Pongrácovsko - Forgáčovský palác v Košiciach
Pongrácovsko - Forgáčovský palác je mestský šľachtický palác na Hlavnej ulici č. 10 v Košiciach, postavený na začiatku 19. storočia. Ide o jedenásťosovú, dvojpodlažnú nárožnú stavbu postavenú v empírovom slohu. Jej fasádu uprostred člení mierne vystupujúci rizalit. Ten zvýrazňuje reprezentatívny balkón s kovaným zábradlím, ktorý spočíva na šiestich dórskych stĺpoch. V tympanóne je umiestnený združený erb rodov Pongrácovcov a Forgáčovcov.
Pôvodnú funkciu šľachtického sídla - paláca - budova slúžila len veľmi krátko. V čase Bachovho absolutizmu sa stala sídlom miestodržiteľstva. Od roku 1851 tu sídlil župan košického dištriktu a od roku 1878 pánske kasíno. V období prvej ČSR prišlo k rozšíreniu: do dvora pribudlo štvrté krídlo, ktoré zaklenuli presklennou železobetónovou kupolou. Tak vznikla dvorana určená pre tanečné zábavy. Počas maďarskej okupácie v budove fungovalo kasíno pre dôstojníkov.
Po druhej svetovej vojne sa tu usídlila Štátna vedecká knižnica. Štátna vedecká knižnica v Košiciach je univerzálna vedecká knižnica a rozsiahlosťou svojho knižničného fondu je druhá najväčšia knižnica na Slovensku. Zameriava sa na knižničnú, bibliografickú, výskumnú a vydavateľskú činnosť.
Kaštieľ v Drnave: Svedok priemyselnej éry Andrášiovcov
Predstavte si barokovo-klasicistické sídlo, ktoré bolo svedkom vzostupu mocného rodu Andrášiovcov a počiatkov priemyselnej slávy regiónu. Vstúpte do príbehu Štefana III. Andrášiho, pre ktorého tento kaštieľ v 18. storočí postavili, a objavte dedičstvo, ktoré po jeho smrti rozvinula jeho akčná vdova. Hoci stavba nesie jazvy socialistických prestavieb, jej múry stále rozprávajú o časoch, keď sa tu šľachtické salóny striedali s ruchom rozvíjajúcich sa železiarní.
Kaštieľ v obci Drnava postavili Andrášiovci, významný uhorský šľachtický rod. Kaštieľ v obci Drnava bol postavený v druhej polovici 18. storočia pre Štefana III. Štefan III. Andráši patril k významnému uhorskému šľachtickému rodu Andrássyovci, konkrétne k jeho mladšej dlholúckej (betliarskej) vetve. Narodil sa v roku 1731 a zomrel 22. februára 1812 v Košiciach. Počas svojho života zastával významnú funkciu hlavného župana Boršodskej župy. Táto pozícia predstavovala dôležitý článok v rámci uhorskej samosprávy a správy územia.
Zaujímavým odkazom spojeným s jeho menom je rozvoj priemyslu v oblasti dnešnej Drnavy. Na mieste starších pecí tu začiatkom 19. storočia vznikli nové prevádzky. Ide o blokovú stavbu, ktorá mala pôvodne obdĺžnikový pôdorys so stredným rizalitom na hlavnom priečelí. V súčasnosti má však pôdorys v tvare „L“, ktorý nadobudol práve v dôsledku nevhodnej prístavby zo 70. rokov 20. storočia. Kaštieľ je zakrytý manzardovou strechou. Pôvodne išlo o krásne veľkopanské sídlo s mnohými miestnosťami - spálňami, jedálňou, hosťovskými izbami, grófskymi salónmi, sálou, kuchyňou a komorou na dvoch podlažiach. Dnes drnavský kaštieľ stojí na prahu novej éry, kedy sa po rokoch úpadku konečne dočkal zaslúženej obnovy a pozornosti.
Bojnický zámok: Romantická dominanta Slovenska
Bojnický zámok sa môže pýšiť mnohými naj. Patrí jednoznačne k najznámejším, najnavštevovanejším a najkrajším pamiatkam Slovenska. Zámok v Bojniciach bol pôvodne postavený ako gotický hrad, ktorý bol niekoľkokrát prestavaný až do súčasnej podoby. Tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Bojnický zámok bol postavený na mieste staršieho hradiska. Prvá oficiálna zmienka pochádza z roku 1113. V priebehu storočí ho vlastnili rôzne významné šľachtické rody. Prešiel viacerými premenami, z pôvodného gotického hradu Bojnice sa stal renesančným sídlom, neskôr barokovo prestavaným hradom. Posledná veľká prestavba prebehla v štýle neogotiky. Práve ona mu vniesla romantický nádych francúzskych hradov.
Bojnický zámok si môžete prezrieť prostredníctvom dvoch okruhov prehliadok. Zámocký okruh vás prevedie po miestnostiach Bojnického zámku, kde návštevníci uvidia napríklad hrobky rodiny Pálfiovcov, francúzsky park a jaskyňu. Najnovšou expozíciou, ktorú uvidíte v rámci tohto okruhu, je digitálne predstavenie zámku s názvom Zámok včera a dnes. Galerijný okruh predstaví návštevníkom zaujímavé umelecké zbierky.
V roku 1852 získal bojnické panstvo, ktoré bolo v dezolátnom stave, jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Myšlienkou zriadiť v zámku v Bojniciach múzeum sa zaoberal práve on. Vo svojom testamente si želal, aby bol zámok sprístupnený pre verejnosť a aby umelecké diela ostali na pôvodných miestach.
Kultúrny život a literárne salóny šľachty
Koniec 18. a začiatok 19. storočia predstavuje obdobie, kedy šľachtické sídla neboli len miestami politickej moci, ale aj centrami vzdelanosti. Do vidieckych sídiel si šľachta pozývala umelcov a literatúru. Vznikali literárne salóny, kde sa stretávali vzdelaní ľudia. Príkladom je inšpirátorka Márie Kališovej (Calisius), ktorá bola aktívnou tvorivou aristokratkou zo začiatku 18. storočia.
Rodinné pomenovania šľachtických rodov podliehajú pravidlám slovenského prepisu. V 80. rokoch minulého storočia sa prijali zásady písania mien osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín do roku 1918. Priezvisko Pálffy/Pálffi sa podľa zásad slovenského prepisu píše Pálfi, takže pomenovanie rodu má podobu rod Pálfiovcov a rodinné pomenovanie je Pálfiovci. Podobne je to pri menách Eszterházy a Zichy, ktoré sa podľa spomínaných zásad píšu Esterházi a Ziči.
Praktické informácie pre návštevníkov
Ak máte menšie deti, kočík vám pri kase v Bojniciach bez problémov postrážia, keďže je tam stále pani, ktorá vpúšťa návštevníkov. Nádherný výlet pre rodiny ale aj jedincov, ktorí milujú umenie, nakoľko zámok prekypuje umeleckými dielami. Bojnický zámok je otvorený v priebehu týždňa a víkendov okrem pondelka.
Slovenské národné múzeum - Múzeum Bojnice organizuje na Bojnickom zámku mnohé podujatia. Bojnický zámok je naozaj rozprávkový. Od vstupnej brány až po poslednú expozíciu stretnete veľmi milý a ústretový personál, ktorý vás stále usmerní, kadiaľ máte ísť alebo ochotne odpovie na vaše otázky. Na každom kroku ste dobre informovaní o tom, čo vidíte a kde sa nachádzate, čo kompletne nahrádza výklad lektora a po expozíciách sa môžete pohybovať vlastným tempom.
Pripomíname, že všetky texty, fotografie a ostatné prvky obsahu zverejnené na webových stránkach Keturist.sk a slovensky-kras.eu sú chránené autorským právom a predstavujú duševné vlastníctvo prevádzkovateľa týchto webových stránok v súlade so zákonom č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v platnom znení. Akékoľvek rozmnožovanie, šírenie, sprístupňovanie verejnosti, ďalšie použitie alebo iné nakladanie s týmto obsahom je prípustné výlučne na základe predchádzajúceho písomného súhlasu autora alebo iného oprávneného nositeľa autorských práv. Neoprávnené použitie obsahu môže zakladať zodpovednosť podľa občianskoprávnych predpisov, ako aj správnoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť.
tags: #kresleny #slachticky #kociar