Pojem „nadané dieťa“ prešiel v priebehu histórie fascinujúcim vývojom. Od vnímania nadania ako statického, vrodeného daru až po súčasný pohľad, ktorý zdôrazňuje dynamickú povahu inteligencie, asynchrónny vývin a vplyv prostredia. V mnohých jazykoch je slovo "nadanie" odvodené od slov "dar, dávanie" (byť obdarovaným, talentovaným). V priebehu histórie dochádzalo k premenám v chápaní tohto pojmu, preto sa pri definovaní nadania často uvádzajú najpoužívanejšie pojmy - nadanie a talent. Oba tieto pojmy sú spojené so schopnosťami a laická verejnosť ich chápe ako synonymá. Pojem nadanie sa však netýka len intelektových schopností, ale zahrňuje celú osobnosť.
Formálne počiatky definovania nadaných detí
Existuje množstvo definícií nadania a nadaného jedinca. Nasledujúca definícia je prvou formálnou definíciou nadaných detí s cieľom ich adekvátneho vzdelávania. Bola prednesená na Kongrese Spojených štátov Amerických v roku 1972 Sydney Marlandom. Nadané a talentované deti sú tie deti, ktoré sú identifikované kvalifikovanými profesionálmi, a ktoré sú vzhľadom na svoj výnimočný potenciál schopné vysokých výkonov.
Marlandova definícia sa zameriava len na výkonovú stránku nadaného jedinca a vníma ho ako zdroj vysokého výkonu. Neberie do úvahy osobnostné špecifiká nadaných, riziká v ich vývine a potrebu špeciálneho prístupu a komplexného vnímania ich osobnosti vo výchove a vzdelávaní. Tento historický míľnik bol kľúčový pre legislatívne ukotvenie starostlivosti o tieto deti, avšak časom sa ukázal ako nedostatočný pre pochopenie vnútornej dynamiky nadaného dieťaťa.
Asynchrónnosť ako kľúč k pochopeniu nadania
Dnešné ponímanie nadania sa výrazne posunulo od čisto výkonového modelu k modelu asynchrónneho vývinu. Nadanie je asynchrónny vývin, v ktorom sa predčasne rozvinuté kognitívne schopnosti a vysoká intenzita kognitívnej aktivity kombinujú a vytvárajú vnútorné skúsenosti a vedomie, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normy. Táto asynchrónnosť vzrastá s vyššou intelektuálnou kapacitou. Jedinečnosť nadaných ich činí zvlášť zraniteľnými a vyžaduje modifikácie v rodičovskom prístupe, vzdelávaní a poradenstve s cieľom ich optimálneho rozvíjania.
Táto definícia, sformulovaná skupinou Columbus Group v júli 1991, zdôrazňuje nerovnomerný vývin nadaného jedinca, jeho odlišné myslenie a vnútorný svet. Ide o kľúčový posun v paradigme: nadanie už nie je len "vyšší výkon", ale odlišný spôsob prežívania sveta.
Biologické základy a vývinová nestabilita
Mozog dieťaťa vo veku od 5 - 7 rokov sa vyvíja veľmi rýchlo, vytvára sa nesmierne množstvo synapsií. Ak sa tieto prirodzené prejavy vývinu mozgu stretnú s podnetným prostredím, okolie začne takéto dieťa veľmi rýchlo považovať za výnimočne nadané. Avšak, práve tento vek je z hľadiska testovania problematický. Dr. Richard Haier, významný neurológ z Kalifornskej univerzity v Irvine, uvádza: „Keď sa testujú päťročné deti, nie je mi jasné, či jediná momentka v procese vývinu má takú veľkú informačnú hodnotu.“
Od tretieho do desiateho roku života sa IQ dvoch tretín detí zvýši alebo zníži o vyše 15 bodov. V týchto rokoch mozog zlepšuje organizáciu hlavných spojení medzi jednotlivými lalokmi. Nervové vlákna, ktoré v rámci týchto „mozgových superdiaľnic“ prebiehajú rovnobežne, sa uprednostňujú pred tými, ktoré zvierajú uhly. Mozgové neuróny medzi sebou súperia, tie, ktoré sa nepoužívajú, sa eliminujú.
Zdroje informácií o ranom detstve: Veda o vývoji mozgu v ranom detstve
Paradoxy identifikácie a testovania
Mnohí žiaci navštevujú základné školy pre nadané deti na základe testov, ktorými prešli v predškolskom veku. Testovanie detí prebieha zvyčajne formou hrových úloh, skladačiek, kreslenia, použitia stavebnice a odpovedania na otázky. Bez ohľadu na to, ktorý z nich škola použije, podľa najnovších výskumov uvádzaných v knihe Výchovný šok od autorov Po Bronson a Ashley Merryman možno povedať, že jedno majú spoločné. Podľa štatistických ukazovateľov všetky mimoriadne neúčinne predpovedajú študijné úspechy detí v budúcnosti.
Problém nespočíva v tom, ktorý test sa použije, alebo čo sa pri ňom hodnotí, ale v tom, že mozgy malých detí ešte nie sú dostatočne vyvinuté. Ešte stále sa veľmi často vychádza z premisy, že inteligencia je vrodená a stabilná. Podľa tejto prekonanej logiky je opätovné testovanie zbytočné, pretože skóre platí po celý život. Lenže tak to nie je.
Typológia nadaných žiakov podľa Bettsa a Neiharta
Nie každé nadané dieťa zapadá do šablóny úspešného žiaka. Prelomovým obdobím, tak ako u väčšiny detí, je obdobie adolescencie. V tejto súvislosti Betts a Neihart vyčlenili niekoľko typov nadaných jedincov:
- Úspešní nadaní: tvoria najväčšiu skupinu (až 90%). Ide o jedincov, ktorí sa dobre učia, majú vhodné správanie a túžia po ocenení.
- Divergentne (tvorivo) nadaní: často zostávajú neidentifikovaní. Sú veľmi tvoriví, ale zdajú sa byť tvrdohlaví, netaktní až sarkastickí.
- Podzemní nadaní: najčastejšie ide o dievčatá na strednej škole, u ktorých prevládne pocit spolupatričnosti a začnú odmietať svoj talent.
- Vzdorujúci nadaní: sú zlostní k dospelým aj k sebe samým, pretože cítia odmietanie systémom, ktorý nesaturoval ich potreby celé roky.
- Dvojnásobne výnimoční: ide o nadaných s nejakým hendikepom alebo poruchou (napr. porucha učenia, zmyslový alebo telesný hendikep).
- Autonómni nadaní: dokážu efektívne pracovať v školskom systéme, využívajú ho na vznik nových výziev a možností pre seba a svoje aktivity.
Intelektové nadanie v školskom systéme
Intelektovo nadaný žiak je nositeľom nielen vysoko nadpriemerných intelektových schopností, ale aj istej dávky tvorivosti a samozrejme aj osobnostných vlastností. Najčastejšie používaným identifikačným kritériom pre intelektovo nadaného jedinca je IQ, ktorý sa stanovuje štandardizovanými intelektovými testami. Nemal by však byť len jediným kritériom.
V Slovenskej republike sa vzdelávanie intelektovo nadaných detí uskutočňuje v školských podmienkach podľa vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Intelektovo nadaného žiaka je možné vzdelávať v škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, v špeciálnej triede alebo inkluzívne. Pri vzdelávaní intelektovo nadaných žiakov sa používajú metódy ako projektové vyučovanie, induktívne vyučovanie, pozorovanie, objavovanie a experimentovanie.
Prejavy a charakteristické črty nadania
Každé dieťa nemusí vykazovať kognitívne charakteristické črty nadaného jedinca. Tieto charakteristické črty sú vnímané ako vývojové, tzn., že sa objavujú v rôznych etapách vývoja dieťaťa. Medzi najvýraznejšie patria:
- Práca s abstraktnými symbolmi: schopnosť manipulovať so slovnými a matematickými symbolmi omnoho skôr ako rovesníci.
- Vnútorná motivácia: nadaný jedinec sa nepotrebuje nutne motivovať známkami a pochvalou, ale naopak sa rád učí, má z toho veľké potešenie.
- Dlhodobá sústredenosť: schopnosť sústrediť sa na konkrétnu činnosť, ktorá ho baví, neobyčajne dlho.
- Výborná pamäť: logická, zraková a sluchová pamäť už od ranného veku.
- Zvedavosť a hĺbavosť: rado sa zaujíma o veci okolo, zisťuje súvislosti, rado sa dozvedá nové informácie, s ktorými pracuje.
Riziká neporozumenia a nesprávnej diagnózy
Nadané deti sa pozerajú na svet akoby z inej perspektívy, vidia a postrehnú to, čo si ostatní nevšimnú. Dokážu spojiť veci, ktoré sa iným zdajú byť nezlučiteľné. Táto odlišnosť sa často zobrazuje aj v iných oblastiach ich osobnosti, čo sa najmä u detí odráža v prejavoch správania, ktoré dokonca môžu pripomínať prejavy rôznych porúch.
Webb a ďalší upozorňujú na problematiku „dvojnásobnej výnimočnosti“, kde sa nadanie prekrýva s ADHD, bipolárnou poruchou, OCD, Aspergerovým syndrómom či depresiou. Podobné dôvody (posilnené silnou introverziou niektorých nadaných) môžu viesť k (nie vždy oprávneným) podozreniam na Aspergerov syndróm. Nadané deti však môžu zároveň trpieť niektorou z uvedených porúch, a mať tak „dvojnásobnú výnimočnosť“.
Podpora nadaného dieťaťa v rodine a škole
Ak bystrý rodič zvládne podchytiť skoro a hľadá dostatočné podnety pre rozvoj, stáva sa, že potom pedagógovia často upozorňujú na žiakov, ktorí sa vynímajú určitým nadaniam. V opačnom prípade, ak nedochádza k rozvoju, môže sa stať, že nadpriemerne úmerné schopnosti dieťaťa prichádzajú navnivoč, a naopak sa začne tvoriť deprivácia a frustrácia u dieťaťa k učeniu a vzdelávaniu.
Rodičia by mali nadanie vnímať ako niečo, čo by nemal človek ignorovať. Mal by sa ho snažiť pochopiť, či už zastáva pozíciu laika alebo odborníka. Najlepšie je talent nerozvíjať nasilu, stačí počúvať dieťa, odpovedať mu na otázky a ak chce, zobrať ho do múzea alebo galérie. Deti potrebujú niekoho na komunikáciu. Niekedy síce len vyjadrujú svoje myšlienky, ale spätná väzba okolia - rodiča, učiteľa či človeka, ktorý danej oblasti rozumie, je pre nich dôležitá, lebo vie posunúť ich predstavy.
Limity a hranice nadanosti
Vo svete boli vo všeobecnosti prijaté určité hranice nadania. Dolná hranica je fixná a znamená IQ 130. Najvyššia horná hranica je okolo IQ 200, a v niekoľkých málo známych prípadoch i o niečo viac. Za nadané deti sa považujú deti s IQ nad 130 pri psychologickom vyšetrení. Spôsob prejavenia nadania závisí od vrodených dispozícií jedinca a od podpory, ktorú poskytuje človeku sociálne prostredie už od najútlejšieho veku.
V široko poňatej definícii Občianskeho zákonníka USA sa za nadaných považujú tí, ktorí vykazujú vysoké schopnosti v oblastiach ako všeobecné intelektové schopnosti, špeciálne školské schopnosti, kreatívne myslenie, vodcovské schopnosti či vizuálne a umelecké schopnosti. O nadaných deťoch sa dá povedať, že tvoria pestrú a rozmanitú skupinu. Väčšina z nich je nositeľom niektorých charakteristík: mimoriadna kvantita informácií, nezvyčajná zvedavosť a pestrosť záujmov, vysoká úroveň jazykového rozvoja, flexibilita myslenia, schopnosť vidieť nezvyčajné súvislosti a schopnosť vytvárať originálne riešenia. Napriek hore uvedeným charakteristikám sú vo svojej podstate deťmi nielen z fyzickej, ale i zo sociálnej stránky. Nadané dieťa od útleho veku zažíva mnohé stresové situácie. V rámci svojho okolia je pod veľkým tlakom, pretože ho stále porovnávajú s ostatnými deťmi.
tags: #kto #prvy #definoval #pojem #nadane #dieta