Spoločné Spanie: Prirodzená Cesta k Bezpečnosti, Blízkosti a Zdraviu pre Dojčatá a Matky

Úvod: Spoločné Spanie ako Biologická Norma a Súčasť Vzťahovej Výchovy

Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. V dnešnej spoločnosti, kde sa často uprednostňuje samostatnosť a nezávislosť už od útleho veku, je dôležité pripomenúť si biologické opodstatnenie tohto modelu spánku. Dojčenie a spoločné spanie idú ruka v ruke. Aj v USA, napriek všetkým kampaniam proti spoločnému spaniu a stigmatizácii, v súčasnosti spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov (McKenna, 2004). Mnoho rodičov si pred narodením bábätka kúpi postieľku a neplánuje s dieťaťom spať, ale prirodzene zistia, že sa nočná starostlivosť zjednoduší, a k tomuto objavu dospejú väčšinou tak, že bábätko po nadojčení jednoducho zostane spať v posteli.

Obavy z „rozmaznania“ dieťaťa „prílišným kontaktom“, „prílišným nosením“, „nadmierou pozornosti“ či spoločným spaním sú hlboko zakorenené v historickom kontexte 20. storočia, keď sa za ideál starostlivosti o deti začala považovať nezávislosť a samostatnosť. Spánok bábätka sa v tomto kontexte definoval ako spánok mimo matku, v samostatnej postieľke či dokonca samostatnej izbe. Podkladom pre takúto definíciu nebolo pozorovanie správania a interakcie bábätiek a ich matiek, ale skôr vtedajšie trendy v psychológii presadzujúce výchovu s minimom kontaktu dieťaťa a rodičov. Takéto vnímanie výchovy pretrváva v mysliach mnohých ľudí doteraz a je veľmi ťažké sa od neho odpútať, pretože ľudia ešte i teraz vnímajú schopnosť dieťaťa spať vo vlastnej postieľke a zaspávať samo ako dôkaz dobre zvládnutej výchovy a ako prevenciu „zlých spánkových návykov“. Avšak, ako potvrdzujú mnohé štúdie a skúsenosti, spoločné spanie je model spánku, ktorý má biologické opodstatnenie.

Benefity Spoločného Spania pre Matku a Dieťa

Spoločné spanie prináša množstvo výhod pre matku aj dieťa, ktoré prechádzajú od praktického zjednodušenia nočnej starostlivosti až po hlbokú fyziologickú a emocionálnu reguláciu.

Zjednodušenie Nočnej Starostlivosti a Dojčenia

Ak sa rozhodnete pre spoločné spanie, mnohé nočné rituály sa stanú oveľa jednoduchšími a prirodzenejšími. Matky zistia, že nebudú musieť k bábätku vstávať a nebudú ho musieť po dojčení vracať naspäť do postieľky a báť sa, že sa pri prekladaní prebudí. Toto zjednodušenie dojčenia je kľúčové, keďže dojčenie a spoločné spanie sa vzájomne podporujú, a spoločné spanie pomáha dojčeniu. Vďaka spoločnému spaniu sa matky nezobudia úplne a začnú bábätko dojčiť v polospánku, pričom ani ono sa väčšinou nezobudí úplne. Tým sa rýchlejšie a skôr zaspí. Matka nie je vytrhnutá z hlbokého spánku, pretože sa jej spánkové cykly zosúladia s cyklami bábätka, čo vedie k lepšiemu celkovému odpočinku. Spoločné spanie predstavuje jeden z faktorov, ktorý vedie k dlhodobému dojčeniu, pretože uľahčuje nočnú starostlivosť.

Ako hovorí matka Júlia: „Ja ani neviem, koľkokrát sa mi malý zobudí. Ja sa zobudím, dám mu prsník, spíme ďalej. Takto fungujeme od narodenia už skoro 6 mesiacov.“ Podobne Antónia dodáva: „Keď mal malý 4 týždne, raz sme spolu večer zaspali v posteli a odvtedy nám na postieľku sadá prach. No v tú noc som sa prvý krát lepšie vyspala. Veľmi odporúčam spanie spolu, je to super pre matku, aj dieťa.“ Tieto skúsenosti potvrdzujú, že spoločné spanie prináša nielen pohodlie, ale aj reálny odpočinok pre matky.

Fyziologická Regulácia a Ochrana Bábätka

Fyziológia bábätka je priamo počas spánku regulovaná matkou a dojčením. Dýchanie matky a vzduch, ktorý vydychuje, stimuluje bábätko k nádychu. Dieťa prijíma signály od matky, ktoré regulujú hĺbku jeho spánku, a dieťa tým pádom neupadne do príliš hlbokého spánku, z ktorého by sa nezobudilo. Satie na prsníku stimuluje dieťa z hľadiska srdcovej činnosti, teploty, dýchania, spánkových cyklov a podobne, a tým ho chráni pred SIDS. Matka svojím dýchaním pomáha dýchať aj svojmu bábätku a bábätko nespí neprimerane hlboko, čo ho bude chrániť pred príliš dlhými pauzami medzi nadýchnutiami. Vďaka tomu matky dojčia dlhšie a regulujú teplotu bábätka.

Budovanie Vzťahovej Väzby a Pocitu Istoty

Spoločné spanie a dojčenie sú základnými piliermi budovania vzťahovej väzby so svojím bábätkom. Poskytuje to bábätku istotu a umožňuje matke rýchlejšie reagovať na jeho potreby. V dôsledku toho bábätko menej plače. Ako hovorí Martina, ktorá opisuje nočnú starostlivosť o 15-mesačnú dcérku: „Nočné dojčenie, spoločné spanie a nočnú starostlivosť, ktorú dcérke poskytujete, môžete považovať za jednu z najlepších investícií do fyzického aj duševného zdravia svojej dcérky do budúcnosti. Svojou prítomnosťou počas spoločného spania jej dávate istotu a pomáhate jej prechádzať z jedného spánkového cyklu do druhého.“ Tento nepretržitý kontakt a rýchla reakcia na potreby dieťaťa sú pre budovanie základnej dôvery, pre istotu, že noc je bezpečná, pre dostatok fyzického kontaktu a pre elimináciu stresu, nočných desoch a neistoty kľúčové.

Spoločné Spanie a Syndróm Náhleho Úmrtia Dojčaťa (SIDS)

Keď sa hovorí o syndróme náhleho úmrtia (SIDS), často sa zabúda na dva základné faktory, ktoré sú fyziologickou normou a ktorých nevyužívanie zvyšuje riziko SIDS. Ide o dojčenie a spoločné spanie. Dojčené deti, ktoré spia spolu s matkou, majú nižšie riziko SIDS. Spoločné spanie je prevenciou toho, aby bábätko spalo príliš hlbokým spánkom, čo je jeden z možných faktorov ovplyvňujúcich SIDS. Dojčené bábätko spiace spolu s matkou navyše spí vo vhodnej polohe, teda na chrbte. Táto fyziologická norma - dojčenie a spoločné spanie - je najlepšou prevenciou SIDS, a pritom často zanedbávanou.

Spoločné spanie odporúčajú mnohí odborníci, ako aj zdravotnícke organizácie, napríklad Akadémia laktačnej medicíny (2008) či UNICEF (2005), ktoré zároveň hovoria o tom, že spoločné spanie je prevenciou pre syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS). Matky inštinktívne spia so svojimi deťmi tak, že sú k nim obrátené tvárou.

Mýtus o Cumlíku a Prevencii SIDS

V kultúre, ktorá má za „normu“ kŕmenie fľašou kombinované s používaním cumlíka ako náhradou za dojčenie, sa často omylom odporúča používanie cumlíkov ako prevencia SIDS, namiesto toho, aby sa odporúčalo dojčenie. Používanie cumlíkov nie je prevenciou SIDS. Cumlík je len náhrada prsníka. To, že sa v niektorých štúdiách ukazuje, že bábätká, ktoré majú cumlík, menej často zomierajú na SIDS, neznamená, že riešením je odporúčať používať cumlíky. Satie na prsníku znižuje riziko SIDS. Pretože cumlík je náhrada prsníka. Nehovoriac o rizikách, ktoré predstavuje používanie cumlíka pre zdravie dieťaťa a pre dojčenie. Preto by matky mali medzi informáciami, ako znížiť riziko SIDS, dostávať informáciu o tom, že dojčenie a spoločné spanie znižuje riziko SIDS.

Bezpečnostné Zásady Pre Spoločné Spanie

Pre spoločné spanie maličkých bábätiek existujú zásady, ktoré je dobré dodržať na to, aby bolo bezpečné. Je zrejmé, že situácia je iná, ak ide o spanie so starším viacročným dieťaťom, v porovnaní so spaním s novorodencom. Správanie dojčiacej matky a dojčeného bábätka je za bežných okolností regulované biologickými mechanizmami, ktoré zaručia bezpečné spanie. Dojčenie je jeden z faktorov, ktorý zaisťuje bezpečný spánok; kŕmenie umelou výživou patrí medzi možné rizikové faktory.

Príprava Spacieho Priestoru

• Dostatočný priestor: Zabezpečte dostatočne veľký priestor na spanie pre seba i pre bábätko.
• Zabezpečená posteľ: Zabezpečte posteľ tak, aby sa z nej bábätko nemohlo spadnúť a aby ste ho vy nemuseli celú noc strážiť a báť sa, či nespadne. Zábrana proti spadnutiu by nemala byť taká, aby sa do nej bábätko mohlo zakliesniť či zaboriť tak, aby nemohlo dýchať.
• Vhodná poloha bábätka: Pri spoločnom spaní je potrebné, aby bábätko spalo popri vašom boku a bolo v polohe na chrbátiku, nie na brušku; nemá byť umiestnené na vašom hrudníku, odkiaľ by sa mohlo zosunúť dolu. Bezpečná poloha pri spaní je, keď je bábätko na chrbte. Ak bábätko spí na chrbte, je dôležité, aby veľkú časť času cez deň trávilo iným spôsobom (napríklad vo vašom náručí či v nejakom nosiči) ako ležaním v posteli, aby ste sa vyhli „zležanej hlavičke“. V inej polohe ako na chrbte môžu spať bábätká, až keď sami pretáčajú a sú ju schopné samy zaujať a zmeniť.
• Eliminácia rizikových predmetov: Odstráňte z postele veľké, ťažké vankúše, veľké, ťažké periny, ako aj všetky ostré predmety či zakryte ostré hrany, prípadne čokoľvek, do čoho by sa mohlo bábätko zamotať či zaboriť tak, že by nemohlo dýchať; majte v posteli minimum vecí (nedávajte do nej napríklad plyšové hračky). Matrac na posteli má byť primerane tvrdý, rovný a posteľ bez ťažkých perín, ťažkých vankúšov či predmetov, do ktorých by sa bábätko mohlo zaboriť či zamotať.

Čomu sa Vyhnúť

Medzi rizikové faktory pre spoločný spánok s bábätkom môže patriť to, ak vy alebo váš partner, ktorý tiež spí s vami v posteli:

• ste pili alkohol
• fajčíte
• ste neprimerane unavení
• beriete lieky, ktoré môžu ovplyvňovať váš spánok či schopnosť zobudiť sa (lieky proti bolesti, antihistaminiká, lieky na spánok a pod.)
• beriete drogy
• máte v posteli zvieratá
• máte v posteli staršie deti (v blízkosti novorodenca)
• máte extrémne dlhé rozpustené vlasy, do ktorých by sa dieťa mohlo zamotať
• ste extrémne obézni

Ďalej sa vyhnite:

• Nezaspite posediačky s bábätkom v náručí.
• Nespite s bábätkom inde než v posteli, ktorú ste vopred zabezpečili.
• Nespite v kresle či hojdacom kresle, na sedačke, na gauči, vo vodnej posteli, na príliš mäkkom či príliš preliačenom matraci, či inde, kde by sa bábätko mohlo dostať do polohy, v ktorej nemôže dýchať.
• Nedávajte bábätko spať niekde, kde je medzi koncom matraca či postele a napríklad stenou miesto, do ktorého by mohlo zapadnúť alebo by sa mohlo zaboriť.
• Nedávajte bábätko do zavinovačky či do príliš veľkého množstva oblečenia, aby ste zabránili prehriatiu.

Špecifické Situácie: Spanie s Novorodencom a Starším Súrodencom

Situácia, keď do rodiny pribudne ďalší prírastok a starší súrodenec, napríklad 3-ročný syn, stále spí v manželskej posteli a dojčí sa, si vyžaduje osobitnú pozornosť. Odporúča sa popremýšľať nad spaním, ktoré by bolo pre novorodené bábätko bezpečné. To znamená, nájsť také usporiadanie pri spaní, aby sa nemohlo stať, že starší synček bude na rovnakej strane ako maličké bábätko. Ak je starší synček ešte dojčený, tak do istej miery to dojčenie zabezpečuje prirodzene, pretože jedno bábätko je na jednom prsníku a druhé dieťatko na druhom. Univerzálne riešenie neexistuje, závisí to od vašich priestorových možností. Dôležité je zabezpečiť, aby bol novorodenec chránený pred neúmyselným kontaktom so starším súrodencom počas spánku.

Pre predčasne narodené bábätká bezpečné spoločné spanie zaisťuje kontakt koža na kožu (matka vyzlečená od pol pása nahor, bábätko vyzlečené len do plienky). Vďaka nemu sa dá zabezpečiť aj bezpečné spoločné spanie s predčasne narodeným bábätkom - na zaistenie bezpečného dýchania takéhoto bábätka použite špeciálne zásady pre predčasne narodené deti, prípadne špeciálnu košeľu pre predčasne narodené deti, ktorá im hlavičku udrží v pozícii zaisťujúcej správne dýchanie a priechodnosť dýchacích ciest.

Normálny Spánok Bábätiek: Prečo Sa Líši Od Našich Očakávaní

O spánku bábätiek a detí a tiež o SIDS sa dá nájsť množstvo rozporuplných informácií. Súvisí to s tým, že rozliční ľudia vychádzajú z rôznych predpokladov, majú rôzne paradigmy toho, čo je normálny spánok bábätiek, a preto dospejú k protichodným názorom. Čím viac človek túto otázku skúma, tým viac diametrálne odlišných pohľadov je možné nájsť. Tieto odlišné pohľady vychádzajú z histórie - teda hlavne z toho, čo sa stalo v 20. storočí, keď sa za ideál starostlivosti o deti začala považovať nezávislosť, samostatnosť a spánok bábätka sa v tomto kontexte definoval ako spánok mimo matku, ako spánok v samostatnej postieľke či dokonca samostatnej izbe.

Evolučné Dôvody Nezrelosti a Potreba Matkinej Regulácie

MUDr. James McKenna, profesor antropológie a riaditeľ Laboratória pre výskum spánku matiek a detí na Univerzite v Notre Dame v USA, je svetoznámy expert na spánok dojčiat, najmä na vzájomný vplyv spoločného spania a dojčenia. Vzájomnú prepojenosť týchto dvoch činností dokonca spojil do jedného, úplne nového, vedeckého termínu „laktospánok“. MUDr. McKenna hovorí, že študenti biologickej antropológie sa na prvej hodine učia, že ľudské mláďatá sú zo všetkých primátov najzraniteľnejšie, najviac potrebujú blízky kontakt, najpomalšie sa vyvíjajú a sú najviac závislé od matky. Dôvodom je hlavne to, že ľudia sa v porovnaní s inými cicavcami rodia s nezrelým mozgom. Ľudské mláďatá sa rodia iba so štvrtinovým objemom mozgu dospelého človeka. To znamená, že ich organizmus nedokáže optimálne fungovať bez kontaktu s telom matky, ktoré reguluje ich životné funkcie podobne ako počas vnútromaternicového vývinu. Vnútromaternicový vývin bábätiek pokračuje aj po pôrode s jediným rozdielom - už neprebieha v maternici, ale na tele matky. Kontakt ovplyvňuje ich dýchanie, telesnú teplotu, rýchlosť rastu, krvný tlak, hladinu stresu a celkový rast. Inými slovami, telo matky je jediné prostredie, na ktoré sú novorodenci uspôsobení. Je to vedecky podložené tvrdenie, ktoré nám umožňuje pochopiť, prečo dojčatá nikdy nereagujú pozitívne, ak majú spať samy. Spánok osamote dieťa vníma ako stav krízy, pretože pri ňom nedochádza k napĺňaniu základných potrieb. Spánok v samostatnej izbe a nedojčenie sa dnes považujú za rizikové faktory syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). To vysvetľuje, prečo väčšina sveta o SIDS nikdy nepočula.

MUDr. McKenna zdokumentoval behaviorálne a fyziologické prejavy detí spiacich osamote a detí, ktoré spia s matkou a dojčia sa. Zistili, že matky a dojčatá sa počas spánku navzájom ovplyvňujú. Nielenže matka mení spánok a fyziologický stav dieťaťa, ale aj dieťa reguluje správanie a fyziológiu matky. Spoločné spanie spojené s dojčením má ochrannú funkciu a mnohé matky si zvolia tento spôsob nočnej starostlivosti o dieťa práve preto, že sa tak dobre vyspia, majú tak dobrú tvorbu mlieka a majú výbornú vzájomnú väzbu s dieťaťom. Hoci spoločný spánok matiek s deťmi je výsledok evolúcie, moderné postele a vankúše a prikrývky nie sú. Pri dodržaní bezpečnostných zásad prináša spoločné spanie matkám, bábätkám (aj otcom!) pocit šťastia a má pozitívny vplyv na vývoj rastúceho dieťaťa.

Mýty o „Dobrom“ Spánku a Manipulácii

V modernej západnej kultúre opisujeme bábätká podľa toho, aké ich chceme mať, nie podľa toho, aké skutočne sú a čo potrebujú. Názory mnohých pediatrov a „odborníkov na detský spánok“ na to, ako má normálny spánok dojčiat vyzerať a predstava samostatného zaspávania, sú často kultúrnym konštruktom nepodloženým realitou. James McKenna upozorňuje, že bábätká rodičmi nemanipulujú. Nemajú ešte dostatočne vyvinutý mozog, nerobia nič naschvál. Najviac zo všetkého ich správanie riadia gény a majú nad svojím správaním málo kontroly. Počas prvých mesiacov života sa bábätká ničoho „nedožadujú“, majú len „potreby“. Napĺňaním ich potrieb ich nerozmaznávame. Pamätajte na to, že bábätká sú z hľadiska spánku len „obeťou“ svojho správania tak isto ako my, rodičia. Najhoršia predstava, ktorú rodičom naša kultúra ponúka, je myšlienka „dobrého dieťaťa“.

Dynamika Detského Spánku: Prečo sa Deti Budia Často?

Spánok detí a večerné uspávanie a počet prebudení sa v priebehu času menia. A nezávisí to len od dojčenia či hladu bábätka. Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Bábätká sa môžu budiť veľmi často. Intervaly prebúdzania sa nemusia vekom predlžovať. Môže sa stať, že sa bábätká budia častejšie, ako keď boli maličké. Ovplyvňujú ich totiž viac podnety počas dňa, rýchly rozvoj mozgu, spracovávanie nových zážitkov, získavanie nových schopností (otáčanie, sedenie, lozenie, chodenie), rast zúbkov. Napríklad, ako opisuje Paulína, ktorej 4-mesačný synček začal zrazu veľmi zle spať, budí sa každú hodinku, mrví sa a plače. Ako sama zistila, keď si ho preloží ku nim do postele, spí o trochu lepšie, zobudí sa približne každé 2 hodiny. Tento stav je v tomto veku normálny, pretože sa začína prudký rozvoj mozgu a táto skutočnosť spôsobuje, že spánok bábätiek sa mení, dôvodom tejto zmeny nie je to, že sa bábätko odnaúča od spania v postieľke, alebo že chce s vami manipulovať. Vaše bábätko sa správa normálne a tieto zmeny sú znakom toho, že sa normálne vyvíja.

Je normálne, že v noci sa dieťa upokojí na prsníku a zaspí. Toto bábätká robia, a ak toto matka prijme ako normálne a automaticky mu ponúkne v noci prsník, tak sa obaja menej zobudia a ľahšie naspäť zaspia. Definícia „kvalitného“ spánku je pre bábätká dosť iná ako pre dospelých. Bábätká väčšinou spia „kvalitne“, keď sú v tesnej blízkosti s matkou (v nosiči alebo v posteli), často potrebujú dojčenie, aby mohli zaspať na prsníku, a tiež potom, aby ďalej spali, ak sa prebúdzajú, a ich spánkové cykly sú krátke a trvajú oveľa menej, než si ľudia predstavujú a ženy prajú. Nie je typické, aby dojčené bábätká spali súvisle dve či tri hodiny. Je omnoho typickejšie, že potrebujú veľmi časté dojčenie a že spia v relatívne krátkych, no postačujúcich úsekoch. Toto sa s vekom bude postupne meniť.

Zaspávanie na Prsníku ako Prirodzená Funkcia Dojčenia

Častým dôvodom, pre ktorý sa bábätko chce dojčiť je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Zaspávať na prsníku je pre bábätká úplne normálne, je to jedna z funkcií dojčenia. Bábätko má aj iné potreby ako hlad. Iné fyzické a psychické potreby nie sú o nič menej dôležité ako hlad. Nemožno ich odsúvať do úzadia len preto, že si logicky zdôvodníme, že nie je hladné. Dojčenie nemá len výživovú funkciu, uspávanie je preto jednou z dôležitých funkcií dojčenia. A aj keď bude bábätko staršie, zostane dojčenie výborným spôsobom, ako ho uspať. Nie je teda potrebné sa snažiť, aby dieťa dokázalo zaspávať bez dojčenia. Raz to bude zvládať úplne samo aj bez našej snahy ho to naučiť. A do toho času práve dojčenie a uspávanie na prsníku nesmierne zjednodušuje nočnú i dennú starostlivosť o bábätká.

Eliminácia Nočnej Únavy a Spokojnosť Rodičov

Časť nočnej únavy je naozaj možné eliminovať tým, že jednoducho prijmeme, že dieťatko sa v noci budí, prestaneme prebudenia počítať, a prestaneme sa každé ráno trápiť tým, že treba vymyslieť nejaké riešenie, ktoré danú situáciu zmení, a nadobudneme istotu, že každé dieťa raz samo od seba noc prespí.

Matky potvrdzujú, že toto prijatie má veľký vplyv na ich pohodu:

• „Dcérka má dnes presne 5 mesiacov a tiež máva noci, kedy je často hore. Kamarátka mi raz povedala, že jej syn robil to isté, že nám neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť. Tak som sa zmierila a prekvapilo ma, že mi to prestalo naozaj vadiť.“ - Zuzka
• „Presne tak, aj my sme sa s tým zmierili a vstávame s úsmevom na tvári.“ - Janka
• „Mňa najviac vyčerpávalo, keď som v noci sledovala, ako často sa mi syn budí, ako dlho ho dojčím a podobne. Potom som sa na to „vykašľala“. Syn sa nebudil menej, ale ja som sa vyspala lepšie a bola som cez deň menej unavená.“ - Barbora
• „Mne pomohlo dať zo spálne preč hodiny. Prestala som sledovať, kedy sme hore. Prestala som to riešiť. Odvtedy sa vyspím lepšie.“ - Jaroslava

Tieto skúsenosti naznačujú, že psychologický postoj rodiča k nočným prebudeniam dieťaťa môže mať väčší vplyv na pocit únavy, ako samotný počet prebudení. Vzťahová výchova, ktorej je spoločné spanie neoddeliteľnou súčasťou, pomáha budovať základnú dôveru a istotu v dieťati, že je milované a v bezpečí, a že jeho potreby sú napĺňané.

Spánok v Postieľke: Kedy Príde Čas?

Každé dieťa sa raz naučí zaspávať samo a jedného dňa prespí celú noc, aj keď sa vám to momentálne vo vašej situácii môže zdať nemožné. Samostatné zaspávanie a spanie nastane pri každom zdravom dieťati samo od seba, keď bude na to pripravené. Netreba sa báť spať spoločne s dieťaťom, nebude s vami spať v spoločnej posteli večne.

Mnohé matky sa delia o svoje skúsenosti, keď ich deti samy prešli do vlastnej postele:

• „Náš predposledný synček Martinko sa dojčil do prirodzeného odstavenia 4 roky. Do vlastnej postele sa rozhodol odísť, keď mal 3 roky. Vtedy sme kúpili novú dvojposteľ, na hornom lôžku spal starší syn a Martinko sa odobral do dolnej časti postele. Ešte v ten deň, ako nám posteľ doviezli, ju musel manžel poskladať, lebo Martinko sa tak tešil, že v nej bude spať. Odvtedy spával vo svojej posteli a noci, keď sa chcel dojčiť, vždy pricupital do našej postele a spal pri nás až do rána. Časom v noci chodiť prestal a potom sa aj odstavil.“ - Majka
• „Naša staršia si pýtala vlastnú posteľ, keď mala 2,5 roka. Hihi, nakoniec sa dojčila skoro do 4 rokov a spala s nami. Pár týždňov pred 6. narodeninami sa presťahovala do vlastnej izby. Malý má 2 roky a 3 mesiace a spí s nami.“ - Dragana
• „Syn mal 2,5 roka, keď nás večer vyhnal z izby, že on už chce zaspávať sám. Mal 3,5 roka, keď sa vypýtal do svojej izby, to bolo necielene urýchlené tým, že sme kúpili nálepky do skrine, ktoré lepil. Teraz spinká sám, ale kedykoľvek sa môže vrátiť do rodičovskej postele, väčšinou nad ránom docupitá a kradne mi perinu. Dcéra má 3,5 roka, pred mesiacom už týždeň zaspávala sama, ale potom mala teplotu, ostala som pri nej, lebo chcela, odvtedy sa zase dojčí a „nepustí ma.“ - Lucia

Tieto príbehy sú dôkazom toho, že pokiaľ nie je dieťa do samostatného spania tlačené, dôjde k nemu prirodzene, keď na to bude pripravené.

Inšpirácia a Podpora od Odborníkov a Rodičov

Dobrý pocit pri čítaní kategorických vyhlásení, ktoré môžu ľudí s rôznym načasovaním spánku vystrašiť, je podľa MUDr. McKennu nežiaduci. Jeho rada pre rodičov je jasná: „Rodičia s uvoľnenejšími spánkovými zásadami sú vo všeobecnosti oveľa spokojnejší a menej sklamaní, ak ich deti nedokážu splniť očakávania a robiť „čo sa od nich očakáva“, napríklad prespať celú noc. Aby rodičia boli spokojní, je kľúčové, aby neprijímali to, čo im ostatní hovoria, že majú robiť. Naopak, majú byť otvorení tomu, ako sa dynamika v rodine vyvinie, a využívať riešenia, ktoré v danej situácii fungujú. Snažte sa neposudzovať spánok novorodencov. Nespájajte si predstavy o prespaní celej noci s predstavou, že bábätko je „dobré“ alebo s „dobrým správaním“. Nemyslite si, že „dobré deti“ prespia noc.“

Svoje materské inštinkty je dôležité počúvať a rešpektovať, ako to vystihol jeden otec vo svojom inšpiratívnom príbehu: „Nemôžem nenávidieť nič z toho, čo robí moju ženu takou matkou, akou je. Nikdy by som nezhodil alebo neznevažoval čokoľvek, čo chce urobiť pre moje deti. Musím sa niekedy tlačiť v maličkom kúte postele? Áno? Ale môj ty bože, ako krásne vyzerá, keď drží moje deti? Aby sa cítili milované a v bezpečí? Vec sa má tak, že toto zažívajú naše ženy len krátke obdobie ich materstva. Nosia naše deti, porodia ich, starajú sa o nich a možno počas toho, ako sú malé, nechajú ich priplaziť sa k nám do postele a pritúliť sa, ale nakoniec naše deti vyrastú a stanú sa „príliš cool“ na maznanie, takže prečo by sme my ako muži mali chcieť ukradnúť im čo i len jedinú sekundu tohto času? Byť matkou je súčasť ich identity a čo je rok alebo tri oproti desaťročiam spoločného života? Chcel by som len povedať, že som hrdý na rozhodnutia mojej ženy ako matky a podporujem každé jedno z nich. Nikdy by som ju nechcel okradnúť o tento čas alebo o tieto obdobia, ktoré sú v skutočnosti tak krátke na to, aby si ich človek neužil. Prosím, rešpektujte svoje ženy ako matky."

MAMILA, o. z. je občianske združenie, ktoré poskytuje profesionálnu pomoc, poradenstvo a podporu počas celej doby trvania dojčenia. Veľmi dobre rozumejú frustrácii matiek, ktoré sa rozhodnú dojčiť a zistia, že iba rozhodnutie nestačí. Potrebujú, aby im niekto skutočne pomohol. Takúto pomoc poskytujú laktačné poradkyne združené v o. z. MAMILA. Sú profesionálnym tímom s nadšením pre dojčenie, ktorý stojí za matkami, podporuje ich, prináša nádej a úľavu. Matky tak nie sú v tom samy. Prinášajú pomoc, poradenstvo, vzdelávanie, zasadzujú sa za zmenu legislatívy a suplujú štát.

Pre každú matku, ktorá sa obáva spoločného spania alebo nočného budenia, je dôležité vedieť, že bábätko potrebuje večer istotu vašej prítomnosti, vašu pomoc pri tom, aby mohlo zaspať, a aby sa naučilo, že spinkanie a noc sú bezpečné a že má pri sebe niekoho, kto mu pomôže, aby dokázalo naspäť zaspať.

Referencie:

1. Co-Sleeping, Breastfeeding and Sudden Infant Death Syndrome, by James J. McKenna and Lee T. Gettler, Encyclopedia on Early Childhood Development, 2010.
2. Cosleeping and Biological Imperatives: Why Human Babies Do Not and Should Not Sleep Alone, by James J. McKenna. in Neuroanthropology, 2008.
3. Why Babies Should Never Sleep Alone: A Review of the Cosleeping Controversy in Relationship to SIDS, Breastfeeding and Bedsharing, by James J. McKenna and Thomas McDade. Pediatric Respiratory Reviews 6: 134-152. 2005.
4. Horne RSC, Parslow PM, Ferens D, Watts A-M, Adamson TM. Comparison of evoked arousability in breast and formula fed infants. Arch Dis Child 2004;89:22-2
5. Fleming P, Blair P, McKenna J. New knowledge, new insights, and new recommendations. Arch. Dis. Child. 2006;91;799-801
6. Vennemann MM, Bajanowski T, Brinkmann B, Jorch G, Yücesan K, Sauerland C, Mitchell EA, and the GeSID Study Group. Pediatrics 2009;123;e406-e410
7. Hauk FR, Thompson JMD, Tanabe KO, Moon RY, Vennemann MM. Breastfeeding and Reduced Risk of Sudden Infant Death Syndrome: A Meta-analysis. Pediatrics 2011;128:103-110
8. McKenna JJ, Ball HL, Gettler LT. Mother-Infant Co-sleeping, Breastfeeding and Sudden Infant Death Syndrome: What Biological Anthropology Has Discovered About Normal Infant Sleep and Pediatric Sleep Medicine. Yearbook of Physical Anthropology, 2007;50:133-161
9. There is no such thing as infant sleep, there is no such thing as breastfeeding, there is only breastsleeping, by James J. McKenna and Lee T. Gettler. Acta Paediatrica (2015).
10. Night waking among breastfeeding mothers and infants: Conflict, congruence or both?, by James J. McKenna. Evolution, Medicine, & Public Health. pp 3-17, 2014.
11. Nighttime Parenting Strategies and Sleep-Related Risks to Infants, by Lane E. Volpe, Helen L. Ball, and James J. McKenna. Social Science and Medicine, 2012.

tags: #mamila #spolocne #spanie

Populárne príspevky:

• Príčiny a zvládanie nafukovania počas tehotenstva
• Infra-Červené Žiarenie v Domácej Starostlivosti
• Starostlivosť o gravidnú Labradorku
• Komplexný sprievodca pre študentky v tehotenstve
• Bezpečnosť autosedačiek iCoo