Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z neho drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot. Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík. O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku. Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov ich nahradia pevnejšie vlasy. Môže sa tak stať aj bez toho, aby ste si niečo všimli alebo fetálne vlásky vypadnú akoby naraz. Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú príčinou tiež toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov.
Genetika a prekvapenia v kolíske
Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať. Aké zdedí oči, aké vlásky bude mať. Či bude mať olivovú pleť, alebo ružovkastú. Vlasy dieťatka sú determinované genetikou rodičov a aj etnikom, ku ktorému patria. Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane. Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú.
Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu.
Prečo sa farba vlasov mení?
Farba a štruktúra vlasov sa u detí často prirodzene mení v priebehu prvých rokov života. Môže sa stať, že dieťa, ktoré sa narodilo so svetlými alebo jemnými vláskami, má neskôr vlasy tmavšie či hrubšie. Kvalita vlasov v dojčenskom veku ešte nič nevypovedá o tom, aké vlasy bude mať dieťa v budúcnosti. O farbe vlasov v dospelosti veľa napovedá farba vlasov vás, rodičov, a tiež farba obočia a mihalníc vášho dieťatka. Ak má pomerne tmavé mihalnice a výrazné obočie, je len malá pravdepodobnosť, že z neho raz bude blondiak - ak sa neodfarbí. Svetlovlasých ľudí je čoraz menej, lebo gény na tmavé vlasy sa ľahšie dedia. Aj ak má vaše dieťa spočiatku svetlé vlasy, ešte počas prvého roku sa môžu aj niekoľkokrát zmeniť a väčšinou nakoniec stmavnú.
Približne do 3. mesiaca všetky vlasy vypadajú, často aj naraz. Počas prvého roku života sa pripravte, že na hlave dieťatka sa budú diať rôzne zmeny - raz sa vám bude zdať, že má viac vláskov, a inokedy akoby menej. Detské vlasy majú iný cyklus rastu ako vlasy dospelých. Bežné tri fázy - rast, prechodná fáza a fáza pokoja - trvajú len niekoľko mesiacov, zatiaľ čo u nás dospelých niekoľko rokov. Preto vypadne u malého dieťaťa toľko vlasov naraz a vy si to máte možnosť všimnúť.
Mýtus o strihaní a starostlivosti
Dokonca aj holiči sú schopní vás presviedčať, že častejšie strihanie pomôže, aby dieťaťu vlasy rástli rýchlejšie a boli hustejšie. Nie je to pravda! Každý z nás sa narodí s určitým typom, kvalitou a hustotou vlasov a ovplyvniť na tomto fakte sa dá máločo. Rovnako sa rodíme už s daným počtom vlasových folikulov, takže častým strihaním nie je možné, aby sa nám korienky rozmnožili a vlasov bolo viac. Ani na rôzne povery o nestrihaní vláskov do jedného roka netreba veriť. Ani toto tvrdenie nie je pravdivé.
Prvé týždne by ste mali vlásky a hlavičku umývať bábätku iba čistou vodou vždy pri kúpaní. Až do 6. mesiaca nemusíte kupovať šampón, aj na vlásky postačuje pri umývaní detské mydlo. Umytú hlavičku nezabudnite jemne vysušiť prikladaním osušky, nie šúchaním. Vlásky potom nechajte voľne dosušiť, rozhodne ich bábätkám nefénujte. Na česanie stačí jemný hrebienok alebo kefka - raz denne rovnomerne prečešete celú hlavičku, aby sa pokožka prekrvila, čo stimuluje aj vlasové folikuly.
Lanugo a prvá pokrývka hlavy
Okrem vláskov na hlavičke môže mať novorodenec aj „vlásky“ na telíčku. Tieto chĺpky, lanugo, sa objavia už počas vnútromaternicového vývoja. Začnú rásť po 14. týždni tehotenstva a približne do 20. týždňa je nimi pokryté už celé telíčko okrem dlaní a chodidiel. Niektoré deti majú ochlpenú iba tvár, iné iba chrbátik a plecia. Niektorým bábätkám ostane lanugo až do pôrodu, ale žiadne strachy, do pár dní či týždňov chĺpky vypadajú.
Existuje tiež jedna povera, ktorá tvrdí, že ženy, ktoré počas tehotenstva trápi pálenie záhy, budú mať dieťa s krásnymi a hustými vlasmi. Jedna klinická štúdia zistila, že ženy, ktoré počas gravidity pociťovali pálenie záhy, porodili deti s priemernou až nadpriemernou pokrývkou hlavy. Naopak, tie, ktoré táto nepríjemnosť obišla, priviedli na svet holohlavých potomkov. V roku 2006 to vedci preskúmali a zistili, že z 28 žien, ktoré pálila záha, malo 23 z nich deti s bujnou hrivou. Verili, že hormóny uvoľňované počas tehotenstva môžu tiež riadiť rast vlasov dieťaťa.
Míľniky vývoja dieťaťa v prvom roku
Zradné lysinky a vonkajšie vplyvy
Mnohí rodičia sa obávajú, keď spozorujú na hlavičke dieťaťa lysinky. Signálizujú lysinky nejaký problém? Nie. Bezvlasé lysinky sú vždy získané. Bábätko veľa leží a často navyše spáva v nejakej obľúbenej polohe, čím sa mu lysinka vytvára skôr. Pomôže, ak mu budete preventívne polohu meniť. Zároveň platí, že holé hlavičky najmä u dievčatiek mnohých rodičov vykoľajujú, preto, aby mali nezabudnuteľne krásnu fotku svojej princezničky, dopomôžu si aspoň čelenkou.
Cez internet zoženiete nepreberné variácie čeleniek, gumičiek či pukačiek pre bábätká, no pamätajte, že na bežné nosenie nie sú vhodné. Môžu deformovať hlavičku, dieťa si môže vyšklbnúť vlásky, nehovoriac o alergii. S absurdným nápadom dokonca prišla istá Američanka, ktorá ponúka parochničky už od novorodeneckej veľkosti. Súčasťou parochní sú aj čelenky či iné ozdôbky a v ponuke sú rôzne účesy i farby vlasov. Kúpiť sa dajú tiež čiapočky, spod ktorých vykúkajú prirobené umelé ofinky či bočné kučierky.
Evolúcia blond vlasov v Európe
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farevných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej.
Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov.
Ryšavé vlasy a pigmentácia
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty.
Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady.
tags: #maju #deti #po #narodeni #vlasy