Detská kresba je fascinujúcim oknom do sveta fantázie, emócií a kognitívneho vývoja dieťaťa. Jedného dňa, keď dieťa trošku podrastie, vezme do ruky kúsok tehly, ceruzku alebo kriedu a začne čmárať. Čoskoro sa naučí kresliť panáčikov, zvieratká, chalúpky, poväčšine také bytosti a veci, ktoré sú mu blízke.
Historický pohľad na detské umenie a jeho prijatie
Estetická stránka detskej kresby nebola vždy v centre pozornosti. Azda už definitívne pominuli časy, keď sa detské kresby považovali len za akési neumelé čmáranice a machľaniny. Prvý, čo zbúrali bariéry „aristokratického“ umenia a upozornili aj na špecifické hodnoty umenia detí boli francúzski kubisti, v ktorom najnástojčivejšie rezonovali nové umelecké potreby. Aj v úsilie expresionistov sa stretlo s úsilím detí, pretože každá detská kresba je deformáciou, zvýraznením toho, čo dieťa považuje za dôležité.
Súviselo to nakoniec nielen s izolovanosťou duchovných zápasov dospelých od sveta detstva, ale aj s prehliadaním vlastného života dieťaťa, považovaného iba za akési nutné zlo na prechode k dospelosti. Napríklad ešte na maľbách z baroka je dieťa pozbavené akejkoľvek individuality. V klasicizme je iba dekoratívnym doplnkom určitého príbehu až romantizmus ho prijíma do stredu dospelých aspoň vo chvíľach rodinného obedu alebo na výlete. Meštiacka kultúra však objavuje aj detské kresby, uvedomuje si ich dôležitosť pre rozvoj detskej psychiky a najprv vo Francúzsku, potom v Nemecku propaguje kreslenie detí v školách, pod dozorom učiteľa. V roku 1887 vyšla prvá teoretická práca o detských kresbách. Napísal ju Corrado Ricci a nazývala sa „L´arte del bambini“ čiže „Umenie dieťaťa“. Estetická stránka ho však nezaujíma, ide mu len o psychologickú analýzu.
Zákonitosti vývoja kresby v sociálnom kontexte
Ako celý duchovný rozvoj dieťaťa aj vývin jeho prirodzeného nadania vyjadrovať sa kresbou je závislý od sociálneho prostredia, v ktorom dieťa žije. V priaznivých okolnostiach detská kresba predchádza všetkými štádiami svojho zákonitého rozvoja v zázračnej jednote s potrebami citovej aj rozumovej evolúcie. Prvý záujem o kreslenie po papieri môže dieťa prejaviť veľmi zavčasu, len čo je schopné funkčnej špecifickej manipulácie s predmetmi: začiatkom druhého roka svojho života. Spolupráca oka a ruky vstúpi do hry o niekoľko mesiacov neskôr, a vtedy už môžeme hovoriť o začiatkoch detského kreslenia; k týmto začiatkom kresby sa dieťa dostáva približne v šestnástom až dvadsiatom druhom mesiaci života.
Nezobrazujúce obdobie: Prvé objavovanie stopy (11 - 20 mesiacov)
Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Vytvára bodky a škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu.
Ako kresliť deti | Kreslené umenie | Základy konštrukcie tela
Obdobie čmárania a izolovaných predstáv (2 - 3 roky)
Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát.
Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie. Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Situačná kresba a hlavonožce (3 - 4 roky)
Okolo tretieho roku života udrie do očí dieťaťa nápadnosť kruhového tvaru v ostatnej amorfnej spleti čiar a pripomenie mu podobu nejakej dôverne známej veci (napr. guľatú loptu alebo jabĺčko). Spočiatku obyčajne dieťa vo svojej kresbe pomenúva ľudí, potom zvieratká a predmety pripomínajúce najjednoduchšie literárne tvary. K cíteniu tvaru sa postupne pripája farebné cítenie, umožňujúce považovať za objekt každú beztvarú škvrnu, najmä ak je farebne odlišná. Postupne sa vytvára aj zmysel pre proporčné vzťahy.
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Dieťa svoje znalosti ani plne nevyužíva, pretože jeho kreslenie je úsporné, podlieha princípu čo najmenej námahy, preto redukuje počet detailov v kresbe na to najpodstatnejšie.
Pokrok v kresbe postavy (4 - 5 rokov)
Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje.
V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne - teda jednou čiarou.
Kompletná postava a vizuálny realizmus (6 - 7 rokov a viac)
V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. V tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami.
Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu.
Perspektíva a koncepčný realizmus v detskej tvorbe
Najnápadnejšou „chybou“ detských kresieb je, že nepoznajú našu obvyklú maliarsku perspektívu, to znamená, že musia byť nevyhnutne bezperspektívne. V prvom prípade dieťa používa tzv. obrátenú perspektívu, pri ktorej horizont nie je umiestnený pred pozorovateľom, ale za jeho chrbtom. Vzdialenosť vychádza zo samotnej kresby, z motívu, ktorý dieťa považuje za najdôležitejšie, a preto ho aj náležite zväčší bez ohľadu na jeho umiestnenie na ploche papiera.
V druhom prípade ide o tzv. rotačnú perspektívu. Dieťa často znázorňuje ten istý objekt z viacerých strán, spredu, zboku, zhora - ako keby sa v kresbe samo pohybovalo. Jedným z dôsledkov koncepčného realizmu je tzv. priezračná forma, ktorá zaniká v detských kresbách na začiatku školského veku. Zo zákona zápornej redundancie zobrazených individualizovaných foriem vyplýva redukcia detailov týchto foriem podľa momentálnych záujmov a zvláštnej logiky dieťaťa. Z toho istého zákona vyplýva nadmerné zväčšovanie všetkého, čo dieťa považuje za významné, a naopak, radikálne zmenšovanie, až úplné vynechávanie nepodstatných vecí.
Psychologický a diagnostický význam detskej kresby
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať. Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky.
Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Zvyšuje porozumenie vo vede, ale zlepšuje spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia). Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Pokiaľ ide o využitie kresbového prejavu na psychiatrickú diagnózu, treba povedať, že na základe zistených abnormálnych znakov kresby nemožno určiť diagnózu choroby. Zistené abnormálne znaky možno využiť ako dôkaz istej poruchy, resp. dôkaz na podporu psychiatrickej diagnózy, ktorú však treba zistiť celou psychopatologickou analýzou. V detskej kresbe sa často typickým spôsobom prejavujú psychopatologické poruchy, napr. u neurotických detí sa intrapsychická tenzia prejavuje starostlivým až pedantným vypracovaním kresby, úzkostlivým pridržiavaním sa obsahovej a formálnej stránky zadanej témy atď. U detí s poruchami správania býva zase kresba chudobná na motívy, detaily i farby, u depresívne naladených detí býva relatívne časté používanie tmavých farieb, prevažne čiernej a hnedej.
Význam vývinového poradenstva a diagnostické nástroje
Cieľom vyšetrenia psychomotorického vývinu je posúdiť aktuálny vývinový stav dieťaťa a priebeh vývinu, ako dieťa dosahuje typické vývinové ukazovatele v oblasti rozumovej, komunikačnej, pohybovej, sociálnej a v oblasti regulácie emócií a správania. Každé dieťa má svoj čas a spôsob, akým sa vyvíja. Rozdiely sú prirodzené, niektoré sa však časom zväčšujú a môžu dieťaťu robiť problém začleniť sa do škôlky alebo školy.
K základným pomôckam pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu, symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou. Pre posúdenie vývinu detí raného veku sa celosvetovo používa tzv. „zlatý štandard“ - Bayleyovej vývinová škála (Bayley-III). Táto škála hodnotí vývinovú funkčnosť dojčiat a batoliat v piatich oblastiach: kognitívnej, jazykovej, motorickej, sociálno-emocionálnej a adaptívnej.
Podpora kreativity a budovanie sebadôvery
Kreslenie je výborným nástrojom na rozvoj kreativity. Keď deti dostanú voľnosť pri kreslení, môžu vymýšľať vlastné príbehy a postavy, čo podporuje ich tvorivé myslenie. Tento proces rozvíja ich schopnosť riešiť problémy a posilňuje ich logické myslenie. Keď dieťa dokončí kresbu, cíti sa hrdé na svoju prácu. Oceňovanie ich snahy a výsledkov je kľúčom k budovaniu ich sebadôvery. Kreslenie môže byť aj spoločenskou aktivitou. Tieto interakcie rozvíjajú ich schopnosti spolupracovať a komunikovať. Nechajte deti kresliť spontánne, bez obmedzení a pravidiel. Tento prístup pomáha deťom uvoľniť sa a užiť si proces tvorby bez tlaku.
Čítanie a kreslenie ako spojené nádoby vývoja
Čítanie s maličkými deťmi je špecifické, ale veľmi dôležité. Ako rodičia si často myslíme, že začneme dieťatku čítať, keď bude mať štyri, päť rokov, a budeme mu čítať rovno dlhé knižky. Lenže ono to nepríde samo. Pri osem- či desaťmesačných deťoch je čítanie skôr taká senzomotorická hra, dieťa knihu ocapká, pobúcha, možno ju aj strčí do pusy. Pri takomto čítaní musíme používať veľa gest, prehnanú mimiku, intonáciu, prispôsobiť sa úrovni dieťatka. Často sa vo výberoch kníh pre úplne raný vek objavujú čierno-biele knižky, ktoré vychádzajú z poznatku, že dieťa na začiatku života ešte nerozozná farby, ale dobre rozpoznáva kontrast medzi čiernou a bielou.
Pre mňa je to magické v tom, že keď si čítame, som vždy na jednej úrovni s dieťaťom. Znížim sa na jeho úroveň, lebo postojačky sa čítať nedá. Pri čítaní buď sedíme, alebo ležíme, sme v objatí a je to chvíľa, ktorá nás spája. Mám veľmi rada čítanie pred spaním. Vlastne bez čítania sa u nás nedá ísť spať, hoci už mám aj staršie dcéry a najstaršia si už číta sama. A je to pre mňa aj moment, keď sa upokojím a zastavím. Myslím si, že je dôležité čítať deťom a s deťmi, aj keď už vedia čítať samy.
Rozmanitosť v detskej literatúre a kresbe
Je dobré, keď začnú vnímať rozmanitosť už najmenšie deti. Pretože deti môžu stretnúť na ihrisku dieťatko, ktoré bude mať operovaný rázštep pery a bude mať trošku inú tváričku. Aby si zvykli aj na takýto vzhľad, aby to brali ako niečo normálne. Mne sa veľmi páči, že rozmanitosť nie je postavená do centra deja. To sa občas stane v didaktických knihách, ktoré chcú deti upozorniť na nejakú inakosť, celý príbeh je sústredený okolo nej, ale v týchto knižkách dieťatko prežíva presne taký život ako dieťa, čo tú inakosť nemá, a nie je to nijako zdôraznené, je to celé prirodzené.
Človek z toho však nemá taký čudný pocit, lebo je to jeden škôlkar, ktorý má normálne kamarátov a zažíva úplne bežné veci ako ostatné deti, ale popritom sa s kadečím stretne. Ten didaktický zámer síce pre dospelých predsa len trochu čitateľný je, no chceli sme to naozaj urobiť tak, aby to deti vôbec nevnímali. A pri týchto leporelách je to doslova až podprahové, je to tam, ale nehovoríme o tom, neupozorňujeme na to a je to absolútne prirodzená súčasť života.
Interpretácia detských kresieb v praxi
Keď sa ma rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhujem, aby namiesto pochvaly použili slová: „Ó, aká krásna kresba“ a môžu podrobne opísať, čo vidia. Napríklad - vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac? Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo.
Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov, môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne. Dôležité teda nie je len to, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako. Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Nezabudnite sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.
Kreslenie ako nástroj pre emocionálnu reguláciu
Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.
Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami. Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.
Vplyv jemnej motoriky na akademické výsledky
Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek, zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Štúdia Twins Early Development Study ukazuje, že kreslenie nie je „len hra“. Zistilo sa, že napr. horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy. Preto je podpora kreslenia a manipulácie s predmetmi jednou z najdôležitejších investícií do budúcnosti dieťaťa, ktorá sa vracia v podobe lepšej koordinácie, sústredenia a akademickej úspešnosti.
tags: #kreslene #dieta #rozmysla