Detská kresba predstavuje fascinujúce okno do duše malého človeka. Je to spôsob, akým dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť. Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Koniec-koncov, tak ako skutoční výtvarní umelci prezentujú svoj kritický pohľad na svet, tak aj dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť.
Vývojové štádiá detskej kresby
Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby: štádium čmárania, predschematické štádium a schematické štádium.
Štádium čmárania (2 - 4 roky): V tomto období ešte obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Dieťa začína kresliť približne po dovŕšení dvoch rokov. Jeho výtvory sú tzv. čmáraniny, ktoré vznikajú neuvedomeným pohybom ruky. Nájdeme ich v snehu, v piesku, ale občas aj na stene v obývačke. Dieťa nimi nechce nič povedať, ide len o zaujímavú činnosť, hru. Preto sa týmto výtvorom neprisudzuje žiadny význam. Ak dieťaťu dáte v tomto období malý výkres, netreba sa čudovať, že bude vo svojej kresbe pokračovať aj na stole. Pohyb rukou v tomto období riadi ramenný kĺb, a preto sa odporúča poskytnúť deťom čo najväčšie papiere či výkresy. Mali by vycítiť voľnosť, ktorá im dovoľuje naplno sa prejaviť.
Obsahová čmáranina (náhodný realizmus): Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty. Skúste sa v takom prípade malého maliara rovno opýtať, čo namaľoval. Dieťa už začína zapájať predstavivosť a dokáže pomenovať, čo nakreslilo. Nie je potrebné robiť rozruch, ak dieťa ten istý obrázok pomenuje viackrát iným názvom. Nie je ešte schopné rozlíšiť, čo sa dá a nedá zobraziť. Pohyby rukou sú ešte kŕčovité. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku.
Predschematické a schematické štádium (4 - 7 rokov a viac): Asi po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa veľké neprerušované čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Snaha zachytiť svet okolo seba je typická pre predschematické štádium, ktoré trvá od 4 - 7 rokov. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy. Samozrejme, bez realistických detailov. Tie prichádzajú až v schematickom štádiu okolo 7. roku.
Interpretácia postáv a rodinných vzťahov
Prvá kresba človeka sa vyvíja z čmáraníc. Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily. Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne.
Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny. Ak príde dieťa k psychológovi, veľmi často si má vziať papier a ceruzku a nakresliť svoju rodinu v nejakej typickej situácii. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie, a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava. Ak však dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané. Zabudnutie na niektorého člena býva takmer vždy zámerné. Psychológ Pavel Říčan v publikácii Detská klinická psychológia vysvetľuje, že vynechanie jedného člena rodiny často znamená jeho odmietanie alebo protichodné city voči nemu.
Technika kreslenia a rozvoj zručností
Keď sa začnete zaujímať o kresby vašich detí, všímajte si aj to, ako sedia a držia pastelku. Nohy majú byť na zemi ohnuté v pravom uhle a odkedy dieťa nedrží pastelky zovreté v dlani, je vhodné trénovať aj správny úchop. Ten má vplyv nielen na kvalitu kresby, a neskôr aj na rýchlosť a úhľadnosť písma, ale významne ovplyvňuje aj sústredenie. Veľkou pomocou v rozvoji správneho úchopu sú ergonomicky tvarované pastelky, ktoré sú anatomicky prispôsobené detskej ruke.
Medzi umelcami sú známe štandardné techniky kreslenia, o ktorých musíte vedieť ešte predtým, ako položíte ceruzku na papier:
- Tam a späť: Jedna z najzákladnejších techník, kde ruka vykonáva pohyb tam a späť.
- Šrafovanie: Ukladanie liniek do riadkov a stĺpcov - kríženie.
- Scribble: Voľné „čmáranie“ po stránke bez presného ukončenia.
- Stippling: Technika bodkovania, vhodná pre trpezlivých umelcov.
- Zmiešanie (blending): Votretie média do papiera pomocou prsta alebo tortillonu.
Inšpirácia slovenskou kultúrou a tradíciami
Slovenská kultúra a história sú bohaté na inšpiráciu, ktorá sa prejavuje v rôznych formách umenia. Deti, s ich neobmedzenou fantáziou a kreativitou, často nachádzajú v tradičných prvkoch, ako sú slovenské kroje, motív pre svoje umelecké vyjadrenie. Celoslovenská súťaž „Svätoplukovo kráľovstvo ožíva“ je výborným príkladom toho, ako prebudiť záujem detí o históriu nášho národa. Podporuje lásku k duchovným hodnotám, estetike krásy a myšlienky prepojenia minulosti so súčasnosťou.
Inšpiráciou pre tvorbu môžu byť aj významní slovenskí maliari. Martin Benka vrúcne a hrdo zobrazoval kúzlo našej rodnej zeme - slovenský vidiek na začiatku 20. storočia, ľudí v tradičných krojoch, veľkolepé hory a dlhé polia. Deti sa pri kreslení takýchto námetov učia nielen technickej zručnosti, ale aj vnímaniu detailov, ako sú ornamenty na krojoch či špecifické línie krajiny.
Ako nakresliť ľubovoľnú pózu (jednoduchý spôsob)
Psychologický aspekt a farebné preferencie
Čo sa týka farebných preferencií, pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti.
Na záver nezabudnite, že pri interpretácii detských kresbičiek nie je nič jednoduchšie, než ako sa malého Moneta na jeho impresie opýtať. Ak totiž nakreslí napríklad postavu so zavretými očami, nemusí to hneď svedčiť o introvertnom type osobnosti. Analýzou detskej kresby sa zaoberajú psychológovia, ale aj učitelia, ktorí to využívajú ako dobrý zdroj na poznanie žiaka. Rodičia by teda nemali robiť závery na základe jednej kresby, ale obrátiť sa na odborníkov, ktorí analyzujú detskú kresbu podľa rôznych štandardizovaných testov, ale i neštandardizovaných metodických postupov. Dieťa nadobudne pocit, že jeho výtvor má pre vás význam a vaša pochvala mu zvýši sebavedomie.
tags: #kresby #ceruzkou #dieta #v #kroji