpora tvorivého prostredia
Načúvajte dieťaťu a veľa s ním komunikujte: Len skrz načúvania zistíte, čo dieťa skutočne baví, v čom vidí potenciál na objavovanie a skúmanie a čomu venuje zvýšenú pozornosť. Pýtajte sa otvorené a kreatívne otázky: Takéto otázky nútia deti rozmýšľať nad odpoveďou, ktorá nie je v štýle áno/nie. Žiadny nápad nie je zlý: Odmietnuť alebo zosmiešniť myšlienku, s ktorou dieťa príde, môže spôsobiť, že kreativitu v dieťati postupne udusíte. Doprajte im pocit nudy: Práve nuda môže byť hnacím motorom kreativity. Dieťa začne rozmýšľať nad spôsobom, ktorým ju zaženie, a naštartuje tak predstavivosť.
Ak zbadáte, že má dieťatko tvorivú chvíľku a je maximálne zahĺbené do činnosti, hovoríme o stave FLOW. Je to tvorivé vytrženie a úplné pohltenie tým, čo robí. Mozog dieťaťa v predškolskom veku funguje na tejto frekvencii väčšinu času a to je dôvod, prečo majú deti obrovský dar kreativity a veľmi ľahko sa dostanú do sveta, ktorý si vytvorili a kde všetko ožíva.
Imaginárny svet a vývin dieťaťa
Dieťa do 7 rokov väčšinou nevníma rozdiely medzi realitou a fantáziou. Rozpráva príbehy a dáva im rovnakú vážnosť ako tomu, čo sa deje naozaj. Deti sa veľmi rady hrajú so svojou predstavivosťou. Vymýšľajú si slová, vety či celé príbehy. Snažia sa pri tom všetkom porozumieť tomu, čo robia druhí a vôbec nevnímajú, že ich výmysly často nesúvisia s realitou. A sú veľmi citlivé na to, ak sa im pri ich fantazírovaní posmievate. Ony svoju vysnívanú realitu vnímajú vážne. Rozprávajú príbehy z denného snenia. Tieto príbehy nevnímajte ako klamstvá.
V období medzi 5 a 10 rokom života dozrievajú senzitívne okruhy mozgu, a to často spúšťa aj nevšedné reakcie. Ak dieťa počuje hlas svojho otca, aj keď nie je doma, nič vážne sa nedeje a nemajte obavy. To sa len aktivovala auditívna zóna mozgu dieťaťa. Je to tá časť, ktorá sa prebudí vtedy, keď sa dieťa rozpráva samo so sebou. V tomto období majú dve z troch detí svojho imaginárneho kamaráta. A niekedy ich majú aj viac. Tento kamarát má aj meno, dieťa ho vidí a vie ho aj opísať.
Komunikácia a riešenie detských prejavov
Pred 7. rokom a aj potom sa dieťa snaží často potešiť svojich rodičov. Ak sa rodič nahnevane opýta: „To si urobil ty?“, dieťa tomu rozumie tak, že tá myšlienka nahnevala rodiča, a preto odpovie: „Nie, to som nebol ja!“ Povie teda odpoveď, ktorá podľa jeho názoru poteší rodičov. Povedať pravdu mu nedáva zmysel. Dieťa si neuvedomuje, že by malo povedať, čo urobilo. Ešte nevie, čo je zodpovednosť. Dieťa klamstvom môže vyjadrovať aj svoje priania a túžby. Oznamuje, ako by sa to už stalo. Takto to vidí vo svojej hlave.
Sedemročné dieťa sa snaží byť najlepšie, a preto s ľ
tags: #konstrukcna #predstavivost #dieta