Interrupcia, alebo umelé prerušenie tehotenstva, je celosvetovo citlivá téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie etického, morálneho, náboženského a právneho charakteru. Prístup k interrupciám sa v jednotlivých krajinách výrazne líši, od úplného zákazu až po rozsiahlu dostupnosť. Tento článok poskytuje prehľad krajín, kde je interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená, a zároveň sa venuje aktuálnemu vývoju v tejto oblasti.
Historický kontext a vývoj metód
Prvé zmienky o interrupciách pochádzajú z roku 1850 pred Kristom. Kvôli vzniku osobného vlastníctva bolo prerušenie tehotenstva čoraz viac regulované. V minulosti si ženy vymýšľali rôzne metódy, ako sa plodu ,,zbaviť“. Boli to rôzne odvary z byliniek v kombinácii s hubami. Ďalším spôsobom bol aj úder do brucha, kopnutie, či silný náraz. Jedným zo spôsobov boli aj pijavice, ktoré sa prikladali na pošvovú časť. Tento spôsob bol prekvapivo účinný. Prvým štátom sveta, ktorý prijal legálne interrupcie bolo Rusko, a to v roku 1920.
Dnes v medicíne všeobecne existujú dva typy interrupcií. Prvou možnosťou je tabletka, ktorú je možné podať do 63. dňa tehotenstva. Tá v princípe oddelí plodu výživu a následne ho pôrodnými cestami vypudí z tela von. Druhou metódou je chirurgický zákrok, ktorý sa delí na dva typy. Prvým je takzvaná mini interrupcia, ktorá sa vykonáva do 45. alebo 55. dňa tehotenstva ,,vysatím“ plodu z maternice. Tento typ interrupcie sa od klasického typu líši iba veľkosťou použitej kanyly, keďže dilatácia krčka maternice je menšia.
Aktuálny vývoj v oblasti interrupcií vo svete
V posledných rokoch sme svedkami dynamických zmien v legislatíve a spoločenskom vnímaní interrupcií. Zatiaľ čo niektoré krajiny pristupujú k liberalizácii interrupčných zákonov, iné sa snažia o ich sprísnenie. Najnovšie dáta naznačujú, že 26 krajín na svete úplne zakazuje potraty.
V Latinskej Amerike dochádza k postupnému uvoľňovaniu interrupčných obmedzení. Prevažne katolícke Mexiko prijalo historické rozhodnutie, keď Najvyšší súd označil doterajší zákaz interrupcií za protiústavný. Rozhodnutie sa vzťahuje na interrupcie, ktoré sa uskutočnia do 12. týždňa tehotenstva. Agentúra AFP poukazuje na to, že v Latinskej Amerike sa situácia okolo interrupcií vyvíja opačným smerom než v Spojených štátoch, kde sa interrupčné obmedzenia v posledných rokoch naopak pritvrdzujú.
V Spojených štátoch amerických došlo k zásadnej zmene v roku 2022, keď Najvyšší súd zrušil precedens Roe vs. Wade, ktorý na federálnej úrovni zaručoval právo na interrupciu. Toto rozhodnutie umožnilo jednotlivým štátom prijímať vlastné zákony týkajúce sa interrupcií, čo viedlo k ich sprísneniu v mnohých štátoch. Napríklad, v štáte Georgia bol zablokovaný zákon zakazujúci umelé potraty po 6. týždni tehotenstva. Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA neznamená celoplošný zákaz umelého prerušenia tehotenstva vo všetkých štátoch USA. Federatívne usporiadanie USA, pozostávajúce z 50 štátov, umožňuje každému štátu do značnej miery prijímať vlastnú právnu úpravu, čo sa aplikuje aj v tomto prípade. K dnešnému dňu platí v desiatich štátoch úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Ďalšie štyri štáty zakazujú interrupciu po šiestich týždňoch tehotenstva, často v čase, keď ešte žena ani nemusí vedieť o tom, že je tehotná. Jeden z najprísnejších interrupčných zákonov platí v Texase dlhodobo ovládanom konzervatívnejšími republikánmi. Obdobná situácia platí aj v štátoch ako Alabama, Arkansas, Kentucky či Lousiana.
Mass Exodus — Americans Are Leaving These 15 Cities, and It’s Accelerating
Európska legislatíva a reštriktívne prístupy
V Európe je situácia rôznorodá. Väčšina krajín EÚ interrupcie povoľuje, avšak existujú výnimky. Napríklad, Poľsko a Malta boli donedávna krajiny EÚ, kde bola interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená. Írsko však v roku 2018 v referende rozhodlo o zrušení ústavného zákazu interrupcií, čím sa situácia zmenila. Európsky parlament v nadväznosti na júnové rozhodnutie Najvyššieho súdu USA už vyzval členské krajiny na dekriminalizáciu interrupcií.
Malta je jednou z mála krajín v Európe, kde platí úplný zákaz interrupcií. Ak sa žena rozhodne pre predčasné ukončenie tehotenstva na Malte, hrozí jej trojročné väzenie. To platí aj v prípade, že bola znásilnená, alebo tehotenstvo ohrozuje jej život. Úlohou lekárov je za každú cenu zachrániť nielen matku, ale aj dieťa. Zákaz umelého prerušenia tehotenstva je prítomný aj v Lichtenštajnsku. V roku 2011 sa konalo referendum, v ktorom sa občania vyslovili proti návrhu na úpravu možnosti umelého prerušenia tehotenstva do 12 týždňa, alebo v prípade, že by sa dieťa narodilo s ťažkým postihnutím.
V Poľsku platí takmer úplný zákaz interrupcií. V súčasnosti majú ženy právo na interrupciu iba v prípadoch tehotenstva v dôsledku znásilnenia, incestu alebo ak gravidita predstavuje priame ohrozenie života alebo zdravia matky. V krajine, kde veľká väčšina obyvateľstva podporuje možnosť ukončiť tehotenstvo v prípade anomálie plodu, bolo vypuknutie demonštrácií otázkou času. Hoci aktuálne platí prípustnosť interrupcie, ak by mal byť ohrozený život matky, tento stav nastal až po tom, ako minulý rok zomrela žena, ktorej lekári odmietli vykonať interrupciu napriek tomu, že bola vo vážnom ohrození života. Organizácia Aborcyjny Dream Team ročne pomáha vykonať približne 47-tisíc interrupcií. Podľa údajov skupiny Potraty bez hraníc sa v Poľsku ročne uskutoční až 150-tisíc potratov. Na takzvanú „tabletku po“ od minulého týždňa netreba v Poľsku recept. V krajine, kde je zakázaná interrupcia, to môže zmeniť život tisícom žien.
Prístup k interrupciám v iných krajinách EÚ a na Slovensku
V Írsku donedávna platili najprísnejšie zákony o potratoch v Európe. Ak sa ženy rozhodli ukončiť tehotenstvo, hrozilo im až 14 rokov väzenia. Nový zákon z roku 2018 povoľuje potraty počas prvých 12 týždňov tehotenstva. Väčšina krajín EÚ stanovuje limit 10 až 14 týždňov, vrátane Francúzska, Belgicka, Dánska či Grécka. Tieto termíny sa môžu predĺžiť, ak tehotenstvo spôsobí znásilnenie, alebo je plod poškodený. V Portugalsku platia podobné pravidlá. Na porovnanie, v Holandsku je potrat legálny do 24 týždňa tehotenstva.
Na Slovensku sa interrupcie vykonávajú podľa katolíckeho vzoru do dvanásteho týždňa tehotenstva. Na Slovensku sú interrupcie legálne od roku 1986. Od 1. januára 1987 je platný a účinný zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, ktorého ustanovenie § 4 hovorí o tom, že: „Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“ V roku 2007 Ústavný súd rozhodol, že žena sa do 12. týždňa svojho tehotenstva môže slobodne rozhodnúť, či podstúpi interrupciu.
Na Slovensku nedávno poslanci hlasovali o návrhu, ktorý by obmedzil prístup žien k potratom. Ľudová strana Naše Slovensko predložila celkovo dva návrhy o umelom prerušení tehotenstva. V prvom návrhu sa hovorí o skrátení lehoty na vykonanie interrupcie z pôvodných dvanástich týždňov na osem. Návrh povoľoval umelé prerušenie tehotenstva aj v takom prípade, ak je podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, pričom jej gravidita nepresahuje dobu dvanástich týždňov. Poslankyňa Anna Záborská však predložila pozmeňujúci návrh k vlastnej novele, čím sa prijatie novely zákona o zdravotnej starostlivosti skomplikovalo. Hovorí sa v ňom o tom, že žena bude mať pred umelým ukončením tehotenstva právo požiadať o druhú lekársku správu, ak pôjde o ohrozenie života matky alebo plodu.
Interrupčná tabletka ako alternatíva k chirurgickému zákroku je na Slovensku už roky kontroverznou témou. Mnohí gynekológovia pritom tvrdia, že medikamentózna forma potratu spôsobuje menej zdravotných komplikácií než chirurgický zákrok. „Pri jej použití odpadá potreba celkovej anestézie,“ vysvetlil gynekológ MUDr. Jozef Záhumenský, PhD. Pri umelom prerušení tehotenstva pomocou tabletky sa podľa neho využívajú dve účinné látky. Prvá ukončí tehotenstvo, druhá vyčistí maternicu. „Obe látky sa dajú získať na mimoriadny dovoz, zatiaľ však máme povolené používať len tú druhú - na vyprázdnenie plodového vajca pri odumretom tehotenstve,“ uviedol Záhumenský. Hoci na Slovensku z roka na rok počet interrupcií štatisticky klesá, počet umelých prerušení tehotenstva vykonaný cudzinkám ostáva veľkou neznámou. Týka sa to najmä Poliek, ktoré cestujú kvôli potratom na Slovensko, lebo v ich krajine je interrupcia prakticky zakázaná. Nemocnice majú povinnosť hlásiť aj interrupcie cudziniek, avšak nie vždy sa tak deje.
Dôsledky, riziká a spoločenský diskurz
Zákaz alebo výrazné obmedzenie interrupcií má závažné dôsledky pre ženy a spoločnosť ako celok. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Nárast nelegálnych interrupcií: Zákaz interrupcií neznamená, že ženy prestanú podstupovať interrupcie, ale že budú nútené hľadať nelegálne a často nebezpečné spôsoby. To vedie k zvýšeniu počtu komplikácií a úmrtí v dôsledku interrupcií.
- Nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti: Zákazy interrupcií najviac postihujú ženy s nízkymi príjmami a ženy žijúce v odľahlých oblastiach, ktoré nemajú prístup k bezpečným interrupčným službám.
- Porušovanie ľudských práv: Mnohé medzinárodné organizácie a odborníci považujú zákaz interrupcií za porušovanie ľudských práv žien, vrátane práva na zdravie, práva na súkromie a práva na slobodu od diskriminácie.
Nelegálne vykonávanie interrupcií, ktoré uskutočňujú jednotlivci bez potrebných zručností a v nevyhovujúcom prostredí, môže mať fatálne následky. Po neprofesionálne vykonanej interrupcii zomrie ročne až okolo 68-tisíc žien.
Otázka interrupcií je komplexná a vyvoláva rôzne názory a argumenty. Zástancovia zákazu interrupcií často argumentujú právom na život nenarodeného dieťaťa a zdôrazňujú morálnu neprijateľnosť interrupcie. Zdá sa, že sila pro-life hnutí rastie na celom svete a vo viacerých katolíckych krajinách sa interrupcie začínajú znovu spochybňovať. Táto téma zostáva živou súčasťou politických a spoločenských debát, pričom sa očakáva, že polarizácia názorov bude v najbližších rokoch naďalej formovať legislatívnu mapu sveta.
tags: #krajiny #kde #je #interrupcia #zakazane