Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortensonová, je nepochybne jednou z najväčších hereckých legiend, ktorej príbeh dodnes fascinuje a zároveň dojímá. V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa stala nielen americkým sexsymbolom a hviezdou Hollywoodu, ale aj smutným symbolom počínajúceho úpadku tohto filmového priemyslu, z ktorého sa marno snažila vymaniť. Jej život, plný protikladov, triumfov aj hlbokých osobných tragédií, je svedectvom o obrovskom talente, ale aj o ničivej sile slávy a neúprosného verejného tlaku. Hoci jej kariéra trvala len pätnásť rokov, stihla sa nezmazateľne zapísať do dejín kinematografie a populárnej kultúry, pričom jej filmy priniesli v tom čase zisk 200 miliónov dolárov, čo je v prepočte na súčasnú hodnotu približne dve miliardy dolárov.
Zrod legendy: Norma Jeane Mortensonová a jej neľahké začiatky
Príbeh Marilyn Monroe sa začal v Los Angeles 1. júna 1926, keď sa narodila ako Norma Jeane Mortensonová v hlavnom meste filmového priemyslu. Jej mamou bola Gladys Pearl Bakerová, ktorá pracovala ako strihačka v štúdiách Columbia. Život malej Normy Jeane bol však od útleho detstva poznačený hlbokou nestabilitou a trápením. Jej matka Gladys Bakerová trpela dedičnou psychickou poruchou, a ako už bolo spomenuté, dlhé mesiace trávila v psychiatrických liečebniach. V dôsledku týchto okolností malá Norma Jeane vyrastala opustená v detských domovoch a v pestúnskych rodinách. Otca nikdy nepoznala; jej biologický otec bol neznámy. V rodnom liste síce figurovalo meno matkinho druha Edwarda Mortensona, ktorý ale zomrel zakrátko po jej narodení.
Nešťastné detstvo s psychicky labilnou matkou, strávené u rôznych príbuzných a pestúnov, a tiež v sirotčinci, zanechalo na Norme Jeane hlboké stopy. Po matkinej trvalej hospitalizácii sa ocitla v pestúnskej starostlivosti a neskôr v sirotinci, čo jej detstvu dodalo pocit neistoty a opustenosti. Už od útleho detstva zápasila so strachom, že sa jej zmocní psychická choroba, ktorá zničila nielen jej matku, ale aj starú mamu. Tento vnútorný strach ju sprevádzal po celý život. Až pokiaľ ju poslední pestúni ako 16-ročnú nevydali za suseda, 21-ročného Jima Doughertyho. Krátko po šestnástych narodeninách sa teda vydala, avšak toto manželstvo bolo v roku 1945 rozvedené, čím sa uzavrela prvá, pomerne krátka kapitola jej osobného života.
Od továrenskej robotníčky k pôvabnej modelke: Objavenie pred kamerou
Počas druhej svetovej vojny, konkrétne za vojny, Norma Jeane pracovala v továrni na padáky, kde pôsobila ako kontrolórka padákov. Táto práca, hoci dôležitá pre vojnové úsilie, sa jej po čase zunovala. Práve v tomto období však nastal zlomový moment v jej živote, keď tam krásu mladej ženy s gaštanovými vlasmi objavil vojenský fotograf David Conover. Milton H. Greene, autor fotografií, jej ponúkol spoluprácu. Na jeho odporúčanie, a vďaka jeho fotografiám, si ju všimol aj filmový priemysel. Naskytla sa jej tak príležitosť si privyrobiť ako modelka.
Norma Jeane sa záhy úspešne uplatnila ako modelka u losangeleskej reklamnej agentúry Blue Book. Práve v tomto prostredí jej poradili, aby si vlasy prefarbila na blond, čo sa stalo jedným z jej najvýraznejších a najznámejších znakov. Prelomovou sa stala aj legendárna séria kalendárových aktov, vďaka ktorej sa proslavila. Neskôr, v roku 1949, sa dala nahovoriť na túto sériu aktov, a po prepuknutí škandálu ho obhajovala potrebou peňazí na jedlo a šaty. Napriek hrozbe vylúčenia zo školy, vedenie sa rozhodlo z marketingového hľadiska si ju v škole udržať. Táto aféra jej paradoxne vyniesla želanú pozornosť a napokon aj ponuku, ktorá mala zmeniť jej život.
Premena na Marilyn Monroe: Hollywoodske sľuby a realita
Z modelingu zamierala Norma Jeane Mortensonová v roku 1949 do filmového priemyslu potom, keď si ju všimli v americkej filmovej spoločnosti 20th Century Studios. V roku 1946 podepsala prvú zmluvu so štúdiom 20th Century Fox, ktorá jej zaručovala 125 dolárov týždenne. Bola premenovaná na Marilyn Monroe, čím sa definitívne zrodila nová hviezda. Chcela sa stať slávnou herečkou a tak čakala na príležitosť z Hollywoodu. Začala študovať herectvo, hoci nepatrila medzi najusilovnejších a najšikovnejších žiakov, a preto neraz pri testoch podvádzala. Popri štúdiu spočiatku dostávala zopár nevýznamných malých úloh vo filmoch, často v druhoradých, dnes už zabudnutých snímkach.
Jej skutočný talent a charizma však nemohli zostať dlho nepovšimnuté. Prvé väčšie roly prišli vo filmoch Asfaltová džungľa a Všetko o Eve (1950). V roku 1950 vynikla vo snímke Johna Hustona s názvom Asfaltová džungľa. Tento úspech odštartoval jej cestu na vrchol. V roku 1947 sa objavila aj v prvom filme The Shocking Miss Pilgrim. Vďaka nasledujúcim filmom, ktoré ťažili predovšetkým z jej telesných vnad, sa stala novým americkým sexsymbolom a proti svojej vôli bola navždy zaškatuľkovaná do rolí prostoduchých plavovlások, ktoré postupne vystriezli z naivných predstáv o bohatých nápadníkoch. Tento typ postáv jej časom začal prekážať, lebo Marilyn nebola len herečka a speváčka, ale v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa stala fenoménom.
Marilyn Monroe a herecké štúdio (dokumentárny film)
Vzostup ku hviezdam a ikonické úlohy, ktoré definovali éru
Marilyn Monroe si rýchlo získala srdcia divákov a už v roku 1953 sa stala najpredávanejšou hviezdou Hollywoodu. Diváci ju mohli vidieť napríklad v komédiách Páni majú radšej blondínky (1953), Ako si vziať milionára (1953) či v legendárnej scéne z filmu Slamený vdovec z roku 1955. Tento typ najlepšie rozvinula vo svojej najlepšej a dodnes obľúbenej komédii Niekto to rád horúce (1959). V roku 1958 začala herečka natáčať Oscarový trhák Niekto to rád horúce, za ktorý získala o rok nato Zlatý Glóbus. Aj napriek tomu, že bola vnímaná predovšetkým ako sexsymbol, túžila po hereckej nezávislosti a po úlohách, ktoré by jej umožnili prejaviť hlbší herecký talent.
Sama však túžila po nezávislosti, a tak na vrchole slávy začala navštevovať proslulé newyorské Actor's Studio a založila vlastnú produkčnú spoločnosť Marilyn Monroe Production. Jej rozhodnutie venovať sa vážnejšiemu herectvu a prevziať kontrolu nad svojou kariérou bolo pre Hollywood revolučné. Za celé obdobie svojej kariéry, od rokov 1947 až do 1962, účinkovala v troch desiatkach filmov. Marilyn bola obsadzovaná do postáv krásnych, romantických, zvodných a živelných žien, niekedy trochu prihlúplych, čo jej časom začalo prekážať. Napriek úspechu však narastali aj profesionálne problémy. Jej hviezdne maniere z nej spravili postrach natáčania, čo vyvolávalo u jej kolegov nechuť s ňou spolupracovať. Na natáčanie chodila pravidelne neskoro, trvanie jej líčenia sa počítalo na hodiny a scény, ktoré sa točili až na dvadsiaty krát, neboli výnimočnosťou.
Z piesní, ktoré Marilyn nahrala, sa známymi stali Diamonds Are A Girl's Best Friends, Bye Bye Baby a hlavne I Wanna Be Loved By You. Jej hlas a hudobné vystúpenia prispeli k jej celkovému imidžu a šarmu, čím si upevnila postavenie ako multitalentovaná umelkyňa.
Lásky, manželstvá a hľadanie šťastia v labyrinte vzťahov
Život Marilyn Monroe bol plný milostných avantúr a hľadania skutočného šťastia, ktoré jej však neustále unikalo. Po rozvode s Jimom Doughertym v roku 1945 sa jej osobný život naďalej vyvíjal v znamení hľadaní a sklamaní. V roku 1954 sa po druhýkrát vydala, tentokrát za vtedajšiu svetovú baseballovú hviezdu Joea DiMaggia. S DiMaggiom sa spoznala počas natáčania filmu Omladzovací prostriedok v roku 1952 a 14. januára 1954 sa vzali. Ich manželstvo však nevydržalo ani rok, presnejšie sa po 9 mesiacoch rozpadlo. Rozvod iniciovala sama Marilyn. Napriek rozchodu však ostali priateľmi a DiMaggio sa nikdy neoženil, pričom zaobstaral aj záležitosti okolo jej neskoršieho pohrebu, čo svedčí o hĺbke ich vzájomného, hoci komplikovaného, puta.
V rokoch 1956-1961 bola Marilyn vydatá po tretíkrát, za slávneho dramatika Arthura Millera. Merilyn Monroe dokonca konvertovala na judaizmus iba kvôli svadbe s Millerom. Miller z lásky k Monroe opustil manželku a dve deti, čo opäť poukazuje na intenzitu a obete, ktoré ľudia boli ochotní podstúpiť pre vzťah s ňou. Dúfala, že vzťah s váženým a inteligentným človekom jej upevní postavenie aj ako herečke, aj ako manželke, a pomôže jej vymaniť sa z nálepky "prostoduchá plavovláska". Arthur Miller bol tiež autorom scenára jej posledného filmu Mustangové (The Misfits). Ani toto manželstvo však, žiaľ, nevydržalo a skončilo rozvodom, rovnako ako jej predchádzajúce vzťahy.
Marilyn Monroe a herecké štúdio (dokumentárny film)
Po celý svoj život poutala pozornosť bulvárneho tisku neusporiadaným životom, profesionálnymi problémami a milostnými avantýrami. Pribúdali aféry a ľúbostné romány s rôznymi mužmi, ako napríklad s jednou z najväčších hereckých hviezd 20. storočia Marlonom Brandom, či s jednou z najväčších hudobných hviezd uplynulého storočia spevákom Frankom Sinatrom. Medzi jej milencov patrili aj muži z najvyšších kruhov americkej politiky, vrátane prezidenta J. F. Kennedyho a jeho brata Roberta. Kým pán prezident ju bral iba ako objekt sexuálneho uspokojenia, jeho brat Robert sa do nej vášnivo zamiloval. No aj napriek tomuto vzplanutiu neskôr Marilyn opustil. Tieto vzťahy len prehĺbili jej pocit osamelosti a potvrdili jej ťažkosti nájsť trvalú a naplňujúcu lásku.
Posledné roky: Tlak slávy a osobná kríza pod drobnohľadom verejnosti
Na počiatku 60. rokov u nej prepukla ťažká osobná kríza, ktorú riešila nadmerným množstvom práškov a alkoholom. Už dlhšiu dobu sa herečka utiekala k alkoholu a tabletkám. Ich požívanie jej zaručovalo zvládnutie enormných nárokov a stresu na jej osobu. Čoraz viac sa stávala na nich závislá. Trpela neurózou a nespavosťou, čo boli jasné znaky jej zhoršujúceho sa duševného stavu a neschopnosti vyrovnať sa s tlakom, ktorý na ňu kládla sláva. Život celebrity však prežívala naplno, zapĺňala titulky časopisov po celom svete a bola skrátka všade. Neustály záujem médií a verejnosti jej však neposkytoval útechu, ale skôr ju ďalej vyčerpával.
Jedným z jej posledných verejných vystúpení, ktoré sa stalo legendárnym, bolo jej vystúpenie v newyorskej Madison Square Garden. Dňa 19. mája 1962 zaspievala prezidentovi Kennedymu pieseň Happy Birthday, Mr. President. Toto vystúpenie je dodnes symbolom jej charizmy a schopnosti očariť masy, no zároveň aj pripomenutím jej zraniteľnosti a komplikovaného vzťahu s mocnými mužmi. Po opätovnom opustení Robertom Kennedym opäť hľadala oporu v sedatívach a alkohole. Jej zhoršujúci sa stav bol zjavný aj pre jej okolie, no zdá sa, že nikto jej nedokázal skutočne pomôcť. Marilyn Monroe nebola len herečka a speváčka; v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa stala americkým sexsymbolom a stelesnením hollywoodskeho snu, ktorý sa pre ňu postupne menil na nočnú moru.
Záhadný koniec a večný odkaz legendy, ktorá prekročila hranice času
Obdivovaná i obletovaná herečka, ktorá sa už počas svojho života stala legendou, zomrela 4. augusta 1962 vo veku 36 rokov vo svojej vile v Los Angeles. Presnejšie, Marilyn Monroe zomrela za dodnes neobjasnených okolností 5. augusta 1962 vo svojom dome v Brentwoodu (Los Angeles) v noci zo 4. na 5. augusta 1962. Jej smrť predznamenala bizarné americké desaťročie plné zvratov, strát ideálov a politických vrážd. Nasledujúce ráno obhliadajúci lekár stanovil príčinu smrti ako „pravdepodobná samovražda“, avšak počas samotného vyšetrovania sa vynorilo niekoľko otáznikov.
Okolnosti jej smrti dodnes neboli celkom objasnené a tie zveličili jej posmrtný mýtus. Podľa jednej verzie sa jednalo o samovraždu alebo nešťastnú smrť z predávkovania barbiturátmi, iná verzia pripúšťa aj vraždu. Tieto nejasnosti len prispeli k vytvoreniu legendy a tajomstva okolo jej postavy. O jej v podstate tragickom živote bola natočená rada filmov a napísané veľké množstvo kníh rôznych kvalít, k tým serióznym patrí napríklad kniha Donalda Spota Životopis Marilyn Monroe, ktorá vyšla v českom preklade v roku 1996.
Marilyn Monroe a herecké štúdio (dokumentárny film)
M. Monroe dodnes patrí k najväčším hereckým legendám, ale i k smutným symbolom počínajúceho úpadku Hollywoodu, z ktorého spárov sa marno snažila vymanit. Jej odkaz prekračuje hranice kinematografie; stala sa kultúrnou ikonou, symbolom krásy, zraniteľnosti a večného hľadania zmyslu. Hoci jej život skončil tragicky a záhadne, jej príbeh, rovnako ako jej nezabudnuteľné filmové roly a piesne, zostáva živý v pamäti miliónov ľudí po celom svete. Marilyn Monroe nebola len herečka, modelka a speváčka; bola fenoménom, ktorý definoval éru a ktorého tragický osud je neustálou pripomienkou krehkosti ľudskej psychiky pod tlakom neľútostnej slávy.
tags: #marilyn #monroe #narodenie