Detstvo je obdobie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje formovanie osobnosti človeka. Táto univerzálna pravda platí aj pre Zuzanu Čaputovú, prvú ženu v úrade prezidenta Slovenskej republiky, ktorej životná cesta je neprehliadnuteľným príkladom toho, ako rané skúsenosti, rodinné hodnoty a spoločenské okolnosti môžu utvárať budúceho lídra. Jej detstvo, prežité v malebnom Pezinku, bolo plné nielen bezstarostných hier a kreativity, ale aj prvých, často nevedomých, stretnutí s verejným životom a náročnými spoločenskými reáliami. Hlboko zakorenené spomienky a zážitky z tohto formatívneho obdobia sa stali neoddeliteľnou súčasťou jej identity a neskôr sa prejavili v jej verejnom pôsobení a osobnom prístupe k výzvam.
Rané roky v Pezinku a dynamika súrodeneckého vzťahu
Zuzana Čaputová sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave, no podstatnú časť svojho detstva prežila práve v Pezinku, mestečku s bohatou históriou a komunitným životom, ktoré formovalo jej prvé vnímanie sveta. Vyrastala so starším bratom Danielom, s ktorým prežila množstvo spoločných hier a dobrodružstiev. Ich súrodenecký vzťah bol dynamický a plný prekvapivých momentov, ktoré obohacovali jej detské vnímanie a učili ju dôležitým sociálnym interakciám. V jednej z relácií, konkrétne v "Trochu inak s Adelou", spomínala na ich niekedy až odvážne hry, ktoré prechádzali hranice obyčajného detského vyvádzania. Konkrétne si vybavila hru s názvom "Prečo si ma bodla", pri ktorej jej brat na nej skúšal rôzne experimenty, čo svedčí o nekonvenčnosti ich spoločných chvíľ. Napriek občasným drobným šarvátkam, ktoré sú pre súrodenecké vzťahy prirodzené, mali Zuzana a Daniel veľmi blízky vzťah. Tento blízky súrodenecký vzťah ju naučil vnímať rozdiely medzi chlapcami a dievčatami, čo mohlo mať neskôr vplyv na jej schopnosť empatie a pochopenia rôznych perspektív v živote. Tieto ranné interakcie položili základy pre jej schopnosť navigovať v zložitých sociálnych prostrediach a rozvíjali jej emocionálnu inteligenciu.
Kreatívne sklony a umelecké túžby z detstva
Už v detstve prejavovala Zuzana Čaputová výrazné kreatívne sklony a pociťovala silnú túžbu venovať sa umeleckým činnostiam. Nešlo len o prechodnú fázu, ale o hlboko zakorenený záujem, ktorý odrážal jej vnútorný svet a potrebu estetického vyjadrenia. Rada kreslila a túžila maľovať keramiku, čo naznačuje jej vzťah k ručným prácam a tvorbe niečoho hmatateľného a krásneho. Na svojom Instagrame neskôr zdieľala aj svoju detskú túžbu, ktorá zostala hlboko zakorenená v jej pamäti: "Keď som bola malá, snívala som o tom, že budem pestovať kvety a aranžovať kytice. Život ma doviedol inde, ale kvety mám stále rada." Tento výrok svedčí nielen o jej pretrvávajúcej láske k prírode a estetike, ale aj o schopnosti reflektovať nad svojou životnou cestou a oceňovať pôvodné sny, aj keď sa jej kariérna dráha vybrala úplne iným smerom. Tieto umelecké sklony mohli formovať jej citlivosť, schopnosť vnímať detaily a hlbšie porozumieť kráse a harmónii sveta, čo sú vlastnosti cenné aj v politike, hoci v inej podobe.
Výchova, otcov humor a jeho vplyv na rodičovstvo
Výchova v rodine Čaputovcov bola, ako to už býva, spojená s unikátnym prístupom rodičov, pričom osobitné miesto v spomienkach Zuzany Čaputovej zaujímal zmysel pre humor jej otca. V rozhovore pre Nový Čas spomínala na svoje detstvo a špecifiká výchovy, pričom zdôraznila práve otcovu hravosť a schopnosť odľahčiť situácie. Spomínala, ako ju otec rád zahanboval na verejnosti, čo je pre dieťa často citlivá záležitosť. Napríklad, vo vlaku, plnom ľudí, sa jej priamo spýtal, či má ešte vši, čím vyvolal jej silný pocit hanby, no zároveň to bola skúsenosť, ktorá ju naučila zvládať nepríjemné situácie. "Pamätám si, ako sme s mojím otcom išli vo vlaku, bolo plné kupé a on sa ma začal pýtať, či mám ešte tie vši. Strašne som sa hanbila za všetky takéto hlášky,“ pospomínala na úsmevné staré časy. Tieto zážitky, hoci v tom čase možno nepríjemné, ju ovplyvnili aj v prístupe k výchove vlastných detí, s ktorými si s manželom Jarom Bekrom radi robia žarty. Tento typ humoru a otvorenosť v rodine mohla Zuzane Čaputovej pomôcť rozvinúť odolnosť, schopnosť prijímať seba samú aj s nedokonalosťami a neskôr pristupovať k verejnému životu s istou mierou nadhľadu a autentickosti. Zároveň jej to ukázalo dôležitosť smiechu a radosti v rodinnom kruhu.
Detstvo v tieni normalizačného Československa
Zuzana Čaputová prežila svoje detstvo v normalizačnom Československu, v období, ktoré nasledovalo po tragických udalostiach augusta 1968. Toto historické obdobie, poznačené prísnou cenzúrou, politickými čistkami a obmedzenými slobodami, formovalo spoločenskú atmosféru, v ktorej vyrastala celá generácia. Je potrebné si uvedomiť, že Národná rada Slovenskej republiky 4. novembra 2020 prijala Zákon č. 338/2020, ktorý definuje režim založený na komunistickej ideológii ako zločinecký. Čaputová sa narodila v roku 1973 a do roku 1989, kedy došlo k pádu komunistického režimu, bola dieťaťom. Hoci deti vnímajú svet inak ako dospelí, podvedome absorbujú nálady a obmedzenia spoločnosti. Toto prostredie, v ktorom boli potláčané slobody a vyžadovala sa konformita, mohlo u nej už v ranom veku, aj keď nepriamo, viesť k rozvoju kritického myslenia a hlbšieho pochopenia hodnôt, ako sú spravodlivosť, sloboda a ľudská dôstojnosť. Život v čase, keď verejné vyjadrovanie názorov bolo rizikové a pravda často manipulovaná, mohol posilniť jej vnútorný kompas a túžbu po transparentnosti a autentickosti. Hoci detstvo je primárne o hre a objavovaní, politický kontext je neviditeľnou, no silnou niťou, ktorá tkala pozadie jej dospievania.
Vplyv detstva a rodinných hodnôt na formovanie osobnosti a politickej kariéry
Detstvo Zuzany Čaputovej bolo mimoriadne dôležitým obdobím, ktoré zásadne formovalo jej osobnosť a ovplyvnilo jej prístup k životu, ako aj k politike. Vyrastala v rodine, kde sa kládol dôraz na humor a otvorenosť, čo jej umožnilo rozvinúť schopnosť zvládať náročné situácie s nadhľadom a autenticitou. Vďaka svojim kreatívnym sklonom a záujmu o umenie si rozvíjala estetické cítenie a schopnosť vnímať svet okolo seba nielen povrchne, ale s hlbším porozumením pre krásu a harmóniu. Tieto vlastnosti sú nepochybne cenné aj v politike, kde je potrebné vidieť súvislosti a hľadať riešenia s citom pre proporcie. Skúsenosti s výchovou v normalizačnom Československu, aj keď prežité očami dieťaťa, ju naučili kritickému mysleniu a vnímaniu spoločenských problémov, čo je kľúčové pre akéhokoľvek verejného činiteľa. Práve z tohto prostredia si mohla odniesť hodnoty ako spravodlivosť, integrita a túžba po lepšom a slobodnejšom svete, ktoré sa neskôr stali základnými piliermi jej politického angažmánu. Rodinné prostredie, v ktorom sa pestovala otvorenosť a humor, ju pripravilo na to, aby dokázala čeliť tlaku a kritike, a zároveň si udržala vnútornú rovnováhu. Celé toto obdobie položilo základ pre jej neskoršiu schopnosť presadzovať hodnoty a princípy, aj keď to znamenalo ísť proti prúdu.
Sila v krehkosti: Reflexie a osobný rast podľa Erika Taberyho
Osobnosť Zuzany Čaputovej sa v dospelosti, najmä počas jej pôsobenia v prezidentskom úrade, stala predmetom hlbšej reflexie, ktorú zachytáva aj kniha, ktorá vznikla na základe dialógu medzi ňou a šéfredaktorom týždenníka Respekt, Erikom Taberym. Tento dialóg trval viac ako dva roky a vyústil do diela, ktoré ponúka intímny pohľad na život ženy vo vrcholnej politike. Tabery sa snažil pochopiť, aké je byť ženou vo vrcholnej politike a matkou dcér, na ktoré útočia politici. Chcel vidieť človeka, ktorý z tejto roly nemôže vypadnúť ani na sekundu, ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. Zuzana Čaputová sa nikdy nehanbila za svoju krehkosť a vníma ju ako súčasť svojej sily. „Ak máme odvahu priznať si, že sme občas slabí a krehkí, aj to môže byť vo výsledku našou silou,“ povedala v talkšou Trochu inak s Adelou, čím podčiarkla dôležitosť autenticity a sebareflexie. Prácu na sebe si Čaputová nespája len s rolou prezidentky, ale vníma ju ako celoživotnú cestu neustáleho rozvoja a sebaspoznávania. Praktizuje zenovú meditáciu, ktorá jej pomáha nájsť únik z reality do ticha a dodržuje pri tom aj kresťanské sviatky, pričom tvrdí, že sa to vôbec nevylučuje. Snaží sa spoznávať svoje tiene a odhaľovať ich príčiny, čo svedčí o jej hlbokom záväzku k osobnému rastu a duševnému zdraviu. Podľa Taberyho kniha umožní verejnosti vidieť mnohé udalosti v novom svetle a lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, ktorá čelí nesmiernemu tlaku. Tento prístup k vlastnej zraniteľnosti a zároveň neustála snaha o osobný rozvoj sú príkladom jej vnútorného nastavenia, ktoré sa nepochybne formovalo už v detstve.
Najväčšia výzva: Matka a prezidentka uprostred rodinnej krízy
Život Zuzany Čaputovej priniesol okrem verejných výziev aj hlboko osobné skúšky, ktoré preverili jej silu a odhodlanie. Jedným z najťažších momentov bola neočakávaná rodinná kríza, ktorá sa odohrala len týždeň pred jej nástupom do prezidentskej funkcie.
Diagnóza dcéry pred inauguráciou: Emocionálna strela
Vráťme sa ešte o päť rokov naspäť, keď Čaputovú čakal zlomový moment v jej živote - nástup do prezidentskej funkcie - a ona sa od lekárky týždeň predtým dozvedá, že dcéra Emma má v hlave nádor. Pred touto diagnózou dcéra Lea zle doskočila na telesnej výchove v škole. Doma sa stále necítila dobre, mama Zuzana Čaputová ju preto podvečer berie k neurologičke. Staršia dcéra bola v poriadku, no Emmina situácia bola dramatická. „Bola to veľká emocionálna strela do najslabšieho miesta, ktoré mám, a tým sú moje deti," opísala situáciu. Večer po prvom vyšetrení jej lekárka ešte nevedela povedať prognózu a či bude možné dcéru operovať. „Nepovedali mi to pred dcérou, tak som sa držala, aby som neplakala, snažila som sa mať úsmev na tvári, ale ona pochopila, že sa niečo deje." Návrat domov bol plný úzkosti. „Pamätám si cestu domov v aute, pretože Emmka mala slzy v očiach," hovorí o situácii, keď viezla dcéru z vyšetrenia. „Spomínam si, že pre tú šialenú vnútornú bolesť a strach, ktoré som nemohla vyjadriť, som si hlboko vrývala nechty do rúk, aby som ju cítila." Tento moment hlbokej bezmocnosti a strachu bol zdrvujúci pre každú matku, nieto pre ženu stojacu na prahu najvyššej ústavnej funkcie.
Zvažovanie nenástupu do úradu a konzílium lekárov
Čaputová v nasledujúce dni vážne zvažovala, že aj keď v prezidentských voľbách porazila kandidáta Smeru, eurokomisára Maroša Šefčoviča, do funkcie nenastúpi, aby bola svojej dcére nablízku, keďže nevedela, či ju nečaká boj o život. Emma bola v zložitom veku dospievania, mala 15 rokov. „Bola som pripravená, že nezložím prezidentský sľub a budem s ňou, keď to bude potrebné. Vôbec som netušila, čo sa bude diať." Inaugurácia mala byť o sedem dní a jej myseľ ovládala dilema medzi materskou povinnosťou a štátnickou zodpovednosťou. Hneď na druhý deň šli do nemocnice, kde boli onkológovia aj neurochirurgovia. Čaputová tam vzala aj exmanžela, čo svedčí o ich spoločnej starostlivosti o dcéru v krízovej situácii. „Už to, že mi ráno zavolali, príďte do nemocnice, zasadlo konzílium, ma dostalo, vtedy som sa zosypala." Prvotné zistenia boli našťastie povzbudivé: vyzeralo to tak, že nádor bude operovateľný, zatiaľ neohrozoval zrak ani sluch, no Emma musela rýchlo absolvovať ďalšie vyšetrenia. Napriek týmto povzbudivým správam bolo pre ňu ťažké predstaviť si, ako bude zvládať obe roly. „Nevedela som si predstaviť, že by som mala byť dvadsaťštyri hodín matkou, ktorú jej dcéra potrebuje, a súčasne byť dvadsaťštyri hodín prezidentkou." Inaugurácia ju čakala o dva a pol mesiaca. Aj spolupracovníčky jej radili, že nie je dôvod „prezidentovanie zabaliť". Keď už bol nález potvrdený, diagnózu povedali aj 15-ročnej Emme - a silno to na ňu zapôsobilo. „Všetko sa to dialo v čase, keď môj otec čelil vážnej chorobe a moja dobrá kamarátka podstupovala intenzívnu liečbu kvôli nádoru na mozgu, ktorému potom po roku podľahla," čím poukázala na kumuláciu náročných životných udalostí.
Inaugurácia pod tlakom a boj s úzkosťou
Inaugurácia sa konala 15. júna. „V mobile mi nabehlo, že prezidentkou Slovenskej republiky sa stala Zuzana Čaputová. Ľutujem, že som si neurobila printscreen, aby som mala fotografiu uloženú." Pocit víťazstva bol v tom momente zatienený obrovskou zodpovednosťou a strachom. „Pamätám sa, že to nebolo nič také ako: super, vyhrala som súťaž o prezidentské kreslo. Skôr som hneď pocítila silný tlak očakávania a zodpovednosti." Pred prevzatím funkcie prezidentky mala strach, či to zvládne. Paradaxne ju však táto kríza v istom zmysle vyslobodila. „Bol to strašný paradox, že taká emocionálna nálož, horšiu si už neviem predstaviť, okrem toho, keby sa vtedy odohralo to najhoršie - bolo pre mňa niečím ako budíčkom." V inauguračný deň - 15. júna - sa spoliehala na svoje tajné heslo, o ktorom nikto nevedel. „To bolo moje tajné heslo, o ktorom nikto nevedel, pretože keď už to na mňa malo prísť: fuuu, to je veľa ľudí, len sa nepomýliť… Povedala som si jej meno a zrazu bolo jasné, na čom skutočne záleží." Inaugurácia Zuzany Čaputovej prebiehala, zatiaľ čo v jej vnútri prebiehal tichý boj. Do pracovného diára rýchlo pribúdali prezidentské povinnosti, ktoré sa nedali odkladať, a popritom bojovala o to, aby sa jej dieťa dostalo z najhoršieho. Po pár týždňoch cez letné prázdniny, keď Emma ostala bez spolužiakov, jej to však podľa Čaputovej celé došlo a začala zápasiť s úzkosťou zo strachu o život. „Pamätám si presun medzi prezidentom a premiérom jedného štátu a do toho riešim a povzbudzujem Emmku, aby sa nebála, že to bude v poriadku. Nebolo jej dobre, bolela ju hlava a cítila sa zle." Snažila sa jej pomôcť zvládnuť strach. Po dvoch rokoch pravidelných kontrol sa začali dozvedať priaznivejšie správy, nádor sa nezmenšil ani nenarástol. Prezidentkina dcéra Emma Čaputová hovorí, že na obdobie pred inauguráciou si pamätá ako na veľmi náročné, plné neznámych: od nástupu na strednú školu, mamin nástup do funkcie až po zdravotné ťažkosti. „Našťastie sa nádor ukázal nie nebezpečný." Nikdy sa podľa svojich slov nezamýšľala nad tým, že by nemala mama nastúpiť do úradu.
Cena prezidentského úradu: Strata súkromia a útoky na rodinu
Pôsobenie Zuzany Čaputovej v prezidentskom úrade prinieslo nielen náročné štátnické povinnosti, ale aj mimoriadne osobnú daň, ktorá sa dotkla nielen jej, ale aj jej najbližších. Strata súkromia a čelenie neustálym útokom na sociálnych sieťach sa stali prakticky dennodennou súčasťou výkonu jej mandátu.
Dcéra Emma o strate súkromia a verejnej kritike
Na otázku, čo bolo pre ňu najťažšie počas uplynulých piatich rokov, Emma reagovala, že strata súkromia a pocitu bezpečia. Počas svojho dospievania bola na očiach verejnosti, čo je pre mladého človeka obzvlášť zaťažujúce. „Akékoľvek moje pokusy o hľadanie seba samej boli niekedy medializované, komentované a aj kritizované časťou verejnosti." Táto skúsenosť s neustálym dohľadom a hodnotením musela byť pre mladú ženu mimoriadne náročná a ovplyvnila jej dospievanie.
Reakcie na útoky cez deti a incident s narušením súkromia
Prezidentka sa voči útokom na jej dcéry na jej pomery rázne ohradila v statuse: „Útok na politika alebo političku cez jeho deti je politické dno." Poukázala na prípad, keď poslanec Taraba po módnej prehliadke dcéru predhodil internetovému davu a ten ju nešetril. „Presne si pamätám, keď mi plačúca Emmka volala do práce v súvislosti so statusom poslanca po módnej prehliadke." Silným vyvážením podľa prezidentky bolo, keď prišla obrovská vlna podpory a dcéra sa nedala znechutiť. Útoky na prezidentku sa stali prakticky dennodennou súčasťou výkonu jej mandátu. V knihe Erik Tabery vraví, že podľa hodnotenia mnohých boli útoky práve voči nej najintenzívnejšie a najhrubšie. Domnieva sa, že to súvisí s nárastom vplyvu sociálnych sietí, ale aj s tým, že je žena. „Majú pocit, že si to môžu dovoliť." Čaputová vyjadrila ľútosť a hnev nad tým, že ju ľudia nenávidia a vyhrážajú sa jej kvôli nereálnym veciam, skutkom, ktoré sa nikdy nestali. „Som presvedčená o tom, že mať v sebe nenávisť k niekomu, je moja vlastná prehra."
Tieto útoky, žiaľ, neostali len pri verbálnej rovine. Vracia sa aj k incidentu z marca, keď sa v noci až na pozemok, kde bývajú, dostala 25-ročná žena. Keď v dome začula hluk, aj v dôsledku opakujúcich sa vyhrážok si v tej chvíli pomyslela: a je to tu. Sprvu nevedeli, koľkí ľudia sú vonku, či sú ozbrojení. „Ja som okamžite riešila moje dcéry, zamkli sme sa v jednej izbe. Bol to pre ne, prirodzene, veľký šok. Napadlo mi len, že toto by deti nikdy nemali zažívať." Potom rýchlo zasiahli ochrankári. Incident však jej dcérami otriasol. „Leuška sa ráno rozhodla ísť umyť a vyleštiť okno do záhrady, kde boli ešte stále odtlačky tej ženy, ktoré sňala polícia, a keď umývala dvere, bola tam krv, zrejme sa poškrabala, keď preskakovala zábrany. To bolo veľmi nepríjemné." Tieto skúsenosti podčiarkujú obrovskú osobnú cenu, ktorú so sebou priniesol prezidentský úrad.
Dôvody nerozhodnutia pre opätovnú kandidatúru: Vnútorná bilancia a rodinné perspektívy
Rozhodnutie Zuzany Čaputovej nekandidovať opätovne na prezidentský úrad v júni 2023 bolo výsledkom dlhého a poctivého vnútorného procesu, v ktorom sa stretli štátnické povinnosti, osobná integrita a hlboké rodinné úvahy.
Vplyv náročnosti funkcie a politickej klímy
Kniha tiež zachytáva, aké bolo pre Zuzanu Čaputovú ťažké rozhodovanie, či bude znova kandidovať. „Uvedomujem si, ako ma dobiehajú tie štyri roky, ktoré mám za sebou," povedala, bilancujúc náročnosť uplynulého obdobia. A vyratúvala, ako sa za jej éry už vystriedali štyria premiéri, a to v krízových časoch covidu, vojny, energetickej krízy, rekordnej inflácie a vnútropolitických kríz. Trápilo ju, čo sa odohrávalo v politike. „Je to často také prízemné a zlomyseľné, unesené niekam do tých najnižších poschodí. Ako keby prevládajúcim účelom nebola služba štátu, ľuďom, ale len snaha uchopiť moc a zničiť názorového oponenta." Pre ňu je prístup, že má niečo robiť alebo, naopak, neurobiť, prípadne niečo povedať alebo nepovedať v závislosti od toho, či to proti nej niekto vytasí v kampani alebo či jej to prihrá body, nepredstaviteľný. A pokračuje: „Je to najúspešnejšia cesta, ako sa v tom stratiť a ako sa stratiť sama sebe." Ako príklad uvádza vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá pre väčšinu verejnosti nie je populárna, no ona ju považovala za správnu. Človek podľa nej robí takú politiku, aký je. Na druhej strane priznáva, že vnímala volania, aby pokračovala vo funkcii.
Vplyv rodiny a osobné reflexie
Dôležitú úlohu v jej rozhodovaní zohrali aj dcéry. „Emmka sa ma nedávno spýtala: ‚Toto je zmysel života, ktorý chceš žiť?‘ Vie položiť také presné a ťažké otázky." Jej odpoveď znela: „To, čo by som vedela dať ľuďom, je tu často udupávané a málo využívané." Vtedy to brala tak, že ak nájde spôsob, ako by funkciu dokázala zvládnuť s väčšou mierou odolnosti, tak chce pokračovať. No nakoniec v júni 2023 oficiálne vyhlásila, že už nebude opätovne kandidovať. „Bol tam aj list Milady jej dcére a Emmka mi potom povedala: ‚Mami, ja ťa nechcem stratiť. Či preto, že z toho ochorieš alebo že ti niekto ublíži." Ani len nezačala o tom, ako to všetko komplikuje jej život. Jej rozhodnutie prijali blízki rôzne. Emma to podľa nej zobrala pozitívne, reakcia staršej dcéry Ley bola iná. „Vravela mi: ‚Ja ti rozumiem, ľudsky to chápem, ale možno sme to ešte mali skúsiť nejako zvládnuť.‘ Ale z mesiaca na mesiac viac rozumie a podporuje moje rozhodnutie."
Lekcie z vlastného detstva a rodičovstva
Na rozhodnutie nejsť opätovne do súboja o prezidentské kreslo mal vplyv aj jej nebohý otec. Pred rozhodnutím počúvala rozhovor s bývalou americkou prvou dámou Michelle Obamovou, v ktorom rozprávala o detstve, podpore od svojho otca. „A ja to počúvam a vravím si, to si nedokážem ani predstaviť, to som nikdy nezažila. Nechcem sa teraz sťažovať, môj otec mi dal mnoho dobrého a mnohému som sa vďaka nemu naučila. Ale bol aj veľmi prísny a pozitívne hodnotenie nikdy nepoužíval. Robil to najlepšie, ako vedel." „Potom som sa dočítala, že ľudia v dospelom veku tento deficit už možno nikdy nedoženú. Že keď je tento základný kameň vratký, nemôžete naň efektívne položiť ani podporu zvonku." Vždy som vedela byť bojovníčkou za druhých, nie za seba, a aj to sa učím, priznala. Čím väčšiu zodpovednosť podľa Čaputovej nesieme navonok, tým zodpovednejšie sa máme stavať k sebe. Podľa nej je tiež dôležité byť podporujúcim rodičom: pomáhať deťom k budovaniu sebahodnoty. „Ja som si však prešla poctivým procesom rozhodovania. A keď to zjednoduším, oni nechodia v mojich topánkach." Jej odchod z paláca na konci mandátu nie je znechutením z politiky. „Neodchádzam z politiky zhnusená, nemám pocit, že som bola vyhnaná, neprežívam to takto sama v sebe." Keď blízkym kolegom oznámila, že už nebude kandidovať, a nacvičovala si reč s oznámením o konci v paláci, tak sa jej jeden z nich spýtal, či vie vylúčiť, že by kandidovala niekedy v budúcnosti. „Ja som povedala: ‚Nevedela som, že budem kandidovať po prvýkrát, takže vylúčiť sa to nedá.‘ Všetci prejavili takú úľavu, to bolo veľmi zlaté." Čo presne bude robiť po odchode z funkcie, zatiaľ neoznámila. Už dávnejšie hovorila, že neplánuje ísť do politiky.
Vianočné tradície a posolstvo pokoja
Po odchode z prezidentského úradu sa Zuzana Čaputová môže viac venovať svojim blízkym a tradíciám, ktoré pre ňu vždy mali hlboký význam. Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová priznáva, že je zaťažená na Vianoce, preto je rada, že v súčasnosti, keď už nezastáva svoj úrad, má viac času užiť si ich vo väčšej pohode a najmä v súkromí. Pre Koktejl.sk sa o tom pozhovárala so speváčkou Teri Čikoš. „Týkajú sa nás všetky tie špecificky slovenské tradície a najmä ich trávime veľmi rodinne. Najprv v tom najmenšom kruhu, ale potom aj celá veľká rodina vrátane mojej maminy a brata s rodinou. My to tak obrazne voláme, Hujerovská 15-členná zostava. Doprajeme si na seba čas," prezradila Čaputová. V politike rázna žena si podľa vlastných slov dokáže poradiť aj v kuchyni. „Pri pečení vianočného pečiva máme rituál, že si s dcérami pustíme koledy a muži majú vstup zakázaný. Pripravujeme zdravšie verzie vianočiek, medovníkov či medových rezov. Zatiaľ sú viac zdravé ako chutné," poznamenala s úsmevom. Vianoce si nevie predstaviť bez krájania jablka, spievania kolied či rozprávky Tri oriešky pre Popolušku. „Snažím sa udržať tradíciu, a preto začíname poďakovaním, modlitbou za to, že sa opäť môžeme spolu stretnúť pri štedrovečernom stole. Večera je rovnaká, ako za môjho detstva. Jeme oblátky, bezmäsitú kapustnicu s hríbmi či rybu so šalátom," vymenúvala. Už len nostalgickou spomienkou sú pre ňu časy, keď po večeri vytriasala na dvore obrus. „Lebo vraj, z ktorej strany zašteká pes, tam sa vydám," prehodila. S Vianocami a končiacim sa rokom sa jej spája najmä pokoj. Ten praje aj Slovákom. „Je to čas, kedy sa môžeme zastaviť a keď sa trošku spomalí aj svet. O čo ťažšia je doba, v ktorej žijeme, o to viac to potrebujeme. Trošku sa zastaviť, možno aj rozjímať nad tým, čo je najviac dôležité a pokúsiť sa byť k sebe trošku lepší, otvorenejší, veľkorysejší," vyznala sa.
Zuzana Čaputová a problematika detí v kontexte rodinnej krízy
Ešte pred vstupom do prezidentského úradu prejavovala Zuzana Čaputová hlboký záujem o problematiku detí, najmä v situáciách rodinnej krízy. Tento záujem bol jedným z dôvodov, prečo sa s ňou pred prezidentskými voľbami uskutočnil exkluzívny rozhovor pre PLUS 7 DNÍ, keďže skúsenosti ukazujú, že politici často nemajú primeranú vôľu hovoriť o problémoch detí, alebo sú pre nich deti iba okrajová vec. Zaujímalo nás, s akou „detskou“ výbavou prichádza na scénu slovenskej politiky nová, ambiciózna tvár. Zuzana Čaputová nás svojimi postojmi a názormi presvedčila, že dokáže život detí v rodinnej kríze vnímať očami detí. Je to človek spravodlivosti. Taký, akých deti potrebujú. V rozhovore so Zuzanou Čaputovou, kandidátkou na prezidentku Slovenskej republiky, sa exkluzívne dozvedelo, že sama je síce rozvedená, ale s bývalým manželom sa im pre svoje dcéry podarilo rodinu zachovať. Dôraz kládla na to, ako by mal prezident konať, aby deťom pomáhal, ako vnímať otca po rozpade rodiny a ako vidí súdnictvo v kontexte rozhodovania o deťoch. Tieto názory a postoje svedčia o jej hlbokej empatii a pochopení pre zraniteľnosť detí v zložitých životných situáciách. Jej vlastné skúsenosti s rodičovstvom a rozvodom, ako aj schopnosť udržať fungujúce vzťahy pre dobro detí, boli v tomto kontexte kľúčové. Ocenení profesori z Jasenova, Ľubomír Guzi a Slavomír Marcinčák, ktorých vymenovala za profesorov 18. novembra 2020, pochádzajúci z obce Jasenovo, síce priamo nesúvisia s jej detstvom, no ich ocenenie je príkladom jej širšieho záväzku podporovať vzdelanie a vedomosti, čo nepriamo prospieva aj budúcim generáciám detí. Celkový pohľad Zuzany Čaputovej na deti a rodinu odráža hodnoty, ktoré boli pravdepodobne hlboko zakorenené v jej vlastnom detstve a neskôr rozvíjané prostredníctvom osobných skúseností.
tags: #zuzana #caputova #ako #dieta