Ladislav Ballek bol výraznou osobnosťou slovenského kultúrneho, spoločenského a politického života. Jeho životná dráha, ktorá sa začala v prostredí južného Slovenska, sa klenula cez redaktorskú prax, literárnu tvorbu, pedagogické pôsobenie až po vrcholné diplomatické zastupovanie Slovenskej republiky v zahraničí. Vo veku 73 rokov zomrel bývalý politik, slovenský veľvyslanec v Českej republike v rokoch 2001 až 2008, spisovateľ a pedagóg Ladislav Ballek.
Korene a formovanie osobnosti
Ladislav Ballek sa narodil 2. apríla 1941 v obci Terany ležiacej v okrese Krupina v rodine colníka. Bol druhým synom finančného a colného úradníka Jozefa Balleka a Jolany Ballekovej. Jeho otec pochádzal z Oravy, matka zo Spiša, ale budúci spisovateľ prežil detstvo a mladosť v Dudinciach a Šahách, na juhu Slovenska. Tieto lokality sa neskôr stali základným kameňom jeho literárneho sveta. V roku 1947 začal navštevovať základnú školu v Šahách a v roku 1955 tu začal študovať na Jedenásťročnej strednej škole. V roku 1957 sa musel vyrovnať so stratou otca, ktorý zomrel vo veku 47 rokov.
Po maturite roku 1959 študoval slovenčinu, dejepis a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Vysokoškolské štúdium zavŕšil roku 1963. Po absolvovaní základnej vojenskej služby (1963-1965), ktorú ukončil v hodnosti nadporučíka, bol rok učiteľom na základnej škole v Habovke.
Profesijná dráha a verejné pôsobenie
V roku 1966 vymenil učiteľské miesto za redaktorské v Československom rozhlase v Banskej Bystrici, kde pripravoval reláciu Rádio mladých poslucháčov a zakladal Rádiovíkend. V roku 1968 prešiel pracovať do redakcie kultúrnej rubriky krajského denníka Smer. Od roku 1972 pracoval ako redaktor pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, kam sa neskôr aj presťahoval a trvalo usadil.
Jeho kariéra v kultúrnych inštitúciách bola úspešná. V roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR, v roku 1980 námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu a v roku 1984 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, kde pôsobil až do jeho zániku koncom roka 1989.
Po novembrových udalostiach v roku 1989 vstúpil do politiky. V rokoch 1992 - 1994 bol poslancom Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. Vo februári 1998 neúspešne kandidoval za SDĽ na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Neskôr sa venoval vysokoškolskej pedagogickej činnosti na Pedagogickej fakulte v Nitre a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ako aj na Vysokej škole múzických umení. Jeho kariéra vyvrcholila v diplomatických službách, keď v rokoch 2001 až 2008 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike, kde ho v apríli 2008 vystriedal Peter Brňo.
Literárny svet Palánku
Centrom Ballekovho literárneho sveta bol fiktívny Palánk, mesto na juhu Slovenska. Reálne to boli Šahy, kde spisovateľ vyrastal. Kritikmi aj čitateľmi oceňované prózy Ladislava Balleka sa stali aj filmovými predlohami. Knižne debutoval novelou Útek na zelenú lúku (1967), v ktorej zobrazil hľadanie východísk mladého človeka zo zložitých vzťahov medzi ľuďmi a mravný konflikt. Ballekov debut ocenili Cenou Ivana Kraska (1967) a Cenou vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1967).
Vydaním knihy Južná pošta (1974) sa začalo druhé tvorivé obdobie Ladislava Balleka, charakteristické autorovým ukotvením v krajine jeho detstva a mladosti v prostredí malého pohraničného mesta obývaného viacerými národnosťami. Román Južná pošta má originálnu kompozíciu voľne nadväzujúcich próz, ktorých zjednocujúcim činiteľom je postava hlavného hrdinu, postupne dospievajúceho chlapca.
Fiktívne mestečko Palánk sa stalo centrom aj ďalších dvoch Ballekových románov: Pomocník s podtitulom Kniha o Palánku (1977) a Agáty s podtitulom Druhá kniha o Palánku (1981). V Pomocníkovi dominuje vzťah dvoch mužov, majstra mäsiara a jeho pomocníka, a román je zároveň široko koncipovanou freskou spoločenskej atmosféry malomestského prostredia na hranici dvoch štátov v povojnových rokoch. Obraz tohto prostredia ešte viac rozšíril v rozsiahlom románe Agáty, ktorý odhaľuje typickosť zmýšľania a nazerania postáv na spoločenské udalosti.
Tvorivé presahy a reflexia spoločnosti
Okrem palánkovskej trilógie spracoval Ballek aj iné prostredia a témy. Do česko-nemeckého pohraničného prostredia zasadil príbeh románu Lesné divadlo (1987), v ktorom nastolil mravné otázky mužskej cti, zodpovednosti i schopnosti znášať dôsledky svojho konania. Zložité obdobie normalizácie zobrazil v spoločenskokritickom románe Čudný spáč (1990) s akcentom na generačné vzťahy medzi otcami a synmi. Osud troch bratov, stretávajúcich sa s odstupom času v krajine južného Slovenska, je témou poslednej Ballekovej prozaickej knihy Trinásty mesiac (1995).
Laco Novomeský: básnik a politik v skúškach 20. storočia
Za svoju prácu a celoživotný prínos bol Ladislav Ballek ocenený. V roku 2003 prezident SR Rudolf Schuster udelil Ladislavovi Ballekovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž 2. triedy. Ladislav Ballek bol ženatý, manželka Anna je sudkyňou Krajského súdu v Bratislave. V čase svojho úmrtia bol čestným predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského, členom klubu Nezávislých spisovateľov a PEN klubu. Ladislav Ballek zomrel 15. apríla.
tags: #ladislav #ballek #narodenie