Dojčenie je pre matku a dieťa jedným z najprirodzenejších a najdôležitejších období v živote. Napriek jeho nezastupiteľnému významu sa okolo neho často vznáša množstvo mýtov a nedorozumení, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv na plodnosť a hormonálnu rovnováhu ženy. Centrálny hormón tohto procesu - prolaktín - je často predmetom diskusií a obáv. Táto obsiahla analýza sa zameriava na demystifikáciu úlohy prolaktínu v tvorbe materského mlieka, jeho vzťahu k plodnosti a duševnému zdraviu matky, ako aj na objasnenie účinnosti fytoterapie pri podpore laktácie. Ponúka pohľad na komplexné súvislosti a vyvracia bežné mylné predstavy, pričom vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a skúseností.
Hormonálna Rovnováha a Plodnosť Po Pôrode
V súvislosti s plodnosťou a dojčením sa často uvažuje o dojčení ako o príčine, prečo žena neotehotnie. Avšak z hľadiska dojčenia jediný hormón, ktorý vplýva na plodnosť, je prolaktín. Je dôležité z hľadiska plodnosti vedieť, že hladiny prolaktínu približne po roku po pôrode sa za fyziologických okolností nijako zásadne nelíšia u ženy, ktorá dojčí, od tých, ktoré má žena, ktorá nedojčí. Žiadny iný hormón už v tomto období plodnosť dojčiacej matky neznižuje. Preto platí, že prolaktín a dojčenie už v tomto pokročilom štádiu dojčenia (napr. po roku) nijako neovplyvňujú plodnosť a dojčením nie je možné vysvetliť situáciu, ak žena neotehotnie. Z tohto dôvodu ju ani nie je možné riešiť obmedzením dojčenia či akoukoľvek inou úpravou v dojčení.
Dojčiace matky v období medzi 14. až 17. mesiacom najčastejšie dostávajú prvú menštruáciu po pôrode. Návrat menštruačných cyklov, aj keď spočiatku nepravidelných, je jasným signálom obnovenej plodnosti. Je pomerne typické, že prvé tri cykly po návrate plodnosti bývajú nepravidelné a z hľadiska plodnosti pravdepodobne nebudú úspešné pre otehotnenie. Tento jav typicky pozorujú nielen dojčiace, ale aj nedojčiace ženy po návrate cyklov. Tento proces nie je ovplyvňovaný dojčením, a to ani v prípade, že matka dojčí „často“. Je normálne, ak sa dieťa vo veku napríklad 2 rokov dojčí cez deň aj v noci podľa jeho potrieb, pričom 2-ročné bábätko je ešte stále veľmi maličké a dojčenie veľmi potrebuje. V skutočnosti sa deti v tomto veku častokrát dojčia častejšie, než keď boli novorodenci. Je rovnako normálne, že dieťa v tomto veku nedokáže prespať celú noc a je prirodzené, že mu matka poskytuje rodičovskú starostlivosť aj v noci - toto je jedna z investícií do jeho zdravia a pocitu bezpečia.
Telo potláča plodnosť vtedy, ak je starostlivosť o dieťatko ešte stále taká náročná, že nie je vhodný čas na nové tehotenstvo. Dôvodom nie je len dojčenie ako také, keďže z hľadiska hladín hormónu prolaktínu matka, ktorá po roku dojčí, je na tom hormonálne približne rovnako ako matka, ktorá nedojčí. Odstavenie nespôsobí, že starostlivosť o dieťatko bude jednoduchšia. Odstavenie ani zníženie počtu dojčení nijako nepomôže tomu, aby sa plodnosť zlepšila rýchlejšie. Je paradoxné, ako sa ženy tesne po pôrode, keď často, dlho a výlučne dojčia, dozvedajú od svojich gynekológov, že dojčenie neposkytuje žiadnu ochranu pred tehotenstvom a „musia“ im predpísať hormonálnu antikoncepciu. A ten istý gynekológ je schopný povedať žene, ktorá je mnoho mesiacov po pôrode, že jedinou príčinou toho, že nemôže otehotnieť, je fakt, že dojčí. Dojčenie staršieho dieťaťa sa považuje za vinné z absolútne všetkého. Odstavenie ani zníženie počtu dojčení však skutočne túto situáciu nerieši. Hoci mnohé matky potvrdia, že keď odstavili, do 2-3 mesiacov dostali menštruáciu - áno, pretože by ju dostali aj tak, štatisticky je pravdepodobné, že menštruácia sa okolo 1,5 roka po pôrode vracia, ako sa to stalo u mnohých žien. Okolie často za túto situáciu viní dojčenie a pre matky je náročné odolávať tomuto tlaku.
Ak žena nemala problém s otehotnením pred prvým tehotenstvom, nie je dôvod predpokladať, že teraz bude ťažké otehotnieť, a štatisticky by už čoskoro mohla otehotnieť. Začať už teraz sledovať svoje znaky plodnosti, napríklad prostredníctvom systému FertilityCareTM podľa Creightonského modelu, ešte skôr, než sa dostaví prvá menštruácia, môže poskytnúť cenné informácie. Pozorovanie hlienu krčka maternice častejšie a vo väčšej kvalite signalizuje, že už čoskoro sa menštruácia vráti a plodnosť sa obnoví. To poskytuje istotu, že nie je kam sa ponáhľať.
Prípad s Predchádzajúcou Hyperprolaktinémiou
V prípade žien, ktoré mali zvýšené hladiny prolaktínu už pred prvým tehotenstvom (napríklad hodnotu 70), a ich prolaktín bol znížený Dostinexom, po ktorom otehotneli aj bez menštruácie, sa situácia môže opakovať. Ak takáto žena, napríklad takmer dva a pol roka po pôrode, stále nemá menštruáciu a prolaktín má hodnotu 68, jej gynekológovia aj endokrinológovia často tvrdia, že je to práve dojčením a pre opätovné otehotnenie musí prestať dojčiť. Keď sa matka snaží poukázať na to, že rovnaký problém mala aj keď nedojčila, je jej sucho povedané, že to bolo niečo iné. Avšak, potvrdenie od laktačnej poradkyne, že dojčenie tak dlho po pôrode už na výšku prolaktínu nemá vplyv, je v súlade s vedeckými poznatkami. V takýchto situáciách platí, že nie je jediný dôvod predpokladať, že vysoké hladiny prolaktínu, ktoré existovali ešte pred prvým tehotenstvom, by mohlo spôsobovať to, že žena dojčí 2,5-ročné dieťa. Hladiny prolaktínu v tomto čase po pôrode sa za fyziologických okolností nijako zásadne nelíšia u ženy, ktorá dojčí od tých, ktoré má žena, ktorá nedojčí. Preto, ak sú hladiny prolaktínu zvýšené, ukončenie dojčenia túto situáciu nezlepší a nijako nevyrieši.
Odstavenie sa vníma vždy ako "bezpečná" možnosť, ktorú treba za každých okolností vyskúšať, a ak sa nič nezmení, potom má žena "nárok" na nejakú ďalšiu liečbu. Spoločnosť nemá pochopenie pre význam dojčenia starších detí a už vôbec nechápe, aké riziká prináša predčasné odstavenie, hoci ide už o staršie dieťatko. Dieťa sa pokojne môže dojčiť i naďalej a obrať ho o túto možnosť znamená ísť do rizík predčasného odstavenia pre jeho zdravie a aj pre zdravie matky. Ak mala žena vysokú hladinu prolaktínu už pred tehotenstvom, pravdepodobne sa len opakuje situácia, ktorú už raz zažila. Odporúča sa pokračovať v dojčení a ďalšie tehotenstvo skúsiť ešte o kúsok posunúť. Lieky na zníženie prolaktínu je možné začať užívať v prípade potreby až vtedy, keď už žena bude chcieť otehotnieť. Nie je to preto, že by lieky na zníženie prolaktínu predstavovali problém pri dojčení, ale tieto lieky znižujú tvorbu mlieka, a to dramaticky. To by mohlo byť dôvodom, prečo sa aj 2,5-ročné dieťa odstaví skôr, než by to potrebovalo. Je vysoko pravdepodobné, že ak zvýšené hladiny prolaktínu bránia možnosti otehotnieť, liečba pomôže otehotnieť veľmi rýchlo. Ak sa snaha o tehotenstvo odloží napríklad o pol roka, čoskoro po absolvovaní liečby je možné otehotnieť.
Hormonálna liečba počas dojčenia
V prípadoch, keď žena má nepravidelnú menštruáciu, aj keď pred otehotnením užívala Duphaston, a dojčí dieťa napríklad vo veku 1,5 roka, pričom dojčenie nie je veľmi časté (niekedy si dieťa na dojčenie nespomenie aj pol dňa), je dôležité zvážiť možnosti. Ak má žena v budúcnosti naplánovanú operáciu hypofýzy, po ktorej už nebude môcť mať deti, tlak na rýchle otehotnenie je pochopiteľný.
Liečba estrogénom nepredstavuje z hľadiska dojčenia problém, rovnako ani podávanie progesterónu (napr. Duphaston), ktorý sa typicky používa pre vyvolanie menštruácie. Ani jeden z týchto liekov sa nebude nachádzať v materskom mlieku v množstve, ktoré by bolo pre dieťa škodlivé, pretože estrogén a progesterón sa v určitom množstve v materskom mlieku vždy nachádzajú a toto množstvo nie je možné navýšiť tým, čo by matka užívala.
Pokiaľ ide o návrat cyklu, aj 2,5 roka po pôrode mnohé dojčiace ženy ešte menštruáciu nemajú. Je štatisticky dosť pravdepodobné, že menštruácia sa vráti aj bez akejkoľvek liečby. Ak by sa to stalo, žena by sa mohla vyhnúť potrebe používať hormonálnu liečbu, s ktorej použitím sa navyše spája aj zníženie tvorby mlieka. Dojčiace ženy najčastejšie dostávajú prvú menštruáciu po pôrode v období medzi 14-17 mesiacom, ale rozpätie je veľmi široké smerom nahor aj nadol. Pomerne málo žien dostane menštruáciu v prvých pár mesiacoch po pôrode, čo ale neznamená, že nie je možné, aby niektorá žena takto skoro menštruáciu dostala. Rovnako môže byť úplne normálne, ak sa matke nevráti menštruácia aj neskôr, napr. až po 2. roku života dieťaťa. Ak sa menštruácia stále nevrátila, ešte stále nie je vylúčené, že je to úplne normálne a netreba nič robiť, len čakať. Štatisticky je vysoko pravdepodobné, že už čoskoro sa to zmení a obnoví sa menštruácia aj plodnosť.
Ak žena nemala problém s otehotnením pred prvým tehotenstvom, nie je dôvod predpokladať, že teraz bude ťažké otehotnieť, a štatisticky by už čoskoro mala očakávať návrat menštruačných cyklov a plodnosti. Sledovanie znakov plodnosti prostredníctvom systému FertilityCareTM podľa Creightonského modelu, ešte pred prvou menštruáciou, môže ukázať, že sa „niečo začína diať“, napríklad pozorovaním hlienu krčka maternice častejšie a vo väčšej kvalite. Tieto pozorovania poskytnú informáciu, že už čoskoro sa menštruácia vráti a plodnosť sa obnoví, a teda nie je kam sa ponáhľať.
V oblasti dojčenia sa ženy dozvedajú množstvo informácií, ktoré neodrážajú skutočné vedecké poznatky o dojčení. Z hľadiska dojčenia jediný hormón, ktorý môže ovplyvniť plodnosť, je prolaktín. Je dôležité z hľadiska plodnosti vedieť, že hladiny prolaktínu približne po roku po pôrode sa za fyziologických okolností nijako zásadne nelíšia u ženy, ktorá dojčí, od tých, ktoré má žena, ktorá nedojčí. To sa ukázalo aj pri krvných vyšetreniach u žien, ktoré napríklad aj otehotneli s dojčiacim dieťaťom. Žiadny iný hormón už v takomto čase plodnosť neznižuje. Dojčenie už nijakým spôsobom plodnosť neovplyvňuje, nie je teda pravda, že „hormóny sú ovplyvnené dojčením“. Keďže prolaktín a dojčenie už plodnosť vôbec nijako neovplyvňujú, dojčením nie je možné vysvetliť situáciu, ak žena neotehotnie (a preto ju ani nie je možné riešiť obmedzením dojčenia či akoukoľvek inou úpravou v dojčení).
Význam Dlhodobého Dojčenia Pre Dieťa a Matku
Dojčenie je omnoho viac než len materské mlieko. Ide aj o citovú väzbu, ktorá je investíciou do celého života dieťaťa. Neexistuje žiadna horná odporúčaná hranica dĺžky dojčenia, po ktorej je už každý ďalší deň dojčenia len akýmsi bonusom. Aj dojčenie po 1,5 roku alebo 2,5 roku je naďalej pre dieťa dôležité.
Výživové a Zdravotné Benefity Materského Mlieka
Materské mlieko naďalej poskytuje dieťaťu mimoriadne cenné a dôležité látky, ktoré inde nezíska. Poskytuje výživovo kvalitné materské mlieko obsahujúce nutrične hodnotné látky, ale okrem toho aj probiotiká napomáhajúce jeho črevnej mikroflóre v správnom fungovaní, látky pomáhajúce vyzrievaniu čreva a ďalších orgánov, rôzne látky napomáhajúce správnemu rozvoju imunitného systému dieťaťa a zlepšujúce jeho schopnosť brániť sa rôznym ochoreniam. Obsahuje aj mnohé ďalšie mimoriadne cenné látky ako kvalitné vitamíny, minerály, bielkoviny a tuky. Množstvo materského mlieka, ktoré takéto dieťa vypije, sa pravdepodobne významne nelíši od množstva, ktoré pije mesačné alebo polročné bábätko. To znamená, že materské mlieko je naďalej významným doplnkom ostatnej stravy dieťaťa aj po 2. roku života. Stále ide o omnoho kvalitnejšie mlieko než kravské či umelé mlieko. Materské mlieko je stále nenahraditeľná, jedinečná tekutina, ktorá je dôležitá pre správny rast a vývin orgánov a celého tela dieťaťa.
Podpora Rozvoja a Zmierňovanie Stresu
Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa - napr. veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana atď. Dojčenie je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa. Dojčenie naďalej pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Z týchto dôvodov je to naďalej jednoduchý a rýchly spôsob, ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo. Najviac tieto funkcie mamička ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí.
Riziká Predčasného Odstavenia
Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Navyše, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Dojčenie sa často nesprávne považuje aj za vinníka, ak sa stane, že žena otehotnie a tehotenstvo skončí potratom. Hoci, ak by nedojčila, tak ľudia vedia, že pomerne vysoké percento tehotenstiev neskončí pôrodom zdravého bábätka, a v prípade, že ide o potrat ženy, ktorá nedojčí, tak sa to vníma ako vec, ktorá sa bohužiaľ deje bežne.
Hormonálna Pamäť Mliečnej Žľazy
Najnovšia štúdia ukazuje, že mliečna žľaza si dlhodobo uchováva v pamäti, že žena už kedysi bola tehotná, a bunky prsníka omnoho rýchlejšie reagujú na hormóny v tehotenstve. Rastúce hladiny hormónu estrogénu a progesterónu v začiatkoch tehotenstva spôsobujú masívne množenie buniek prsníka a vytváranie tisícok kanálikov, ktoré podporujú tvorbu mlieka a jeho transport. U žien, ktoré už boli tehotné, tento proces prebieha omnoho rýchlejšie, s tvorbou omnoho väčšieho množstva tkaniva, ktoré tvorí mlieko. Toto pravdepodobne vysvetľuje známy fakt, že ženám sa s každým ďalším tehotenstvom tvorí po pôrode viac mlieka. Tento výskum podčiarkuje neuveriteľnú adaptabilitu ženského tela a jeho schopnosť optimalizovať procesy pre ďalšie tehotenstvá a dojčenie.
Duševné Zdravie Matky a Mýty o „Rozhádzaných Hormónoch“
Slovné spojenie „rozhádzané hormóny“ dojčiacich žien sa stalo akýmsi univerzálnym vysvetlením pre rôzne stavy, od predstavy, že dojčenie ženám spôsobuje ťažkosti v oblasti duševného zdravia - úzkosti či depresiu, cez myšlienku, že dojčenie žene narúša menštruačný cyklus, až po obavy, že dojčenie z tohto dôvodu spôsobuje rozličné zdravotné problémy, vypadávanie vlasov či nevhodné správanie, precitlivenosť, strachy, hnev alebo výbušnosť. Dojčenie nemožno pripisovať ničomu z vymenovaného. Rovnako sa vyskytujú opisy žien po pôrode a dojčiacich žien ako nesvojprávnych, mentálne spomalených, neracionálnych či neschopných premýšľať. Takéto vysvetlenia správania žien po pôrode a počas dojčenia súvisiace s historickým pohľadom na ženy ako na hysterické (toto slovo je odvodené od slovného základu pre maternicu). Takúto predstavu o iracionálnych ženách podporuje predstava o tom, že "žene udrelo mlieko do hlavy", "má vykojený mozog" či že za jej stavom stojí skutočnosť, že sa jej tvorí materské mlieko - napríklad toto bolo ukotvené v nevedeckom termíne "laktačná psychóza". Je znevažujúce takto o ženách po pôrode či dojčiacich ženách premýšľať.
Dojčiace ženy sa po pôrode sústredia na dieťa, jeho potreby a zároveň sa veľmi rýchlo učia množstvo nových vecí, vyrovnávajú sa s dramatickou zmenou v živote, spia úplne inak, ako boli zvyknuté, ich čas zrazu nepatrí iba im. Zlepšuje sa im špecifickým spôsobom pamäť, majú mnoho nových poznatkov, zážitkov a začnú byť vnímavejšie na oxytocín. Majú potrebu, aby sa o ne tiež niekto postaral. Chcú chrániť svoje dieťa. Majú za sebou jedinečnú a kľúčovú udalosť svojho života: pôrod. Prežili niečo mimoriadne, výnimočné, plné emócií, môžu byť traumatizované, môžu mať za sebou veľa bolesti, možno si toho veľa vybojovali. Nie sú iracionálne, sú však už nielen bezstarostné ženy, ale aj matky, ktoré majú na starosti novú bytosť, ktorá je na nich úplne závislá.
Stav dojčiacich žien po pôrode sa niekedy vníma ako „nenormálny“, ženy hovoria o potrebe získať znovu hormonálnu rovnováhu a „hormónom“ pripisujú rôzne situácie, ktoré sa počas dojčenia vyskytnú. Vo väčšine prípadov síce ľudia netušia, o ktoré hormóny pri dojčení ide, ale hovoria o nich ako o niečom negatívnom. Mimo dojčenia a tehotenstva ženy zažívajú menštruačný cyklus. Počas dojčenia dochádza po pôrode k laktačnej amenorei - stavu, keď žena nemá menštruačný cyklus. Tento stav je počas dojčenia normou, je zdravý, je pozitívum pre zdravie ženy - duševné aj telesné - a návrat menštruačného cyklu nie je potrebné uponáhľať. Laktačná amenorea môže trvať aj krátko a skončiť sa 6 týždňov po pôrode. Ale môže trvať aj počas všetkých rokov, keď žena dojčí. Nie je dôvod menštruáciu vyvolávať ani mať obavy, že niečo nie je v poriadku, ak dojčiaca žena nemá po roku, dvoch či troch menštruáciu.
Hormóny Počas Menštruačného Cyklu a Dojčenia
Menštruačný cyklus sa začína v prvý deň menštruácie a končí dňom pred začiatkom ďalšej menštruácie. Menštruačné krvácanie obvykle trvá tri až sedem dní. Začiatok nového cyklu súvisí s uvoľnením folikulostimulačného a luteinizačného hormónu. Nastáva tvorba hormónu estrogén v dominantnom folikule. Estrogén má vplyv na krčok maternice (tvorba hlienu) a sliznicu maternice (fáza rastu výstelky maternice). V dôsledku pôsobenia luteinizačného hormónu a ďalších procesov dochádza k uvoľneniu vajíčka z folikulu (ovulácia). Začne sa potom vyskytovať ďalší hormón - progesterón. Ten je zodpovedný za zastavenie tvorby hlienu krčka maternice. Potom po ovulácii nastáva luteálna fáza menštruačného cyklu, na ktorú má vplyv progesterón. Okrem toho má na menštruačný cyklus vplyv hormón HCG, v prípade otehotnenia.
Žiaden zo spomínaných hormónov nespôsobí v čase, keď má žena v dôsledku dojčenia laktačnú amenoreu. Pre ženu v tomto období nastáva normálne fyziologické obdobie hormonálnej stability a pohody, ktorá je spojená s pozitívnymi vlastnosťami primárne dvoch hormónov súvisiacich s dojčením - prolaktínu a oxytocínu. V ich dôsledku majú dojčiace ženy aj množstvo endorfínov, ktoré prinášajú pocity radosti. Tieto hormóny nie sú „rozhádzané“ ani neprinášajú negatíva, nezhoršujú duševné zdravie ani celkové telesné zdravie. Naopak. V minulosti ženy strávili najväčšiu časť svojho života práve v stave amenorey (tehotenstvom alebo dojčením).
Oxytocín je hormón, ktorý sa vytvára v hypotalame (časť mozgu). Vytvára sa pri fyzickom kontakte (objatie, masáž, hudba, hladkanie zvierat, fyzická blízkosť, rodiny). Vytvára vzťahy a porozumenie a motivuje ženy, aby nadväzovali vzťah s bábätkom. Keď sa zvieratá v skupine (stádo, kŕdeľ vtákov) pohybujú spolu a vedia, čo majú robiť v skupine, je to vďaka oxytocínu. Prináša príjemné pocity. Môže uspávať a uvoľňovať. Pri uvoľňovaní oxytocínu sa následne uvoľňuje endorfín (pocit šťastia).
Prolaktín je hormón, ktorý sa tvorí v mozgu, je zodpovedný za tvorbu mlieka, ale okrem toho má pozitívny vplyv na imunitný systém ženy a jej celkové zdravie. Vďaka prolaktínu vzniká laktačná amenorea, ktorá:
- znižuje riziko anémie,
- umožňuje lepšie vstrebávanie živín,
- ovplyvňuje homeostázu,
- zlepšuje krvný obeh a činnosť srdca,
- udržiava stabilnú náladu,
- znižuje riziko depresie.
Ak žena počas obdobia dojčenia dostane menštruáciu, môže ďalej dojčiť. Menštruácia ani obdobie pred menštruáciou neovplyvňuje chuť materského mlieka a v prípade, že sa pred menštruáciou alebo počas menštruácie zmení správanie bábätka pri dojčení, treba spoločne s laktačnou poradkyňou hľadať príčiny a odstrániť ich.
Dojčenie a Duševné Zdravie Matky
MAMILA pomáha ženám úspešne dojčiť aj preto, aby si mohli chrániť a zlepšovať svoje duševné zdravie. Záleží nám na dojčení, na ženách a na duševnom zdraví žien. Podpora dojčenia je potrebná všade. Platí veta: „Šťastná matka, šťastné dieťa“? V kontexte duševného zdravia matky je dojčenie dôležitým faktorom. Aj ženy, ktoré majú popôrodnú depresiu či úzkosti, si zaslúžia podporu v dojčení. To, čo sa stane, ak dojčí žena s popôrodnou depresiou, je, že úspešné dojčenie môže byť pozitívnym faktorom pre jej duševné zdravie. Dojčenie totiž podporuje duševné zdravie matky prostredníctvom uvoľňovania oxytocínu a endorfínov, posilňuje materskú kompetenciu a sebaistotu. Zároveň podporuje duševné zdravie dieťaťa prostredníctvom citovej väzby a pocitu bezpečia. Trauma z nedojčenia je reálna a môže mať dlhodobý negatívny dopad na psychiku matky.
Fytoterapia ako Podpora Tvorby Materského Mlieka
MAMILA je profesionálna organizácia na podporu dojčenia, ktorá združuje zdravotníkov a zdravotníčok, farmaceutky a farmaceutov, ako aj odborníčky a odborníkov z iných profesií, aby rodiny dostávali komplexnú pomoc s dojčením počas celého obdobia trvania dojčenia.
Prečo sa Byliny Používajú?
V rámci pomoci ženám, ktoré nemajú dostatočnú tvorbu mlieka, využívame na zlepšenie situácie množstvo krokov. Patrí sem kontakt koža na kožu, úprava a nácvik polohy a prisatia, aplikovanie princípov dojčenia podľa potrieb dieťaťa, ako aj sada krokov na odstránenie príčin pre nedostatočnú tvorbu mlieka a nahradenie pomôcok ako fľašky, cumlíky na fľaše, cumlíky či klobúčiky inými spôsobmi kŕmenia a kontaktu. Okrem toho sa zaoberáme psychickou podporou žien ako aj zvyšovaním ich materských kompetencií a sebaistoty. Na základe využitia komplexného prístupu a odporúčaní, ako aj starostlivého zváženia možností na zabezpečenie dostatočného príjmu materského mlieka, zahŕňame medzi možnosti pre navýšenie tvorby materského mlieka aj fytoterapiu. Je to preto, že navýšenie tvorby materského mlieka vďaka fytoterapii má potenciál zlepšiť dojčenie a viesť k vyššiemu príjmu materského mlieka a výlučnému dojčeniu - a to je kľúčové, pretože dôležitosť dojčenia a výlučného dojčenia je vedecky dokázaná. Použitie fytoterapie umožňuje eliminovať riziká kŕmenia umelou výživou, ktoré sú dnes dostatočne zdokumentované.
Odporúčané Byliny a Ich Účinky
Potravinové doplnky, ktoré odporúčame, sú senovka grécka, benedikt lekársky a moringa olejodarná. S inými prípravkami nepracujeme. Rastliny ako senovka alebo moringa sú jedlo, ktoré sa v strave konzumujú v množstvách, ktoré sú väčšie, než pri ich používaní ako potravinových doplnkov pre zvyšovanie tvorby mlieka. Senovka je strukovina, ktorá sa používa aj ako samostatné jedlo alebo korenie. Moringa sa používa ako bežná potravina a taktiež na zlepšenie výživového statusu ľudí, vrátane tehotných žien, aj terapeuticky v prípadoch podvýživy dospelých i detí.
Byliny Odstraňujú Potrebu Dokrmovania Umelým Mliekom
Dôvodom pre zahrnutie fytoterapie ako jedného kroku z komplexu krokov pre pomoc pri nedostatočnej tvorbe mlieka je ich potenciál pre zvyšovanie tvorby mlieka, a tým pádom ich úloha v znižovaní rizík nedojčenia a rizík spojených s používaním umelej výživy. Na to, že byliny majú účinok na zvyšovanie tvorby mlieka, poukazujú štúdie aj reálne skúsenosti žien. Napríklad autori Swafford S, Berens B. vo svojej štúdii "Effect of fenugreek on breast milk production" (ABM News and Views 2000;6(3): Annual meeting abstracts Sept 11-13, 2000), uvádzajú, že skúmali zvýšenie tvorby mlieka pri ženách, ktoré výlučne odsávali a ktoré po týždni používania senovky namiesto 207 ml odsávali priemerne 464 ml. Užívanie bylín zvyšuje percento dojčených a výlučne dojčených detí a znižuje percento žien, ktoré sú sklamané dojčením a tým, že nemohli dojčiť, pretože nemali dostatok mlieka. To je vzhľadom na význam dojčenia pre zdravie detí a žien zásadné.
To, že nejde o placebo efekt, je okrem štúdií sledujúcich ženy vidieť aj na štúdiách skúmajúcich mechanizmus účinku na zvieratách. Napríklad štúdia Sevrin T, Boquien CY, Gandon A, et al. "Fenugreek stimulates the expression of genes involved in milk synthesis and milk flow through modulation of insulin/gh/igf-1 axis and oxytocin secretion" (Genes (Basel). 2020;11:1208) prináša dôkazy o mechanizmoch. Užívanie prostriedkov na zvyšovanie tvorby mlieka je na svete bežné, a napríklad austrálska štúdia (McBride GM, Stevenson R, Zizzo G, Rumbold AR, Amir LH, Keir AK, Grzeskowiak LE. "Use and experiences of galactagogues while breastfeeding among Australian women." PLoS One. 2021 Jul 1;16(7):e0254049. doi: 10.1371/journal.pone.0254049. PMID: 34197558; PMCID: PMC8248610.) poukazuje nielen na ich účinnosť, ale aj na to, že skúsenosť s ich užívaním je rozsiahla a týka sa 60 % žien.
Dávkovanie a Nežiaduce Účinky
Dávkovanie odporúčané pre dojčiace ženy sa vyskytuje tak v odbornej literatúre, ako aj v štúdiách. Databáza Lactmed uvádza ako „typické“ dávkovanie 1 g - 6 g, teda 6000 mg, čo je často viac ako používaná dávka. To platí aj pri autoritatívnej publikácii Blumenthal, M.; Goldberg, A.; Brinckmann, J. "Herbal Medicine: Expanded Commission E Monographs" (Integrative Medicine Communications: Newton, MA, USA, 2000), ktorá je kombináciou monografií WHO, klinických štúdií a preskúmaných a predpisovaných fytomedicínskych prípravkov. Príkladom môže byť dávkovanie 1725 mg 3x denne pre matky predčasne narodených detí, ktoré senovku užívali na účely tejto štúdie 21 dní, pričom autori nezaznamenali žiadne nežiaduce účinky na predčasne narodených novorodencov (Reeder C, Legrand A, O’Conner-Von SK. "The effect of fenugreek on milk production and prolactin levels in mothers of premature infants." Clin Lact (Amarillo). 2013;4:159-65).
Dávkovanie v miligramoch uvádzané v spomínanej štúdii využívame aj v MAMILE. Uvádzať počet kapsúl nevypovedá nič o dávke. V kapsuliach sa môže nachádzať výrazne rôzne množstvo danej byliny. To v praxi znamená, že pri prípravku jednej značky môže byť v kapsuli 200 mg senovka a pri inej značke to môže byť 2000 mg, teda desaťnásobok. Potom je možné povedať, že niekto užíval 10 kapsúl, aj keď v skutočnosti si mohol kúpiť iný výrobok, u ktorého by užíval iba jednu kapsulu. Počet kapsúl nehovorí nič o tom, že ženy užívajú „vysoké dávky“ bylín alebo užívajú nadmerné množstvo bylín. Okrem toho, odporúčanie výrobcu pre dávkovanie sa týka účelu, na ktorý daný človek napríklad senovku používa - výrobcovia senovky, ktorí ju predávajú s cieľom zlepšiť veľkosť poprsia nedojčiacich žien, budú navrhovať iné množstvo oproti výrobcom, ktorí cielia na zvyšovanie mužskej potencie, a to bude odlišné od množstva, ktoré má za cieľovú skupinu diabetikov a zlepšenie glykémie alebo riešenie tráviacich ťažkostí. To isté platí v prípade zvyšovania tvorby mlieka.
V súčasnej dobe sa objavujú obavy ohľadne nežiadúcich účinkov senovky či benediktu, ako napríklad v článku Doubravovej. Ale ohľadne nežiaducich účinkov samotná Doubravová (Farmac. praxi. 2023;19(4):255-259, MUDr. Novák Doubravová, Bylinné kapsle ke zvýšení tvorby mateřského mléka - jejich účinky a rizika) uvádza: „Ani z hodnotenia vykonaných štúdií jednoznačne nevyplýva, či sú nežiaduce účinky niečo, čoho sa treba obávať. Zdá sa, že skôr nie. Napríklad v spomínanej metaanalýze v databáze Cochrane bol ich výskyt v rade jednotlivých prípadov.“ A ani v jej vlastnom internetovom dotazníku neprináša Doubravová nič viac, než to, že ženy po pôrode z hľadiska nežiaducich účinkov najčastejšie uvádzali potenie, a následne sama skonštatuje: „Pri väčšine týchto respondentkami udávaných ťažkostí (a to išlo iba o 2,6 % žien, a navyše samoreportujúcich, teda nie objektívne zistených) však nemusí byť priama súvislosť s užívaním bylinných kapsúl, pretože sú pre prvé mesiace po pôrode typické.“ Kontraindikácie pre senovku sa týkajú účinkov, ktoré sú v konečnom dôsledku pozitívami a zároveň pre iné skupiny pacientiek a pacientov sú uvádzané ako ich vyhľadávaný účinok: znižovanie hladiny cholesterolu, znižovanie glykémie a riedenie krvi a pôsobenie proti krvným zrazeninám.
Súvislosť medzi Bylinami, Prolaktínom a Dopamínom - Vyvrátenie Mýtov
V súvislosti s bylinami sa objavujú nepodložené zmienky o tom, že byliny fungujú na princípe zvyšovania prolaktínu a ovplyvňujú dopamín. Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by takýto mechanizmus účinku bylín (senovky, moringy alebo benediktu) opisovala. V žiadnych vedeckých textoch alebo publikáciách o fytoterapii nie je jediná zmienka, že by byliny mali vplyv na dopamín. Tieto úvahy nie sú podložené vedeckými dôkazmi ani faktami. Nie je pravda, že ženy, ktoré dojčia a užívajú byliny, nemajú pocit odmeny. Takáto teória by si vyžadovala, aby byliny prenikali do mozgu, a to sa nedeje, ani to žiadna literatúra neopisuje. Navyše dojčiace ženy (tie, ktoré dojčia bez problémov a bez byliniek) majú samé od seba vysoké hladiny prolaktínu a nikto neuvažuje, že by to bolo negatívum, práve naopak. Vysoké hladiny prolaktínu dojčiacich žien sú v čase dojčenia normálne a majú pozitívny efekt na zdravie a na náladu.
Byliny zlepšujú zažívanie žien, zlepšujú dojčenie a pomáhajú prekonať problémy s dojčením, ktoré môžu inak znamenať ukončenie dojčenia a prechod na umelú výživu. Navyše, ženy užívajú byliny na to, aby sa zlepšilo dojčenie a aby mohli v dojčení pokračovať - toto samo o sebe pri každom dojčení prináša ako pozitívny efekt vylučovanie oxytocínu a endorfínov. A keď žene dojčenie funguje, je to víťazný moment, ktorý prináša odmenu. Rovnako neexistuje žiadny dôkaz, že by bylinky spôsobovali depresívne stavy žien, ktoré ich konzumujú. Naopak dojčenie a úspešné vyriešenie problémov s dojčením je preukázateľne pozitívny faktor pre duševné zdravie žien.
Úloha Laktačných Poradkýň MAMILA
V rámci svojho vzdelávania v MAMILE majú laktačné poradkyne k dispozícii 4 hodiny vzdelávania o účinkoch, použití, indikáciách, kontraindikáciách a nežiaducich účinkoch bylín, s ktorými pracujú. Laktačné poradkyne MAMILY dodržujú etický kódex, v rámci ktorého neodporúčajú konkrétne značky prípravkov a nemajú z ich zakúpenia klientkami žiadny profit. Laktačné poradkyne MAMILY nespájajú laktačné poradenstvo v predajom výrobkov ani odporúčaním konkrétnych výrobkov či značky a nijako neprofitujú z množstva alebo dávkovania prípravkov. Sme profesionálny tím s nadšením pre dojčenie. Stojíme za vami, podržíme vás, prinesieme vám nádej a úľavu. Nebudete v tom samy. Prinášame pomoc, poradenstvo, vzdelávanie, zasadzujeme sa za zmenu legislatívy, suplujeme štát. Naše personálne a finančné zdroje sú obmedzené, a preto nám pomôže každá vaša podpora pre dojčenie.
tags: #mamila #prolaktin #tvorba