Lomnický štít, s nadmorskou výškou 2634 metrov, je druhým najvyšším vrcholom Vysokých Tatier a jedným z ich najikonickejších symbolov. Už od dávnych čias púta pozornosť svojou majestátnosťou a v minulosti bol dokonca miestnymi obyvateľmi pokladaný za najvyšší štít Tatier, ba dokonca za najvyšší na svete. Pre svoj jedinečný vzhľad, pripomínajúci deda s dlhým nosom a dlhou bradou, ho rodina Fabryová z Kežmarku v roku 1770, kedy ešte neexistovala Tatranská Lomnica, nazvala „DEDO“. Dobyť Deda bývalo najsmelšou vidinou mládencov z okolia, ktorí o ňom hovorili ako o nedobytnom. Dnes je Lomnický štít prístupný širokej verejnosti, pričom ponúka nezabudnuteľné zážitky, od panoramatických výhľadov cez vedecké objavy až po adrenalínové horolezecké výstupy. Je to miesto, kde sa spája krása prírody s ľudskou vynaliezavosťou a vedou.
Historické Ozveny a Prvé Dobývania Vrcholu
História dobývania Lomnického štítu je plná nejasností a legend. O tom, kto ho zdolal ako prvý, sú rôzne informácie. Podľa niektorých zdrojov to bol kežmarský učiteľ Dávid Fröhlich v roku 1615, ktorý svoj výstup opísal v diele Medulla geographiae practicae (Príručka praktického zemepisu). Či išlo naozaj o Lomnický štít, nie je jasné, a niektorí historici sa prikláňajú skôr k tomu, že to bol Kežmarský štít. Prvý, jasne dokladovateľný výstup zrealizoval Jakub Fábry z Medených lávok okolo rokov 1760-1790. Presnú nadmorskú výšku určil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson pomocou barometrického merania s obdivuhodnou presnosťou. Zimné výstupy sú známe od roku 1891.
Lomnický štít bol tiež súčasťou rozsiahlych pozemkov, ktoré uhorský kráľ Ondrej II. daroval prvým známym predkom veľkolomnických Berzeviczyovcov podľa donačnej listiny z roku 1209. Štylizovaná podoba skalného vrcholu s kamzíkom na hrebeni sa stala aj ústredným motívom ich šľachtického erbu. Kežmarskí študenti chodili už od začiatku 17. storočia na Kežmarský štít. Lomnický štít ešte ostával nedotknutý.
Technický Div Tatier: Lanovka na Lomnický štít
Prelomom v sprístupnení Lomnického štítu sa stalo rozhodnutie sprístupniť Skalnatú dolinu a Lomnický štít pomocou visutej lanovej dráhy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Už predtým sa uvažovalo o výstavbe podobného zariadenia aj na iné vrcholy, ako napríklad Gerlachovský štít alebo Slavkovský štít, kde už bol aj hotový a schválený projekt na výstavbu pozemnej lanovej dráhy. Avšak lobby majiteľov Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici rozhodla, že lanovka bude stáť tam, kde stojí aj dnes. S výstavbou sa začalo v roku 1936 a prvý úsek Tatranská Lomnica - Skalnaté pleso bol uvedený do prevádzky koncom roku 1937. Druhý úsek Skalnaté pleso - Lomnický štít bol dokončený v roku 1941 a slávnostne otvorený.
Visutá lanovka na Lomnický štít je fascinujúcim dielom ľudskej vytrvalosti a technickej zručnosti. Predstavte si, ako materiál na výstavbu tejto lanovky nosili na chrbtoch až na vrchol ľudia z okolitých obcí. Materiál na výstavbu lanovky bol na Skalnaté pleso dovezený koňmi, zatiaľ čo na Lomnický štít ho vyviezli ľudia, ktorí na vrchol vyviezli takmer 300 ton materiálu do výšky 2634 metrov. Lanovku stavalo približne 70 ľudí z Lendaku, Spišskej Belej a Kežmarku. Jedno montážne lano nieslo vo svojich rukách na štít 36 nosičov. Budovy lanoviek boli vytesané z kameňa použitého z neďalekého kameňolomu. Táto lanovka, postavená na popud riaditeľa Štátnych kúpeľov Tatranská Lomnica Juraja Orságha, bola realizovaná už v roku 1936.
Cesta na Vrchol Lanovkou
Dnes sa vyberte s rodinou na nezabudnuteľný výlet na Lomnický štít najpohodlnejším a najrýchlejším spôsobom - lanovou dráhou. Tá pozostáva z dvoch nezávislých úsekov. Z údolia v Tatranskej Lomnici vás 6-miestna oranžová sedačková lanovka alebo 4-miestna kabínková lanovka dopraví na medzistanicu Štart. Táto medzistanica v minulosti slúžila aj ako štartovacia stanica pre sánkarskú a bobovú dráhu ku Grandhotelu Praha. Odtiaľ vás moderná 15-miestna gondola pohodlne vyvezie na Skalnaté pleso, kde sa nachádza vrcholová stanica a prestupná stanica na Lomnický štít. Skalnaté pleso, obklopené majestátnymi štítmi, je skvelým miestom na krátku prestávku a občerstvenie.
Z tohto bodu vás čaká jedinečný zážitok - jazda unikátnou 14-miestnou visutou červenou lanovkou, ktorá prekonáva 855-metrové prevýšenie za 8,5 minúty. Na tomto druhom úseku premáva jedna kabína s kapacitou 15 osôb kyvadlovým spôsobom. Doba jazdy je 8 minút, doba pobytu na vrchole je 35 minút. Lístok sa kupuje na konkrétny čas a je obojsmerný. Najmä v hlavnej turistickej sezóne sa môže stať, že lístky sú už ráno vypredané na celý deň, preto sa odporúča rezervovať si lístok online a s dostatočným predstihom, vďaka čomu sa nebudete musieť báť, že na vás miesto v kabíne lanovky nevyjde. Cena lístka závisí od nástupnej stanice; z Tatranskej Lomnice stojí lanovka 89 €, z Skalnatého plesa je cena lístka 59 €. Lístky si môžete zakúpiť online alebo na mieste. Prevádzka je celoročná, s dlhšími výlukami kvôli údržbe na jar a na jeseň (zvyčajne máj-jún a november-december). Obmedzujúcim faktorom prevádzky je aj počasie - hlavne rýchlosť vetra (max. 20 m/s) a teplota (-20 °C).
Život a Veda na Vrchole
Po príchode na vrchol Lomnického štítu si môžete vychutnať úchvatný panoramatický výhľad na celé Tatry a okolitú krajinu. Na vrchole sa nachádza malá kaviareň s terasou, prebudovaná v roku 2006 na kaviareň Dedo, ktorá ponúka nielen vynikajúcu kávu, ale aj atmosféru, ktorá vás pohltí. Okrem turistického a technického zázemia bola vo vrcholovej budove umiestnená hneď od začiatku aj meteorologická pozorovacia stanica, v tom čase patriaca vojakom (bolo to v období 2. svetovej vojny). Koncom 50-tych rokov sa k pôvodnej budove pribudovala prístavba patriaca vedeckým pracoviskám Slovenskej akadémie vied. Prístavbu je možné aj dnes jasne rozoznať - vitríny umiestnené v bufete boli pôvodne okná na terasu. Posledné kozmetické úpravy boli vykonané pri rekonštrukcii lanovej dráhy koncom 80-tych rokov.
Dnes sú vo vrcholovej budove umiestnené štyri pracoviská:
- Tatranské lanové dráhy (TLD): Zabezpečujú komerčnú prevádzku, vrátane samotného vývozu a zvozu turistov, prevádzky malého bufetu a celého technického zázemia (elektrina, kúrenie a pod.). V nepretržitej službe (aj v noci) sú vždy dvaja pracovníci. Pôvodný majiteľ, Železnice Slovenskej republiky, TLD najprv prenajal a začiatkom roka 2006 definitívne predal spoločnosti J&T (spolu s ďalšími zariadeniami vo Vysokých Tatrách).
- Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ): Na vrchole budovy je umiestnená pozorovacia stanica spolu s technickými zariadeniami. V službe je vždy jeden meteorológ, ktorého úlohou je zabezpečovať nepretržitú prevádzku meracích prístrojov, ale aj vykonávať pozorovania, ktoré sa nedajú uskutočňovať prístrojovo (napr. dohľadnosť, typ oblakov a pod.). Správy sa každú celú hodinu posielajú do centra v Bratislave, kde sa potom z údajov aj z ďalších pozorovacích staníc na Slovensku vydávajú predpovede.
- Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice, Oddelenie kozmickej fyziky: Prevádzkuje tzv. neutrónový monitor. Úlohou monitora je detekovať a zaznamenávať neutróny vznikajúce interakciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách zemskej atmosféry. Samotný detektor je umiestnený na streche budovy v plechovom domčeku a je tvorený ôsmimi trubicami (pre zväčšenie plochy), ktoré sú umiestnené v olovenom obale. Každú minútu sa zaznamenáva počet dopadnutých častíc. Namerané dáta sú dostupné v reálnom čase. Neutrónový monitor je súčasťou celosvetovej siete podobných zariadení.
- Astronomický ústav SAV Stará Lesná, Oddelenie fyziky Slnka: V okrúhlej kupole na streche budovy je umiestnený tzv. koronograf. Pomocou neho sa pozoruje slnečná koróna - teda atmosféra Slnka. Je podobný klasickému hvezdárskemu ďalekohľadu, avšak pred objektívom má umiestnený disk, ktorý zatieňuje svetlo fotosféry a tým umožňuje pozorovania koróny, normálne viditeľnej len počas zatmenia Slnka. Pozorovania sa uskutočňujú za bezoblačného počasia a samozrejme cez deň. „Hvezdárske“ ďalekohľady pre nočné pozorovania sú umiestnené v observatóriu na Skalnatom plese a v Starej Lesnej. Fyzikálno-astronomické observatórium SAV je na štíte od roku 1962.
Lomnický štít je najvyššie položeným, službukonajúcimi pracovníkmi obývaným miestom na Slovensku. Od roku 1957 bol niekoľko rokov na Lomnickom štíte aj poštový úrad. Listové zásielky s jeho podacou pečiatkou majú dnes značnú zberateľskú hodnotu.
Observatory Lomnicky Stit/Observatorium Lomnicky Stit Slovensko Leto 2017 GoPro5 4K(255)
Cesty na Vrchol: Pre Každého Niečo Iné
Výstup na Lomnický štít sa teší mimoriadnej obľube. Na jeho vrchol vedie niekoľko výstupových trás rôznych obtiažností. Okrem pohodlného vývozu lanovkou je pre nadšených turistov a horolezcov k dispozícii aj peší výstup, avšak tu treba upozorniť, že na vrchol nevedie značený turistický chodník, a preto jediná možnosť je objednať si služby horského vodcu. Výnimku samozrejme tvoria registrovaní horolezci. Neodporúča sa púšťať sa na vlastnú päsť, pretože cesta je náročná na orientáciu, najmä za horšieho počasia, nehovoriac o porušení návštevného poriadku, kde pokuty sú bežné.
Klasické Turistické Trasy s Vodcom
Klasický výstup z Lomnického sedla: Najjednoduchší výstup je vhodný aj pre začiatočníkov a adeptov na výstup na Gerlachovský štít. Začína vývozom lanovkou z Tatranskej Lomnice cez Štart a Skalnaté Pleso do Lomnického sedla. Zo sedla pokračuje chodníkom s výhľadmi napravo na Kežmarský štít a naľavo na celú Malú Studenú dolinu. Asi po 20 minútach chôdze suťovým chodníkom sa prichádza na miesto, kde si oblečieme horolezecké sedačky, prilby a naviažeme sa na lano. Ďalej pokračujeme lezením po hrane smerujúcej k Birkenmajerovej ceste ľahkým lezením do obtiažnosti II UIAA medzinárodnej horolezeckej stupnice. Po ďalších asi 20 minútach doliezame k miestu, kde ubieha doprava zaisťovacia reťaz. Touto reťazou traverzujeme doprava a ďalej nenáročným chodníkom až pod samotnú stienku „Emericiho náreku“ zaistenú reťazami a fixnými istiacimi prvkami na priebežné lano. Lezieme hore platňou, pričom využívame oceľové stupačky a kramle spolu s pevným istením. Obtiažnosť stúpne na II+ až III UIAA stupnice. V strmej časti lezieme s použitím fixnej reťaze. Nad Emericiho nárekom sa terén na krátko zjednoduší a pokračujeme ľahkým lezením a traverzami ďalej. Na dohľad už máme observatórium a zároveň stanicu lanovky na vrchole Lomnického štítu. V hornej časti nás čaká krátky traverz vpravo po reťazi a následne strmší výšvih s použitím reťaze. Nad výšvihom traverzujeme doľava na pilier, ktorým doliezame až k zábradliu terasy na vrchole Lomnického štítu. Tento výstup trvá asi 2 hodiny a má prevýšenie 450 m.
Jordánova cesta z Malej Studenej doliny (od Téryho chaty): Táto cesta je o niečo náročnejšia, avšak pre skúseného turistu zvládnuteľná. Z chaty prekročíme potok vytekajúci z plesa a pokračujeme nenápadným chodníkom k masívu Pyšného štítu. Traverzujeme popod masív doprava pod Bachledov žľab vedúci do Bachledovej štrbiny. Pod žľabom si obliekame horolezeckú sedačku, prilbu a naviažeme sa na lano. Pokračujeme nenáročným lezením v ľavej časti žľabu v obtiažnosti II UIAA stupnice. V strednej časti žľabu sa nachádza oceľová kramľa vo výšvihu a slúži ako orientačný bod. Ďalej nad kramľou lezieme do miesta traverzu doprava do Jordánoveho žľabu a ním ďalej do Jordánovej štrbiny v hrebeni. Tam sa terén výrazne mení. Výstup pokračuje obliezaním a traverzom Poslednej veže zo severnej strany ako aj Lomnickej vežičky do Sedla pod Lomnickým štítom. V týchto traverzoch sa nachádzajú staré reťaze a niekde aj oceľové stupačky. Zo Sedla pod Lomnickým štítom vedú ďalej reťaze strmým terénom až na pilier pod samotným vrcholom Lomnického štítu. Od konca reťazí pokračuje nenáročný terén pilierom na terasu na vrchole Lomnického štítu. Výstup trvá približne 3 hodiny z chaty a má prevýšenie 650 m. Pokiaľ sa na chatu vystúpi deň vopred a prenocuje, je to pohodlnejšie. Alebo sa nastúpi v deň výstupu skoro ráno z Hrebienka prípadne Starého Smokovca.
Výstup Tatarkovou cestou: Tatarkova cesta nie je ferrata v pravom zmysle slova, je zaistená reťazami, ktoré nie sú vhodné na zaistenie ferratovými setmi. Táto trasa sa zároveň využíva ako nástup na horolezecké výstupy v západnej stene Lomnického štítu. Výstup začína vývozom lanovkou do Lomnického sedla. Ďalej stúpame chodníkom po pilieri k miestu, kde sú viditeľní skalní mužíci v ľavej časti hrany západnej steny Lomnického štítu. Traverzujeme až na hranu západnej steny v mieste, kde začínajú reťaze. Nájsť toto miesto je orientačne náročnejšie hlavne v zlej viditeľnosti. Oblečieme si horolezecké sedačky, prilby a naviažeme sa na lano. Začíname exponovaným a isteným zostupom po reťaziach v západnej stene až dolu do Téryho kuloára. Po zostupe stúpame hore Téryho kuloárom, suťovým strmým chodníkom a lezením do Sedielka pod Lomnickým štítom. Zo sedielka vedú reťaze záverom Jordánovej cesty. Lezieme s použitím reťazí a stupačiek. Niektoré úseky sú pomerne strmé a vyžadujú doistenie lanom a istením v štande. Na konci reťazí pokračujeme po záverečnom ľahkom pilieri s výhľadom na vrchol Lomnického štítu, terasu a observatórium. Doliezame k zábradliu a nasleduje oddych na terase s výhľadmi. Výstup trvá asi 2,5 hodiny na vrchol a prevýšenie je 600 m.
Výstup Birkenmajerovou hranou: Začína rovnako ako výstup klasickou trasou alebo Gipsyho ferratou lanovkou do Lomnického sedla a ďalej chodníkom do miesta, kde sa naväzujeme na lano. Začíname liezť hranou piliera v spádnici vrcholu obtiažnosťou asi II UIAA stupnice. Preliezame niekoľko skalných stupňov a výšvihov na pilieri. V mieste traverzu reťazou doprava pokračujeme stále rovno hore po pilieri. Pilier postupne začína byť strmší a obtiažnosť lezenia stúpa na III UIAA stupnice. Na viacerých miestach sú na pilieri osadené nity na istenie počas výstupu. Lezenie prebieha štýlom štand-štand. V hornej časti hrany piliera sa nachádza najkrajšie miesto výstupu. Je to exponovaná platňa obtiažnosti IV s krásnym lezením. Po nej nasleduje už len krátky dolez na vrchol Lomnického štítu k zábradliu terasy. Celý výstup trvá 1,5 až 2 hodiny s prevýšením 450 m.
Horolezecké Výzvy
Čo sa týka horolezeckých ciest, tých je nespočetné množstvo, od jednoduchších až po tie naozaj ťažké.Zostup z vrchola Lomnického štítu vedie klasickou trasou tzv. normálkou, v opačnom smere ako výstup touto trasou. Zostup trvá asi 1,5 hodiny späť do Lomnického sedla.
Nižšie je prehľad niektorých významných horolezeckých ciest:
Cesta Komarnických (III) a variant V, M4, 6 hod.
- Autor: Gy. a R. Komarnicki, 28. 6. 1910.
- 2. výstup: R. Geisler, H. Kamptz, 4. 8.
- Popis Puškáš: Ľavou polovicou k Matirkovmu návratu, cesta bratov Komarnickich. Z Lievikového kotla po širokých trávnatých pásoch zľava doprava nad spodný prah hlavnej rokliny. Ďalej s obídením rokliny vpravo, cez ňu šikmo doprava a po jej pravej strane hore, strmé stienky, oddelené lávkami. Hneď spočiatku ťažko, traverz po trávnatej lávke doprava. Potom cez stupeň, hore ťažko, cez trávnatú plošinku. Nad ňou je nízka stienka so zlým výstupom na trávu, ťažko, živý rebrík. Ďalej doprava hore, potom doľava cez blok na trávnatý pás. Po ňom niekoľko metrov doľava, ďalej hore do výklenku za skaliskom odštiepeným od steny. Zo skaliska sa presunieme na stenu, potom hore na trávniček. Teraz zárezom a cez niekoľko stupňov, potom ďalším krátkym zárezom ešte kúsok hore. Nad sebou vidíme svetlú, červenkastú škvrnu v stene jednej vežičky a nakoniec po trávnatej lávke doľava dolu na plošinu tesne nad zárezom rokliny. Nad nami rozdvojuje roklinu nápadná veža. Vpravo od vody 20 metrov po hladkých skalách hore, potom traverz doľava cez vodu a na protiľahlých červených skalách, nakoniec po rebre na d'alšiu plošinu v rokline tesne pod spomenutou vežou. Pravou vetvou na strmo doprava vedúcu lávku, ktorá na konci prechádza v trhlinu. Trhlinou kúsok hore, potom trávnatou lávkou doľava smerom k rokline. Nato šikmo doprava hore pod 2,5 metrovú hladkú stienku. Touto alebo priamo, živý rebrík, alebo vľavo okolo nej, pod stienkou vľavo do rokliny, potom po vodou ohladených skalách šikmo doprava hore. Hladké skaly nás dovedú hore do snehového kotla. Nad ním čnie už spomínaná veľká veža. Na rebro vpravo od veže, potom znova doprava po trávnatej lávke, ktorá sa na konci láme. Niekoľko metrov pred koncom doľava a hore na trávnik. Nad ním sa pnie 2 metre vypuklá stienka. Cez stienku a po trávnatej lávke kúsok doprava, do krátkeho, ťažkého zárezu. Zárezom hore. Potom doľava, a tak celkom blízko k žľabu medzi spomenutou vežou vľavo a rebrom, po ktorom sme už išli vpravo. Žľab ústi hore do štrbiny v chrbte, ktorý sa tiahne zhora a ktorého najnižším stupňom je naša veža. Po trávnatých lávkach vpravo od žľabu, až k záseku v chrbte, asi 10 metrov vpravo nad štrbinou. Preklenutý je veľkým balvanom, pod ktorým sa pretiahneme na druhú stranu. Tu opúšťame východnú stenu. Chrbát sa rozširuje a ľahko nás dovedie na normálnu cestu, kúsok pod Matirkov návrat.
- Prachový variant - V, M4. Názov variantu, ako spomienka na desivé podmienky absolútne nedržiaceho nového snehu v stene.
- 2. 3.-5. Tou asi 100 metrov a potom priamo medzi skalami a ľahkými platňami (II) do miest, kde Cesta Komarnických obchádza zľava skalný prah v závere JV steny.
Motykova cesta:
- 3. 4. S. Motyka, J. Sawicki 13. 7.
- 1. zima: J. Psotka, Z. Zibrín 18.-19. 3.
- 2. zima: A. Mrkos s priateľkou 2. 4.
- Typický zimný výstup na snehu a ľade. skalných úsekov. W. Birkenmajer, K.
- Popis Motykovej cesty: Nástup buď ako cesta Komarnických, alebo vyššie spomínané varianty po druhý prah, kde cesta Komarnických odbočuje doľava. Odtiaľ po svetlých platniach v pravej časti hlavnej rokliny prerušenej mierne previsnutými komínikmi. Z komplexu plošín zasypaných kamením mierne doľava. Sprava od nás ostáva krátka roklinka smerom na hranu rebra za štíhlou vežičkou. Nepravidelným bielym žľabom trochu doľava na trávnatú plošinu. Z nej po trávnatom páse šikmo doprava a ďalej priamo hore skalnatými stupňami pod previsnuté mokré platne. Obchádzame ich nepravidelným žľabom vľavo v smere kupolovitej vežičky. Nejdeme až k nej, ale priamo hore výrazným dole previsnutým komínom 6 metrov. Vyššie v ňom cez 15 m. vlhkú platňu, potom na ľavé rebro komína, cez prehnutú platňu doprava na trávu nad komínom, nad bielymi platňami. Z vhĺbenia výraznou roklinou pod lanovkou na vrchol.
Lásková, Sláma:
- 5. O. Lásková, J. Sláma 8. 1.
- 1. zima: M. Matras, J. Sláma 29.-30. 3.
- Výstup exponovaný, veľmi pekný. Výstup vedie v zásade po nepravidelnom pilieri s dvoma výraznými vežami. Tento pilier ohraničuje zľava depresia (vedie ňou Motykova cesta) a sprava rozbrázdená mohutná stena, ktorou vedú výstupy Korosadowicza a Gálfyho. Vstup do steny je tesne vpravo od žľabu cez svetlú nástupovú platňu. Ďalej v spádnici výraznej veže trávnatým a skalnatým terénom hore. Vhlbením vo veži niekoľko metrov hore po rímse doprava a SV stienkou veže do sedielka. Priamo hore k ďalšej veži, ktorú zliezame čelnou stenou. Ďalej po hrebienku pod previsnutú stenu so svetlou, vodou vymytou skalou, posledné prerušenie žľabu. Odtiaľto po širokej trávnatej rímse doprava a žliabkom doprava hore k malej vežičke.
Biely kút (Zima M7+ pôvodne V, A1) 8 hod.
- M. Pelc, M. Neuman 7. 10. 1979.
- Zimný voľný prelez: T. Klimczak, M. Ostrowski. 29. 1. 2023, 13h (680m výškových).
- Klasifikácia M7/M7+ (varianty).
Gálfy, Urbanovič leto 1959. 1.zima: I. Gálfy, I. Urbanovič 1. - 2. 3.
- Výstup mimoriadne ťažký (V), miestami krajne ťažký (VI), veľmi exponovaný. Vstup do skál je vo výraznom záreze, ktorý sa tiahne vpravo od ostrého piliera v polovici pravej časti steny. Po platňovitých žliabkoch jeden a pol dĺžky lana na ľahší terén. Ním 70 metrov hore pod previsnutý kút. Kútom po skobách asi 30 metrov (VI) a žľabom v ľahšom teréne 80 metrov až pod previsy nad nami. Komínikom doľava 30 metrov, potom hneď doprava pod hladké, kolmé platne. Pomocou skôb asi 15 metrov hore (VI), kde pokračuje vhĺbenie. Ním hore 80 metrov pod previsy. Doľava pomocou skôb (VI) cez previs do zárezu a ním ďalších 80 metrov priamo hore na ľahší terén. Odtiaľ doprava do sedielka a z neho priamo hore ľahkými skalami až na vrchol.
Tatarkova cesta (V+) 7 hod.
- V. Tatarka, J. Jurečka 27. 9.
- Zimný prelez 4.3.26 T. Klimczak, K.
Korosadowicz, Zajac 11. 7. Z. Korosadowicz, W. Žulawski 2. 8. I. Gálfy, J. Poliak 23. 6. Pravou polovicou východnej steny.
- Výstup mimoriadne ťažký (V), s dvoma krajne ťažkými miestami (VI), exponovaný, veľkolepý. Výstup vedie v spádnici vrcholu. Dolu udáva smer vhĺbenie v belasých skalách, rad plochých zárezov pri pravom okraji ľavej platne steny; hore v stene je hrana a hlboké vhĺbenie vľavo od nej, pokračovanie spodného vhĺbenia. Vstup do skál je v prvom záreze, ktorý patrí k spomínanému spodnému vhĺbeniu pod výraznými žltými škvrnami. Plytkým komínom v pravej stene zárezu asi 20 m. na stupeň, potom kúsok vľavo od hrany rebra, ktoré sprevádza zárez sprava, asi 45 metrov hore (IV) do výrazného vydutia v stene. Týmto šikmo doľava hore do ďalšieho obrovského zárezu, ktorý sa dolu láme. Ním asi 20 m., potom traverz 4 m. doľava a ďalším zárezom asi 30 metrov na hranu rebra. Odtiaľ kúsok vľavo po tráve a skalkách asi 15 m. hore na trávnatú lavičku. Ňou 15 m. doľava nepravidelným žľabom asi 30 m. hore na trávniky vo vhĺbení pod nižšie uvedenými červenými platňami a nimi doľava na sedielko za odštiepenou vežičkou. Odtiaľ, s odchýlením doľava, do plochého zárezu a ním asi 25 m. hore. Potom doprava na trávnaté stupne a z nich traverz šikmo doprava 6 metrov. Za traverzom asi 6 m. stienkou dole (IV) na platňu a z nej dlhý krok doprava po voľných balvanoch do jaskynky. Šikmo doprava, tesne pod veľmi nápadné červené platne pod prevismi. Tu traverz asi 25 m. doprava na chrbát v úvode spomínanej hrany. (Odtiaľ možno vytraverzovať do Cmitera: Zo spomínanej hrany doprava asi 30 m. po trávnatých lávkach z ich pravého okraja krátkou stienkou dolu a doľava na stupeň nad roklinou. Ďalej, s odchýlením doľava, cez previsnutú stienku do roklinky a z nej po skalách a tráve na široké ploché terasy, ústiace do Cmitera - IV ). Ďalej otvoreným zárezom asi 35 m. na veľký trávnatý stupeň, pri ktorom sa zárez končí. Odtiaľto priamo hore previsnutou stienkou (VI) do krátkeho komínika; vpravo je platňa. Komínikom hore a tam, kde mizne, doľava do otvorenej steny. Teraz traverz najprv vodorovne, potom trochu dolu na dobrý trávnatý stupeň v stene za dokonalým blokom. Tento stupeň je nad spomínanými červenými platňami. Odtiaľ šikmo doľava hore po balvanoch, potom exponovanou stienkou asi 25 m. priamo hore (V) na ďalší, menší trávnatý stupeň. Z neho, s odchýlením doľava, cez hladkú platňu, v krátkom záreze na lavičky a po nich šikmo doľava do horného vhĺbenia. Teraz dnom hore, potom doprava a stienkou vpravo asi 45 metrov (expozícia) priamo na stupeň pod previsy a späť na dno vhĺbenia. Týmto cez previsnutú stienku, trochu zľava (V), na neveľký stupeň a z neho hore, prekročiac skalnú hranu, na naklonené stupne na dne vhĺbenia (V). Teraz veľký krok doprava do pukliny (VI) a ďalej puklinou (zo začiatku V) hore na stupienok pri voľnom bloku. Odtiaľ krok doprava, potom asi 10 m. priamo hore stienkou s vyhladenými stupňami do pukliny a ňou 12 metrov šikmo doľava hore späť na dno vhĺbenia. Ním hore na okraj trávnatej a skalnatej veľkej plošiny. Z jej horného konca pásom asi 25 m. šikmo doprava, potom asi 60 m. na sedielko v rebre. Odtiaľ ľubovoľne (miestami III) niekoľko dĺžok lana na vrchol. Od veľkej plošiny sa terén viac nakláňa a dovoľuje varianty.
Bronzový pilier (VI-) 7 hod.
- M. a M. Coubalovi 1. 8.
- Pri Rp je kľúčová dĺžka za (VII-).
Dieška, Šmíd 6. 3. Cesta prvdepodobne nemá veľa prelezov.
- Opis prelezu z 18.-19.3.2015, J. Smoleň, M. Medvec: Do cesty sme nastúpili až o dvanástej na obed a tak doliezame iba pod kľúčovú tretiu dĺžku. Na štande sme ku dvom starým nitom zo sedemdesiateho štvrtého pridali jeden nový nit, zlanili a prespali pod stenou. Druhý deň ráno sme vyžumarovali po zanechaných fixoch a do večera doliezli cestu na vrchol. Historické foto z prvého pokusu (Archív P. Stříbrného).
J. Šmíd, 3.-5. 2. 1. Voľné prelezenie (PP), Dino Kuráň a spol.
- Info od D. Kuráňa: pekná cesta v dobrej skale, na prelez nie je potrebné kladivo a skoby.
Holý, M. Šmíd 8. 9.
Hokejka v západnej stene Lomničáku: Je to naozajstná legenda. Medzi horolezcami je táto cesta považovaná za mimoriadnu líniu v kompaktnej žulovej západnej stene Lomnického štítu. Jej obtiažnosť je VI+ UIAA stupnice, čo vyžaduje naozaj dobrého lezca. Nástup do tejto cesty začína v Lomnickom sedle a vedie dolu zostupom Gipsyho ferratou do Téryho kuloáru pod západnú stenu Lomnického štítu. Má 8 dĺžok. Prvé dĺžky nepredstavujú žiaden väčší lezecký problém. Druhá a tretia dĺžka je zaujímavý traverz doprava okolo „kríža“. Ďalej cesta vedie pod samotnú Hokejku (skalný útvar v stene). Nasleduje previs cez hranu Hokejky. V ďalších dĺžkach je zaujímavý komín, prelez cez brucho a na záver dolez do kotla pod vrcholom Lomnického štítu. Kotlom sa dolieza až k vyhliadkovej terase na vrchole. Na vrchole vás čaká eufória z prelezu skutočnej tatranskej perly. Výstup trvá zhruba 4 až 6 hodín. Pokiaľ by vám ani Hokejka nebola dostatočnou výzvou, v západnej stene Lomnického štítu je viacero mimoriadne ťažkých horolezeckých výstupov v obtiažnosti okolo VIII UIAA stupnice. Lezenie v týchto cestách vyžaduje mimoriadne dobre lezúceho klienta a skúsenosti z podobných výstupov.
Nekonečný príbeh (M7)
- Tomasz Ostasz, Lawrence Kozłowski, Maciej Bedrejczuk. M7 v 1 strmej dĺžke, potom sa stena položí, keď liezli čiastočne aj súčasne, občasné miesta M6+.
Dlouhý, Jezdinský 8. - 9. 8.
- Cesta vedie medzi Slámou a Motykou. Čas lezenia: 12 hodín v poklidnom tempe. V 11. dĺžke na stanovišti je osadený nýt. Miestami lámavé.
Ján Smoleň, Radovan Mikuláš 17.-18. 9.
- Info od autorov: „Včera 18.9. sme s Radičom, (Radovan Mikuláš) vyliezli novú cestu v juhovýchodnej stene Lomnického štítu tak posielam krátke info a nejakú fotku. V pondelok 17.9. som stál pod stenou (bohužiaľ sám). Aby mi do utorka ubehol čas vyliezol som prvé dve dĺžky a potom si len tak užíval Tatranský vzduch. V utorok 18.9. sme už pod stenou stáli dvaja a o 10:00 sme začali liezť. V stene sa dá celkom dobre orientovať podľa veľkých veží, mohutných kútov a bielych pásov skaly. Až na pár miest bol materiál skaly prekvapivo dobrý, ale miestami ťažko zaistiteľný. Najzrádnejšie boli úseky vymyté od vody, kde skala bola síce neskutočne pekná a kompaktná, ale s istením to už bolo horšie, lebo väčšina špár bola zatvorená. Cesta má desať dĺžok do veľkého žľabu pod vrcholom a odtiaľ to je tak 200 metrov ľahkého terénu 2/3 na vrchol. Na vrchole sme stáli presne o 17:01 a ďakovali chlapom z lanovky, že nás zoberú dole.“
Dlouhý, A. Opis: Cesta sa nachádza v ľavej časti JV steny, vľavo od Polskej c. (22).
- V nástupe krásne patrný previslý kút, ktorý sa obléza stenou zprava (skoba). Kľúčová je 3 dĺžka v pevnej skale, jemnou trhlinkou a výlez na travnatú polici (V+). Cesta bola vylezena za ideálnych podmienok (slunečno, mixy držely). V stene ponechané 4 skoby. Na památku psím kamarádům - Kryštofovi, Lauře, Belince, Sárince.
Kto sa vlka bojí, nech do lesa nechodí! Miro Medvec Ján Smoleň 8. 9. 2017.
M. Varga, P. Opis: V lete 2021 sa nám s Mr. Zipka, Alpinist from Košice, podarilo spraviť a RP preliezť novú cestu v JV-V stene Lomničáku.
- „Aj keď sa zdá stena "vypredaná", ako sa hovorí - kto hľadá-nájde. V ceste sú tri lezecké dlžky: Nepríjemný previs za VIII-, pekná platňa VIII a krátka stienka za VII-, odistené nitmi (S2). Ostatné sú klasické tatranské, odistené friendami (R3). Všetky štandy sú na nitoch. Cesta má 360m - 8 dlžok, plus 200m II-III súbežne na vrchol. Nie je to športová cesta ako na Ostrve, no vyznávači tatranizmu, odborníci na lišajník a špecialisti na občas lámavú skalu si prídu na svoje. Tešíme sa na opakovania!“
Ubytovanie, Gastronómia a Služby na Štíte
Na vrchole si oddýchnite v štýlovej kaviarni Dedo. Ponúka nielen vynikajúcu kávu, ale aj atmosféru, ktorá vás pohltí. Malý bufet je v prevádzke len v čase premávky lanovky. Poskytuje iba bežné občerstvenie - čaj, káva, alkohol, sladkosti, suveníry. Na vrchole je problém s pitnou vodou - tá sa dováža zo Skalnatého plesa. Ubytovanie sa na Lomnickom štíte štandardne neposkytuje. Tí, ktorí sa vyvezú lanovkou, musia zísť dole po 35 minútach, pri vstupe dostanú miestenku. Peší turisti musia zísť po svojich, nie je možné zakúpiť si lístok na cestu dole. Vo výnimočných prípadoch (náhla zmena počasia a pod.) je možné prespať v bufete na drevených laviciach alebo na zemi. V „nekomerčných“ časoch sa táto možnosť bežne poskytovala horolezcom, dnes sa na to už nedá úplne spoľahnúť a závisí to od dobrej vôle službukonajúcich pracovníkov. V ponuke sú však jedinečné možnosti, ako prežiť noc v najvyššie položenom apartmáne v strednej Európe a nechať sa okúzliť čarovnou atmosférou Vysokých Tatier. Predstavte si pokojný spánok vo výške 2634 metrov, kde sa nočná obloha zdá byť na dosah ruky. Ráno si môžete vychutnať skvelé raňajky s panoramatickým výhľadom na majestátne Vysoké Tatry, ktoré sú k dispozícii vo verziách Classic alebo VIP. Pribudli aj apartmány a pre prípad havarijných situácií (výluky lanovky pre náhlu nepriazeň počasia či z technických príčin) sú v budove núdzové priestory pre dlhší pobyt 45 osôb.
Fascinujúce Zaujímavosti a Prírodné Unikáty
Lomnický štít ponúka okrem svojich výhľadov a turistických atrakcií aj množstvo zaujímavostí a unikátnych prírodných prvkov:
- Priemerná ročná teplota je -3,7 °C, je to teda najchladnejšie miesto na Slovensku.
- Okrem nízkeho tlaku vzduchu a nedostatku kyslíka je problémom aj relatívna vlhkosť vzduchu - tá je v budove bežne aj pod 10 %. Toto všetko môže spôsobovať dýchacie problémy.
- Elektrická energia sa dostáva hore pomocou 10kV vedenia, ktoré prešlo v nedávnej dobe rekonštrukciou.
- Kúrenie je ústredné, pomocou elektrických kotlov. Do konca 80-tych rokov sa kúrilo koksom. Táto možnosť sa pre istotu ponechala. Vykurovanie beží 365 dní v roku.
- Veľkým problémom (hlavne pre elektronické prístroje) sú jarné a letné búrky. Priame zásahy bleskami sú veľmi časté a spôsobujú pomerne veľké škody. Objavujú sa aj nie celkom bežné prejavy búrok - sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj vo vzduchu (prejavuje sa napr. na vlasoch turistiek, ktoré stoja úplne dupkom).
- V bufete je najvyššie položený telefónny automat na Slovensku.
- V prevádzke je najvyššie položený web server s on-line pripojením na Internet.
- Signál slovenských mobilných operátorov je veľmi nedostatočný (tak, ako aj v iných oblastiach Tatier), preto je kľudne možné, že sa nikam nedovoláte. Ak máte povolený roaming, je možné, že sa zaregistrujete do poľskej siete. Ak si to nevšimnete, budete potom nemilo prekvapení pri platení faktúry za telefónny účet.
- Voda vrie približne pri 87 °C, varenie preto trvá dlhšie, alebo je nutné používať tlakové hrnce. Elektrická varná konvica teda spoľahlivo nevypína.
- Botanická záhrada endemitov: Objavte kúzlo botanickej záhrady endemitov na Lomnickom štíte. Táto jedinečná záhrada vás uchváti nielen nádherným výhľadom, ale aj obnovenými obrázkovými tabuľami, ktoré prinášajú zaujímavé informácie o rastlinných endemitoch. Záhrada, stvorená samotnou matkou prírodou, je miestom, kde sa krása a vzácnosť stretávajú v dokonalej harmónii. O vznik záhrady sa zaslúžila botanička Libuše Paclová (narodená v roku 1928), ktorá sa vo výskumnej práci od roku 1953 systematicky zamerala na floristiku územia TANAP-u, so zreteľom na najvyššie vegetačné stupne. Od roku 2008 obohacuje program návštevníkov štítu aj prehliadka botanickej záhrady, v ktorej sú všetky rastliny na svojich pôvodných stanovištiach, pribudli k nim informačné tabule.
Budúcnosť a Rozvoj: Vízie a Realita
Spoločnosť J&T v minulosti plánovala veľkolepú prestavbu budovy na Lomnickom štíte. V plánoch bol aj menší hotel a reštaurácia pre V.I.P. návštevníkov, heliport, presklená terasa, adrenalínová vyhliadka (sklenené dno), výťah a pod. Zdá sa však, že z pôvodných plánov zišlo a spoločnosť momentálne sústreďuje pozornosť na výstavbu obrovského lyžiarskeho komplexu v celej Skalnatej doline. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť pre túto ikonickú tatranskú lokalitu.
Kultúra a Podujatia v Regióne Vysokých Tatier
Oblasť Vysokých Tatier nie je len o prírodných krásach a športe, ale aj o bohatej kultúre a rozmanitých podujatiach, ktoré oživujú región po celý rok. Návštevníci sa môžu tešiť na rôzne aktivity.
- Výstavy a vernisáže: Regionálne galérie a múzeá, ako napríklad Tatranská galéria v Poprade alebo Múzeum TANAP-u, pravidelne usporadúvajú výstavy venované umeniu, histórii, ale aj špecifickým témam, ako sú napríklad vysokohorské nosičstvo či tatranská príroda. Tiež sa konajú vernisáže fotografií známych slovenských fotografov, napríklad Milana Kapustu, ktorého tvorba je spojená s horolezectvom a tatranskou krajinou.
- Filmové premietania a prednášky: Kaviarničky a kultúrne centrá v Tatrách a okolí hostia filmové premietania s tematikou hôr a dobrodružstva. Zároveň sa uskutočňujú besedy a rozhovory s inšpiratívnymi osobnosťami z rôznych oblastí, od športu po umenie, často spojené s príbehmi z hôr a prírody.
- Literárne a čajové večery: Pre milovníkov relaxu a umenia sú pripravené literárne večery s čítaním poézie a prózy, často s regionálnym zameraním. Čajovne ponúkajú špeciálne čajové večery s ochutnávkami rôznych druhov čajov, ktoré približujú rôzne kultúry a tradície.
- Kvízové večery a festivaly: Pre tých, ktorí hľadajú zábavu a preverenie vedomostí, sú organizované kvízové večery, niekedy aj v netradičnom prostredí, ako sú termálne kúpaliská. Regionálne festivaly, napríklad festival Lajf na Sliezskom dome, spájajú témy hôr, športu, prírody a zdravého životného štýlu.
- Historické prechádzky a bežecké preteky: Súčasťou ponuky sú aj kultúrno-turistické prehliadky najznámejších tatranských osád s profesionálnou turistickou sprievodkyňou, kde sa spoznáva história, pamiatky a zaujímavosti regiónu. Pre aktívnych športovcov sa organizujú bežecké preteky, ako napríklad Strachan Run, ktoré umožňujú zažiť krásy Tatier z inej perspektívy.
- Noc múzeí a galérií: V máji sa každoročne koná obľúbená Noc múzeí a galérií, počas ktorej múzeá a galérie otvárajú svoje dvere pre návštevníkov s obohateným programom, prednáškami a špeciálnymi výstavami.
Tieto podujatia dotvárajú zážitok z návštevy Tatier a ponúkajú príležitosť spoznať región nielen cez jeho prírodu, ale aj cez bohatú kultúru a komunitný život.