Ultrazvuk, zvuk s frekvenciou vyššou, než je prah počuteľnosti ľudského ucha, ktorého rozsah je približne 16 Hz až 20 kHz, predstavuje jednu z najrevolučnejších technológií v histórii medicíny. Keď je frekvencia zvlnenia vyššia ako tento rozsah, ľudia ju nemôžu počuť, a práve to nazývame ultrazvuk. Takzvaná "fluktuácia" je vo veci mechanické vibrácie častíc, keď sú vystavené vonkajšej sile. Napríklad, predmet zavesený pod pružinou je ťahaný nadol, aby sa predĺžila pružina, a potom je predmet uvoľnený, predmet je vystavený pružinovej sile na vytvorenie vratného kmitania. Odchýlka od pokojovej polohy súvisí s časom, ktorým je sínusová vlna. Od svojich raných teoretických základov a prvých experimentov sa prepracoval k sofistikovaným diagnostickým a terapeutickým aplikáciám, ktoré dnes zachraňujú životy a zlepšujú zdravie miliónov ľudí po celom svete. Hoci priama otázka "kto zaviedol ultrazvuk v medicíne v roku 1958" môže naznačovať jednorazový akt, realita je komplexnejšia. Rok 1958 bol v skutočnosti svedkom významného chirurgického prielomu v Československu, ktorý sa opieral o desaťročia predchádzajúceho vývoja a inovácií v oblasti ultrazvukovej technológie. Tento článok sa ponorí do histórie medicínskeho ultrazvuku, od jeho prvých koncepcií až po jeho udomácnenie v klinickej praxi, s osobitným dôrazom na významné osobnosti a udalosti spojené s rokom 1958 a následný rozvoj na Slovensku.
Korene a Skoré Experimenty Ultrazvukovej Technológie
Cesta k medicínskemu ultrazvuku je dlhá a zahŕňa prácu mnohých vedcov a vynálezcov naprieč storočiami. Prvé pokusy so šírením ultrazvuku vo vodnom prostredí uskutočnil J. D. Colladon už v roku 1826 vo vodách Ženevského jazera, pričom princíp nazval SONAR. Tento raný experiment položil základy pre chápanie šírenia zvukových vĺn pod vodou.
Ďalší kľúčový krok vpred urobil F. A. Fireston z Michiganu, ktorý zhotovil v roku 1841 reflektoskop na sledovanie defektov v kovových výrobkoch. Jeho práca predstavovala jedno z prvých praktických využití zvukových vĺn na detekciu vnútorných štruktúr, čo je základný princíp, ktorý sa neskôr preniesol aj do medicínskeho zobrazovania.
Nemenej dôležitý bol objav Christiana Andreasa Dopplera. Tento významný vedec, narodený v roku 1803 a zosnulý v roku 1853, predniesol v máji 1842 v Prahe, ako profesor matematiky na Nemeckej polytechnike, svoju objavnú prácu „O farebnom svetle zdvojených hviezd“. Hoci jeho práca bola spočiatku odmietaná niektorými fyzikmi, položila základy pre pochopenie javu, ktorý je dnes známy ako Dopplerov jav. Ten opisuje zmenu frekvencie vĺn (zvukových alebo svetelných) pri vzájomnom pohybe zdroja vĺn a pozorovateľa. Pre konflikty so študentami, ktorí sa sťažovali na jeho prísnosť, a aj pre finančné problémy, keďže mal päť detí, odišiel v roku 1847 do Banskej Štiavnice. Tam pôsobil do roku 1849 ako profesor matematiky a fyziky na Banskej a lesníckej akadémii. Revolučné časy jeho pobyt neplánovane skrátili a odišiel natrvalo do Viedne, kde sa stal profesorom experimentálnej fyziky a riaditeľom fyzikálneho ústavu Viedenskej univerzity. Z Viedne odišiel pre zdravotné dôvody v roku 1852. V Banskej Štiavnici, na nádvorí Belháziovského domu, v mieste fyzikálnych laboratórií akadémie, je od roku 2015, na základe aktivity Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne, umiestnená pamätná tabuľa na jeho počesť. O štyri roky neskôr, po Dopplerovej práci, S. Satomura z Osaky opísal princípy dopplerovskej sonografie, čím priamo prepojil Dopplerov jav s medicínskym ultrazvukom.
Ďalším dôležitým priekopníkom bol Lazzaro Spallanzani, ktorý v roku 1794 (poznámka: v dodaných dátach sa spomína rok 1974 pre Spallanzaniho, čo je zrejme preklep, jeho životné dáta sú 1729-1799) prevádzal experimenty s netopýrmi. Zistil, že v úplnej tme sa orientujú podľa ľudskému sluchu neslyšiteľných zvukov. Keď im zalepil oči, žiadny z nich nenarazil do natiahnutých nití v miestnosti. Avšak keď im zalepil uši, netopýri sa do siete zamotali. Bol tak priekopníkom echolokácie, čo je prirodzený princíp využívaný aj v modernom ultrazvuku.
V roku 1880 objavili bratia Pierre Curie a Jacques Curie, pracujúci ako laboranti na parížskej fakulte vied, piezoelektrický jav. Zistili, že pôsobením tlaku na kryštály, ako je kremeň, turmalín a Rochellova soľ, vznikajú na povrchu týchto materiálov elektrické náboje. Táto premena mechanickej energie na elektrickú energiu sa nazýva priamy piezoelektrický efekt. „Piezo“ je odvodené z gréčtiny pre „stisnúť“. Neskôr sa zistilo, že tento jav je reverzibilný, čo znamená, že privedením elektrického napätia na tieto materiály dochádza k ich mechanickej deformácii - tzv. nepriamy alebo obrátený piezoelektrický jav. Práve priamy aj obrátený piezoelektrický jav sa využíva v lekárskych sonografoch, ktoré generujú ultrazvukové vlny a následne detegujú ich odrazy.
Francúz Paul Langevin, ktorý pracoval takmer vo všetkých odboroch fyziky a vydal cez sto vedeckých prác, zohral kľúčovú úlohu v praktickom využití ultrazvuku. V dobe prvej svetovej vojny pracoval na zariadení, ktoré detegovalo ponorky pod morskou hladinou pomocou ultrazvukových vĺn. Svoju prácu rozvíjal aj v dobe druhej svetovej vojny. Tieto vojenské aplikácie sonarovej technológie následne výrazne ovplyvnili rozvoj medicínskeho ultrazvuku.
Prví Priekopníci a Diagnostické Aplikácie u Ľudí
Po teoretických základoch a technických aplikáciách sa v prvej polovici 20. storočia začal ultrazvuk presadzovať aj v medicíne. Doktor Karl Dussik, imigrant z Československa a zubný lekár praktizujúci v centre Viedne, bol jedným z prvých, kto skúmal možnosť vizualizácie nitrolebních štruktúr a vykonávania komorových meraní pomocou ultrazvukových vĺn. Vychádzal pritom z dvojrozmernej reprezentácie zoslabenia intenzity ultrazvukových vĺn prostredníctvom ľudských tkanív a tekutín. Rýchlo sa stal prvým lekárom, ktorý aplikoval ultrazvuk ako diagnostickú metódu u ľudských subjektov, postup, ktorý neskôr nazval „Hyperfonografie“. Hoci presný rok nie je v tomto texte uvedený, iné zdroje potvrdzujú jeho priekopnícku prácu už v 40. rokoch 20. storočia.
Ďalšími kľúčovými postavami v rozvoji medicínskeho ultrazvuku boli profesor Ian Donald a škótsky inžinier Thomas Graham Brown. Profesor Ian Donald bol škótsky lekár a gynekológ žijúci v rokoch 1910 - 1987. Škótsky inžinier Thomas Graham Brown žil v rokoch 1933 až 2019. Preslávil sa najmä spoluprácou na konštrukcii prvého lekárskeho ultrazvukového prístroja spolu s pôrodníkom a konštruktérom Ianom Donaldom. V roku 1957 opísali tzv. „compound scan“, čo bol významný krok smerom k vytváraniu komplexnejších ultrazvukových obrazov. O tri roky neskôr skonštruoval J. Holmes prvý B-scan - avšak s nevýhodou, že pacient musel byť ponorený vo vani. Túto nevýhodu sa snažili odstrániť začiatkom šesťdesiatych rokov W. Wright a E. Meyer skonštruovaním prvej sondy fungujúcej v kontakte s telom.
Medici sa učia pracovať s ultrazvukom vďaka simulátoru - V OBRAZE s UK
Významný pokrok nastal v roku 1965, keď R. Soldner a W. Krause vyvinuli „fast B scanner“, ktorý bol prvým skutočným komerčne dostupným real-time 2D zobrazením. Tento prístroj umožnil dynamické sledovanie orgánov v reálnom čase, čo zásadne zmenilo možnosti diagnostiky.
V ďalších rokoch sa objavila škála sivej (G. Kossoff, Sydney, 1969), ktorá zlepšila rozlíšenie a detailnosť obrazu, a farebné mapovanie toku (M. Brandestini, Washington, 1975), ktoré sa stalo komerčne dostupným od roku 1985 (CH. Kasai, Tokio). Tieto inovácie umožnili vizualizáciu krvného toku a jeho smeru, čo je kľúčové pre diagnostiku cievnych ochorení a funkcie srdca. Placentografie B-mode bola úspešne ohlásená v roku 1966 skupinou z Denveru v Spojených štátoch a skupinou doktora Donalda v roku 1967, čo poukazuje na rýchly vývoj a zavádzanie metódy do pôrodníckej praxe. V roku 1970 sa Brown stal vedeckým pracovníkom pre štúdium lekárskej fyziky a trojrozmerného zobrazovania na univerzite v Edinburghu. V roku 1973 bol Brown vymenovaný za vedúceho tímu vývoja viacplanárnych 3D skenerov v Sonicaid v Livingstonu, West Lothian. Brown vyvinul kontaktný skener, ktorý by mohol vytvárať trojrozmerný stereoskopický virtuálny obraz telesnej tkane. Nový stroj, známy ako multiplanárny skener, bol napokon vyvinutý v roku 1976 a uvedený na stretnutí Amerického inštitútu pre ultrazvuk v medicíne v tom istom roku. Do výroby bol uvedený o rok neskôr v roku 1977.
Rok 1958 a Chirurgický Priekopník Profesor Šiška
Špecifická zmienka o roku 1958 v súvislosti s priekopníckym využitím ultrazvuku v medicíne sa v poskytnutých informáciách týka významného chirurgického míľnika v Československu. V roku 1958 profesor Šiška vykonal prvú úspešnú operáciu defektu predsieňového septa (DPS) v mimotelovom obehu (MO) v Československu, čo bola sedemnásta takáto operácia vo svete. Táto udalosť, hoci sa priamo nezaoberá diagnostickým zavedením ultrazvuku ako metódy zobrazovania v roku 1958, je kľúčová, pretože ukazuje, ako sa pokročilé medicínske techniky, ktoré často využívajú ultrazvukové princípy pre monitorovanie alebo samotný výkon, integrovali do špičkovej chirurgie už v tomto období.
Profesor Šiška, akademik a prednosta II. chirurgickej kliniky LFUK, zohral rozhodujúcu úlohu v prudkom rozvoji slovenskej kardiovaskulárnej chirurgie od 50. rokov 20. storočia. Za necelú dekádu dosiahla európsky rozmer. Jeho pracovisko sa zaradilo medzi známe európske centrá a v roku 1959 dosiahlo európske prvenstvo operáciami mitrálnej stenózy v mimotelovom obehu. Prvá úspešná mitrálna komisurolyza bola vykonaná Pavlom Steinerom v roku 1953 a v roku 1968 prvú úspešnú embolektómiu a. pulmonalis v strednej Európe.
Ivan Šimkovic, najvýznamnejší Šiškov žiak, vykonal mnohé prioritné operácie v Československu, ako napríklad resekciu poinfarktovej aneuryzmy ľavej komory (1961) a implantáciu guľkových protéz do aortového a mitrálneho ústia (1964). Tieto operácie predstavovali vrchol medicínskej inovácií tej doby a pravdepodobne sa pri nich využívali aj dostupné technológie pre monitorovanie pacienta, ktoré mohli zahŕňať ranné formy ultrazvuku alebo na ňom založené princípy, hoci text priamo neuvádza detailné ultrazvukové diagnostické využitie pri Šiškovej operácii v roku 1958.
Táto udalosť z roku 1958 demonštruje, že medicína už v tomto období aktívne využívala sofistikované techniky, ktoré neskôr viedli k masívnemu rozšíreniu ultrazvukovej diagnostiky a chirurgie.
Evolúcia Ultrazvukovej Terapie a Jej Mechanizmy
Okrem diagnostických aplikácií sa ultrazvuk začal rozvíjať aj v oblasti terapie. Po piezoelektrickom a antipiezoelektrickom pôsobení vo fyzike, od konca 19. storočia do začiatku 20. storočia, ľudia vyriešili spôsob vytvárania ultrazvukových vĺn pomocou elektronickej technológie. Odvtedy sa kapitola histórie vývoja a popularizácie ultrazvukovej technológie rýchlo odhalila. Už v roku 1922 patentovalo Nemecko prvý vynález ultrazvukovej terapie. Následne, v roku 1939, bola publikovaná literatúra o klinických účinkoch ultrazvukovej terapie. Koncom 40-tych rokov minulého storočia bola v Európe a Spojených štátoch amerických zahájená ultrazvuková terapia.
Prelomovým momentom bola prvá medzinárodná konferencia o lekárskom ultrazvuku v roku 1949, kde vznikla výmena dokumentov o ultrazvukovej terapii, čo položilo základ pre jej ďalší vývoj. Na II. Medzinárodnej konferencii o ultrazvukovej medicíne v roku 1956 bolo publikovaných mnoho dokumentov a ultrazvuková terapia vstúpila do praktickej fázy zrelosti, čo naznačuje, že v čase Šiškovej operácie v roku 1958 už bola terapeutická stránka ultrazvuku etablovaná a rozvíjaná.
V oblasti ultrazvukovej terapie sa v Československu začalo neskôr. Na začiatku 50. rokov 20. storočia podstúpilo ultrazvukové ošetrenie len niekoľko nemocníc, ktoré mali domáce nástroje. Správy z verejnej literatúry sa prvýkrát objavili v roku 1957. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli použité rôzne typy domácich ultrazvukových terapeutických zariadení a ultrazvuková terapia bola popularizovaná vo veľkých nemocniciach po celej krajine.
Počas viac ako 40 rokov veľké nemocnice v celej krajine nazhromaždili značné množstvo informácií a bohatých klinických skúseností. Najmä ultrazvuková in vitro mechanická vlnová litotripsia a ultrazvuková chirurgia, ktorá sa objavila na začiatku osemdesiatych rokov, predstavuje významný prielom v histórii liečby zubného kameňa. Bol propagovaný a aplikovaný na medzinárodnej úrovni. Ultrazvuková neinvazívna chirurgia zameraná na vysokú intenzitu (HIFU - High-Intensity Focused Ultrasound) urobila z ultrazvukovej terapie dôležité miesto v súčasnej lekárskej technike. V 21. storočí bola HIFU ultrazvuková chirurgia považovaná za najnovšiu technológiu na liečbu rakoviny.
Ultrazvukový liečebný mechanizmus:Ultrazvuk ovplyvňuje biologické tkanivá prostredníctvom niekoľkých základných mechanizmov:
Mechanický účinok: Šírenie ultrazvuku v médiu je mechanický účinok spôsobený odrazom. Môže spôsobiť niekoľko reakcií v tele. Ultrazvukové vibrácie môžu viesť k pohybu látok v tkanivových bunkách. Vďaka jemnej masáži ultrazvuku, prietoku cytoplazmy, oscilácii buniek, rotácii a treniu, a tým aj účinku bunkovej masáže, známej aj ako "vnútorná masáž", je jedinečná ultrazvuková terapia. Charakteristiky môžu zmeniť permeabilitu bunkovej membrány, stimulovať proces disperzie semipermeabilnej membrány, podporovať metabolizmus, urýchliť cirkuláciu krvi a lymfy, zlepšiť ischémiu buniek a hypoxiu, zlepšiť výživu tkanív, zmeniť rýchlosť syntézy proteínov a zlepšiť regeneračnú funkciu. Dochádza k zmenám vo vnútornej štruktúre bunky, čo vedie k zmenám vo funkcii bunky, čo umožňuje natiahnutiu a zmäkčeniu tvrdého spojivového tkaniva. Mechanické pôsobenie ultrazvuku zmäkčuje tkanivo, zvyšuje penetráciu, zvyšuje metabolizmus, podporuje krvný obeh, stimuluje nervový systém a bunkové funkcie, a preto má jedinečný terapeutický význam pre ultrazvuk.
Ohrievanie: Ľudské tkanivo má relatívne veľkú absorpčnú schopnosť pre ultrazvukovú energiu. Preto, keď sa ultrazvukové vlny šíria v ľudských tkanivách, ich energia sa kontinuálne absorbuje tkanivami a mení sa na teplo, a v dôsledku toho sa zvyšuje teplota samotného tkaniva. Proces výroby tepla je proces premeny energie, pri ktorom sa mechanická energia v médiu premieňa na tepelnú energiu. To znamená endogénne teplo. Ultrazvukové otepľovanie môže zvýšiť krvný obeh, urýchliť metabolizmus, zlepšiť lokálnu výživu tkanív a zvýšiť aktivitu enzýmu. Všeobecne sú tepelné účinky ultrazvuku poznačené kosťou a spojivovým tkanivom s minimálnym obsahom tuku a krvi.
Fyzikálne a chemické účinky: Mechanické aj tepelné účinky ultrazvuku môžu spôsobiť niekoľko fyzikálno-chemických zmien. Prax ukázala, že niektoré fyzikálne a chemické účinky sú často sekundárnymi účinkami vyššie uvedených efektov. Medzi hlavné fyzikálne a chemické účinky patria:
- Disperzia: Ultrazvuk môže zlepšiť priepustnosť biofilmu. Po ošetrení ultrazvukom má bunková membrána silnú zmenu v priepustnosti iónov draslíka a vápnika. Tým sa zlepšuje difúzny proces biofilmu, podporuje sa výmena látok, urýchľuje metabolizmus a zlepšuje sa výživa tkanív.
- Tixotropia: Pod pôsobením ultrazvuku sa môže gél premeniť na solný stav. Zmäkčujúce účinky na svaly, šľachy a patologické zmeny spojené s deficitmi vody v tkanivách sú dôležité pri liečbe reumatoidných artritických lézií a degeneratívnych lézií kĺbov, šliach a väzov.
- Kavitácia: Vzniká kavitácia alebo sa udržiava stabilná jednosmerná vibrácia, alebo sekundárna expanzia spôsobuje kolaps. Tieto procesy vedú k zmenám bunkových funkcií a zvýšeniu intracelulárnych hladín vápnika. Aktivujú sa fibroblasty, zvyšuje sa syntéza proteínov, zvyšuje sa vaskulárna permeabilita, urýchľuje sa angiogenéza a zvyšuje sa napätie kolagénu.
- Polymerizácia a depolymerizácia: Polymerizácia molekúl vody je proces syntézy viacerých identických alebo podobných molekúl do jednej väčšej molekuly. Makromolekulárna depolymerizácia je proces premeny makromolekulových chemikálií na malé molekuly. Môže zvýšiť aktivitu hydrolázy a proenzýmu v kĺbe.
- Protizápalové, opravné bunky a molekuly: Pri pôsobení ultrazvuku sa môže hodnota PH tkaniva vyvinúť na alkalickú. Tým sa zmierňuje lokálna acidóza spojená so zápalom. Ultrazvuk môže ovplyvniť prietok krvi, vyvolať zápalové účinky, inhibovať a hrať protizápalovú úlohu. Presúva biele krvinky a podporuje angiogenézu, syntézu a dozrievanie kolagénu. Podporuje alebo zabraňuje procesu opravy a hojenia poranenia, čím sa dosiahne proces čistenia, aktivácie a opravy poškodeného bunkového tkaniva.
Rozvoj Ultrazvukovej Diagnostiky v Československu a na Slovensku
Zatiaľ čo svetové trendy v ultrazvukovej medicíne napredovali, Československo a neskôr Slovensko sa aktívne zapájali do tohto rozvoja, adaptovali nové technológie a prispievali vlastnými inováciami. Ako prvé diagnostické využitie ultrazvuku v Československu sa eviduje použitie priemyselného defektoskopu pri detekcii výpotku v perikarde, čo sa udialo v Plzni v roku 1967 (Hůla). Tento raný prípad poukazuje na vynaliezavosť a snahu lekárov prispôsobiť dostupné technológie pre medicínske účely.
Ďalším významným krokom v budovaní ultrazvukovej komunity bola konferencia „Ultrazvuk v biológii a medicíne“, ktorá sa konala v Brne v roku 1968 pod záštitou garanta I. Hrazdiru. Na tejto konferencii vznikla myšlienka založenia odbornej spoločnosti, ktorá by združovala odborníkov a podporovala rozvoj ultrazvuku v medicíne. Táto myšlienka sa stala skutočnosťou v júli 1974, keď v Brne vznikla Sekcia pre ultrazvuk v medicíne a biológii pri Československej biologickej spoločnosti pri ČSAV. Jej prvým predsedom bol I. Hrazdira a medzi členov patrili R. Kubák, L. Hradecký, E. Čech, J. Obraz, J. Preisová a I. Riečanský.
Na Slovensku sa prvé skúsenosti s M-mode vyšetrovaním srdca prezentovali v Bratislave v roku 1975 I. Riečanským a I. Šimom. Tieto skúsenosti neskôr publikovali v časopise Lekársky Obzor v roku 1978. K prvým priekopníkom ultrazvukovej diagnostiky (USG) na Slovensku patrili aj A. Kováč, M. Kubiš, P. Kleskeň, J. Bilický, P. Traubner a ďalší, ktorí sa aktívne podieľali na zavádzaní a popularizácii tejto metódy. Praktické skúsenosti publikovali A. Kováč, J. Murín, J. Hromec, J. Bielik, J. Antalík a V. Krišlo. V deväťdesiatych rokoch publikovali svoje skúsenosti E. Goncalvesová, M. Szántová, Š. Hrušovský a J. Beňačka.
Rozvoj USG na Slovensku bol sprevádzaný aj vydávaním odborných publikácií. V roku 1988 vyšla monografia Abdominálna ultrasonografia od A. Kováča, ktorá bola reedovaná v roku 1995. V roku 1999 bol vydaný na CD Atlas farebného mapovania toku (J. Beňačka) a v roku 2008 atlas Ultrasonografia (E. Tvrdík, J. Beňačka). Tieto diela výrazne prispeli k vzdelávaniu a šíreniu poznatkov v oblasti ultrazvukovej diagnostiky medzi slovenskými lekármi.
Vznik a Činnosť Slovenskej Spoločnosti pre Ultrazvuk v Medicíne (SSUM)
Po zániku UZ sekcie ČSAV, ktorý nastal rozdelením ČSFR, vznikla v roku 1994 Slovenská spoločnosť pre ultrazvuk v medicíne (SSUM). Prvé tri roky fungovala ako súčasť Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS), a jej prvým predsedom bol J. Beňačka. Prípravný výbor pre novú spoločnosť vypracoval stanovy, programovú náplň a princípy financovania, a SSUM sa stala riadnou odbornou spoločnosťou SLS po schválení na sneme SLS na jeseň 1994, pričom v tom čase mala 400 členov.
SSUM sa stala kľúčovou organizáciou pre ďalší rozvoj ultrazvukovej diagnostiky na Slovensku. Je organizátorom kongresov a mnohých akcií s postgraduálnym zameraním. Od roku 1995 organizovala SSUM každé dva roky viacdňový odborný kongres „Slovenská sonografia“ - vždy v Piešťanoch. Jeho obsahom boli samostatné odborné bloky prednášok a do roku 2015 aj tzv. refresh-kurzy, čo boli monotématicky zamerané prednášky v trvaní 4 vyučovacích hodín, určené k dopĺňaniu vzdelania v aktuálnych témach. V programe každého ročníku kongresu prednášali aj viacerí zahraniční hostia ako pozvaní prednášajúci, čo potvrdzuje medzinárodnú úroveň podujatí. Medzi prednášajúcimi boli kolegovia z Talianska, Švajčiarska, Nemecka, Dánska, Rakúska, Maďarska, Chorvátska, Rumunska, Poľska, Macedónska, Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Azerbajdžanu, Česka, Pakistanu, Južnej Kórey a USA.
Od tretej konferencie v roku 1999 bola na úvod zaraďovaná slávnostná Kováčova prednáška na pamiatku predčasne zosnulého priekopníka ultrasonografie na Slovensku profesora Kováča z Bratislavy. K jej predneseniu boli doteraz pozývaní významní predstavitelia sonografie zo zahraničia, napríklad prof. I. Hrazdira z Brna (1999), prof. G. Harmat z Budapešti (2001), prof. W. Jakubowski z Varšavy (2003), doc. J. Tůma z Zürichu (2005), prof. I. Sporea z Temešváru (2007), prof. E. Bartels z Mníchova a prof. S. Gilani z Lahore (Pakistan, 2009), prof. G. Mathis z Rankweilu (Rakúsko, 2011), doc. F. Záťura z Olomouca (2013), doc. J. Beňačka (2015), prof. Š. Hrušovský a Dr. P. Na šiestu Slovenskú sonografiu v dňoch 13.-15. októbra 2005 sa zaregistrovalo takmer 300 účastníkov, prevažne slovenských kolegov zo všetkých oblastí ultrasonografie. Počas prvého dňa sa konali refresh kurzy na témy ako Duplexné dopplerovské vyšetrenie pečene, Vyšetrovanie artérií dolných končatín, Diferenciálna diagnostika ochorení brucha u detí, Muskuloskeletálna ultrasonografia, Základy mammosonografie a Ochorenia gastrointestinálneho traktu v ultrazvukovom obraze. Druhý deň konferencie bol zahájený paralelným jednaním v dvoch sekciách, zameraných na abdomen, povrchové orgány a technické novinky vrátane elastografie a 3D skríningu prsníkov. Diskusia o novom katalógu výkonov a vzťahu k zdravotným poisťovniam tiež prebehla. Tretí deň bol venovaný ultrazvukovému vyšetrovaniu v pôrodníctve a gynekológii, venóznemu systému, urologickej problematike a sonomammografii, pričom pozornosť vzbudil referát P. Kleskeňa o bezpečnosti ultrazvukových vyšetrení v tehotenstve.
Víkendové dvojdňové postgraduálne kurzy sa konajú od roku 2002, v každom roku od 3 do 6 kurzov, každý s približne 15 - 25 účastníkmi. Témy kurzov boli rozsiahle a zahŕňali: USG v gynekológii a pôrodníctve, Duplexná sonografia ciev končatín a krku, USG pečene a žlčových ciest, ECHOKG chlopňových chýb, Pediatrická sonografia, USG uropoetického traktu, Pankreas, GIT a akútne brucho, Mammosonografia, Kontrastná sonografia pečene, Muskuloskeletálna sonografia, USG krku, ECHOKG - funkcia LK, USG pľúc a hrudníka, USG krku a štítnej žľazy, USG pre otorinolaryngológov.
Od roku 1996 je SSUM riadnym členom EFSUMB (European Federation of Societies for Ultrasound in Medicine and Biology), čo svedčí o jej medzinárodnom uznaní. V roku 2012 bola SSUM organizátorom svetového kongresu ISMUS (International Society for Musculoskeletal Ultrasound), ktorý sa predtým konal okrem iného aj vo Francúzsku, Nemecku, Japonsku, Španielsku, Veľkej Británii, Turecku, Macedónsku, Poľsku, Rumunsku a v Českej republike. Medzi účastníkmi bol aj čestný predseda ISMUS prof. R.
Pri príležitosti 40. výročia využívania ultrazvukovej diagnostiky v klinickej praxi na Slovensku iniciovala Slovenská spoločnosť pre ultrazvuk v medicíne (SSUM) odhalenie pamätnej tabule Ch. A. Dopplerovi na Belházyovskom dome v Banskej Štiavnici v roku 2015. Slávnostného odhalenia sa zúčastnila aj primátorka Banskej Štiavnice N. Babjaková a súčasťou bola aj odborná workshop. Program workshopu pripravili lekári reprezentujúci viaceré odborné spoločnosti, ako aj historici zo SAV a Štátneho archívu v Banskej Štiavnici, ako aj reprezentanti prírodných vied. Zúčastnili sa ho aj prof. I. Hrazdira z Brna, nestor ultrazvukovej diagnostiky v Čechách, a prof. H. Partsch z Viedne, jeden z prvých európskych klinikov využívajúcich dopplerovský princíp v praxi. O tejto kultúrno-odbornej udalosti informovali aj viaceré celoslovenské médiá.
Ďalšou oblasťou činnosti SSUM je príprava vlastných predpisov a odporúčaní, ako aj spolupráca s inými organizáciami a inštitúciami, ako sú Ministerstvo zdravotníctva (MZ), Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU), Slovenská lekárska spoločnosť (SLS) a Slovenská lekárska komora (SLK), pri tvorbe legislatívy.
Medici sa učia pracovať s ultrazvukom vďaka simulátoru - V OBRAZE s UK
Fyzikálne Základy Ultrazvuku a Jeho Rozdelenie
Na hlbšie pochopenie ultrazvuku je nevyhnutné preskúmať jeho fyzikálne základy. Ultrazvukové vlny, ktoré sú mechanické vibrácie, sa prenášajú v materiáli podľa zákona energetickej nesmrteľnosti. Zvuková vlna sa prenáša v látke, alebo ak sa látka zavádza do inej látky, jej energia je nevyhnutne oslabená účinkami zoslabenia, odrazu a lomu svetla. Avšak v časti, kde je hustota materiálu veľká, sa zvyšuje akustický tlak, ale impedancia sa tiež mení. Veľká energia sa stále znižuje a naopak, objem sa zvyšuje vo voľnej časti.
Ultrazvukové vlny možno rozdeliť podľa smeru šírenia vlny na:
- Pozdĺžne vlny: Častice kmitajú v smere šírenia vlny. Sú typické pre šírenie v kvapalinách a plynoch.
- Priečne vlny: Častice kmitajú kolmo na smer šírenia vlny. Tieto vlny sa šíria hlavne v pevných látkach.
- Povrchové vlny: Šíria sa po povrchu materiálu a ich energia klesá s hĺbkou.
- Modré vlny: Špecifický typ vĺn, často spojený s šírením vlnenia v komplexných štruktúrach.
V medicínskom zobrazovaní sa primárne využívajú pozdĺžne vlny, ktoré prechádzajú mäkkými tkanivami ľudského tela. Rozdielne akustické impedancie rôznych tkanív (ako sú koža, svaly, orgány, kosť) spôsobujú odraz ultrazvukových vĺn na ich rozhraniach. Tieto odrazené vlny sú následne detekované ultrazvukovou sondou a spracované počítačom na vytvorenie dvojrozmerného alebo trojrozmerného obrazu.
Okrem medicíny sa ultrazvuk využíva aj pre detekciu radaru a čistenie jemnejších predmetov, ako sú hodiny. Využíva sa aj na rozdrvenie žlčových kameňov u pacientov a na testovanie pevnosti spájkovaných spojov pre odporové zváranie, čo podčiarkuje jeho univerzálnosť a dôležitosť v rôznych priemyselných a technických aplikáciách.
Vývoj ultrazvuku v medicíne je neustálym procesom inovácií a objavov, ktorý naďalej posúva hranice diagnostiky a liečby, prinášajúc prospech miliónom ľudí. Bol to proces, v ktorom každý jeden rok, vrátane roku 1958, zohrával svoju nezastupiteľnú úlohu v spletitej histórii vedeckého pokroku.
tags: #kto #zaviedol #ultrazvuk #v #medicine #v