Detské kresby sú často oveľa viac než len náhodné čiary na papieri. Pre mnohých rodičov a odborníkov predstavujú fascinujúce okno do vnútorného sveta dieťaťa - jeho emócií, myšlienok, obáv aj radostí. Práve detské kresby psychológia skúma ako jeden zo spôsobov, ako lepšie porozumieť tomu, čo deti prežívajú, najmä ak to ešte nedokážu plne vyjadriť slovami. Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrovania. Podobne ako hra, aj kresba umožňuje deťom spracovávať zážitky, vyjadrovať pocity a fantázie. Psychológovia môžu prostredníctvom analýzy kresby získať cenné informácie, ktoré následne integrujú s ďalšími metódami, ako sú rozhovor, pozorovanie či štandardizované testy. Je kľúčové zdôrazniť, že žiadna kresba sama o sebe nie je definitívnym diagnostickým nástrojom.
Vývojové štádiá detskej kresby
Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase. Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti.
Štádium čarbaníc (približne 1 - 3 roky)
Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Medzi 1. a 2. rokom dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. Dieťa ešte nevie celkom kontrolovať ťahy. Oko sleduje ruku kresliacu bodky, čiary a pod., a preto sú čiary prerušované. Kreslí bez akéhokoľvek zámeru niečo konkrétne zobraziť, má však obrovskú radosť z toho, keď vidí stopu zanechanú na papieri.
Hlavonožce (približne 3 - 4 roky)
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre.
Preschematická fáza (približne 4 - 7 rokov)
Kresby sú detailnejšie, postavy majú viac častí tela. Dieťa sa snaží zobraziť realitu, ale stále veľmi symbolicky. Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar.
Schematická fáza (približne 7 - 9 rokov)
Dieťa si vytvára vlastné schémy pre zobrazovanie objektov (napr. dom, strom, človek). V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. Postavička je úplná.
Začínajúci realizmus (približne 9 - 12 rokov)
Dieťa sa snaží o realistickejšie zobrazenie, všíma si proporcie, perspektívu a detaily. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12 rokov.
Psychologický význam prvkov v kresbe
Keď sa pozeráte na kresby svojho dieťaťa, môžete si všímať určité prvky, ktoré vám môžu pomôcť lepšie mu porozumieť. Pamätajte však, že ide o všeobecné tendencie a nie o pevné pravidlá.
Farby a ich emočný náboj
Farby môžu byť jedným z ukazovateľov emočného naladenia dieťaťa, no ich interpretácia je zložitá a individuálna. Nemali by sme sa spoliehať na zjednodušené poučky. Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy.
Veľkosť a umiestnenie postáv
Veľkosť postáv niekedy môže symbolizovať dôležitosť alebo dominanciu danej osoby v očiach dieťaťa. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať. Ak dieťa opakovane vynecháva seba alebo inú dôležitú osobu, môže to naznačovať pocity izolácie alebo problém v rodinnom systéme. Umiestnenie kresby na ploche zas môže napovedať o celkovej vyrovnanosti dieťaťa. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie.
Tlak ceruzky a kvalita čiar
Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia. Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí, sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu.
Ako komunikovať dobre a efektívne_krátka ukážka z video kurzu
Kresba ako diagnostický nástroj
Odborníci považujú detskú kresbu za ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívneho i emocionálneho vývinu, na odchýlky od určitej normy či spozorovanie talentu.
Testy kresby postavy a rodiny
Najviac používaným testom je Kresba postavy podľa Goodenoughovej. Test vytvorila na základe predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov. Hodnotí sa ich tu až 78 a ukazujú silnú koreláciu s IQ dieťaťa. Kresba rodiny sa využíva pri deťoch vo veku 6 až 12 rokov. Psychológ sa zameriava na to, ktorý člen rodiny je nakreslený, aká je vzdialenosť medzi jednotlivými členmi a aká je veľkosť jednotlivých postáv.
Test stromu
V psychologickej praxi sa v rámci kresby ako metodiky využíva tzv. Test stromu. Vypovedá o osobnostných faktoroch, spôsoboch prežívania, akými sú napríklad vnútorné tenzie či konflikty. Taktiež z neho vieme zistiť spôsoby reagovania dieťaťa, vzťahy a prístup k okolitému svetu a v neposlednom rade aj ašpirácie. Úlohou dieťaťa je nakresliť akýkoľvek strom, výnimkou je jedine ihličnan a palma.
Úloha rodiča a podpora dieťaťa
Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj.
Ako reagovať na detské umenie?
Prejavujte úprimný záujem: Pozerajte si kresby spolu s dieťaťom. Neopravujte a nekritizujte. Ak dieťa nakreslí zelené slnko alebo psa s piatimi nohami, neopravujte ho. Keď sa ma rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhujem, aby namiesto pochvaly použili slová: „Ó, aká krásna kresba“ a môžu podrobne opísať, čo vidia. Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo.
Podpora rozvoja cez kreslenie
Kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek, zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami.
Kedy spozornieť?
Výrazná a náhla zmena v štýle kreslenia, obsahu alebo farebnosti môže byť signálom. Kresby s výrazne úzkostným, depresívnym alebo chaotickým nádychom, či opakované vynechávanie dôležitých častí tela, si zasluhujú pozornosť. Je nevyhnutné si uvedomiť, že laická interpretácia detských kresieb môže byť často zavádzajúca a nepresná. Kresba je len jedným z mnohých kúskov skladačky pri poznávaní dieťaťa. Ak máte akékoľvek obavy týkajúce sa emocionálneho stavu, správania, vývoja vášho dieťaťa, alebo ak sa jeho kresby javia ako znepokojujúce a tieto obavy pretrvávajú, neváhajte a obráťte sa na detského psychológa, špeciálneho pedagóga alebo vášho pediatra. Dôležité je všímať si, ale nerobiť unáhlené závery. Buďte pozorným pozorovateľom, ale vyhnite sa amatérskym interpretáciám.
tags: #kreslene #postavicky #dieta