Príchod novorodenca do rodiny je radostnou udalosťou, no zároveň prináša množstvo otázok a neistôt pre novopečených rodičov. Maličké novorodeniatko je neuveriteľne krehké a je úplne prirodzené, že si mamička robí starosti, aby mu zlou manipuláciou neublížila. Okrem každodenných úloh, ako je prebaľovanie, obliekanie alebo polohovanie bábätka, sú skutočnou výzvou aj špecifické zdravotné otázky, výživa, a najmä správna hygiena. Tento článok sa snaží poskytnúť ucelený pohľad na najčastejšie otázky a dilemy, ktorým čelia matky, a zároveň objasniť pretrvávajúce mýty spojené so starostlivosťou o bábätko. Čerpať budeme z odborných odporúčaní a bohatých skúseností matiek, aby sme poskytli čo najkomplexnejšie a najužitočnejšie informácie.
Hygiena a kúpanie bábätka: Podrobný sprievodca
Starostlivosť o hygienu bábätka je veľmi dôležitá a kúpanie predstavuje významnú súčasť denného režimu. Je však spojené s mnohými otázkami, najmä pre mamičky, ktoré nemajú s prvým dieťaťom ešte skúsenosti. Takmer všetky mamičky sa prvého kúpania boja. Ako správne držať novorodenca? Ako kúpať novorodenca? Čo musím a čo nesmiem pri kúpaní bábätka robiť? Otázok je veľa. S prvým kúpaním vo väčšine prípadov pomáhajú babičky. Pokiaľ ale babička nie je blízko, pomôže mamičke aj zdravotná sestra, napríklad ešte v pôrodnici.
Prvé kúpanie a vernix caseosa
Prvé kúpanie bábätka novopečená mamička absolvuje spoločne so sestričkou už na oddelení šestonedelia, kde ju naučí s novorodencom bezpečne zaobchádzať. Novorodenec sa rodí s pokožkou pokrytou mazkom, ktorý sa mu na koži vytvorí ku koncu tehotenstva. Pokožka novorodenca je oveľa tenšia a priepustnejšia ako koža dospelého človeka. Mazok ju tak od začiatku chráni pred vysychaním alebo infekciou. Z toho vyplýva, že rýchle odstránenie tejto vrstvičky po narodení dieťaťa nie je žiaduce. Po príchode z pôrodnice preto nemusia rodičia umývať bábätko hneď, stačí ho vziať do vaničky až za pár dní. Niektoré pôrodnice už tieto moderné poznatky aplikujú - Erika, ktorá rodila v Kalifornii, uvádza, že malú jej dali čistú, ale neokúpanú na hruď a voňala tak pekne zvlášte, okúpali jej ju až na druhý deň. Podobné skúsenosti má Lilka z Košíc, ktorej malú kúpali až na 3. deň, či Gabriela zo Švajčiarska, kde sa tiež kúpe až po týždni. V UK a Rakúsku je tiež bežné, že bábätko nekúpu hneď po pôrode. Napríklad Martina kúpala svoju malú, až keď jej odpadol pupček, teda na 7. deň od narodenia, a nemohla sa nabažiť tej krásnej novorodeneckej vône.
Ako často kúpať bábätko? Mýty a odporúčania odborníkov
Častá diskusia medzi mamičkami aj odborníkmi sa týka frekvencie kúpania. Donedávna prevládal názor, že dieťa by sa malo kúpať každý deň. Avšak, ako potvrdzuje pediatrička MUDr. Katarína Legrand, novorodencov odporúčame kúpať obdeň, kvôli tomu, že sa zbytočne vysušuje pokožka. Kúpanie každý deň preto určite nie je potrebné, navyše môže byť dokonca škodlivé. Pokožka malého dieťaťa je veľmi citlivá a ak rodičia používajú na kúpanie i rôzne kozmetické výrobky, môže ľahko dôjsť k podráždeniu.
Obvyklá frekvencia kúpania dojčiat je raz za 2-3 dni. U najmenších detí s kožnými problémami, napríklad atopickým ekzémom, sa intervaly medzi kúpaním bežne ešte predlžujú až na jedno kúpanie do týždňa. Napriek tomu MUDr. Legrand odporúča riadiť sa aj podľa dieťaťa: „Ak má dieťa vodu rado a teší sa z kúpania, po prvom-druhom mesiaci nevidím problém kúpať dieťa aj každý deň, v zmysle dopriatia pocitu nadnášania malému bábätku. Pripomína mu to bruško, kde boli tiež vo vode. Takže za mňa, z úvodu obdeň, a potom podľa Vašej a bábätkovej ľubovôle. Nezastávam žiaden extrém.“
Mamičky majú rôzne skúsenosti a názory na túto tému. Zatiaľ čo niektoré, ako Michaela, Lenka, Zuzana, Mária, Janka, Dagmar a Štefánia, kúpali svoje deti každý deň od narodenia a vidia v tom len výhody, iné, ako Della Mia Vita, Miša, Sabínka, Lucka, Andrea a Terézia, preferujú kúpanie každý druhý deň. Miroslava dokonca kúpala bábätko len raz týždenne. Existujú aj extrémnejšie názory, ako od Daniely, ktorá si myslí, že stačí kúpať raz za mesiac, prípadne aj raz za pol roka. Avšak zdravý rozum a väčšina odporúčaní tvrdí, že najlepšie je kúpanie buď každý deň, alebo každý druhý deň. Pri prebaľovaní stačí pod prúdom vody umyť iba plienkovú oblasť. Dôležité je, aby sa pri kúpaní cítili príjemne, aby bola starostlivosť o pokožku šetrná a prispôsobená ich individuálnym potrebám.
Pre batoľatá a väčšie deti sa kúpanie stáva zábavným večerným rituálom, obzvlášť pokiaľ používate detskú penu do kúpeľa. U detí od 3 rokov vyššie je kúpanie alebo sprchovanie 3-5-krát do týždňa štandardom, pričom aktívne deti je vhodné kúpať aj každý deň.
Čo potrebujeme na kúpanie bábätka?
Než sa vrhneme na to, ako správne kúpať bábätko, si povieme, čo budeme na kúpanie potrebovať. Príprava je kľúčová, aby kúpanie prebehlo hladko a bezpečne.
- Teplomer do vody: Bábätko je maličké a zároveň zatiaľ nemá dokonale rozvinutú termoreguláciu. Teplota vody vo vaničke by mala byť rovnaká ako teplota tela, teda približne 37 °C.
- Lehátko do vaničky: Slúži ako opora bábätka, aby hlavička zostávala vyššie ako hrudníček.
- Jemná osuška a látková plienka alebo viac látkových plienok: Jednu plienku si nachystajte rovno na prebaľovaciu podložku. Použiť sa dá aj uterák, plienky ale majú spravidla vyššiu savosť. Druhá plátená plienka sa vám bude hodiť, pokiaľ sa vaše bábätko vody bojí. Po vytiahnutí z vody bábätko položte na nachystanú plienku alebo uterák a rýchlo osušte, jemne, ale dôkladne, bez drhnutia.
- Čistá plienka: Po kúpaní treba bábätko rýchlo zabaliť a obliecť, aby neprechladlo.
- Detské mydlo, prípadne aj detský šampón: Mydliť bábätko každý deň rozhodne nie je vhodné, detské mydlo sa používa raz za 2-3 dni, alebo ak je to nutné. Jemné detské mydlá spravidla obsahujú oleje a ďalšie hydratačné zložky, ktoré navrátia bábätkovskej pokožke vlhkosť stratenú umývaním.
- Detský olej: Hodí sa na čistenie aj ošetrenie detskej pokožky alebo jemnej masáži. Najčastejšie ho využijete na ošetrenie kožných záhybov na predchádzanie vzniku detských zaparenín.
- Telové mlieko: Detská pokožka by mala byť vždy dostatočne hydratovaná. Po kúpaní musia rodičia zbaviť detskú pokožku dokonale umyť od chlórovanej vody jemným detským sprchovým gélom a dodať jej hydratáciu hypoalergénnym telovým liekom.
- Masti a krémy na detské zapareniny: Aj keď sa snažíte o pokožku bábätka dôsledne starať, deti sú na ich vznik náchylné. Buďte preto dopredu pripravení.
Okrem chystania všetkých vecí nezabudnite tiež skontrolovať teplotu v miestnosti. Bábätko môže rýchlo prechladnúť. Teplota v miestnosti, kde bábätko budeme kúpať, by mala byť 22 - 26 °C.
Výber správnej vaničky a priestoru
V čom kúpať bábätko? Na výber je niekoľko možností:
- Kúpanie vo vani: Vhodné je zaobstarať kúpacie lehátko, na ktoré budete môcť dieťa položiť. Obzvlášť pri kúpaní najmenších bábätiek ale kúpanie vo veľkej vani nebýva komfortné pre rodičov, ktorí k nemu po celú dobu kúpania musia byť sklonení cez okraj vane.
- Kúpacie vedierko: Je najmenším kúpacím variantom s najnižšou spotrebou vody. Pri kúpaní malého bábätka v vedierku musí byť mamička veľmi zručná, aby dieťa udržala.
- Vanička pre bábätká: Je klasická kúpacia voľba. Dieťa vo vaničke nie je ani príliš stiesnené, ani sa k nemu nemusí rodič ďaleko naťahovať. Aj v detskej vaničke je možné zároveň využiť kúpacie lehátko pre najmenšie deti, aby ste mali voľnejšie ruky, čo vám napríklad pomôže vyriešiť praktický problém, ako držať bábätko pri umývaní zadočku. Ideálna hĺbka vody vo vaničke je 10 - 15 cm.
Kúpanie novorodenca s pupkom
Kúpanie novorodenca je špecifické kvôli hojacemu sa pupku. Na pupok je potrebné si dávať pozor, pokiaľ sa nezahojí. Pri kúpaní by sa mal namáčať čo najmenej a po kúpeli ho rodičia musia vydezinfikovať liehom z lekárne. Martina uvádza, že malého kúpala večer na druhý deň po pôrode, a to aj keď pupček ešte nebol zahojený.
Postup kúpania krok za krokom
Návod na kúpanie bábätka asi hľadá každá čerstvá mamička. Akonáhle je všetko pripravené, napustite do detskej vaničky vodu tak, aby nebola hlbšia ako 10 - 15 cm, a teplota vody by mala byť približne 37°C. Vlhčeným obrúskom bábätku očistite zadoček, aby väčšie nečistoty neplávali vo vaničke. Jednou rukou podložte bábätku hlavičku a opatrne ho položte do vaničky, od nožičiek. Jeho hlavička sa musí neustále opierať o vaše predlaktia. Druhú ruku budete používať na umývanie a pridržiavanie bábätka.
Detské mydlo naneste na žinku a rozotrite jemne na telíčko. Nie je potrebné mydlo použiť na celé telo, ale hlavne na zadoček a záhyby na koži. Postupujte s umývaním dieťaťa od hlavičky, cez krk a bruško, ručičky, nožičky a chrbátik. Zadoček bábätka si nechajte až na koniec. Dôsledne sa pri umývaní venujte predovšetkým všetkým záhybom - pod krčkom, pod pažičkami, lakťové jamky, faldíky na nožičkách. Po kúpeli treba bábätko rýchlo osušiť, ale nie je jedno akým spôsobom. Jemné osušenie prikladaním osušky je šetrnejšie.
Bábätko pri umývaní upokojuje váš hlas a dotyky, preto naň pokojne hovorte a neustále ho pridržujte a hlaďte. Tiež s dieťaťom udržujte očný kontakt. Spoločné chvíľky pri kúpaní si určite zamilujete vy aj vaše dieťa. Nikdy, skutočne nikdy nenechávajte bábätko vo vaničke osamote! Ak by ste aj na niečo zabudli (osuška…), zavolajte niekoho z rodiny, kto vám to prinesie. Zvoniaci mobil alebo zvonček pri dverách nechajte vyzváňať. Najskôr sa venujte bábätku a až potom, keď už je bábätko osušené, prebalené, oblečené a v postieľke alebo naviazané v šatke na nosenie detí, až potom je čas na vybavenie telefonátov alebo otváranie dverí.
Kúpanie ako rituál a jeho načasovanie
Kedy kúpať bábätko pred alebo po dojčení? Rozhodne nie, keď je uťahané alebo hladné. Za takých podmienok by bol každý nevrlý a dieťa to vie dať pekne hlasno najavo. Pravidelnosť v hygienických návykoch prináša ovocie.
Ohľadne kúpania je dôležité zvážiť, že malé bábätko nie je ideálne kúpať hladné bez nadojčenia, lebo bude počas kúpania plakať a chcieť sa dojčiť. Okrem toho nie je povinné, že kúpanie sa musí odohrávať večer, keď už je rodina unavená a aj bábätko nespokojné a plačlivé. Ak bábätko kúpanie teší a neplače, je to iná situácia, ako keď bábätko celé kúpanie preplače a potom je nespokojné a plačlivé aj celý večer a nemôže zaspať. Večerné rituály nemusia povinne zahŕňať kúpanie a nie je potrebné kúpať bábätko každý deň. Niektoré bábätká sú oveľa spokojnejšie, keď sa kúpu doobeda, keď majú veľa energie a dobrú náladu.
Spoločné kúpanie a alternatívy
Kúpanie nemusí vždy odohrávať len vo vaničke a nemusí to celé od prípravy až po ukončenie trvať dlhú dobu a byť vyčerpávajúce pre celú rodinu. Kúpanie môže znamenať aj rýchle umytie v umývadle alebo kúpanie v kýbliku, alebo je možné bábätko aj na častiach, ktoré sa neumývajú pri prebaľovaní, utrieť mokrou handričkou.Ak dieťa vo vaničke plače, s najväčšou pravdepodobnosťou mu prekáža málo vody, neprimeraná teplota vody, ostré svetlo, alebo veľký priestor okolo, v ktorom sa cíti osamotené a stratené bez blízkosti rodiča. Na tieto záležitosti však existuje riešenie: napustite viac vody, namiesto lehátok majte dieťa v rukách, nech cíti váš dotyk na čo najväčšej časti tela. Môžete ho zabaliť do látkovej plienky a celý čas robiť veľmi pomalé pohyby. Nič nepokazíte, naopak, ak sa budete kúpať spolu s dieťaťom. Telo matky, známa vôňa a voda k tomu mu vytvoria prostredie, v ktorom sa bude cítiť skutočne príjemne. Niektorí rodičia to riešia tak, že dieťa nekúpu, namiesto toho ho zoberú so sebou do sprchy, kde ho v bezpečí náručia umyjú. Ako uvádza jedna mamička: „Brávala som ho k sebe do sprchy a bol vtedy veľmi pokojný. Sledoval vodu, skúmal kvapky, cítila som, aký je uvoľnený v kontakte koža na kožu.“ Mokrému bábätku bude chladno aj vo vyhriatej kúpeľni, preto pri umývaní bábätku čo najviac ponárajte do vody aj hrudníček, aby neprechladlo.
Plávanie s bábätkami a bazény
Voda je pre bábätko prirodzená, absolvovalo v nej celý 9-mesačný vnútromaternicový vývoj. Dokonca bábätkám zostávajú niektoré reflexy spojené so správaním vo vode. Plávanie bábätiek potom pomáha deťom budovať pozitívny vzťah k vode a pohybovo sa rozvíjať. Do bazéna je možné brať dieťa už od 6 mesiacov. Na detské plávanie je ale vhodné vyberať priamo bazény určené deťom. Po kúpaní musia rodičia zbaviť detskú pokožku dokonale umyť od chlórovanej vody jemným detským sprchovým gélom a dodať jej hydratáciu hypoalergénnym telovým liekom. To všetko platí iba pre zdravé deti.
Starostlivosť o detskú pokožku a mliečna chrasta
Keď jemnú pokožku hlavičky dieťaťa pokryjú biele šupinky, rodičia niekedy začnú panikáriť. Ide o prejavy detskej formy seboroickej dermatitídy, pri ktorej vo vláskoch bábätka zostávajú kúsky odlupujúcej sa kože. Od bielej farby šupinatej pokožky na hlavičke sa potom odvodzuje ľudový názov „mliečna chrasta“. Vznik mliečnej chrasty vyvolá nadmerná produkcia mazu v mazových žliazkach na pokožke najčastejšie vo vlasoch. Kvôli tomu sa odumreté vrstvičky kože príliš neoddeľujú z povrchu pokožky. Mliečna chrasta u detí nezanecháva žiadne následky a spravidla vymizne najdlhšie po 2. roku dieťaťa. Aktivita mazových žliazok závisí od hladiny hormónov, príčinu tvorby chrastičiek preto nejde priamo ovplyvniť. Mierne prejavy mliečnej chrasty ošetrujte bežnou kozmetikou určenou pre najmenšie deti. Pri umývaní vláskov jemne premasírovávajte vlasovú pokožku. Pokrýva hlavičku bábätka výraznejšia krustička? Pred kúpaním do vláskov aplikujte krém na mliečnu chrastu, ktorý pokožku zjemní. Následným umytím vláskov a premasírovaním vlasovej pokožky sa šupinky uvoľnia. Krém na šupiny vo vlasoch je možné použiť aj pri 1,5 ročnom dieťati. Nedarí sa prejavy seboroickej dermatitídy zlepšiť? V tom prípade sa vypravte za pediatrom.
Výživa a dojčenie: Kľúčové otázky pre matky
Dojčenie je pre dieťa najprirodzenejšia a najzdravšia forma výživy, no aj tu sa vynárajú mnohé otázky a obavy, ktoré matky zdieľajú.
Listerióza a dojčenie: Riziká a obmedzenia
Jednou z obáv matiek je listerióza. Ako sa pýtala jedna mamička, či môže ohroziť v rámci dojčenia novorodenca listeriózou, ak by ju niekedy dostala? Je známe, že počas tehotenstva je kľúčové obmedziť nepasterizované syry kvôli baktérii Listeria monocytogenes, aby neohrozila plod. Avšak, keď sa bábätko už narodilo, napríklad má 2 mesiace a je plne dojčené, matky sa pýtajú, či môžu začať jesť nepasterizované syry a plesnivé syry. Priama prenosnosť listeriózy materským mliekom je extrémne zriedkavá. Ak by však dojčiaca matka ochorela na listeriózu, jej zdravotný stav by bol hlavným faktorom. V takom prípade je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc a poradiť sa s lekárom o ďalšom postupe dojčenia a liečbe. Čo sa týka konzumácie nepasterizovaných a plesnivých syrov po pôrode, hoci riziko pre matku stále existuje, nie je to priamo kontraindikácia dojčenia v zmysle prenosu listeriózy materským mliekom na dieťa.
Skladovanie materského mlieka a problémy s bruškom
Matky, ktoré majú na začiatku prebytok mlieka, ho často uskladňujú v mrazničke. Neskôr, v období laktacnej krízy alebo odmietania prsníka, môžu siahnuť po zamrazenom mlieku. Jedna mamička sa spýtala, či je možné, že mlieko z mrazničky môže robiť bábätku problém, keď po jeho podaní prišli ukrutné bolesti bruška. Hoci materské mlieko z mrazničky je vo všeobecnosti bezpečné a nutrične hodnotné, niektoré bábätká môžu reagovať citlivejšie. Dôvodom môžu byť zmeny v zložení mlieka po zamrazení, napríklad zvýšená aktivita lipázy, ktorá štiepi tuky a môže mlieku dodávať mydlovú alebo zatuchnutú chuť, čo niekedy spôsobuje gastrointestinálne ťažkosti u citlivých detí. V takýchto prípadoch je vhodné konzultovať situáciu s pediatrom a pozorovať reakciu dieťaťa na rôzne druhy mlieka.
Silný tok mlieka a dojčenie: Tipy pre komfort bábätka
Niektoré bábätká trpia „hysterickými plačmi“, pri ktorých ich nič neutíši, zaberie až kontakt koža na kožu. Môže sa to prejavovať problémami s bruškom, prdíkmi a vylučovaním. Jedna mamička si všimla, že jej tečie mlieko z druhého prsníka pri dojčení a čítala o silnom toku z prsníkov. Silný tok mlieka môže byť pre bábätko náročný, pretože nemusí stíhať prehltnúť a nasávať príliš veľké množstvo mlieka naraz, čo vedie k prehltávaniu vzduchu, následným prdíkom a bolestiam bruška. Mamička čítala o dojčení na chrbte (tzv. laid-back feeding), ale to sa jej vôbec nedarí. Napriek tomu, že poloha na chrbte môže byť spočiatku náročná, je to jedna z odporúčaných techník, ktorá môže pomôcť spomaliť tok mlieka. Odborníci odporúčajú aj iné polohy, napríklad dojčenie do kopca (bábätko je vyššie ako prsník), alebo kratšie a častejšie dojčenie z jedného prsníka, aby bábätko prijímalo viac zadného, sýtejšieho mlieka. Prípadne, odstriekať trochu mlieka pred dojčením, aby sa prvotný silný prúd zmiernil.
Názorné ukážky techník dojčenia
Tichý reflux u dojčiat: Príznaky a pomoc
Dcérka v 6. týždni môže mať tichý reflux. Prejavuje sa to tak, že vždy po kojení ostane nekľudná, počuť, ako sa jej vyclapuje mliečko hore, ale grcká veľmi málo, len sem tam. Často aj po papaní plače. Tichý reflux je stav, pri ktorom sa žalúdočný obsah vracia do pažeráka, ale nedochádza k viditeľnému grckaniu. Spôsobuje nepohodlie, pálenie záhy a bolesť. Pre bábätko je to veľmi nepríjemné a môže to viesť k plaču a nespokojnosti. Odporúča sa držať bábätko vo vzpriamenej polohe po dojčení, dojčiť menšie množstvá častejšie a v konzultácii s pediatrom zvážiť ďalšie kroky.
Dostatočný príjem tekutín u starších dojčiat a zavádzanie príkrmov
Mamičky sa často pýtajú na príjem tekutín u svojich detí. Napríklad, koľko denne tekutín spolu má vypiť skoro 12-mesačné dieťatko? Mamička dáva čajík, ktorý vypije tak 3 dl, plus je kojená, ale to väčšinou len v noci a ráno, sem tam poobede a večer. Pre dieťa v tomto veku je dôležitý dostatočný príjem tekutín, pričom najvhodnejšia je čistá voda. Dojčenie stále predstavuje významnú časť príjmu tekutín a živín, avšak s narastajúcim vekom a zavádzaním príkrmov by sa mala postupne zvyšovať aj konzumácia vody.
Ďalšou otázkou je, ako je to s kašami a lepkom pre takmer 12-mesačné dieťa? Kase sú dôležitou súčasťou jedálnička dojčiat a batoliat, poskytujú energiu a živiny. Mamička dáva aj mliečnu ochutenú kašu. Zavádzanie lepku sa zvyčajne odporúča medzi 4. a 12. mesiacom života, aby sa znížilo riziko celiakie alebo alergie na lepok. Pri 11,5-mesačnom dieťati by už lepok mal byť v strave prítomný, ak neboli žiadne problémy. Je však dôležité sledovať reakcie dieťaťa a v prípade akýchkoľvek obáv konzultovať s pediatrom alebo výživovým poradcom.
Zdravie a bezpečnosť bábätka: Dôležité aspekty
Okrem bežných starostí sa matky stretávajú aj so špecifickými zdravotnými otázkami a rôznymi mýtmi, ktoré môžu ovplyvniť ich rozhodnutia o starostlivosti.
Magnetická rezonancia (MRI) a dojčenie
Pre dojčiace matky, ktoré potrebujú podstúpiť lekárske vyšetrenia, vzniká často otázka ohľadom bezpečnosti dojčenia. Jedna mamička s plne dojčeným 3-mesačným synom sa mala objednať na magnetickú rezonanciu a pýtala sa, ako je to s dojčením po vyšetrení - či radšej počkať, kým nebude mať aspoň rok, alebo ako. Rozhodnutie o dojčení po MRI závisí od typu kontrastnej látky, ktorá sa pri vyšetrení použije. V prípade použitia gadolínia, ktoré je najčastejšou kontrastnou látkou pri MRI, je koncentrácia v materskom mlieku extrémne nízka a absorpcia dieťaťom zanedbateľná. Mnohé odborné spoločnosti, vrátane Americkej akadémie rádiológie a Európskej spoločnosti pre gastrointestinálnu a abdominálnu rádiológiu, považujú dojčenie po použití gadolínia za bezpečné a nevyžadujú prerušenie dojčenia ani "pump-and-dump". Napriek tomu, je vždy najlepšie konzultovať konkrétnu situáciu s ošetrujúcim lekárom, rádiológom a pediatrom, ktorí poskytnú najaktuálnejšie a najpresnejšie informácie na základe individuálnych okolností.
Najčastejšie mýty o bábätkách a ich vyvrátenie
Oblasť starostlivosti o bábätká môže byť pre rodičov často poriadne mätúca. Z každej strany počúvajú rady a názory na to, ako to majú robiť a prečo ich sa ich bábätko správa tak či onak. Je občas naozaj náročné zorientovať sa v tom všetkom. Pritom mnohé rady a názory sú zastarané a ide len o mýty, ktoré sa ale stále celkom úspešne udržiavajú v našej spoločnosti.
Bábätko necíti bolesť
Dlho sa verilo, že novorodenci necítia bolesť, pretože nemajú dostatočne vyvinuté receptory na vnímanie bolesti. Predpokladalo sa, že ich reakcie na pichnutia či uštipnutia a podobné stimulácie boli skôr svalovou reakciou. Mnohé mamičky napríklad dávajú prepichovať bábätkám ušká už v pôrodnici v mylnom presvedčení, že ich dieťatko pri tom necíti žiadnu bolesť. Dnes už je tento mýtus dávno prekonaný a vieme, že bábätká bolesť naozaj cítia a dokonca rovnako ako dospelí. Tento „vedecký omyl“ spôsobil napríklad aj to, že malým bábätkám boli v minulosti počas lekárskych zákrokov a procedúr podávané lieky na uvoľnenie svalstva, ale nie lieky na tlmenie bolesti, pretože tie sa považovali za zbytočné.
Nezvykajte bábätko na svoje náručie
„Nepestuj ho stále!“, „Neber ho na ruky!“, „Vidíš, ako si si ho naučila na ruky?“ - takéto a podobné výroky možno stále počuť z každej strany, ak máte malé dieťa. Mnohí rodičia sa dokonca skutočne boja pestovať svoje bábätko, aby si to malé stvorenie na to príliš nezvyklo a aby ho nerozmaznali. Neexistuje pritom žiadny vedecký dôkaz o tom, že by ste pestovaním a reagovaním na potreby svojho bábätka spôsobovali jeho rozmaznávanie. Bábätká sú prirodzene nastavené na to, že túžia po fyzickej blízkosti matky či inej blízkej osoby, potrebujú cítiť toto bezpečie a najlepšie sa upokoja v náručí. Tak to príroda zariadila a nie je na tom nič zlé.
Malí manipulátori
Niektorí ľudia stále veria tomu, že už malé bábätko je schopné manipulovať a „cvičiť“ nás svojim plačom. Mnohí rodičia preto nechávajú dieťa plakať aj z toho dôvodu, že to vnímajú ako jeho manipuláciu na dosiahnutie svojho a tým, že mu odoprú svoju pozornosť, dávajú mu najavo, kto je tu pán. Dokonca niektorí rodičia tvrdia, že dokážu rozoznať, kedy u ich bábätka ide o účelový plač a kedy o ten skutočný a opodstatnený… Bábätká však nemajú schopnosť manipulovať (to sa učia až neskôr v živote). Ich plač je jediným komunikačným prostriedkom, ktorým dávajú najavo, že niečo nie je v poriadku a že vás potrebujú. Takže nabudúce, ak vám niekto povie, že vaše trojmesačné dieťa si svojím plačom len chce vydobyť vašu pozornosť a máte ho nechať tak, nepočúvajte ho. Je naopak dokázané, že nereagovanie na plač bábätka môže zanechať negatívne stopy, ktoré si dieťa ponesie aj do dospelosti. Z toho dôvodu mnohí detskí psychológovia a detskí lekári varujú tiež pred „spánkovými tréningami“ založenými na kontrolovanom plači dieťaťa. Tieto tréningy môžu zanechať vážne poškodenia, ktoré sa prejavia neskôr v živote.
Prechladnutie z chladu
„Koľkokrát ste to už počuli? Bábätko nesmie byť vystavené chladu, nesmie mať studené rúčky, nožičky alebo noštek, lebo ochorie. A nesmie mať hlavičku bez čiapočky, ani v teplých dňoch? Alebo že by ste s ním nemali ísť na prechádzku, ak je vonku chladno.“ Ide však opäť o mýtus, ktorý nie je založený na žiadnych vedeckých podkladoch. Je už dávno známe, že prechladnutie a chrípku spôsobujú mikroorganizmy a nie chlad. V našich končinách sa toto mylné presvedčenie naozaj dosť silno drží a niektoré mamičky aj v najväčších horúčavách balia bábätko do hrubej perinky, aby neprechladlo… Prehriatie však môže mať veľmi vážne následky. Bábätká potrebujú čerstvý vzduch a primerané obliekanie vzhľadom na počasie.
Slintanie a mrzutosť ako signál prerezávania zúbkov
Bábätká vo veku asi 4-6 mesiacov začínajú výrazne slintať, snažia sa strčiť do pusy všetko, čo nájdu a svoje potreby dávajú najavo častým plačom. Podľa mnohých rodičov je to jasný signál, že ich drobcovi idú zúbky. Vedci však majú iné vysvetlenie. Doktorka Marnie Bakerová z Saddleback Medical Center v Kalifornii hovorí: „Sú to normálne vývojové míľniky, ktoré nemajú nič spoločné s prerezávaním zúbkov.“ Hoci prerezávanie zúbkov môže spôsobovať určitý diskomfort, slintanie a vkladanie predmetov do úst sú často súčasťou orálnej fázy vývoja, keď bábätká objavujú svet ústami. Nespokojnosť môže prameniť z rastových špurty, nových zručností alebo iných, menej dramatických príčin.
Harmonogram dňa: Kúpanie, dojčenie a prebaľovanie
Určenie správneho poradia aktivít, ako je dojčenie, prebaľovanie a kúpanie, je pre novopečené matky častou výzvou. Milá Veronika, na vašu otázku neexistujú nejaké pravidlá či jediné správne riešenie, hlavným cieľom je, aby dojčenie a prebaľovanie a kúpanie nejakým spôsobom fungovali. Potreby a prejavy bábätka sa v tomto smere navyše rýchlo menia s tým, ako bábätko rastie.
Flexibilita v starostlivosti
Vhodný čas na prebaľovanie nie je vždy úplne jednoduché "vychytať" v čase, keď je bábätko maličké, teda v prvých týždňoch po pôrode. Keď neskôr začne mať dlhšie časy bdenia, začne to byť jednoduchšie a jasnejšie. Dovtedy je dobré zvážiť niekoľko faktorov:
- Reakcia bábätka na prebaľovanie pred dojčením: Bábätká sa často najlepšie prisávajú na prsník hneď, ako sa prebúdzajú. Ak sa prebaľujú pred dojčením a počas prebaľovania plačú, môže to oddialiť prisatie na prsník alebo niekedy dokonca znamenať, že sa bábätko nebude prisávať rovnako ochotne či dobre, ako by sa prisávalo hneď po prebudení bez prebaľovania. Pri dojčených bábätkách je možné sledovať ich signály, ktoré poukazujú na záujem o dojčenie, a je vhodné reagovať na tieto signály okamžite ešte pred tým, než sa bábätko rozplače.
- Vylučovanie počas dojčenia: Bábätká cikajú a často aj kakajú práve niekde uprostred dojčenia. Začnú piť a potom prestanú alebo sa odtiahnu a vtedy sa vycikajú alebo vykakajú a potom v dojčení pokračujú. Ak sú bábätká prebaľované pred dojčením, tak majú novú plienku na sebe čistú len na pár minút, kým sa počas dojčenia znovu nepocikajú a nepokakajú, a treba ich prebaliť aj tak znovu.
- Praktický prístup v prvých týždňoch: Počas prvých pár týždňov sa často javí ako praktické začať dojčiť bábätko po prebudení, aby nezačalo plakať, potom ho prebaliť, keď si počas dojčenia urobí prestávku. A následne ho po prebalení znovu nadojčiť, aby mohlo na prsníku zaspať.
- Zjednodušenie po prvých týždňoch: Dilema, kedy presne prebaľovať bábätko, vymizne po prvých týždňoch. Navyše mesiac či dva po pôrode prestane mnoho bábätiek kakať v noci, takže sa o niečo zjednoduší otázka prebaľovania v noci.
- Bezplienková komunikačná metóda: Dilemu prebaľovania môže riešiť aj využívanie "bezplienkovej komunikačnej metódy", kde sa k prebaľovaniu/vylučovaniu a riešeniu tejto potreby bábätka pristupuje inak, podporovaním vedomého vylučovania mimo plienky.
V niektorých prípadoch sa stáva, že z tradície rodičia kúpu bábätko každý večer, hoci na to nemajú energiu, hoci bábätko neutíšiteľne plače a kúpu ho bez nadojčenia a teda hladné. Potom bábätko preplače po kúpaní dlhý čas, striedavo sa prisáva na prsník a potom znovu plače, a to môže byť aj preto, že je príliš unavené, že ho kúpanie namiesto upokojenia príliš rozrušilo a že je preň ťažké upokojiť sa a zaspať. Toto celé niekedy znamená, že rodičia nevedia, ako po kúpaní bábätko upokojiť, a preto mu dajú na večer umelé mlieko, hoci súčasťou riešenia by mohli byť práve aj zmeny týkajúce sa načasovania kúpania.
Dôležité je pamätať, že kúpeľ nemusí byť len o hygiene - môže byť aj o láske, smiechu a spoločnom čase, posilňujúcim rituálom pre celú rodinu, ak je prispôsobený potrebám a temperamentu dieťaťa.
tags: #mama #a #dieta #sa #kupu