Rodičia sú dennodenne nevyhnutne konfrontovaní s penzom osobnostných práv dieťaťa. Pre odlíšenie oprávneného zásahu do osobnostných práv maloletého od zásahu neoprávneného je smerodajné posúdenie tzv. najlepšieho záujmu dieťaťa. Prepracovaná koncepcia najlepšieho záujmu detí je najvýznamnejším prínosom Dohovoru o právach dieťaťa prijatého OSN v roku 1989. Slovenská republika má povinnosť zabezpečiť, aby bol vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa ako právny koncept
Čo znamená pojem najlepší záujem dieťaťa? Je v najlepšom záujme dieťaťa to, čo si želá dieťa samo (princíp sebaurčenia), čo si želajú jeho rodičia, poprípade len jeden z rodičov, alebo je snáď v najlepšom záujme dieťaťa to, čo sa podľa väčšinovej mienky považuje za správne? Najlepší záujem dieťaťa sa bude zásadne približovať práve tomu, čo si samotné dieťa praje, a to predovšetkým s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho pribúdajúcou rozumovou a mravnou vyspelosťou. Autonomizmus, sebaurčenie, sloboda, autonómia musia ísť vždy ruka v ruke so zodpovednosťou. Jedno bez druhého nemožno priznať a uložiť.
Ak bude teda vždy, pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, zohľadnený jeho najlepší záujem, potom jedine môže nastať stav označovaný ako blaho dieťaťa. Blaho dieťaťa je tiež určitý právny pojem a označuje stav, kedy konkrétne dieťa bude šťastné a spokojné. Zákonné zastúpenie dieťaťa vo veciach ochrany jeho osobnosti vykonávajú podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine prioritne rodičia. Ak do osobnostných práv dieťaťa neoprávnene zasahujú samotní rodičia maloletého, v prípadnom súdnom konaní bude dieťa z dôvodu kolízie záujmov zastúpené namiesto rodičov kolíznym opatrovníkom.
Fenomén sharentingu a digitálna identita
Problematika potreby ochrany osobnosti detí je aktuálna, a to pre neustály vývoj v chápaní práv dieťaťa a ochrany osobnosti vo všeobecnosti. Fenomén posledných rokov má svoj vlastný názov „sharenting“, odvodený od anglického slova share - zdieľať a parenting - rodičovstvo, a poukazuje na nielen právnu, ale aj morálnu zodpovednosť rodičov za zdieľanie príspevkov o svojich deťoch na sociálnych sieťach. Deti sa v procese ich dozrievania iba učia nakladať so svojimi osobnostnými právami vo svojom najlepšom záujme. Maloletí nevedia, a ani nemôžu, svojim chápaním obsiahnuť hodnotu súkromia.
Súkromie a pocit súkromia je nepochybne významná hodnota výrazne ovplyvňujúca kvalitu života a podmieňuje výkon mnohých ďalších čiastkových osobnostných práv všeobecného osobnostného práva. Generácia našich rodičov vyrastala nekonfrontovaná s fenoménom sharenting, a tak reálne dôsledky nového ponímania súkromia vyhodnotí až aktuálne dorastajúca generácia dospelých. Hodnotové nastavenie spoločnosti sa mení, lebo spomeňme si, pred zhruba desaťročím sa ani rodinné albumy neumožnilo prelistovať každej návšteve, a už vôbec nie „cudzím ľuďom“, ako je tomu dnes na voľne prístupnom sociálnom profile.
Riziká a psychologické aspekty verejnej prezentácie
Mnohí psychológovia vnímajú fenomén sharenting ako zbytočnú traumu navyše, ktorú v období dospievania a dospelosti, nevedome z ľahkovážnosti, spôsobili deťom ich najbližší. Vzhľadom na to, že sa nachádzame v dobe digitálnej, je viac než prirodzené, že mnoho ľudí podľahne tlaku davovej psychózy a má tendenciu zdieľať s ľuďmi to, čo si v minulosti nechávali skôr pre seba samého. Dochádza k zdeformovaným hraniciam intimity. Deti, ktoré sú odmalička prezentované na sociálnych sieťach, môžu nadobudnúť v citlivom veku pocit, že nemajú žiadne právo na súkromie.
Je bežné, že rodičia bez vedomia svojich detí zverejňujú najmä citlivé videá, fotografie, písomnosti osobnej povahy z ich denníkov, najčastejšie také, ktoré vyvolávajú smiech. Ak z dieťaťa vyrastie viac „uzavretá osobnosť“, ktorá nechce byť stredobodom pozornosti, môžu tieto neoprávnené neželané zásahy do jeho osobnosti ovplyvniť jeho celkové spoločenské nastavenie. Už teraz možno konštatovať, že mnohé deti, ktoré počas sharentingu vyrástli do pubertálneho veku, trpia tým, že sa pre zdieľané citlivé fotografie stali obeťami kyberšikany, výsmechu rovesníkov, a cítili sa ponížené a traumatizované.
Právny rámec ochrany osobnosti v digitálnom priestore
Ochrana osobnosti dieťaťa v slovenskom právnom poriadku nie je osobitne upravená, riadi sa primerane podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy ochrany osobnosti upravenej v Občianskom zákonníku. Do akej miery rozpoznáva svoj najlepší záujem dieťa samotné, a do akej miery jeho rodič, je v každom jednotlivom prípade individuálne. Limity zákonného zastúpenia maloletého jeho rodičmi sú determinované tým, či je rodičom uskutočnený alebo rodičom odsúhlasený zásah do osobnostných práv maloletého v jeho najlepšom záujme.
Maloleté dieťa má v zmysle Občianskeho zákonníka spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. V prípade, ak by maloletý urobil právny úkon, na ktorý nie je spôsobilý, takýto právny úkon by bol absolútne neplatný. Zastúpiť dieťa pri právnom úkone môže ktorýkoľvek z rodičov, pokiaľ nebol súdom pozbavený alebo obmedzený v rámci svojich rodičovských práv a povinností. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov.
Povinnosti a zodpovednosť rodičov
Stať sa rodičom je určite bezkonkurenčný okamih v živote ľudí, avšak je súčasne spojený aj s rodičovskou zodpovednosťou. Na tú má dieťa od momentu narodenia právo, a teda spoločnosť, právo, ale aj samotné dieťa ju od rodičov oprávnene očakáva. Javí sa, že rodičia si dostatočne neuvedomujú, akému riziku sa vystavujú svojou ľahostajnosťou, keď fotky a iné prejavy svojich detí bez uváženia uverejňujú. Dieťa nie je darčekom, s ktorým je možné manipulovať, chváliť sa, fotiť a zverejňovať fotky bez toho, aby sa zasiahlo do jeho osobnostných práv.
To, že dieťa nie je schopné pre svoj vek vyjadriť svoj názor s takýmto zverejňovaním, neznamená, že toto právo dieťa nemá. Prisvojenie si príležitosti manipulovať so súkromím bezbranného dieťaťa je zneužitím rodičovských práv. Povinnosťou rodiča je rešpektovať osobnostné práva dieťaťa a minimálne mu dopriať, aby sa samé rozhodlo, či a do akej miery chce svoje súkromie v budúcnosti zdieľať s inými osobami. Toto právo patrí výslovne dieťaťu a nie rodičom.
Praktické rady a preventívne kroky
Zabrániť deťom vo zverejňovaní osobných údajov je možné iba dostatočnými znalosťami o fungovaní internetu a dôsledkoch ich zverejnenia. Medzi najdôležitejšie kroky patrí prevencia, teda komunikácia rodičov s deťmi o tom, aké stránky navštevujú a aké informácie tam zadávajú. Ak dieťa zverejnilo nevhodnú fotografiu, rodičia by ju mali stiahnuť. Ak sú údaje vyhľadateľné na vyhľadávači, treba kontaktovať prevádzkovateľa vyhľadávača so žiadosťou o odstránenie odkazov.
Niektorí rodičia sa rozhodnú, že dieťa na sociálnych sieťach neukážu a ponechajú mu priestor na to, aby si svoju online identitu tvorilo samo. Iní rodičia zverejňujú fotografie svojich detí, ale zakrývajú im tvár. Tým, že zverejňujeme svoje deti na internete, tvoríme ich online identitu a vytvárame ich digitálnu stopu. Už prvý post ultrazvuku je štartom k vytvoreniu digitálnej identity dieťaťa. Pamätajme tiež na to, že my sme niečo také nezažili a zažiť nemohli. Neveme sa teda vžiť do kože našich detí, keď svoje zverejnené fotografie začnú vnímať.
Vyhliadky do budúcnosti a právne možnosti detí
Právo na ochranu osobnosti sa nepremlčuje, a preto sa deti môžu domáhať ochrany kedykoľvek. Zákon predovšetkým garantuje právo domáhať sa, aby rodič upustil od zverejňovania ďalších fotografií a aby bol povinný všetky zverejnené prejavy osobnosti odstrániť. Dieťa bude mať okrem iného právo žiadať aj primerané zadosťučinenie. Pre porovnanie, súdy v Taliansku a v Rakúsku už riešili žaloby detí voči rodičom.
Ochrana osobnosti nevyžaduje existenciu úmyslu rodiča spôsobiť škodu. Znamená to, že rodič bude zodpovedať aj za svoju nedbanlivosť, dokonca aj vtedy, ak konal v tzv. dobrej viere, že jeho konanie neohrozuje záujmy dieťaťa. Je na mieste sa preto všetkými podnetmi od maloletých osobitne zaoberať, a v zmysle platnej právnej úpravy upriamiť aj v tomto kontexte pozornosť predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa. Bezpečnosť detí je najvyššou prioritou a ich digitálna bezpečnosť by nemala zaostávať. Rodičovská kontrola a vzdelávanie sú kľúčovými nástrojmi na ochranu budúcnosti našich detí v nekonečnom digitálnom priestore.
tags: #mam #pravo #neoznamit #narodenie #dietata #na