Rodičovstvo je nádherná cesta plná radosti, ale aj výziev. Každodenný život s dieťaťom prináša chvíle plné smiechu, ale aj únavy a frustrácie. Či už ste slobodná mamička, alebo máte partnera, starostlivosť o dieťa je náročný, ale nesmierne obohacujúci zážitok. Tento článok vám ponúka praktické rady a tipy, ako zvládnuť každodenné výzvy a vytvoriť harmonické prostredie pre vaše dieťa a zároveň sa postarať o seba. Pre mnohé mamy to znamená aj potrebu „upratať“ si informácie a prístupy k výchove, riadeniu domácnosti a vlastnému blahu, aby našli rovnováhu v neustále sa meniacom kolotoči povinností a potrieb.
Porozumenie Detskému Správaniu: Prečo Deti „Vystrájajú“ Práve pri Mame?
Každá mama pozná situácie, kedy sa jej dieťa správa úplne inak v jej prítomnosti ako v prítomnosti iných ľudí. Malá Tamarka dokáže v sekunde vytvoriť desivú, srdcervúcu scénu a pripraviť pre jej matku nezávideniahodné chvíle. Jej najobľúbenejšie slovo je „nie“. Lenže, keď je s otcom, vedú sa pekne v parku za ručičky, usmievajú sa a nikdy nie je potrebné usmerňovať jej správanie. So všetkým súhlasí a povestné „nie“ je akoby zarezervované len pre mamu. Tá navyše stále počúva, že v škôlke ide Tamarka bez reptania spať, no doma je každý večer z predspánkového rituálu hotové bojové pole. Odborníci majú pre matku jednoznačnú odpoveď. To, že dieťa pri nej vystrája, je len znakom normálneho a prirodzeného vývoja. Znamená to, že matka je pre dcéru ten najdôležitejší človek v živote a drobec sa cíti pri nej bezpečne a môže voľne dávať najavo svoje emócie.
Väčšinou si to odnesú matky. Podľa Karen Dudley, špecialistky na vývoj detí z Kalifornskej Univerzity, je chybou myslieť si, že váš potomok svojím správaním dáva najavo preferenciu, s kým chce radšej byť. Tá osoba, ktorá trávi s dieťaťom najviac času (zhodou okolností je to najčastejšie mama na materskej dovolenke), je zároveň aj tou, s ktorou sa drobec cíti najlepšie na to, aby sa mohol prejaviť, či už v pozitívnom alebo negatívnom svetle. Podľa doktorky Ann Corvin, ktorá sa zaoberá rodinnou a detskou terapiou, matka predstavuje pre dieťa potrebu a z biologického hľadiska sa spája v prvom rade s potrebou jedla a prežitia. Preto sú deti ochotné urobiť čokoľvek, aby zaujali jej pozornosť a nadviazali s matkou okamžitý kontakt. Otcovia sú pre drobcov prístavom dôvery, riskovania a hier. Malé deti sa navyše len učia rozvíjať vzťahy s druhými ľuďmi a testujú svoje hranice. Najlepším spôsobom, ako zistiť, čo sa ešte môže a čo už nie, je, podľa psychologičky Alyson Schafer, vyskúšať to. Preto, ak ste s dieťaťom celý deň, ste práve vy tou vyvolenou bytosťou, aby ste testovanie obmedzení zažili najčastejšie a najintenzívnejšie.
Najobľúbenejšie Slovo „Nie“ Patrí Mame
Drobci okolo dvoch rokov majú niekoľko vyslovene obľúbených slovíčok. Medzi tie najpreferovanejšie patrí aj populárne „nie“. Hoci neustále negovanie môže pre vás, ako rodiča, znieť frustrujúco a niekedy sa len ťažko ovládnete, aby ste nevybuchli, vedci potvrdili, že takéto správanie je úplne v poriadku a je znakom zdravého vzťahu rodič - dieťa. Vo svojom výskume sledovali a nahrávali psychológovia správanie 119 batoliat vo veku 14 - 27 mesiacov ku svojej matke. Mamy sa mali v rámci hry so svojím drobcom pokúsiť o to, aby sa nehrali so zaujímavými hračkami položenými vedľa nich a po skončení hry mali tie obyčajné, s ktorými sa mohli hrať, poukladať naspäť do škatule. Správanie detí rozdelili do troch kategórií - neposlušnosť, ignorovanie požiadaviek matky a dobrovoľné poslúchnutie jej rozkazu. Deti pohodových matiek, ktoré citlivo reagovali na detské potreby, sa najčastejšie stretli s neposlušnosťou, no na druhej strane ich požiadavky deti neignorovali. „Drobci v tomto veku skúšajú prekračovať hranice, čo je veľmi dobré. Uvedomujú si sami seba, svoju vôľu, túžby a vlastný spôsob ako riadiť svet navôkol,“ uviedla Elizabeth Gershoff, spoluautorka výskumu na Univerzite v Texase. Tie deti, ktorých matky prejavili známky neistoty a depresie, častejšie ignorovali rodiča, ale poslušne splnili jeho požiadavky. Tieto deti podľa vedcov nedôverujú reakciám matiek a naučili sa byť až príliš pasívnymi. „Už v rannom veku zistili, že neposlušnosť ich nedovedie tam, kam chcú a jediné, čo dostanú, je tvrdý trest - krik, či bitku,“ doplnila E. Gershoff. Vedci uzavreli ako fakt, že tie matky, ktoré majú výborné rodičovské schopnosti, majú zároveň tie najneposlušnejšie deti.
Ako pomôcť deťom regulovať emócie
Doma Sú Úplne Iné Ako Vonku: Fenomén „Jekylla a Hydea“
Deti sa správajú rôznym spôsobom nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj mimo domácnosti. Pokiaľ majú možnosť byť doma sami sebou a nemusia nič predstierať, majú rodičia jedinečnú príležitosť zažiť ich v tom najkrajšom, ale i najhoršom možnom svetle. Je dosť vyčerpávajúce v škôlke počúvať a poslúchať, preto niet divu, že niekde potrebujú aj vypustiť paru. A kde je to najprijateľnejšie? Samozrejme, doma. Hoci im je v škôlke dobre, majú okolo seba kamarátov a množstvo hračiek, niekde vo vnútri im chýbate. Preto urobia scénu, že chcú byť s vami. Síce sa rýchlo rozplačú, ale je to len dočasné, rovnako rýchlo aj zabúdajú. Ak to vezmete tak, ako to je a nebudete tiež robiť z príchodov do škôlky veľké haló, deti sa naučia, že sa teraz rozlúčite a potom pre nich prídete.
Ohľadne správania sa doma a vonku mimo rodičov, spravili vedci zaujímavý výskum. Zamerali sa na deti, ktoré rady vymýšľali s jedlom. Doma si dôkladne vyberali len určité druhy potravín a množstvo iných úplne odmietali. Lenže inde to bolo úplne inak. Je teda normálne, že máte doma Jekylla a Hydea? Podľa psychologičky Elaine Heffner je to úplne v poriadku a mali by ste byť radi, že to tak je. Takéto správanie dokazuje, že dieťa sa cíti doma dostatočne bezpečne na to, aby mohlo vybuchnúť. Na druhej strane zároveň vidíte, že všetky tie pozitívne výchovné zásady, ktoré sa snažíte dieťaťu vštepiť, sa vonku bez problémov derú na svetlo.
Aktuálnu situáciu s koronavírusom podľa psychologičky Eleny Beutelhauserovej je veľmi dôležité komunikovať s deťmi, informácie však treba prispôsobiť tomu, koľko dieťa dokáže vzhľadom k svojmu veku spracovať. Napríklad Linda sa s rodinou načas presťahovala z Bratislavy k rodičom do mesta na západnom Slovensku. Keďže veľa detí, ktoré bývajú v rovnakom bytovom dome v Ružinove ako oni a navštevovalo ružinovskú škôlku na Palkovičovej, zľakla sa hrozby nákazy nie seba, ale hlavne svojich detí a radšej načas odišli. Najskôr si myslela, že to bude na týždeň, dva. Má šťastie, pretože jej rodičia majú viacgeneračný dom s veľkou záhradou a aktivity pre deti tak nie sú obmedzené len na niekoľko izieb. "Som šťastná, že sme sa tak rozhodli, v našom malom byte by bolo spolužitie náročné, navyše, keď sú zatvorené aj miestne ihriská," hovorí. Na otázku, či sa nebála, že jej rodičia od nich môžu dostať koronavírus, odpovedá: "Oni sami chceli, aby sme prišli za nimi, navyše sme týždeň predtým boli všetci spoločne na dovolenke, takže aj tak sme boli spolu."
Ako Linda hovorí, prešli si fázou zmierenia sa so situáciou a už riešia deti, kuchyňu a bežné fungovanie domácnosti. Čas s deťmi najčastejšie trávi na záhrade, doobeda si spoločne zacvičia - jej fit inštruktorka vedie online cvičenia cez sociálne siete - varia, upratujú. Televíziu zapínajú len občas. "Táto situácia je nová a náročná pre nás, dospelých, ale takisto aj pre deti. Je podľa nej veľmi dôležité komunikovať s deťmi o tom, čo sa deje, informácie však prispôsobiť tomu, koľko dieťa dokáže vzhľadom k svojmu veku spracovať. Zdôrazňuje to, že pre deti je dôležitý pravidelný režim, v ktorom budú zakomponované všetky denné aktivity. "Deťom je potrebné vysvetliť, že aj keď nechodia teraz do školy, učenie a školské povinnosti budú pevnou súčasťou dňa. Pokiaľ je taká možnosť, že sa vedia dohodnúť viacerí rodičia a budú deti učiť tak, že sa prestriedajú počas jednotlivých dní, je to dobrá voľba pre rodičov aj deti. Pripomína, že rodiny teraz trávia čas spoločnými aktivitami. Preto by mali využiť tento čas na to, aby sa deti naučili napr. aj domáce práce. "Deti spolu s rodičmi môžu variť, piecť môžu spoločne postupne robiť väčšie upratovanie, vytriediť veci v detskej izbe. Hrať sa spoločenské hry, pozerať spolu filmy, rozprávky, pozrieť si staré fotky. Rodičia môžu deťom rozprávať rodinné príbehy, akí boli ich rodičia, starí rodičia, ich detstvo. Ako tvrdí, deti musia vidieť a rešpektovať aj to, že aj rodičia sú teraz síce ste doma, ale plnia si z domu aj pracovné povinnosti. Preto je podľa nej dôležité deťom vysvetliť, že teraz rodič pracuje a nemôžu ho rušiť, v tom čase je vhodné, aby sa deti venovali aktivitám, ktoré sú schopné zvládnuť aj bez prítomnosti rodiča. Napr. pozrieť si rozprávku, zahrať sa na PC, komunikovať s kamarátmi. "Dovoliť im viac ako predtým používať telefóny, počítače na komunikáciu s priateľmi a rodinou. A nezabudnúť sa porozprávať aj o tom, ako túto situáciu vnímajú a prežívajú.
Zapájanie Detí do Domácich Prác: Cesta k Zodpovednosti a Organizácii
Upratovanie je pre deti viac než len povinnosť; je to príležitosť naučiť sa dôležité životné zručnosti. Pravidelné upratovanie nielen podporuje zodpovednosť, ale aj učí deti organizácii a starostlivosti o svoje veci. Naučiť sa starať sa o svoje okolie, svoje veci, domov a ľudí, ktorí ho s nami zdieľajú, je veľmi dôležitá zručnosť. Naučiť dieťa upratovať si svoje veci v podstate znamená naučiť ho, že svoje veci si vážime a nenecháme ich len tak pohádzané na zemi. Dieťaťu sa snažíme vysvetliť, že ak si hračky uprace, tak sa nemusí báť, že mu na ne niekto stúpi a pokazí ich. Pretože to určite nechceme. Na čo nadväzuje jeden dôležitý fakt - ak sa nejaká vec pokazí, nejdem okamžite kúpiť novú. Ani ak dieťa veľmi plače, nesnažím sa ho upokojiť sľubom, že kúpime novú hračku. Nekúpime, pretože tak to v živote nefunguje, že všetko sa dá nahradiť v prvom supermarkete. Treba si na veci dávať pozor. Upratovaním dieťa naučíme vážiť si svoje prostredie a svoj domov. Takisto sa naučí rešpektovať ostatné osoby, ktoré ten priestor s ním zdieľajú. Treba mu vysvetliť, že nemôže nechať svoje veci rozhádzané len tak v obývačke na gauči, lebo ostatní členovia domácnosti si potom nemajú kde sadnúť. Naučí sa zodpovednosti. Ak budete po dieťati upratovať vy, nepochopí, že jeho konanie má nejaké následky. A samozrejme, naučí sa poriadku, čo je tiež veľmi dôležité. Ak je obklopené miliónom hračiek, tak sa s nimi ani veľmi nehrá, len sa v nich tak vŕta, a ani si ich nebude vážiť a upratovať si ich po sebe. Stačí mať zopár, ku ktorým si vybuduje vzťah.
Kedy Začať s Upratovaním a Ako Na To?
Začať s upratovaním je ideálne hneď. Čím skôr si dieťa na upratovanie zvykne a všimne si, že taká aktivita vôbec existuje, tým skôr ju začne samé vykonávať. Už maličké dieťa, ktoré len sedí, by vás malo sledovať, ako upratujete. Ak to budete robiť až potom, ako ho uložíte do postele, tak si neuvedomí, že tie hračky niekto upratuje. Inak, má to aj druhú výhodu. Ak budete upratovať s dieťaťom, a nie po jeho uložení do postele, tak ten čas, kým spí, budete mať len pre seba a svoje obľúbené aktivity. Keď začne byť mobilné, malo by vám pri upratovaní pomáhať. Do troch rokov by bolo dobré, keby sa to otočilo, a nepomáhalo by ono vám, ale vy jemu. Lebo potom neskôr, keď bude mať takých päť, šesť, sedem rokov, by si už ozaj malo vedieť po sebe všetko upratať.
Nerobme z upratovania povinnosť. Ak dieťaťu hovoríte, že musíte upratať, dávate tomu negatívny nádych. Nemusíte. Chcete. Lebo sa chcete doma cítiť dobre. “Poďme upratať,” spolu s jemným úsmevom, znie lepšie ako vzdychanie nad neporiadkom. Urobme z toho súčasť hry. Dieťa prirodzene nevníma takéto aktivity negatívne, až keď mu to my vštepíme. Takže ho nechajme, nech sa upratovaním zabáva. Pokojne môže to lego hádzať do kýblika aj z diaľky. Spievajme. Vymyslite si nejakú pesničku o upratovaní, ktorú budete vždy spievať.
Dávajme veci vždy na to isté miesto. Pre batoľatá je poriadok základ. Knihy sú vždy na tom istom mieste, lopta takisto, stavebné kocky tiež. Nemeňte to, lebo dieťa zmetiete. Ak nebude vedieť, čo kam patrí, nebude vedieť, kam to má uložiť. Buďte vzorom. Toto je tá najťažšia časť. Dieťa vás vo všetkom kopíruje, preto ak bude vidieť vás, že sa staráte o svoje veci, bude sa starať aj ono o tie svoje. Napríklad, upracete si oblečenie hneď, ako sa prezlečiete? Umyjete si po sebe hrnček hneď, ako dopijete kávu?
Konkrétne Tipy a Vekové Kategorizácie pre Zapájanie Detí
Aby sme vám vedeli vybrať tie najlepšie hračky a zároveň vaše objednávky vybavili čo najrýchlejšie, využívame na to súbory cookies a ďalšie technológie. Tlačidlami nižšie s tým môžete súhlasiť alebo to odmietnuť.
Pre efektívne zapojenie detí do domácich prác je kľúčové stanoviť si pravidelný čas na upratovanie - napríklad pred večerou alebo pred spaním. Nastavte časovač a vyzvite ich, aby stihli upratať všetky hračky pred zazvonením. Môžete tiež použiť obľúbené piesne a spoločne tancovať alebo spievať počas upratovania. Kto dokáže upratať najviac hračiek do konca piesne? Každý deň, keď si dieťa uprace hračky, môže získať bod alebo hviezdičku. Pochváľte ich za každý krok - aj za ten najmenší. Oceňte ich snahu a vyzdvihnite, ako pekne sa im podarilo hračky usporiadať. Napríklad raz za týždeň si môžete všetci spoločne upratať obývačku alebo detskú izbu. Pomôžte deťom pochopiť, že hračky sú cenné a je dôležité sa o ne starať.
Vek 2 - 3 rokyOkolo dvoch rokov je dieťa schopné spolupráce. Deti vo veku od dvoch do troch rokov by preto mali pomáhať pri úprave svojich hračiek, žiadna z týchto úloh by ale nemala byť povinná. Pomôcť môžu s týmito činnosťami: natiahnuť perinu na vlastnú posteľ; vyzliecť a obliecť sa samostatne; upratať tanier za sebou zo stola k umývadlu, ak dojedli; spolupráca s obúvaním topánok a kabátov pri odchode z domu. Malé deti môžu potrebovať malý podnet na to, aby vám pomohli. Určite funguje slovko ďakujem a prosím, budú sa cítiť dôležité. Odmeňovať ich sladkosťami je vo všeobecnosti zbytočné. Ak odmene neodoláte, stanovte si maximum. Po obede alebo večeri by to mohla byť jedna sladkosť, ak splnili svoje úlohy.
Vek 4-5 rokovV tomto veku by mnohé práce mohli deťom pomôcť vo vývoji. Dieťa môže pomôcť s týmito činnosťami: doniesť špinavé prádlo do koša; párovať čisté ponožky; prestieranie a čistenie riadu; povysávať detskú izbu. Deti treba podporovať v nezávislosti pri príprave stravy. Vo veku 5 rokov by mohlo zvládnuť natrieť si chlieb príborovým nožíkom. Spočiatku by rodičia mali dať trochu masla na koniec chlebíka. Postupne sa stane dieťa obratnejšie a samostatnejšie. Nepodceňujte deti ani v predškolskom veku. Istotne radi pomôžu svojim mamám nakrájať ovocie. Takto sa podporí aj ich chuť k jedlu, ak si ho pripravia sami.
Vek 6 - 8 rokovDieťa v tomto veku by mohlo pomôcť s týmito činnosťami: vysávanie; odkladať vlastné oblečenie, keď ste ho vyprali; nakŕmiť zvieratká v domácnosti pod kontrolou rodiča. Dieťa chváľte za vykonanú prácu s mierou. Ak príliš chválite dieťa za bežné domáce práce, riskujete, že dieťa odmietne vykonať domáce práce. Chápe, aké je to pre vás dôležité, a odmietnutie činnosti použije proti vám. Deti by si mali už uvedomovať, že upratujú vlastnú domácnosť, v ktorej žijú aj oni.
Vek 8 - 10 rokovKeď sú deti o niečo staršie, môžu vykonať viac pre svoju domácnosť. Rodičia sa musia postarať o to, aby svoje deti naučili robiť nové práce. Nemali by však deťom dávať nevyžiadané rady. Medzi činnosti v domácnosti patrí: dieťa sa v tomto veku môže naučiť triediť prádlo pri praní na biele, farebné a tmavé; pomáha viac pri varení; zavesenie bielizne na sušiak a zber suchej bielizne.
Vek 11+ rokovDeti v tomto veku by sa mali naučiť hospodáriť. Mali by vedieť spraviť nákup v potravinách podľa nákupného zoznamu. Občas môžu naplánovať večeru. Nechajte na nich, čo kúpia pre vybrané jedlo. Dáte im stanovený rozpočet a oni si môžu kúpiť, čo chcú, ale nákup musí obsahovať potraviny potrebné na prípravu večere. Deti často netušia, koľko veci stoja, a takýto nákup pomáha s plánovaním.
Skúsenosti Mám s Pomocou Detí v Domácnosti
Každá mama pozná nikdy sa nezastavujúci kolotoč v domácnosti, keď okrem zasýtenia hladných krkov a bežných činností treba riešiť aj krízové situácie. Keď deti trošku vyrastú, automaticky očakávame výpomoc. Je to naozaj tak? „Upratovanie je každodennou činnosťou nás mamín. Naše deti pozorujú moje domáce práce logicky odmalička. Ako krpci sa vždy radi zapájali. Pomôcť maminke bola ich najväčšia túžba. Ráchel niekedy pomôže rada, no niekedy hundre a nechce sa jej. Obdivuhodné však je, že vždy si svoje povinnosti splní. Juraj nechce pomáhať vôbec. Keď si má upratať izbu, zrazu je najviac unavený. Marína je milovníčkou upratovania. Dajte jej do ruky handru a utrie ňou všetko. A Emíliu zatiaľ vyraďme. Tá ovláda len rozhadzovanie. Okrem náročných fyzických alebo nebezpečných prác mi deti pomáhali už so všetkým. Každé dieťa je iné a rovnako sa stavajú aj k povinnostiam a pomoci v domácnosti. Naša Ráchel je impulzívna. Stačí, aby sa blížil Mikuláš alebo si v triede rozprávali o domácich prácach a celý týždeň si pýta robotu sama od seba. Marína to má v sebe prirodzene odjakživa. No náš jediný syn nereaguje dobre. Nepomáha ani motivácia. Jediné, čo u neho zaberie, je výpomoc od rodiča. Vtedy si aj pokecáme, ale naozaj musíme upratovať spolu, sám nespraví nič. Mne to však nevadí, lebo to vykompenzuje veľmi rád pomocou v záhrade.“
Iná mama spomína: „Nepamätám si celkom presne, kedy moje prvé dieťa začalo doma pomáhať, ale spomínam si na momenty, keď mala najstaršia dcéra asi rok a ukladala do debničky suchú cibuľu, pokúšala sa lúskať fazuľu, zametala podlahu, ako sme ju spolu umývali a všade okolo nás bola voda. Ďalšie dcéry už potom pomáhali celkom prirodzene, jednoducho rady nasledujú najstaršiu sestru. Úlohou dcér je robiť po sebe poriadok. Napríklad rady počúvajú audiorozprávky a popritom kreslia, väčšinou sú však potom po zemi porozhadzované papiere, pastelky či knihy. Ich úlohou je po skončení akejkoľvek činnosti po sebe upratať. Pomáhajú kŕmiť psa, vysávať, utierať prach, polievať záhradu, na jar som s bábätkom v náručí usmerňovala najstaršiu dcéru a ona sadila fazuľu, kvety, hrach. Šesťročná sestra jej nosila v krhle vodu a pritom zabávala trojročnú sestričku otrávenú našou činnosťou. Ak od nich potrebujem pomoc, je to celkom jednoduché. Svoju požiadavku formulujem úprimne a strážim si tón reči, napríklad: ,’Potrebovala by som, aby ste mi pomohli vyložiť umývačku, lebo by som tu rada mala poriadok a s bábätkom v náručí sa mi to robí ťažko.´ Na takto formulované prosby reagujú vždy pozitívne.“
Ďalšia mama dodáva: „Deti sme začali zapájať do domácich prác, keď mali 5-6 rokov. Začali sme zľahka − ustlať si ráno posteľ, hodiť špinavú bielizeň do koša na pranie, upratať hračky, prestrieť stôl alebo mi pomohli spárovať ponožky. Keď sú už trošku staršie, snažíme sa ich zapájať do ďalších činností. Tiež majú na starosti poriadok vo svojich izbičkách. Pomohlo nám pravidlo, že vždy sa hrajú len s jedným typom hračiek, čo znamená menej neporiadku, a tak aj menej upratovania. Sem-tam nám pomôžu s vysávaním a majú na starosti aj kŕmenie nášho psíka. S pomocou je to rôzne, niekedy to ofrflú, inokedy sa samy ponúknu pomôcť. Niektoré domáce práce robia s radosťou, iné až tak nie a vtedy je ťažké ich motivovať, musíme ich do toho doslova nahnať. Známa svojim dcéram za každú domácu prácu platí, ale ten prístup sa mi veľmi nepozdáva.“
„Deti doma prakticky pomáhajú, odkedy začali chodiť. Zapájali sa od samého začiatku, samozrejme, podľa svojich schopností. Za pomoc považujem aj to, keď ročná dcéra bola schopná odniesť špinavé oblečenie do koša na bielizeň. Čím skôr si deti navyknú robiť každodenné činnosti, tým skôr budú samostatné. V kuchyni sme používali učiacu vežu, na ktorej dcéra stála a pomáhala mi, keď ešte nevedela ani chodiť, iba stáť. Vždy ich učím po sebe upratať, poutierať rozliate alebo povysávať s ručným vysávačom omrvinky, skladáme spolu vypratú bielizeň, ukladáme ju do skrine, staršia pričuchla aj k žehleniu, utierame spolu prach alebo leštíme sklá. Mladšia to robí, samozrejme, v rámci svojich možností, ale postupne sa zdokonaľuje. Deti do 6 rokov robia rady všetko to, čo ich rodičia, pretože ich napodobňujú. V tomto veku dcéru bavilo vždy so mnou variť, upratovať či robiť v záhrade. Môže za to aj senzitívne obdobie pre poriadok − tak tomu v Montessori výchove hovoríme. V neskoršom veku sa to preklopilo a najväčším problémom u nás je upratať si izbu, to býva hotový boj. Na ostatné veci už musí mať staršia dcéra tiež náladu, no záujem o varenie so mnou jej chvalabohu ostal.“
„Nášho Jakuba sme začali zapájať do domácich prác postupne ako rástol. Najskôr formou pomoci s niečím malým, najmä, keď sa narodil jeho mladší brat Oskar. Vtedy mal Jakub 4,5 roka. Pomáhajú s bežnou dennou agendou okolo domu − vykladajú umývačku, upratujú obývačku, triedia a vynášajú odpad. Týka sa ich starostlivosť o zvieratá, kŕmia naše psy a mačky. Bez motivácie by to nešlo, ale odmeny riešime skôr pri náročnejších činnostiach, nie tých každodenných. K prirodzenosti v pomoci sa nám, bohužiaľ, ešte nepodarilo dopracovať. Chlapcov treba skôr do všetkého naháňať, hlavne, keď ich ruším pri niečom (pre nich) dôležitom. U Jakuba už je v jeho veku počas pomoci samozrejmosťou mnoho komentárov a citosloviec. Najradšej je, keď ho poprosím o pomoc s niečím digitálnym, úpravou videa či fotky.“
Čo Nerobiť Pri Zapájaní Detí do Domácich Prác
Paradoxne, domáce práce sú často samotnými rodičmi považované za niečo zaťažujúce, otravné a na poslednom mieste rebríčka „zábavných“ činností. A tento postoj potom neverbálne (a často nevedome) prenášajú na svoje deti. Preberajú postoj od svojich rodičov, ktorí domáce práce považujú za nudné. Ak sa to týka aj vás, uvedomte si, že aj domáce práce sú o spojení a uznaní, je to vzájomne strávený čas a zážitky, ktoré spolu máte. Aj vy patríte k rodičom, ktorí odháňajú deti alebo ich nechajú sa hrať, kým upratujú, či tak robia, až keď už deti spia?
Aby ste sa vyhli demotivácii a negatívnym asociáciám s domácimi prácami, je dôležité vyhnúť sa niekoľkým častým chybám:
- Začínať príliš neskoro: Veďte k tejto myšlienke svoje deti už od narodenia a berte ako automatickú vec, že si odnesú hrnček do drezu alebo umývačky riadu, upravia si posteľ, alebo odložia hračku tam, kde má byť.
- Pravidlá neplatia pre všetkých: Pokiaľ chceme u detí vidieť istý druh správania, v prvom rade ho musia vykazovať obaja rodičia.
- Delíte práce na ženské a mužské: Správajte sa k obom pohlaviam rovnako a férovo; ak si musí jeden odniesť špinavý tanier, musí aj druhý.
- Nevysvetľujete účel povinností: Lepšie je, ak samé pochopia prečo je dané správanie vhodné - presne vtedy budú vnútorne motivované správať sa požadovaným spôsobom, a nie strachom z vášho trestu či hnevu.
- Kritizujete, že to robia pomaly a nedostatočne: Deti sa všetko postupom času naučia, a je treba myslieť na to, že prvé dni kostrbatej snahy a pomalosti stoja za budúce roky ich pomoci, kedy danú úlohu budú zvládať dokonale a rýchlo. Neočakávajte, že dieťa bude perfektné v tom, čo robí, ani to, že to spraví tak dobre ako vy. Cvik robí majstra. Dieťa sa zlepšuje postupne, na začiatku nedostatok skúseností nahrádza nadšením a hlasným prejavom.
- Tvárite sa, akoby to bola nepríjemná povinnosť: Pokiaľ sa teda tvárite, že umyť riad a utrieť podlahu je strašná nepríjemnosť, ktorá vás obťažuje, dieťa vám uverí; uverí, že starať sa o dom je skutočne nepríjemné a podľa správnosti to má nenávidieť, presne tak ako vy.
- Platíte im: Deti nebudú doma pomáhať, pretože je to adekvátne chovanie, ale len kvôli odmene. Vyhýbajte sa však vyžadovaniu pomoci, vyjednávaniu, odmeňovaniu za pomoc ap., pretože to demotivuje a znižuje jeho vnútornú motiváciu.
- Podceňujete či preceňujete ich: Dieťa rýchlo stratí motiváciu, ak mu niečo nejde, alebo to nedokáže splniť, rovnako ako keď mu dáte niečo príliš jednoduché, tak sa začne nudiť.
Ako pomôcť deťom regulovať emócie
Mamin Príbeh: Upratovanie, Diéta a Neočakávané Bielkoviny
Poznáte tú českú průpovídku „Co je v domě není pro mně“? Hoci je myslená inak, často som si na ňu spomenula, keď mi pri upratovaní v izbe našich chlapcov „skočil“ pod ruky nejaký kúsok čokoládky. Fuj! No, kto by to jedol! Veď mojím cieľom je schudnúť! A predsa, co je v domě, není pro mně. Musím s tým rázne zatočiť. Šup! A čokoláda je uprataná. Už viac není v domě, ale vo mne…. Bolo mi to treba? Nastane chvíľka výčitiek a po nej zintenzívnené upratovacie tempo. Poznáte to aj vy, alebo hovorím pre vás jazykom cudzieho kmeňa a vy vôbec neviete, o čom točím? V prvom prípade, ste obdivuhodná žena, ak dokážete odolávať sladkým nástrahám voľne pohodeným v domácnosti. A ak nie? Tak to ste obdivuhodná tiež! Prečo? Nuž pretože ste labužníčka a dokážete si plnými dúškami vychutnať omamné osídla, do ktorých vás vláka čokoládové vábenie. Nie? Že fakt neviete, o čom točím? Že vy veru takýmto spôsobom doma neupratujete? Že nezgúňate po byte a nestopujete, kde by sa našiel čo len kúsok nejakej sladkostičky? Chyba! Neviete, o čo prichádzate! Veď sladkosti schované v útrobách šuplíkov našich detí sú plné bielkovín. A bielkoviny sú významné, keď chcete chudnúť! Denne by ste ich mali vo svojej strave prijať asi 30 %. Čože? Protestujete, že sladkosti veru nie sú dobrým zdrojom bielkovín? Nooo, ako ktoré, vážené dámy. Ako ktoré! Tie dobre odležané nimi veru môžu byť, ako sa o tom presvedčila aj jedna veľmi dobrá priateľka. Tiež vždy bola poriadkumilovná, podobne ako jej dcéra. A veru že v jej domácnosti bolo vždy čo „upratovať“. Má totiž syna, ktorý nebol za sladkosťami zdivený, prišli mu na chuť len raz za čas, a tak sa v šuplíku jeho písacieho stolíka kopila slušná zbierka sladkých lákadiel. Kde je príjem, tam musí byť aj výdaj, povedali si priateľka s dcérou - a pravidelne chodili „upratovať“ šuplík. Veď keby nie, ako by sa doň pomestili ďalšie zásoby. Nuž a aby to nebolo veľmi nápadné, tak sa priateľka synovi do šuplíka vkrádala najmä nočnou hodinou. Raz tak celkom vzadu v zabudnutom rohu šuplíka vylovila trubičky plnené orieškovo-čokoládovou náplňou. Jááááj! Mňáááám! Bolo ich tam kopec a tak sa na miesto činu vracala viac nocí za sebou. Zvyčajne schrúmala trubičku prikrytá pláštikom tmy, ale raz… Pochutnávajúc si na nej vošla do kuchyne a milú trubičku zalialo svetlo. Priateľka, slastne si odhryzujúc, sa zadívala na zvyšok trubičky a jej zrak uzrel nevídané! Trubička ožila! Ležiac 100 rokov v šuplíku získala obyvateľov. A tak si na nej okrem moje priateľky pochutnávali aj už pekne vypasené červíčky, ktoré jej pozerali s nemou výčitkou priamo do očí z rezu trubičky. Júúúj! Bielkovín viac ako sacharidov mali veru tie nešťastné trubičky. Ale v tomto prípade si bielkoviny splnili svoju funkciu. Stali sa stavebným kameňom jej skalopevného rozhodnutia, že veru viac nebude po nociach upratovať šuplíky. A cez deň? Vraví, že radšej si dá čerešne. A pokúsi sa vyhnúť ich obyvateľom. Príjemné upratovanie, milé žienky. A pozor na bielkoviny!
Starostlivosť o Seba pre Mamy: Kľúč k Trpezlivosti a Pohode
Ako mama ste v jedinečnej pozícii. Venujete veľa času a energie starostlivosti o deti, no čo ak chcete nabrať kondíciu, schudnúť po tehotenstve, spevniť postavu, či dokonca trénovať na preteky? V odvetví fitness sa zdá, že ak sa chcete cítiť a vyzerať skvele, váš život sa musí točiť okolo tvrdého tréningu a dobrého jedenia. Je ale treba zvážiť, čo môžete dosiahnuť v rámci svojich možností. Každá žena je iná a preto sa výsledky budú líšiť.
Jediné slovo, ktorým by som opísala mamy, je odolnosť. Ženy sú prirodzené opatrovateľky. Pracovný deň mamy väčšinou nekončí prácou. Po skončení práce mamičky bežne nakupujú v potravinách, upratujú dom, varia a starajú sa o deti. Ženy majú tiež tendenciu sa príliš starať, čo často vedie k zanedbávaniu samých seba.
Nezabúdajte na vlastný oddych a čas pre seba. Krátka prechádzka, káva s priateľmi alebo obľúbená aktivita vám pomôžu načerpať energiu a trpezlivosť. Starostlivosť o seba je základom toho, aby ste mohli byť pokojná a efektívna pri výchove. Nebojte sa požiadať o pomoc. Keď si na seba naberiete viac než zvládate, vedie to k stresovému cyklu. Pri strese siahnete skôr po jedle a po mobile, aby ste si uľavili. Ak si nedobijete baterky, jednoducho vyhoríte. Naplánujte si čas pre seba aspoň raz týždenne, ideálne každý deň. Je nevyhnutné "upratať" si aj v tejto oblasti, aby sa zabránilo preťaženiu a vyhoreniu, ktoré môže negatívne ovplyvniť celú rodinu.
Zdravá Výživa pre Mamy a Rodinu: Viac než Len Šaláty
Najlepší spôsob, ako sa postarať o svoje stravovanie a pomôcť svojej rodine, aby bola zdravá, je postarať sa v prvom rade o seba. Manželia nie sú vždy ochotní jesť šaláty a smoothies. Tento problém však často pramení z mýtu, že na chudnutie treba jesť samé šaláty. Šaláty sú zdravou voľbou v strave každého človeka. Ženy však zvyčajne uprednostňujú potraviny s nízkym obsahom bielkovín, čo nepodporuje ich zdravie a telesné ciele.
Pre komplexný prístup k zdravej výžive pre mamu a celú rodinu, zvážte tieto praktické tipy:
- Varia suroviny, nie jedlá: Pripravte šalát, zdroj bielkovín, varte obilniny. Možno chcete na obed tofu, šalát a ryžu, ale váš manžel a deti chcú mäso, ryžu a trochu menej šalátu. Žiaden problém! Varenie jednotlivých komponentov namiesto striktných jedál umožňuje flexibilitu a uspokojenie rôznych preferencií.
- Varia jedlá v dávkach: Nemusíte pripravovať každé jedlo čerstvé. Obilniny, fazuľu a zdroje bielkovín (tofu, strukoviny, mäso, ryby) varte v dávkach. Pripravujte ich bez dochucovania a potom používajte rôzne koreniny pred konzumáciou. To šetrí čas a zabezpečuje dostupnosť zdravých ingrediencií.
- Zapájajú do prípravy jedla celú rodinu: Dokonca aj najmenšie deti si môžu bezpečne pripraviť ovsené vločky namočené cez noc. Spoločná príprava jedál nielenže vzdeláva deti o zdravom stravovaní, ale aj posilňuje rodinné väzby.
Ženy majú tendenciu uprednostňovať potraviny bohaté na sacharidy a majú relatívne nízky príjem bielkovín. Jedzte vyvážené jedlá. Menštruujúce ženy strácajú železo v krvi, a preto majú vyššiu potrebu železa. Omega 3, horčík, vit. D sú bežné nedostatky živín, a preto sa oplatí dať si na ne v strave pozor. Pravidelná a pestrá strava je základom energie a vitality pre každú mamu.
Efektívne Cvičenie pre Mamy: Spevnenie Tela a Energia
Mamy majú často vo svojom živote dostatok fyzickej aktivity, aj keď počet krokov na vašom telefóne môže hovoriť niečo iné. Počet krokov je dobrým meradlom toho, ako ste počas dňa aktívna, no neberie do úvahy aktivity, počas ktorých neurobíte veľa krokov. Pri umývaní riadu, varení a domácich prácach nemusíte veľa nachodiť, ale to neznamená, že ste neaktívna. Avšak pre špecifické ciele, ako je spevnenie tela, je potrebný cielenejší prístup.
Ženy chcú zvyčajne spevniť telo. To znamená zníženie telesného tuku a budovanie svalov! Preto odporúčam zamerať sa na silový tréning. Kardio je skvelé pre oddych a ak ho potrebujete pre svoj šport, ale pre spevnenie postavy je lepšie zamerať sa na silový tréning. Ak si neviete nájsť 40 minút na tréning, nájdite si 5-10 minútové bloky času na tréning a aktivitu počas dňa. Môžete napríklad urobiť niekoľko sérií drepov v 10-minútovom bloku. Takéto "upratovanie" času na cvičenie je kľúčové pre zaneprázdnené mamy.
Ak je to možné, zapojte svoje deti do cvičenia a aktivít. Spoločné prechádzky, hry vonku, alebo dokonca jednoduché cvičenia doma môžu byť zábavné pre celú rodinu. Ak to nezvládnete úplne samé, striedajte sa. S manželom alebo aj druhou mamičkou si môžete dohodnúť časy, kedy sa o vaše dieťa postarajú. Toto plánovanie a hľadanie podpory je zásadné pre udržanie si aktívneho životného štýlu. Po tehotenstve je ženské telo ohrozené stratou hustoty kostí vplyvom hormónov a dojčenia, preto je obzvlášť dôležité venovať pozornosť silovému tréningu a strave bohatej na vápnik a vitamín D.
tags: #mama #a #dieta #upratuju