Čarbičky-farbičky prezraďte nám tajomstvo detskej kresbičky! Detská kresba je jedným z najranejších prejavov detskej tvorivosti a grafomotoriky a je v živote dieťaťa niečo magické. Ak má dieťa rado túto aktivitu, pravdepodobne vie vyjadrovať svoje pocity. Kreslenie a maľovanie patria medzi naše prvé vyjadrovacie prostriedky už od útleho detstva. Kresba vyjadruje emócie, poznatky, psychický stav a prežívanie dieťaťa. Odborníci práve prostredníctvom kresby spoznávajú úroveň vývinu dieťaťa, emócie, ktoré prežívajú a vzťahy, ktoré ho obklopujú. Rodičia radi zamestnávajú svoje deti tým, že im dajú niečo nakresliť. Hoci „papier" na skúmanie detskej kresby majú odborníci, niektoré základné informácie si na obrázku vie všimnúť aj rodič ako laik. Pozrite sa s nami bližšie na tvorbu vášho malého umelca a možno sa o ňom dozviete niečo, čo ste ešte nevedeli.
Historický kontext a spoločenský význam detskej kresby
V minulosti nebola detská tvorivosť vnímaná tak, ako je to dnes. Azda už definitívne pominuli časy, keď sa detské kresby považovali len za akési neumelé čmáranice a machľaniny. Spočiatku sa prehliadalo vlastný život dieťaťa, považovaného iba za akési nutné zlo na prechode k dospelosti. Napríklad ešte na maľbách z baroka je dieťa pozbavené akejkoľvek individuality, a v klasicizme je iba dekoratívnym doplnkom určitého príbehu. Až romantizmus ho prijíma do stredu dospelých aspoň vo chvíľach rodinného obeda alebo na výlete.
Meštiacka kultúra však objavuje aj detské kresby, uvedomuje si ich dôležitosť pre rozvoj detskej psychiky a najprv vo Francúzsku, potom v Nemecku propaguje kreslenie detí v školách pod dozorom učiteľa. Prelomovým momentom v štúdiu detskej kresby bol rok 1887, kedy vyšla prvá teoretická práca o detských kresbách. Napísal ju Corrado Ricci a nazývala sa „L´arte del bambini“ čiže „Umenie dieťaťa“. Estetická stránka ho však nezaujíma, ide mu len o psychologickú analýzu.
Neskôr boli francúzski kubisti prví, čo zbúrali bariéry „aristokratického“ umenia a upozornili aj na špecifické hodnoty umenia detí, v ktorom najnástojčivejšie rezonovali nové umelecké potreby. Aj úsilie expresionistov sa stretlo s úsilím detí, pretože každá detská kresba je deformáciou, zvýraznením toho, čo dieťa považuje za dôležité. Tak ako celý duchovný rozvoj dieťaťa aj vývin jeho prirodzeného nadania vyjadrovať sa kresbou je závislý od sociálneho prostredia, v ktorom dieťa žije. V priaznivých okolnostiach detská kresba prechádza všetkými štádiami svojho zákonitého rozvoja v zázračnej jednote s potrebami citovej aj rozumovej evolúcie.
Vývojové štádiá detskej kresby a jej charakteristiky
Deti dosahujú v kreslení rôzne vývojové štádiá, ktoré súvisia s ich osobnostným, kognitívnym a fyzickým rozvojom. Tie môžu byť pri každom dieťati individuálne. Okrem celkového rozvoja na kreslenie vplýva aj nadanie, osobnostné zameranie, talent, či podpora okolia. Z hľadiska kreslenia dieťa prechádza niekoľkými obdobiami.
1. Bezobsahová čmáranina (manipulačná hra)
Prvý záujem o kreslenie po papieri môže dieťa prejaviť veľmi zavčasu, len čo je schopné funkčnej špecifickej manipulácie s predmetmi: začiatkom druhého roka svojho života. Tesne pred dovŕšením prvého roka až po cca 20-ty mesiac sledujeme prvú fázu, kedy je drobček najmä zvedavý, kreslí a čarbe bez akéhokoľvek hlbšieho úmyslu niečo zobraziť. Ani svaly jeho rúk ešte nie sú nastavené výraznejšie koordinovať pohyby ceruzkou.
Prvé kresby dieťaťa, po tom, ako už funkčne berie do ruky ceruzku alebo kriedu a svoje kresby aspoň trochu zrakovo kontroluje, sú obyčajne kmitavým pohybom šikmých čiar črtaných jedným ťahom sprava doľava alebo naopak, približne v päťdesiat stupňovom uhle. Pripomína to akýsi seizmografický zápis, zaznamenáva všetko okolo seba. Vtedy už dieťa spravidla strieda uhol kmitania priečnych čiar a čmára vo všetkých smeroch, pričom prerušuje jednosmernosť kmitania, a tak svoje obrazce zauzľuje, no čo je najdôležitejšie, začína ich navzájom oddeľovať a izolovať. Oddeľuje ich od seba podľa toho, akým smerom začína viesť čiaru, napr. najprv začne čmárať zľava doprava, potom osobitne zhora nadol a zase iným spôsobom, až časom vytvára pravidelné lineárne a plošné útvary - všelijaké kolieska, oblúčiky, mnohouholníky, uhly atď. Dieťa si ich však neuvedomuje, dochádza k nim celkom náhodou pohybovou hrou.
2. Obsahová čmáranina (náhodný realizmus)
Po prvých ohraničovaniach amorfných čmáraníc a po vydelení špirálovitých a kruhových foriem spontánny vývin detského kreslenia prechádza do vyššieho štádia. Pre toto obdobie je charakteristické, že dieťa postupne prechádza od bezobsahovej čmáraniny k obsahovej. Môžeme sledovať, že dieťa už dokáže ovládať čiary, ktoré kreslí. Prevládajú tu kruhové čmáranice, v ktorých sa už môže vyskytnúť nejaký reálny prvok. Dieťa už začína zapájať predstavivosť a dokáže pomenovať, čo nakreslilo. Nie je potrebné robiť rozruch, ak dieťa ten istý obrázok pomenuje viackrát iným názvom. Nie je ešte schopné rozlíšiť, čo sa dá a nedá zobraziť. Pohyby rukou sú ešte kŕčovité. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku. Spočiatku obyčajne dieťa vo svojej kresbe pomenúva ľudí, potom zvieratká a premety pripomínajúce najjednoduchšie literárne tvary.
3. Prechod k obsahovej kresbe
Detské kresby sa postupne stávajú konštruktívnymi, i keď ešte prevažujú prvky čírej zmútenej náhodnosti. Toto obdobie môže niekedy trvať veľmi dlho. Dieťa už viac ovláda svoju ruku a čiary sa tak často neprekrývajú. Ohraničujúc naďalej svoje čmáranice z pocitu uzavrenosti svojho ja, dieťa, vedené už citom pre stredovú a osovú súmernosť, čoskoro nahradí kruh štvorcom alebo iným mnohouholníkom, ktorého hranatosť predstavuje tvrdšie, prísnejšie zovretie. Zrovnávajú sa tu vodorovné a zvislé čiary, môžu sa vyskytnúť pravé uhly a ovály. Dieťa zvykne svoju kresbu pomenovať ešte počas tvorby. Často mení svoj zámer. Rozvíja svoju predstavivosť, a tak sa stáva, že jeho náhodná kresba dostáva zaujímavé pomenovanie. Časom vytvorí dieťa ďalšiu formu symbolizujúcu hmotnosť, jej váhu a odpor voči tlaku. Touto formou je trojuholník s duchovným významom agresivity proti hmotnosti. Postupne dieťa tieto štyri formy obmieňa a vytvára spleť svojich kresieb, vďaka čomu objavuje zákon proporcionálnosti.
Približne v treťom roku života udrie do očí dieťaťa nápadnosť kruhového tvaru v ostatnej amorfnej spleti čiar a pripomenie mu podobu nejakej dôverne známej veci (napr. guľatú loptu alebo jabĺčko). K cíteniu tvaru sa postupne pripája farebné cítenie, umožňujúce považovať za objekt každú beztvarú škvrnu, najmä ak je farebne odlišná. Postupne sa vytvára aj zmysel pre proporčné vzťahy. Dieťa vkresľuje do kruhového útvaru menší kruh ako výtvarný symbol očí a úst, alebo k nemu prikresľuje zvlnenú čiaru ako symbol tela, alebo nad väčším kruhom nakreslí menší kruh a potom ešte menší, až je z toho predstava snehuliaka. Detská kresba začína podliehať všetkým trom základným zákonom tvorby, zákonom symetrie, proporcionality a rytmu. V deťoch sa tiež upevňuje zmysel pre radový a stredový rytmus, ktorý sa stáva základom jeho kompozičných schopností (zostavovanie abstraktných kompozícií, komponovanie vlastných výtvarných predstáv predmetnej skutočnosti).
4. Obsahová kresba (naivný a vizuálny realizmus)
Táto kresba je charakteristická pre predškolský a mladší školský vek. Ak dieťa dostane konkrétnu úlohu, dokáže ju výtvarne uchopiť. Často vám dokáže už pred začatím práce povedať, čo bude kresliť. Toto obdobie sa dá ďalej rozdeliť na dve štádia:
Naivný realizmus: Dieťa nekopíruje skutočnosť, ale kreslí to, čo si pamätá, čo má v predstavách. Vyskytujú sa tu jeho spomienky na nejaké udalosti, zážitky. Postupne spája do svojej kresby to, čo vidí, s tým, čo má v predstave. Avšak zaujímavé je to, že dieťa kreslí hlavne to, čo je pre neho dôležité, k čomu má citový vzťah. Nezvykne zobrazovať celé objekty, ale len to, čo je pre ne charakteristické, nápadité. Stáva sa však, že dieťa niektoré dôležité detaily vynechá a nevenuje pozornosť ani správnym proporciám. Pes môže byť dokonca väčší ako váš dom. Výnimkou nie je ani to, že cez steny domu je vidieť, ako otec číta noviny. V tomto období deti kreslia veľa, a preto ak dieťa nechce kresliť vôbec, môže to signalizovať napríklad nedostatok sebadôvery, alebo neschopnosť sústrediť sa na určitú činnosť. Rodičia by nemali dieťaťu poskytovať žiadny model (predlohu), podľa ktorého by malo kresliť. Dieťa túto úlohu nezvládne, lebo ešte nie je realista.
Koncepčný realizmus jednoducho opisuje a vypisuje kresbou to, čo sa zdá na danej veci tvorcovi najdôležitejšie a najzaujímavejšie. Časom nahradí schematický náčrt človeka obrysový náčrt, vďaka čomu dieťa diferencuje ľudí podľa pohlavia, veku, oblečenia. Dieťa svoje znalosti ani plne nevyužíva, pretože jeho kreslenie je úsporné, podlieha princípu čo najmenej námahy, preto redukuje počet detailov v kresbe na to najpodstatnejšie. Napr. na obrázku môže dedo fajčiť z nádhernej fajky, dokonca i vyzdobenej všelijakými ornamentami, ale nemusí mať dve ruky, pretože na pridŕžanie fajky mu stačí jedna. Dieťa neodkresľuje veci, nekopíruje zdanie, a preto si mimovoľne osvojuje niektoré prvky mimoeurópskych estetík, ktoré nie sú založené na princípe napodobnenia zdanlivých foriem predmetnej skutočnosti. Najnápadnejšou „chybou“ detských kresieb je, že nepoznajú našu obvyklú maliarsku perspektívu, to znamená, že musia byť nevyhnutne bezperspektívne.Lowenfeldove štádiá umeleckého vývoja
V prvom prípade dieťa používa tzv. obrátenú perspektívu, pri ktorej horizont nie je umiestnený pred pozorovateľom, ale za jeho chrbtom. Vzdialenosť vychádza zo samotnej kresby, z motívu, ktorý dieťa považuje za najdôležitejšie, a preto ho aj náležite zväčší bez ohľadu na jeho umiestnenie na ploche papiera. Ak je motív umiestnený vyššie, potom pozadie príbehu bude znázornené na prednom pláne, bude sa približovať k pozorovateľovi sklonenému nad kresbou. Napríklad dieťa nakreslilo na hornú plochu papiera domček a pri ňom mamu, ktorá starostlivo hľadí do diaľky - smerom k nám, lebo až pri spodnom okraji papiera tečie rieka a v nej sa kúpu dvaja mamini šarvanci. Pretože odplávali od mamy ďaleko, sú taký maličký, že ich takmer nevidno. To znamená, že malý kresliar situoval sám seba do rozpoloženia v kresbe.
V druhom prípade ide o tzv. rotačnú perspektívu. Dieťa často znázorňuje ten istý objekt z viacerých strán, spredu, zboku, zhora - ako keby sa v kresbe samo pohybovalo. Napríklad obrázok domu môže vyzerať tak, ako keby dieťa obchádzalo jeho steny a kreslilo ich jednu po druhej. O analogické úsilie ide aj pri ľubovoľnom striedaní horizontálnej a vertikálnej projekcie: dieťa sa snaží uchovať v kresbe komplexnosť individualizovaných tvarov, ktorá nemusí byť vždy postihnuteľná z jedného pozorovateľného stanoviska. Takisto dieťa rado mení zorný uhol pri prechode od kreslenia na rovný pôdorys ku kresleniu na naklonenú, šikmú základňu: potom aj na ňu budú vertikálne línie vedené kolmo.
Jedným z dôsledkov koncepčného realizmu je tzv. priezračná forma, ktorá zaniká v detských kresbách na začiatku školského veku a dnes sa už pod vplyvom vyučovania na materských školách vyskytuje iba zriedkavo. Zo zákona zápornej redundancie zobrazených individualizovaných foriem vyplýva redukcia detailov týchto foriem podľa momentálnych záujmov a zvláštnej logiky dieťaťa. Z toho istého zákona vyplýva nadmerné zväčšovanie všetkého, čo dieťa považuje za významné, a naopak, radikálne zmenšovanie, až úplné vynechávanie nepodstatných vecí. Tak ako praveký človek zvýrazňoval pri soškách Venuší symboly plodnosti (steatopygia) a zanedbával napríklad ich hlavy alebo ruky, dieťa kreslí postavy ľudí a zvierat podľa toho, ako ich hodnotí. Jeho úsudok o hodnote zobrazovaných objektov podmieňuje aj ich veľkosť v určitej životnej situácii. Ďalším typickým znakom detského kreslenia je ustavičné utvrdzovanie formy, opakovanie určitých figurálnych motívov alebo dekoratívnych prvkov v pravidelnej následnosti. Opakovanie určitých figurálnych alebo dekoratívnych obrazcov má však aj inú funkciu. Dieťa nimi veľmi často pokrýva každú plochu, ktorá by inakšie zostala prázdna, ako keby sa priam bálo prázdnych miest v kresbe. Ide tu o akýsi nevedomo pociťovaný horor vacui? Všade, kde sa dieťa stretá so zdanlivou alebo naozajstnou nekonečnosťou foriem života, kladie proti nej prehľadnosť a poriadok symetricky usporiadaných tvarov. Poslednou výraznejšou zvláštnosťou detských kresieb je častá nesúrodosť motívov, z ktorých sa skladá určitá téma.
Vizuálny realizmus: V mladšom školskom veku dieťa už dokáže vnímať priestor a čas. Rozvíja sa logické myslenie, na čom má najväčší podiel hlavne škola. Dieťa už dostáva pokyny a začína sa riadiť určitými pravidlami. Začína kresliť skutočnosť, teda to, čo vidí. Neznamená to však, že nepoužíva aj predstavivosť. Dokáže už kresliť aj podľa predlohy. Škola ho podnecuje, aby začal kresliť vzťahy a deje. Detská kresba sa tak stáva situačnou, živou a zábavnou. Zdokonaľujú sa proporcie a detaily. V tomto období sa taktiež stáva, že záujem o kresbu upadá. Dieťa sa viac zaujíma o okolitý svet, prestáva kresliť pre svoju potrebu. Na vine môže byť aj jeho obmedzovanie v tvorbe, ak nemôže naplno zapájať svoju fantáziu. Dieťa si tiež často namýšľa, že jednoducho na to nemá a začína podceňovať svoju tvorbu. Práve v škole pri porovnávaní prác medzi spolužiakmi si dieťa uvedomí svoje nedostatky a môže to narušiť jeho vzťah k výtvarnnej činnosti.
Charakteristické znaky obsahovej kresby v jednotlivých vekových kategóriách:
- Približne v šiestom roku dieťa už zachytí na postave aj vlasy a uši.
- V siedmom roku dieťa vie zobraziť krk a ruky sú už na správnom mieste.
- V ôsmom roku sa objavuje aj profil postavy, ale nie ešte dokonalý.
- Keď dieťa dosiahne deväť rokov, skúša už zobraziť postavu v pohybe a dopĺňa ju rôznymi detailmi (oblečenie, šperky…).
- Dieťa často zobrazuje stromy v akejkoľvek podobe, ale robí mu ešte problém napojenie konárov na kmeň.
- Deti kreslia radi dopravné prostriedky - upúta ich všetko, čo sa pohybuje.
- Dieťa sa snaží nakresliť čo najviac prvkov na jednej ploche bez logickej súvislosti.
- Veciam a zvieratám deti dávajú ľudskú podobu, prenášajú vlastnosti (personifikácia), napríklad dieťa oblieka zvieratá, alebo ich zobrazuje na dvoch nohách.
- Tvarové deformácie môžu byť spôsobené svalovou koordináciou, alebo dieťa ešte nemá osvojené kresliarske zručnosti.
- V predškolskom veku sa dieťa vyhýba prekrývaniu predmetov, radí ich vedľa seba (viacpohľadovosť - dieťa zobrazí predmet naraz zo všetkých strán).
- Dieťa považuje dolný okraj papiera za zem, na ktorej sú usporiadané všetky prvky.
- Dieťa zobrazuje aj štvrtý priestor (čas) - na jednej ploche často zobrazí niekoľko dejov.
- Zobrazovací automatizmus znamená, že dieťa často opakuje jeden prvok, niekedy aj na jednej kresbe - týmto opakovaním si dieťa zdokonaľuje nové zručnosti. Ak dieťa príliš dlho zotrvá pri automatizme, môže to znamenať duševnú pasivitu, psychickú chorobu, alebo vývinovú chybu.
- Deti používajú farby na základe predstavivosti, obľubujú čisté, jasné farby, ale záleží to aj od ich psychického stavu.
5. Kríza v detskom výtvarnom prejave
Typické pre túto krízu je obdobie puberty, keď dieťa stráca záujem o výtvarný prejav. Nepotrebuje na vyjadrovanie kresbu, lebo má už dostatočnú slovnú zásobu. Vo výtvarnom prejave sa už menej uplatňuje fantázia. Dieťa si už viac uvedomuje svoje nedostatky, nevie zvládnuť perspektívu a anatómiu človeka. Často sa za svoje výtvory hanbí a skrýva ich. Stáva sa, že niektorí v tomto období prestanú kresliť úplne, alebo u nich záujem naopak vzrastie a venujú sa tejto činnosti aj popri škole. Ak rodičia zistia, že má ich dieťa talent, je dobré, ak ho začnú aj primerane rozvíjať.
Čo detská kresba prezrádza: Emócie a psychický stav
Chcete pochopiť vnútro vášho dieťaťa? Detská kresba vyjadruje emócie, poznatky, psychický stav a prežívanie dieťaťa. Odborníci považujú detskú kresbu za ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívneho i emocionálneho vývinu, na odchýlky od určitej normy či spozorovanie talentu. Pre deti je kresba prirodzenou súčasťou ich života, ktorou mnohé vyjadrujú, i keď o tom samy nemusia vedieť. Kreslia to, čo majú rady, čo ich naopak trápi, či dokonca, čo si želajú. Detská kresba je asi najlepší prostriedok na pochopenie detského vnútra. Je nástrojom na diagnostiku i následnú terapiu.
Umelecký výtvor vášho dieťaťa môže prezradiť veľa. Dá sa z neho prečítať prežívanie dieťaťa, osobnostné črty, ale aj aktuálnu náladu či problémy. A nielen vďaka tomu, čo dieťa nakreslilo, ale ako to nakreslilo, kde, akými farbami a podobne.
Konkrétne indikátory v kresbe:
- Tlak ceruzky: Odborníci hovoria, že ak dieťa silno tlačí farbičkami a zanecháva tak silnú stopu na papieri, môže to byť tým, že je momentálne nahnevané. Naopak, nesmelé dieťatko kreslí jemné línie.
- Umiestnenie kresby na ploche: Umiestnenie kresby na ploche zas môže napovedať o celkovej vyrovnanosti dieťaťa. Napríklad príliš malá kresbička na veľkej ploche môže naznačiť jeho zakríknutosť.
- Veľkosť postáv: Dieťa kreslí osoby také veľké, aký význam im pripisuje. Nápadne veľká postava môže vyvolávať buď veľký význam, alebo strach a žiarlivosť. Rozmaznané deti kreslia seba ako najväčšieho. Postava veľmi malá môže byť pre dieťa najmenej dôležitá. Ak dieťa nakreslí seba ako najmenšieho, cíti sa odmietané, izolované, nevypočuté.
- Vzťahy medzi postavami: Ak sa na obrázku osoby držia za ruku, značí to harmonický vzťah. Ak dieťa zobrazí ideálnu situáciu, napr. v rodine, nemusí ísť o skutočnosť, ale o želanie. Ak na obrázku chýba člen rodiny (súrodenec), dieťa naňho žiarli alebo je ním šikanované. Ak dieťa vynechá člena rodiny, môže to znamenať aj jeho odmietanie, averziu. Častá neprítomnosť vynechaného člena v rodine spôsobí, že dieťa ho preto nezobrazí.
- Dominancia postáv: Ak je matka na obrázku väčšia ako otec, značí to jej dominantné postavenie v rodine.
- Vnímanie osôb: Osoby otočené chrbtom k dieťaťu sú pre neho cudzie, alebo ich nemá rado. Ak si dieťa s niekým nerozumie, alebo s ním nevie komunikovať, vynechá mu ústa alebo uši. Ak je nejaká osoba podrobne zobrazená, dieťa ju vníma ako autoritu, alebo obľúbenú.
- Spontánne kresby: Spontánne kresby prezradia, ktoré veci dieťa upútajú najviac. Sú to kresby ľudskej postavy (45 -75%) a zvierat (23%). Keďže dieťa používa pri kresbe aj farby, treba vedieť, ktoré farby uprednostňuje v určitom veku za celkom normálnych okolností. Pri výbere farieb môže, samozrejme, hrať úlohu aj nálada a osvetlenie miestnosti, pričom významné sú aj farby stien.
Okrem samotnej kresbičky je dôležitý aj komentár dieťaťa. Obrázok nehodnoťte hneď subjektívne. Komentáre „Ooooh, aký krásny domček!", či „Fúha, aká čierna kvetinka…", nie sú na mieste. Ak sa chcete dozvedieť od dieťaťa viac, nechajte mu priestor a vyjadrite sa neutrálne. Opíšte, čo na obrázku vidíte. Napríklad: „Vidím, že dnes si mal/a chuť nakresliť domček s rodinkou". Ako ľudská psychika, tak aj kresby detí nie sú jednoznačné a toto sú len všeobecné ukazovatele, ktoré môžu naznačiť, akú má autor kresbičiek osobnosť a aktuálne pocity. Aby rodičia nevyvodzovali nesprávne závery z kresby detí, je lepšie sa zveriť do rúk odborníka. Kresba je v živote dieťaťa niečo magické. Dieťa v nej vyjadruje všetko, čo v živote prežíva, je odrazom jeho skúseností, ale napovie aj to, či sa vyvíja správne.
Psychologická diagnostika prostredníctvom kresby
Kresba dokáže psychológom poskytnúť more informácií, ktoré sú navonok len ťažko rozpoznateľné. Detská kresba slúži ako diagnostická pomôcka, metóda terapie či ako spôsob klinickej práce. V prvom rade však pomáha psychológovi nadviazať s dieťaťom kontakt, aby sa k nemu dostal bližšie, aby bolo dieťa pri práci otvorenejšie. Detská kresba môže okrem aktuálnej výpovede detí, ako aj ich psychických vlastností, odhaliť rôzne vývinové odchýlky, traumy, sexuálne problémy a pod. Vo svojej knihe Detská kresba ako diagnostický prostriedok v materskej škole Bóriková uvádza, že pre dieťa je kresba veľmi príťažlivou, no na strane druhej náročnou intelektuálnou činnosťou, zložitým systémom s hlbokým významom. Dieťa si prostredníctvom kresby vytvára symboly na základe rôznych vnemových podnetov a opodstatnene sa môžeme domnievať, že aj v spojení s emocionalitou, prežívaním a poznatkami. Z toho vyplýva, že detská kresba má výpovednú hodnotu, odráža citové, či charakterové znaky daného dieťaťa, nálady či postoje. Pomocou rôznych indikátorov vieme nájsť črty osobnosti i jej problémové miesta.
Niekedy sa stretávame napríklad s výraznými prejavmi negativizmu dieťaťa,
tags: #kresby #ceruzkou #dieta