Kedy s dieťaťom k lekárovi? Komplexný sprievodca pre rodičov pri chorobách a úrazoch

Cieľom každého rodiča je chrániť svoje dieťa. Ochorenie alebo úraz dieťaťa sú nočná mora každého rodiča. Žiaľ, niekedy sa im jednoducho nepodarí vyhnúť. Rodičia sa často stretávajú s otázkou, kedy je ešte možné zvládnuť situáciu doma a kedy je už nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. V decembri a v januári sme boli svedkami chrípkovej epidémie, ktorá sa masívne šírila najmä medzi deťmi. Posledná sezóna akútnych respiračných ochorení bola taká, akú sme v posledných rokoch nezažili. Počet pacientov bol v porovnaní s uplynulým sezónami, ale aj s inými časťami roka vysoký. V uplynulých rokoch počas pandémie sa infekčné ochorenia až tak výrazne nešírili, čo vyplýva aj z toho, že ľudia boli opatrní a v prípade akýchkoľvek príznakov sa dobrovoľne izolovali. V súvislosti s chrípkovou epidémiou, preplnenými ambulanciami a detskou pohotovosťou sa začala diskusia o tom, kedy s dieťaťom navštíviť lekára a kedy postačí liečba doma. Tento článok má za cieľ poskytnúť komplexný prehľad o príznakoch, ktoré by mali rodičov upozorniť a viesť k návšteve lekára, a tiež o tom, ako zlepšiť imunitu dieťaťa a predchádzať chorobám.

Všeobecné princípy rozhodovania - Kedy je čas na lekára?

Mnoho rodičov sa totiž bojí, aby niečo nezanedbali. Toto je pomerne jednoduchá a častá, ale ťažká otázka. Neexistuje na ňu univerzálna odpoveď. Pediatrička a hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor všeobecná starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová uviedla, že k pediatrovi je potrebné ísť s dieťaťom vtedy, ak voľnopredajné lieky nezaberajú. Podľa štatistík Union zdravotnej poisťovne užívalo v minulom roku antibiotiká 46 percent detí vo veku od narodenia do troch rokov. Po nástupe do predškolských zariadení toto číslo stúplo na 64 percent vo vekovej skupine 3 až 6 rokov. Lekári uvádzajú, že výskyt 6 až 8 vírusových ochorení horných dýchacích ciest s nekomplikovaným priebehom ročne u detí do päť rokov je bežný a netreba sa kvôli nim znervózňovať. Avšak, na každé dieťa sa treba pozerať individuálne.

Pri posudzovaní stavu imunity dieťaťa je dôležité zohľadniť závažnosť jednotlivých ochorení. Opakované, zdĺhavé zápaly ucha, prínosových dutín, priedušiek a pľúc, dlhodobá únava, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa môžu signalizovať poruchu imunity alebo alergiu. V takomto prípade by mal ošetrujúci pediater požiadať o odborné vyšetrenie imunoalergiológa. Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity. V každom prípade, edukácia nenahrádza lekárske vyšetrenie.

Alarmujúce príznaky

Pre správne rozhodnutie, kedy vyhľadať lekára, je dôležité poznať alarmujúce príznaky. V Manuáloch na určenie závažnosti stavu dieťaťa podľa veku vo forme semaforu nájdete bližšie informácie o tom, ktoré príznaky sú alarmujúce a ktoré ešte znesú odklad. Medzi takéto príznaky patria:

• Výrazná bolesť hlavy
• Dehydratácia (odmietanie pitia, neschopnosť udržať tekutinu v žalúdku, málo moču, tmavý a zapáchajúci moč)
• Náhle vzniknutá výrazná bolesť bruška
• Pichavá bolesť v pravom podbrušku
• Skľučujúca bolesť bruška, ktorá sa vracia v pravidelných intervaloch
• Tvrdé bruško
• Zadržané vetry
• Chorobná prímes v stolici (napr. krv)

Rozdiel medzi ambulantnou pohotovosťou a urgentným príjmom

Je dôležité rozlišovať medzi ambulantnou pohotovosťou a urgentným príjmom. Ambulantné pohotovosti majú riešiť také isté zdravotné ťažkosti, aké liečia aj lekári v ambulanciách prvého kontaktu, avšak ktoré sa objavili až po bežných ordinačných hodinách. Ide teda o ťažkosti, ktoré bezprostredne neohrozujú život pacienta. Akútne závažné stavy alebo úrazy patria na urgentné príjmy, resp. do zdravotníckych zariadení, ktoré majú na ich zvládnutie aj potrebné materiálno-technické vybavenie.

Najčastejšie chyby rodičov pri liečbe detí

Za najvážnejšiu chybu lekári považujú nečinnosť, resp. obavu rodiča niečo spraviť alebo podať a radšej ísť ihneď lekárovi. Denne sa stretávame s prípadmi, keď deti nedostanú bežné voľnopredajné lieky proti horúčke a bolesti. Obidva príznaky predstavujú zásadný diskomfort pre dieťa, pritom je ich možné veľmi jednoducho ovplyvniť. Veľa rodičov často ani nevie udať dôvod, prečo lieky nepodali. Niektorí lieky nemali doma, iní tak konali úmyselne, aby sme verili, že dieťa skutočne má horúčku. Medzi ďalšiu častú chybu patrí podanie nedostatočných dávok liekov. Dožadovanie sa antibiotickej liečby zo strany rodiča, aj keď to nie je potrebné, je takisto častý fenomén. V dnešnej uponáhľanej dobe nemáme ani čas byť chorí a to isté požadujeme aj od dieťaťa: aby sa čím skôr vyliečilo a šlo do školy a my do práce.

Horúčka - Obranný mechanizmus a kedy zbystriť pozornosť

„Nepotrebujeme, aby sme teplotu pri ochorení dieťaťa dostali do normálnych hodnôt, teda pod 37 stupňov Celzia. My chceme, aby telo malo teplotu, keď je choré, pretože pri vyššej teplote sa nemôžu vírusy a baktérie množiť, nemajú optimálne podmienky," uviedla pediatrička. Dodala, že imunitné mechanizmy, ktoré pomáhajú vyliečiť dieťa, fungujú lepšie pri vyššej teplote. Horúčka je primárne obranná reakcia organizmu a do 38 stupňov Celzia je prospešná pre imunitné procesy. Rodič by sa mal snažiť udržať teplotu na úrovni okolo 38,5 stupňa Celzia, ktorá nie je pre dieťa nebezpečná.

Kedy zvládnete horúčku doma

Horúčku zvládnete doma, keď má dieťa krátkodobo zvýšenú teplotu, ktorá neprekročí 38,5 stupňa Celzia. Ak má dieťa horúčku, ktorá dobre reaguje na podané lieky, dieťa je čulé a schopné prijímať stravu, nepredpokladáme závažný stav. Teplotu nad 38,5 stupňa Celzia zrážajte studenými obkladmi, napríklad mokrým uterákom, ktorý na 15 minút priložíte na zápästia. Pri horúčke si môžeme dovoliť ísť k lekárovi až po 2, 3 dňoch trvania horúčky nad 38 °C za predpokladu, že dieťa je inak čulé, dostatočne pije a močí, nemá vyrážky.

Kedy navštíviť lekára pre horúčku

K pediatrovi je potrebné ísť s dieťaťom vtedy, ak mu po podaní antipyretík neklesá vysoká horúčka. Spozornieť treba vtedy, ak dieťaťu aj napriek podaniu liekov horúčka neklesá, dieťa je malátne, apatické, prípadne je pri respiračnej infekcii dýchavičné - nevládze sa hrať, rozprávať, dýcha rýchlo alebo počuť abnormálne zvuky pri dýchaní. V tomto prípade by určite mal dieťa vyšetriť lekár. Lekára navštívte, keď nemá len horúčku, ale sťažuje sa aj na bolesť hlavy, svalov, prípadne aj na boľavé brucho, môže ísť o streptokokovú infekciu. Spôsobuje zápaly dýchacích ciest - prinosových dutín, mandlí, priedušiek a pľúc, ale aj stredného ucha. Dieťa potrebuje antibiotiká.

Neodkladné príznaky pri horúčke

Neodkladne zavolajte lekára, ak teplota vystúpila nad 39,5 stupňa Celzia, môže ísť o príznak rozvíjajúceho sa septického šoku. Nevyhnutné sú okamžité studené zábaly, návšteva lekára, v niektorých prípadoch aj hospitalizácia. Taktiež, keď mu náhle vystúpi teplota sprevádzaná triaškou, bolesťami hlavy, dieťa vracia, stratilo vedomie, šklbe mu svalmi, prípadne sa objaví aj červenofialový výsyp po celom tele. Môže ísť o meningokokovú infekciu, ktorá vyvoláva zápal mozgových blán. Nečakajte, dôležitá je každá minúta! Dieťa potrebuje okamžitú liečbu antibiotikami a hospitalizáciu! U novorodenca konzultujte s lekárom akúkoľvek zmenu zdravotného stavu, u starších bábätiek záleží od závažnosti ťažkostí.

Čo sa pýta lekár pri vyšetrení a príprava na návštevu

Záleží na tom, s akými ťažkosťami prídete. Všeobecne sa vás lekár vždy opýta, ako dlho daný stav trvá, ako sa vyvíja, či sú k nemu pridružené teploty/horúčky/aké vysoké, ako dieťa pije a je, či vracia, má hnačku, prípadne kašle, akú má nádchu atď. Ďalej dieťa vyšetrí - popočúva srdce a pľúca, prezrie krk, prezrie pokožku, prípadne prehmatá bruško alebo prezrie uši. Na základe svojho vyšetrenia vás môže lekár ďalej odoslať na špecializované vyšetrenie - napr. Prípadne môže vyšetriť v ordinácii moč alebo CRP (CRP čiže C-Reaktívny proteín je bielkovina tvorená v pečeni, ktorá narastá veľmi rýchlo v prípade zápalových procesov). Ďalej môže vykonať strep test pri bolesti hrdla - záleží od vybavenia ordinácie. Moč je vhodné so sebou vziať na vyšetrenie, ak trvajú teploty nad 38 °C dlhšie ako 3 dni. Ak môžete, vezmite so sebou prvý ranný moč, k lekárovi by ste ho mali doniesť najneskôr do 2 hodín.

Ochorenia dýchacích ciest - Kašeľ a nádcha

Pediatrička Prokopová ďalej uviedla, že kašeľ je pri ochorení dýchacích ciest prirodzeným fyziologickým reflexom organizmu. „Kašeľ zabraňuje šíreniu infekcie do dolných dýchacích ciest," zdôraznila. Rovnako aj kašeľ je primárne obranná reakcia organizmu na rôzne aj neinfekčné stimuly.

Kedy zvážiť návštevu pediatra pri kašli

Návštevu pediatra odporúča zvážiť pri intenzívnom, najmä suchom kašli, namáhavom dýchaní. Ak sa kašeľ zhoršuje, alebo dieťa dýcha voľne, stačí vyšetrenie lekárom o 3 dni. Keď dieťa kašle sucho alebo, naopak, vlhko a pri dýchaní vydáva pískavý zvuk, navštívte lekára. Môže mať bronchitídu, čiže zápal priedušiek, ktorý niekedy prerastie až do zápalu pľúc. Tieto príznaky nikdy nepodceňujte, lebo opakované ochorenie môže byť predzvesťou astmy. Po prekonaní infekčnej fázy akútnej respiračnej infekcie je bežný takzvaný postinfekčný kašeľ, ktorý môže pretrvávať týždne aj mesiace.

Liečba nádchy a mýty o lokálnych antibiotikách

V zimných mesiacoch majú deti často nádchu. Záleží to od veku dieťaťa a od celkového stavu dieťaťa. Najprv doma liečime pomocou základných opatrení: odsávanie, zvlhčený vzduch, zvýšená poloha, dostatok tekutín, morská voda, prípadne nosové kvapky. V súvislosti s liečbou nádchy pediatrička neodporučila užívanie lokálnych antibiotických prípravkov do nosa. Ako povedala, kvapky po podaní zväčša len prejdú po sliznici, ale k baktérii, ktorá je v celom priestore horných dýchacích ciest sa nedostanú. Priblížila, že ani sfarbenie hlienov dieťaťa nemusí byť dôvodom na podanie lokálnych antibiotík. „Zelené hlieny neznamenajú bakteriálnu infekciu, zelená farba hlienu je spôsobená rozpadnutými imunitnými bunkami," spresnila. V skutočnosti sa tak podľa nej takýmito kvapkami len narúša rovnováha mikroflóry horných dýchacích ciest.

Rozlíšenie soplíkov

Je dôležité vedieť rozpoznať kašeľ u dieťaťa, no rovnako aj soplík. Alergická sekrécia z nosa a kašeľ vykazuje typickú sezonalitu (jarné, letné, jesenné mesiace). V tomto prípade obvykle nie je prítomná zvýšená teplota a sekréty sú serózne, vodnaté a bielej farby. Dieťa nepociťuje celkový diskomfort ako pri ostatných respiračných ochoreniach. Keď je dieťa prechladnuté, má riedky biely soplík a kašle, lebo mu hlieny stekajú do hrdla. Dbajte na to, aby sa dieťa pravidelne vysmrkalo a nevťahovalo hlieny dovnútra, zvýšte príjem tekutín a vitamínu C. Navštívte lekára, ak sa stav dieťaťa do týždňa nezlepší, soplíky zmenia konzistenciu a farbu a k nádche sa pridružia bolesti v oblastí uší, teplota vystúpi nad 38 stupňov Celzia a kašeľ sa zintenzívni.

Zápal hrtana (laringitída) - domáca liečba a kedy k lekárovi

Zápal hrtana, čiže laringitídu, ak je v ľahkej forme, dokážete poľahky preliečiť aj sama. Spoznáte ju podľa štekavého kašľa, straty hlasu a sťaženého nádychu, ktorý môže sprevádzať chrapot. Sprievodným znakom často býva horúčka. Dieťaťu podávajte veľa tekutín a zvlhčujte vzduch v miestnosti. Stačí, keď do nej položíte - ale pozor, nie priamo na radiátor - vlhký slaný uterák, zvlhčovač vzduchu zapnete na najvyšší výkon a dokonale vyvetráte. Pomáhajú aj teplé olejové zábaly na krk, kalciový sirup a antipyretiká. Keby sa kašeľ stupňoval, treba zájsť na vyšetrenie k lekárovi.

Tráviace ťažkosti - Hnačka, vracanie a bolesť brucha

Hnačka a vracanie môžu u detí rýchlo viesť k dehydratácii. Známky dehydratácie dieťaťa by mali viesť k zváženiu návštevy pediatra. Bakteriálne infekcie sú zvyčajne závažnejšie a môžu viesť k hnačke, ktorá obsahuje krv. Okrem hnačky môžu mať deti s gastroenteritídou aj horúčku.

Vracanie u detí

U dojčiat je regurgitácia, teda spätný pohyb tekutého obsahu, počas jedla a medzi jedlami normálna. Keď však vaše dieťa regurgituje niekoľkokrát denne, nemusí dostatočne priberať. Ak máte podozrenie, že vracia príliš často alebo má pri tom bolesti, poraďte sa s lekárom. Ďalšou vážnou príčinou vracania u dojčiat je pylorická stenóza, ktorá vedie k tzv. projektilnému vracaniu. Najčastejšie sa objaví u dojčiat mladších ako 2 mesiace a je to spôsobené zablokovaním alebo zúžením otvoru medzi žalúdkom a črevami. Ide o vážny stav, ktorý môže bez liečby viesť k ťažkej dehydratácii a strate hmotnosti.

Ako liečiť náhle vracanie a hnačku doma

Dbajte na to, aby váš malý pacient pil dostatok tekutín, najmä ak má aj hnačku. Začnite mu podávať tekutiny, aj keď má nevoľnosť.

• Pre dojčatá: Mali by naďalej dostávať materské mlieko, ale vaše dieťa by malo byť kŕmené častejšie ako normálne (každú jednu až dve hodiny) a v menších dávkach (5 až 10 minút naraz). Plus pridávať približne 1 polievkovú lyžicu perorálneho rehydratačného roztoku (dostanete ho kúpiť v lekárni) každých 15-20 minút.
• Pre deti: Môžu piť neochutený slabý čierny čaj, neperlivé minerálky a každých 15 minút 1-2 polievkové lyžice rehydratačného roztoku. Starším deťom je možné podávať mrazené ľadové kocky vyrobené z týchto roztokov.

Po 8 hodinách bez vracania, postupne znovu zaraďte pevnú stravu. Pre mladšie deti začnite s nedráždivými jedlami, ako je jablkové pyré (známa „detská výživa"), roztlačené banány alebo dojčenské cereálie. Po 24 hodinách bez vracania sa vráťte k bežnej strave. Vyhýbajte sa mastným jedlám a sladeným nápojom, pretože môžu zhoršiť hnačku.

Vhodné potraviny pri vracaní a hnačke

• Banány: Nezrelé banány sú bohaté na draslík, rezistentný škrob a pektín - prebiotickú vlákninu, o ktorej je známe, že pomáha zlepšovať trávenie a pomôžu znížiť frekvenciu hnačky.
• Chia semená: Chia má veľmi vysoký obsah rozpustnej vlákniny, čo môže pomôcť minimalizovať hnačku. Rozpustná vláknina sa viaže na vodu a pomáha absorbovať prebytočnú tekutinu, čím zväčšuje objem stolice a zlepšuje jej konzistenciu.
• Ryžový odvar: 25 g umytej bielej lúpanej ryže uvaríte v litri vody do mäkka.

Keď má dieťa riedku stolicu 4- až 6-krát za deň a hnačka ustúpi do troch dní, zvládnete ju doma. Podávajte mu dostatok tekutín. Vhodná je voda, minerálky, čaje. Navštívte lekára, ak problémy pretrvávajú a napriek liečbe musí ísť na toaletu 4- až 6-krát denne viac ako tri dni. Lekára navštívte, aj keď sú prejavy veľmi intenzívne a dieťa musí odbiehať na toaletu 15- až 20-krát za deň. Niekedy je nevyhnutná hospitalizácia, pretože môže ísť o infekčnú formu ochorenia.

Bolesť bruška

Keď dieťa bolí bruško a má pocit stiahnutého žalúdka, napríklad pred písomkou, nechutí mu jesť, nutká ho na vracanie a má hnačky, môže ísť o takzvanú žalúdočnú neurózu. Ak lekár nenájde žiadny problém, ale stav sa nezlepšuje, často pomôže zmena životného štýlu, zmiernenie tempa a úprava jedálneho lístka. Rozhodne zavolajte lekára, keď pociťuje intenzívnu bolesť na pravej strane v dolnej časti brucha, môže ísť o akútny zápal slepého čreva.

Kožné prejavy a vyrážky

Vyrážky môžu signalizovať rôzne ochorenia, od miernych alergií po závažné infekcie.

Vysypané vyrážky

Keď dieťa dostalo žihľavku z jedla, napríklad z tropického ovocia, výsyp by mal po krátkom čase sám ustúpiť, zvládnete to doma. Zavolajte lekára, keď máte podozrenie, že ide o kiahne - vírusové ochorenie spojené s teplotou a so svrbiacimi vyrážkami. Nikdy s ním nevstupujte do čakárne lekára, radšej ho telefonicky informujte, opíšte príznaky a dohodnite si s ním ďalší postup. Z chorého dieťaťa sa ochorenie prenáša prúdom vzduchu aj na vzdialenosť viac ako 10 metrov. Ako už bolo spomenuté, červenofialový výsyp po celom tele sprevádzaný vysokou horúčkou, triaškou a zmenou vedomia môže indikovať meningokokovú infekciu, ktorá vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Prevencia chorôb a posilnenie imunity

Pediatrička upozornila aj na dôležitosť rekonvalescencie. Po chorobe je totiž imunita dieťaťa oslabená. Osobne považujú lekári za najvážnejšiu chybu z hľadiska prevencie odopieranie vakcinácie. Ide o najefektívnejší nástroj primárnej prevencie, teda zabránenie vzniku ochorenia u pacienta. Imunita dieťaťa sa v prvých mesiacoch života iba vyvíja. Je preto teda celkom bežné, keď bábätko v prvom roku niekoľkokrát prekoná nachladenie alebo horúčkovité ochorenie. Pandémia spôsobila, že sme ako spoločnosť citlivejší aj na najmenšie príznaky choroby. Pred covidom nebolo nezvyčajné, že dieťa prišlo do školy alebo do škôlky so soplíkom, ak nemalo iné vážnejšie príznaky. Pandémia nás skutočne vycvičila sledovať aj diskrétne prejavy ochorení. Rodičia sa s týmito situáciami denne stretávajú. Treba si však uvedomiť, že „soplíky“ nemusia byť vždy prejavom respiračnej infekcie, môže to byť bežná reakcia na chlad, pri príchode z chladnejšieho prostredia, prípadne aj prejav alergie.

Domáca liečba a kedy dieťa má zostať doma

Pri prvých náznakoch ochorenia by ste mali dieťa nechať doma poriadne vyliečiť a nie poslať ho do kolektívu, kde si môže oveľa viac priťažiť a ohroziť zdravie svojich kamarátov. Vedúca Odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva SR odporúča rodičom, aby dieťa nedávali do kolektívu už vtedy, keď sa u neho prejavia vyššie uvedené symptómy ochorenia. Ideálna je domáca liečba stravou, vitamínmi alebo napríklad cibuľovým čajom. Dieťa potrebuje aj dostatok oddychu a spánku.

Príznaky, pri ktorých by dieťa malo zostať doma:

• Kašeľ
• Výtok z nosa
• Červené oči
• Zvýšená teplota

Návrat do kolektívu

Po prekonaní ochorenia by sa mal pri kontrolnom vyšetrení vyjadriť pediater k vhodnosti času návratu dieťaťa do školy, na krúžky a ostatným bežným činnostiam. V zmysle zákona môže byť v predškolskom zariadení umiestnené dieťa, ktoré je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve, neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a nemá nariadené karanténne opatrenie.

Detské úrazy - Kedy je nutná lekárska pomoc?

Úrazy sú, bohužiaľ, neoddeliteľnou súčasťou detského veku. Stretávame sa s nimi celoročne, ale pomyselný vrchol výskytu je počas jarných a letných mesiacov. Niekedy stačí malá sekundová nepozornosť a úraz je na svete. Nedá sa ani mať deti na očiach 24 hodín denne. Deti padajú často. Niekedy zo zjavných dôvodov ako zakopnutie, inokedy z dôvodov dospelým nie úplne jasných, keď dokážu spadnúť aj na rovnej ceste. Príčinou pádov u najmenších detí, ktoré sa učia chodiť, je neobratnosť a potreba skúšať nové veci. Aj na väčšie deti treba dohliadať a adekvátne ich vzdelávať, aby sme predišli najzávažnejším úrazom, ktoré sú najčastejšie dôsledkom dopravných nehôd a zanedbávania nosenia ochranných pomôcok pri športe, ako sú prilba či chrániče. Je samozrejmé, že vážnejšie úrazy patria vždy do rúk lekára, pri jednoduchších však vieme našim deťom pomôcť aj doma.

Najčastejšie detské úrazy

Patria medzi ne odreniny, rany a zlomeniny. Typicky sa vyskytujú na končatinách, keďže práve nimi sa deti snažia svoj pád stlmiť. Zriedkavými nie sú ale ani úrazy chrbta po páde z preliezky, či úrazy brucha. Deti vedia byť v neustálom pohybe. Stále niekam bežia, lezú po zemi, skáču cez prekážky. A samozrejme padajú. Najčastejšie to "schytajú" práve ruky, lakte a kolená.

Modriny a odreniny

Modriny a odreniny sú pre deti veľmi typické, a to najmä v lete, keď nie sú končatiny chránené oblečením. Je zrejmé, že s každou modrinou nebudete utekať na pohotovosť. Práve so zakrvácaním súvisí zmena farby kože. Ak dieťa končatinu používa bez ťažkostí, nie je nutné modrinu ošetrovať, pomôcť však môže prikladanie studených obkladov. Pri rozsiahlych modrinách sprevádzaných výraznou bolestivosťou je však vždy lepšie navštíviť lekára, aby sme vylúčili poranenie hlbších štruktúr, najmä svalov. Obozretnosť je na mieste v prípade, ak sa dieťaťu modriny vytvorili bez jednoznačného úrazu, prípadne sa vytvárajú pri minimálnom tlaku na kožu. Pokiaľ dieťa nemá končatiny chránené oblečením, prípadne spadne na drsný povrch, bývajú modriny spojené aj s odreninami, a teda s porušením kožného krytu. V prípade rezných rán a škrabancov opláchnite oblasť pod tečúcou vodou, kým nebude čistá. Môžete použiť jemné mydlo bez chémie a prikryte obväzom. Pri modrinách zmiernite opuch ľadovým obkladom zabaleným do vlhkej handričky. Najlepšie sa rana vyčistí pod čistou tečúcou vodou pomocou kefky či gázy. Aj keď je takéto čistenie pre dieťa väčšinou bolestivé, je veľmi dôležité. Každá rana by mala byť suchá a čistá, je preto dôležité poranenú oblasť nenamáčať až do zhojenia a pravidelne vymieňať krytie. Ak oblasť sčervenie a opuchne, alebo ak vidíte hnis, ktorý môže byť príznakom infekcie, vyhľadajte lekára.

Rany (tržné, rezné, uhryznutie)

Podobne ako modriny a odreniny, aj rany u detí vznikajú najčastejšie ako dôsledok pádu, špecificky pokiaľ pri páde dieťa narazí o hranu iného predmetu (napríklad pád, pri ktorom si dieťa narazí hlavu o roh stolíka). U starších detí postupne pribúdajú rany tržné (napríklad po páde z bicykla natrhnutím kože o ostré časti bicykla), rezné (tie môžu byť náhodné pri porezaní napr.). Najmä tržné rany sú náročné na ošetrenie, pretože bývajú často znečistené, hlboké, s nerovnými okrajmi. V domácom prostredí sa ošetrujú iba drobné ranky, ktoré nevyžadujú sutúru (šitie) a postupuje sa ako v prípade odrenín. V rámci prvej pomoci je vhodné ranu vždy zbaviť hrubých nečistôt, prípadne vypláchnuť a krvácanie zastaviť priložením tlakového obväzu alebo krytia. Lekárske ošetrenie spočíva rovnako najskôr v očistení rany - a teda zbavení mechanických nečistôt. V ďalšom kroku sa rana reviduje - zisťuje sa prípadné poškodenie hlbších štruktúr, alebo prítomnosť cudzích telies. V prípade, ak predpokladáme možný rozvoj infekcie, sa do rany vloží drén. Pozor, tu je dôležitý časový interval. Najlepšie výsledky sú dosiahnuté pri tzv. primárnej sutúre - a teda zašitie rany do 6 hodín od úrazu. Pokiaľ je tento časový interval prekročený, najmä ak ide o viac ako 24 hodín od úrazu, okraje rany sú už zmenené, a teda výsledný efekt bude horší. Samotné šitie rany sa vykonáva najčastejšie nevstrebateľnými stehmi, ktoré je nutné po zhojení rany vybrať. Podľa lokality je to väčšinou v rozmedzí 7 až 10 dní. Možné je aj ošetrenie rany tzv. lepiacimi stehmi. Hlavnou výhodou je, že ošetrenie nie je bolestivé. Musia sa však dodržať určité zásady - lepiacimi stehmi sa môžu ošetriť iba čisté rany, s rovnými okrajmi, ktoré nie sú pod ťahom a nepredpokladáme vznik infekcie. Samotné ošetrenie rán na pohotovosti sa u detí vykonáva v lokálnej anestézii. Ak je rez veľký, hlboký, vyhľadajte lekára.

Špecifické sú rany vzniknuté uhryznutím - najčastejšie po pohryzení psom. Takéto rany nesú so sebou vysoké riziko infekcie a komplikovaného hojenia. Každá takáto rana by mala byť preto ošetrená lekárom, pričom pri ošetrení sa kladie dôraz na dôkladnú dezinfekciu.

Detské zlomeniny

Detské zlomeniny sú v mnohom odlišné od zlomenín u dospelých. Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu. Ďalším rozdielom je diagnostika. Tento fakt sa využíva aj v liečbe a dovoľuje postupovať konzervatívne (bez operácie) aj u tých pacientov, u ktorých by si rovnaká zlomenina v dospelom veku vyžadovala operáciu. Medzi typicky detské zlomeniny patria tzv. epifyzárne zlomeniny, a teda zlomeniny v oblasti rastovej chrupavky. Práve pri nich je riziko poruchy rastu zlomenej končatiny. Ďalším typom sú zlomeniny z ohnutia (bowing fracture). Najčastejšie sa vyskytuje na kostiach predlaktia. Takáto zlomenina sa často prehliada, dôležité je zhodnotiť lokálny nález v mieste úrazu a niekedy je potrebná aj tzv. Rovnako typické pre deti sú tzv. „greenstick“ zlomeniny, ktoré pripomínajú nalomenie čerstvej vetvičky, kedy sa kosť zlomí len z jednej strany a druhá zostane celá. Posledným typom špecifickým pre detský vek sú kompresívne zlomeniny (torus fracture). Pri tejto zlomenine rovnako na RTG snímke nie je viditeľná celá lomná línia, ale len akoby nahrnutie alebo stlačenie kosti. Nie je zriedkavé, ak je potrebná spomenutá porovnávacia snímka zdravej končatiny, vzhľadom na to, že u detí sa rastom tvar aj zloženie kostí mení individuálne. Rovnako je občas najlepšie pri podozrení na zlomeninu, ktorá nie je jednoznačne preukázateľná na RTG snímke, končatinu pri výraznej bolestivosti zasadrovať alebo založiť ortézu. Zlomeniny na horných končatinách spravidla stačí imobilizovať na 3 - 4 týždne. Po zložení sadry sa u bežných zlomenín skontroluje funkčnosť končatiny, a pokiaľ je končatina stuhnutá, odporúča sa cielená rehabilitácia.

Vzhľadom na to, že detské kosti majú svoje vyššie uvedené špecifiká, snažíme sa postupovať v liečbe čo najviac konzervatívne - a teda bez využitia operačnej liečby. U detí sa takáto liečba vykonáva štandardne v celkovej anestézii, pričom je možná tzv. „zatvorená repozícia“ - čo znamená napravenie posunutých kostí iba ťahom a tlakom na končatinu. U detí je všeobecne preferovaný miniinvazívny prístup, pričom najčastejšie sú zavádzané do kosti tzv. Kirschnerove drôty alebo Prevotove prúty. Poslednou možnosťou je priama operačná repozícia, kedy sa kosť priamo napraví do správnej polohy v operačnej rane a využijú sa ďalšie možnosti jej fixácie - napríklad dlahy. Vo všeobecnosti u detí po zatvorenej repozícii (neoperačnom napravení zlomených kostí v celkovej anestézii), je nevyhnutná imobilizácia končatiny sadrou. Od "obyčajného" výronu je len malý kúsok k bolestivej zlomenine. Často k nej dochádza pádom zo skateboardu, kolobežky či inom športe. A odnesú si to nielen nohy, ale aj ruky, ktorými prirodzene tlmíme pád. Prvá pomoc pri uzavretej zlomenine je jasná. Končatinu treba ihneď zafixovať trojcípou šatkou, ktorú určite nájdete v autolekárničke. Ak nie je žiadna po ruke, vytvoriť oporu môžete aj z vlastných rúk nad a pod zlomeninou. Pokiaľ ide o zlomeninu nohy, zdravú nohu priložte k zlomenej a zviažte spolu. Pri rukách pomôže trojrohá šatka. Pri otvorenej zlomenine, t.j. keď kosť trčí cez kožu, volajte 155 okamžite.

Úrazy hrudníka a chrbta

Neexistuje jednoduchý návod, kedy ísť s takýmto úrazom k lekárovi. Platí, že pokiaľ bol úraz závažný (napríklad pád z vysokej preliezky), alebo pokiaľ sa u dieťaťa vyskytujú akékoľvek ťažkosti, je vždy nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Medzi príznaky závažného úrazu hrudníka patria pretrvávajúce ťažkosťami s dýchaním, bolesti na hrudníku, prípadne kašeľ alebo malátnosť. Ak po páde na chrbát pretrváva bolestivosť pri tlaku v oblasti chrbtice, môže nález svedčiť o zlomenine stavca.

Špecifické úrazy

• Triesky: Počas pobytu na čerstvom vzduchu a v prírode deti lezú kade tade, alebo dvíhajú zo zeme konáre a halúzky. A hop! Drevené triesky, tŕne a iné nečistoty sa veľmi ľahko dokážu dostať pod kožu. Vybrať ich môžete pomocou ihly, avšak pozor, nezabudnite ju vysterilizovať v horúcej vode či liehu. Jemne prepichnite kožu a neželaného návštevníka vytiahnite čistou pinzetou. Po odstránení triesky použite dezinfekciu vhodnú na rany, aby ste zabránili infekcii.
• Vyvrtnutý členok: Keď sa chodidlo zvrtne do strany, nie je to nič príjemné. Stane sa to pri športe, ale aj pri utekaní a skákaní po schodoch. Ak sa to stane vášmu dieťaťu, bude mať naordinovaný povinný oddych. Naneste mu na členok ľadový gélový vankúšik (nezabudnite ho zabaliť do tkaniny), pevne členok obviažte elastickým obvínadlom a držte zdvihnutý. Ak je bolesť neznesiteľná, môžu pomôcť voľnopredajné lieky proti bolesti. Navštívte lekára, ak vaše dieťa nemôže chodiť, hýbať zranenou oblasťou a miesto veľmi opuchne.
• Vybité zuby: Ďalším bežným detským úrazom sú zlomené, odštiepené a vyrazené zuby. Až takmer 50% detí máva v detstve nejaký typ zubnej nehody. Najčastejšími dôvodmi sú pády, športy a áno, aj bitky. A takmer vždy to odnesú práve predné zuby. Ak je mliečny zub úplne vyrazený, nepokúšajte sa ho umiestniť späť do ďasna. Zubára navštívte, ak je zub zlomený, uvoľnený alebo citlivý. Ak ide o vybitý trvalý zub, opláchnite ho čistou vodou, čo najrýchlejšie vložte späť do ďasna a utekajte k zubárovi.
• Otras mozgu: Či šport, šantenie alebo "len" zakopnutie, deti padajú často. A končiť to môže aj pádom na hlavu. Pokiaľ je hlava jemne poranená, miesto ošetríte dezinfekciou a náplasťou. Kľúčové v danej chvíli je dieťa sledovať aspoň 24 hodín od úrazu. Príznaky otrasu mozgu sa zvyčajne objavia okamžite, no nie je to pravidlo. Niektoré môžete pozorovať aj po 6 hodinách po úraze. Ak sa u dieťaťa vyskytujú akékoľvek ťažkosti súvisiace s úrazom hlavy (napr. zmena správania, pretrvávajúca bolesť hlavy, vracanie, poruchy vedomia), je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc.
• Boľavý lakeť (vytiahnutý lakeť): Kto ešte nekrútil svoje dieťa dokola držiac ho za vystreté ruky, nech zdvihne ruku hore. Táto nevinná zábavka môže skončiť aj vytiahnutým lakťom. Tento jav je bežný predovšetkým u predškolákov, pretože ich kosti a svaly sa stále vyvíjajú. Ak si všimnete, že vaše dieťa nehybne drží ruku a nepoužíva ju, vyhľadajte lekára.
• Severova choroba: Máte doma aktívneho športovca vo veku od 9 do 13 rokov? Možno vám názov Severova choroba nič nehovorí, ale zažiť si ju vaše deti už mohli. Ide o zápal rastovej platničky v päte, ktorá spôsobuje bolesť nielen pri pohybe. Vo väčšine prípadov bolesť zmizne s odpočinkom, ľadom a strečingom. Dobrá správa je, že keď rastová platnička dozrie (zvyčajne v čase, keď má vaše dieťa 13 rokov), tento stav zmizne. Ak sa bolesť v päte opaku pravidelne, dajte na rady odborníka.
• Bolestivosť celej ruky od hora až dole: Mierna bolestivosť, únava a stuhnutie sú pri námahe u mamičiek pomerne bežné - vtedy môže pomôcť studený obklad a hlavne aspoň trocha ruku odľahčiť (+ pozor ak dojčíte, tak gély ako Voltaren môžete užívať len po porade s lekárom). Avšak odporúčala by som vyšetrenie u lekára, keďže opuch a taktiež nadpis "Bolestivosť celej ruky od hora až dole" - to nie je celkom typické len pre presilenie, tam by ste mali problém skôr pri úpone konkrétnych šliach alebo lokalizované v zápästí/lakti/ramene. Ak je ruka zároveň aj inej teploty ako druhá alebo je začervenaná alebo máte problém udržať niečo v úchope, treba vylúčiť napr. problém s krvnými alebo lymfatickými cievami alebo útlak ciev a nervov niekde vyššie, v oblasti kľúčnej kosti.

Otravy u detí

Prípady, keď deti zjedia, čo by nemali, patria medzi našu takmer každodennú prax. Na našom pracovisku ročne ošetríme viac ako 300 pacientov v súvislosti s rôznymi formami otráv. Sezónnosť pozorujeme skôr v zmysle požitej látky. V súvislosti s väčším pohybom detí vo vonkajšom prostredí počas jarných a letných mesiacov sú častejšie prípady zjedenia rôznych častí rastlín a bobúľ, napríklad tisu, ľuľkovca alebo aj konvalinky. V tomto prípade sa bavíme hlavne o deťoch v dojčenskom a predškolskom veku. Každá z týchto neúmyselných otráv vychádza z nepozornosti rodiča alebo inej sprevádzajúcej osoby. Medzi zaužívané mýty patrí asi to, že po zjedení rôznych látok alebo liekov vykonávame „výplach žalúdka“. Tento výkon sa v súčasnosti využíva v minimálnej miere. Dôvodom je riziko komplikácií, ktoré sa môžu vyskytnúť. V prípade podozrenia, že dieťa mohlo zjesť niečo, čo by nemalo, je kľúčové zachovať pokoj, nerobiť unáhlené rozhodnutia, ako je napríklad vyvolávanie vracania, podávanie mlieka a podobne.

Keď sa deťom už ale aktívne venujete, odložte mobil bokom a počas hry, športu alebo pobytu na ihrisku im venujte plnú pozornosť. Pomôcť môže aj odstránenie prekážok alebo nebezpečných predmetov z ich dosahu. Nezabúdajte, prevencia je základ! Všetko sa naučíte na školeniach prvej pomoci, ale mnohé i v online kurzoch prvej pomoci.

tags: #dieta #boli #ruka #kedy #ist #j

Populárne príspevky:

• Štúdium v zahraničí a daňový bonus
• Fusak pre dieťa v každom ročnom období
• bezpečná autosedačka pre ročné dieťa
• Dôvody a formy náhradnej starostlivosti
• Viac o tradíciách spojených s narodením budúcej nevesty