Ružomberok, mesto ležiace v srdci Liptova, prešlo od pádu totality významným vývojom, ktorý formoval jeho politickú, administratívnu aj športovú identitu. Toto obdobie je poznačené intenzívnymi komunálnymi voľbami, postupnou modernizáciou mestských služieb a dynamickým rastom športovej infraštruktúry, ktorá priniesla mestu celoslovenské, ba i európske uznanie. Príbeh Ružomberka po roku 1989 je svedectvom o transformácii spoločnosti, výzvach samosprávy a odhodlaní komunity.
Počiatky Demokracie a Komunálne Voľby v Ružomberku (1990-1998)
Transformácia po roku 1989 otvorila priestor pre miestnu samosprávu a občanom Ružomberka umožnila po prvý raz v novej ére slobodne rozhodovať o svojom vedení. Tento prelomový moment priniesol nielen nádej na prirodzený rozvoj, ale aj prvé skúsenosti s politickým súbojom na lokálnej úrovni.
Prvé Slobodné Voľby a Vízium Pre Mesto (1990)
Primátorov, starostov a miestnych poslancov sme prvýkrát volili presne rok po páde totality, čo bol symbolický míľnik pre budovanie demokratických inštitúcií na Slovensku. V dňoch piatok a v sobotu prišlo v Ružomberku k volebným urnám doposiaľ najviac voličov zo všetkých komunálnych volieb - úctyhodných 50,31 percenta. Táto vysoká účasť svedčila o silnom záujme občanov podieľať sa na správe svojho mesta a ovplyvniť jeho budúcnosť. Z ôsmich kandidátov verejnosť najviac oslovil kandidát koalície VPN - DS Julián Helko z Černovej, ktorý napriek vysokému počtu kandidátov získal až 62 percent hlasov. Jeho víťazstvo bolo jasným mandátom od obyvateľov mesta. Už vtedy sa o Ružomberku uvažovalo s veľkými ambíciami, ktoré reflektovali jeho jedinečný potenciál. „…s najbližšími horskými vrchmi dosahuje hodnoty alpských turistických centier a na Slovensku nemá obdoby… vidím dostatok bytov, nie na okrajoch, ale v centre mesta, hromadné podzemné garáže ukončia starosti kam s autom…Vidím významné horské turistické centrum strednej Európy.“ Tieto slová ilustrovali optimistickú víziu rozvoja Ružomberka ako moderného a prosperujúceho centra cestovného ruchu, s dôrazom na bytovú otázku a mestskú infraštruktúru, pričom sa očakávalo, že mesto si zachová svoju jedinečnú prírodnú krásu a potenciál.
Predvolebné Turbulencie a Nové Výzvy (1994)
Jeseň roku 1994 bola skutočne supervolebná, keďže sa v krátkom slede konali viaceré dôležité hlasovania, ktoré mali dopad aj na miestnu politiku. Na prelome septembra a októbra v parlamentných voľbách zvíťazilo HZDS, čo ovplyvnilo celkovú politickú klímu v krajine. Koncom októbra prišlo referendum, v ktorom občania rozhodovali o prijatí zákona o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii, čo bolo horúcou témou transformujúcej sa ekonomiky. Z pohľadu uchádzačov to boli rekordné komunálne voľby, čo svedčí o narastajúcom záujme o lokálnu politiku. Hoci mesačná odmena poslanca vo výške 250 slovenských korún zrejme hlavným motívom nebola, do súboja o primátorské kreslo sa prihlásili deviati kandidáti, a o poslanecké kreslá sa uchádzalo až 173 záujemcov. Tento nárast kandidátov signalizoval vyššiu súťaživosť a rôznorodosť názorov. Predvolebné nálady vystihovala veta: „Súčasná doba, tak ako predchádzajúce, neveľmi žičí nášmu Ružomberku. Nechceme však viac, ako prirodzený rozvoj.“ V tom čase trápili obyvateľov konkrétne a pálčivé problémy: „…musíme doriešiť rekonštrukciu Kultúrneho domu a obnovenie centra mesta, začatie riešenia bytovej otázky, dostavba školy na Klačne, rekonštrukcia Kaštieľa sv. Žofie…“ Tieto témy dominovali predvolebnej diskusii a odrážali potrebu investícií do infraštruktúry a zlepšenia kvality života.
Nástup Nečistých Praktík a Kontroverzie (1998)
Situácia sa po štyroch rokoch, pred voľbami v roku 1998, výrazne zintenzívnila a nečisté praktiky sa znásobili, čo ukazuje na rastúcu polarizáciu a stávky v miestnej politike. Predvolebné kampane neváhali používať nátlakové metódy a šíriť diskreditačné informácie. V atmosfére hrozby a dezinformácií sa objavovali letáky, ktoré priamo útočili na konkrétnych kandidátov. Jedným z výrazných príkladov bola cielená kampaň proti JUDr. Čechovi. V textoch sa objavovali tvrdenia ako: „Pre SCP, Texicom, ale aj iných, HZDS, SNS a pod. je neprijateľný kandidát JUDr. Čech. Tvrdia, že ak si ho Ružomberok zvolí, SCP nedokončí Kultúrny dom, nedá peniaze na futbal, ani nijak mestu nebude pomáhať. Čo sa potom stane?…Preto zvážte, či JUDr. Čech má byť primátorom.“ Tieto výstrahy mali jasný cieľ - ovplyvniť voličov strachom z možných ekonomických dôsledkov a straty podpory významných lokálnych podnikov pre rozvoj mesta a šport. Takéto očierňujúce kampane a cielené útoky na konkrétnych kandidátov podčiarkli drsnosť predvolebného prostredia, kde sa politický boj neobmedzoval len na programové vyhlásenia, ale siahal aj do osobných útokov a ekonomických hrozieb, čo výrazne poznačilo atmosféru volieb.
Priebeh a výsledky komunálnych volieb 2018
Evolúcia Lokálnej Politiky a Primátorské Súboje (2002-2014)
Po turbulentných deväťdesiatych rokoch vstúpil Ružomberok do nového tisícročia s pretrvávajúcimi politickými napätiami, no zároveň s novými výzvami a snahou o stabilizáciu miestnej samosprávy. Voľby v tomto období odzrkadľovali zmeny v spoločnosti, ako aj vývoj v politických stratégiách.
Éra Dominancie a Suverénne Víťazstvá (2002)
Voľby opäť prebiehali v dvoch dňoch, ani nie týždeň pred Vianocami, čo mohlo mať vplyv na účasť voličov, hoci v Ružomberku bola vždy pomerne vysoká. V dvanástich obvodoch súperilo 137 kandidátov o 35 poslaneckých miest, čo naznačovalo stále veľký záujem o verejné funkcie. Tieto voľby priniesli potvrdenie silnej pozície jedného z kandidátov na primátora, ktorý už mal za sebou úspešné pôsobenie. V súvislosti s jeho predchádzajúcim funkčným obdobím sa objavovali hodnotenia ako: „Dnešná podoba Ružomberka je pozitívnym odrazom jeho práce i práce vedenia mesta.“ Možno aj preto nemal Čech - tentoraz kandidát širokej koalície SDKÚ, Smer, KDH, ANO - problém s tretím víťazstvom za sebou. Aj v týchto voľbách mu pomáhali mimoriadne vydania Ružomberského hlasu, ktoré boli dôležitým komunikačným kanálom pre voličov. V jednom z nich boli zverejnené výsledky predvolebného prieskumu, podľa ktorých mal Čech získať až 73 percent hlasov. Jeho protikandidát, architekt Pavol Fischer, získal o 42 percent hlasov menej, čo urobilo z Čechovho víťazstva doteraz najsuverénnejší ružomberský volebný triumf. Rozdiel bol viac ako 3 600 hlasov, čo je v komunálnych voľbách mimoriadne vysoké číslo a svedčí o silnej podpore voličov. Tretí skončil Vladimír Struhár, čím sa potvrdila jednoznačná dominancia víťazného kandidáta.
Znížený Záujem Voličov a Nové Témy (2006)
V nasledujúcich komunálnych voľbách, ktoré sa konali v roku 2006, došlo k zmene volebných obvodov a počtu poslancov. V desiatich volebných obvodoch po prvý raz volili Ružomberčania taký počet poslancov, ako aj dnes - 25. Záujem o zvolenie malo 148 obyvateľov, čo bol stále značný počet kandidátov na poslanecké posty. Účasť voličov však dosiahla doteraz najslabších 36 percent, čo signalizovalo istú mieru únavy voličov alebo menší pocit dôležitosti komunálnych volieb v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. Témou volieb v roku 2006 bolo najmä teplo, čo poukazovalo na konkrétne problémy v oblasti energetiky a bývania, ktoré trápili obyvateľov. Okrem toho sa do diskusie dostali aj témy ako urbanizácia centra, konkrétne plánovaná výstavba obchodného centra Aupark, podpora investičnej a bytovej výstavby, územné plány zón, ako aj kontrola ekologických a zdravotných opatrení v súvislostí s výrobou v spoločnostiach Mondi či Tehelni. Tieto témy odrážali prechod k rozvoju infraštruktúry a ochrane životného prostredia, čo súviselo s modernizáciou a industrializáciou mesta.
Najtesnejšie Výsledky a Podozrenia (2010)
V decembrových voľbách v roku 2010 sa po prvý raz volilo v súčasných jedenástich volebných obvodoch, o 25 poslaneckých miest sa uchádzalo 103 kandidátov, z toho 24 žien, čo predstavovalo nárast ženskej reprezentácie. Najväčší úspech však v tomto období hnutie dosiahlo v primátorských voľbách. Proti Jurajovi Čechovi, kandidátovi koalície Smer - SNS - HZDS, postavilo Michala Slašťana, ktorý trojnásobného primátora porazil o približne 700 hlasov. Toto víťazstvo signalizovalo zmenu v politických náladách a snahu o novú dynamiku v riadení mesta. Do volieb sa okrem zabehaných novín Ružomberský hlas a Spoločník snažila zasiahnuť aj súkromná televízia Ruža Jozefa Daniša, čo svedčilo o diverzifikácii mediálneho pokrytia predvolebnej kampane.Len 95 hlasov pri takmer 10-tisícovej účasti (41 percent oprávnených voličov Ružomberka) rozhodlo o víťazstve Jána Pavlíka nad Michalom Slašťanom v novembri 2010. Najtesnejší výsledok vo volebnej histórii mesta dlho rezonoval. Nielen pre nutkanie nechať hlasy ešte raz prepočítať, čo sa napokon nestalo, ale aj pre vyslovené podozrenia z kupovania hlasov v mestskej časti Rybárpole, čo sa nikdy nedokázalo. Táto situácia vniesla do miestnej politiky napätie a neistotu, ktorá pretrvávala ešte dlho po voľbách. Do schránok sa okrem sloganov RK pozitív a Počúvajme spolu naše mesto vrátili letáky a pamflety, ktoré sú typické pre intenzívne kampane. Schránkovania sa ujal aj niekdajší primátor Juraj Čech, ktorý napísal Michalovi Slašťanovi otvorený list, pričom v ňom uviedol: „Dovolím si upozorniť pána primátora Ing. Slašťana na to, že…“, čo naznačuje pokračujúcu politickú rivalitu a snahu ovplyvňovať verejnú mienku aj po voľbách. Mesto zažilo aj dovtedy málo vídané spojenie viacerých kandidátov nie pod hlavičkou politickej strany, ale akéhosi ideového zoskupenia, ktoré dostalo názov Ružomberok bez korupcie. Z jedenástich kandidátov sa dokázali dostať do zastupiteľstva šiesti a boli silným, zväčša opozičným hlasom voči novému primátorovi a jeho koalícii KDH - SMER.
Intenzívne Kampane a Vylúčenie Kandidátov (Posledné Voľby)
Zatiaľ posledné komunálne voľby, ktoré máme stále v živej pamäti, potvrdili, že miestna politika v Ružomberku je plná vášní a nečakaných zvratov. Bohatou kampaňou a známosťou svojho mena poriadne otriasol očakávaniami odvety volebného súboja z roku 2010. Kampaň bola opäť neraz očierňujúca a vypätá, najmä medzi kandidátmi Čomborom a Slašťanom, čo svedčí o pretrvávajúcej intenzívnej rivalite. Nechýbali letáky na poslednú chvíľu, ktoré sa snažili zdiskreditovať nielen primátorských kandidátov, ale tentoraz aj niektorých poslancov, čo ukazuje na eskaláciu predvolebných praktík. O pozície poslancov sa uchádzalo 87 kandidátov. Bolo by ich 98, ale mestská volebná komisia jedenástim kandidátom strany NOVA neumožnila kandidovať pre formálne porušenie zákona pri prihlasovaní sa do volieb. Tí síce podali sťažnosť aj na súd, ale neuspeli, čo vyvolalo diskusie o spravodlivosti a transparentnosti volebného procesu. Výsledky poslaneckých volieb dali priestor množstvu nových mien, čo naznačuje, že voliči v Ružomberku hľadali zmeny a boli otvorení novým tváram v mestskom zastupiteľstve, čím sa dynamika miestnej politiky neustále vyvíjala. Titulná fotografia - ilustračná foto starých volebných materiálov, slúži ako vizuálne pripomenutie bohatých a často búrlivých kapitol ružomberských komunálnych volieb.
Sídlo Mestskej Správy: História a Súčasnosť Mestského Úradu v Ružomberku
Mestský úrad v Ružomberku predstavuje nielen centrum administratívy a riadenia mesta, ale aj historickú budovu, ktorá je svedkom mnohých udalostí a premien. Jeho príbeh je spojený s rozvojom mesta a odráža výzvy i pokroky v oblasti samosprávy.
Zrodenie Administratívneho Centra: Od Kúrie po Historickú Radnicu
Prvé tohtoročné číslo Ružomberského hlasu bolo zároveň premiérou novej rubriky "Užitočná strana". Na nej chce redakcia RH počas celého roka postupne predstavovať všetky dôležité inštitúcie, organizácie, zamestnávateľov, školy a úrady, pôsobiace v Ružomberku a dolnom Liptove. Cieľom je ponúknuť komplexné kontakty, históriu, novinky, dôležité fakty, termíny, tipy pre verejnosť, rozhovory s ľuďmi, ktorí daný úrad či inštitúciu riadia. Aby ste mali komplexný a ucelený prehľad, aby ste si mohli túto rubriku z novín vystrihnúť a použiť v prípade potreby. Prvou inštitúciou je logicky Mestský úrad v Ružomberku, ktorého predstavenie sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.1/2016 uplynulý piatok 15. januára. Keďže ide o prvé vydanie tejto rubriky, jej premiéru, uverejňujeme ho v plnom znení aj na internetovej stránke. Ostatné vydania už nájdu len čitatelia, ktorí si noviny kúpia, resp. sú predplatiteľmi.
Tragický Príbeh Výstavby Radnice
Výstavbu radnice však poznačila tragická udalosť, ktorá ostala zapísaná v dejinách mesta. Práce na novej budove radnice začali v auguste 1895 pod dohľadom stavebného dozoru Eduarda Vorela a Jána Beňa. Počas kopania základov stavby objavili rozsiahle pohrebisko, z ktorého odviezli až 12 vozov ľudských kostí, čo naznačuje prítomnosť starovekého osídlenia alebo cintorína na mieste budúcej radnice. Najväčšia katastrofa však nastala pred dokončením budovy, konkrétne 7. augusta 1897, keď sa zrútila veža novostavby. Pod jej troskami, počas obedňajšej prestávky, tragicky zahynulo päť robotníkov z Liptova. Vyšetrovanie tohto činu zistilo šetrenie materiálom a nedodržiavanie noriem pri miešaní malty a betónu, čo viedlo k závažným konštrukčným chybám. Následný súdny proces odhalil pomerne rozsiahle rozkrádanie stavebného materiálu, ako aj zlé hospodárenie, čo prispelo k nestabilite konštrukcie. Staviteľ Vorel pod ťarchou obvinení ukončil svoj život zastrelením 25. Podnikateľovi Augustínovi Ráthovi, ktorý získal zákazku postavenia radnice, na základe rozsudku skonfiškovali majetok na úhradu odškodnenia pozostalých, čo predstavovalo spravodlivé, no bolestné vyrovnanie sa s tragédiou. Po tragédii postavili Móric Štark a Ján Króner novú vežu, avšak ministerstvo stavbu nepovolilo a nariadilo statické posudky, čím sa zabezpečila vyššia bezpečnosť a dodržiavanie stavebných noriem.
Transformácia a Modernizácia Mestského Úradu
Dejiny radnice sú prepletené aj s významnými osobnosťami a historickými zmenami. Keď sa ružomberským farárom stal Andrej Hlinka v roku 1905, bolo sídlo fary na 1. poschodí radnice, čo svedčí o prepojení cirkevnej a mestskej správy v tom období. Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 odstránili z priečelia štukatérové medailóny, na ktorých boli zobrazení maďarskí hrdinovia a ďalšie uhorské symboly, čím sa zdôraznila nová štátna identita. Radnica slúži svojmu účelu už viac ako 115 rokov, čo svedčí o jej trvalej dôležitosti pre mesto. V uplynulom období prešla pomerne rozsiahlou rekonštrukciou, vrátane prestavby átria na klientské centrum, kde by mali obyvatelia vybaviť na jednom mieste všetko dôležité, čo výrazne zlepšuje dostupnosť a efektivitu mestských služieb.
Úradné Hodiny a Kontaktné Informácie
Mestský úrad Ružomberok sa nachádza na adrese: Námestie A. Hlinku 1, 034 01 Ružomberok. Pre občanov sú k dispozícii tieto úradné hodiny: Pondelok 8.00-15.00, utorok 8.00-15.00, streda 8.00-16.00, štvrtok 8.00-15.00, piatok 8.00-14.00. Obedňajšia prestávka je stanovená na 11.30-12.30. Štruktúra úradu zahŕňa Kanceláriu primátora mesta a vedenia mesta, kde pôsobia 1. zástupca primátora mesta a 2. zástupca primátora mesta, ako aj prednosta Mestského úradu, Ivana Smilková, s kontaktmi 044/431 44 47 a 0915 491 394.Úrad je rozdelený na viaceré oddelenia, aby efektívne pokryl všetky oblasti mestských služieb. Medzi kľúčové oddelenia patria: Oddelenie ekonomiky a majetku, Oddelenie regionálneho rozvoja a kultúry, Oddelenie investícií a komunálnych služieb, Oddelenie školstva a športu, Oddelenie sociálnych služieb a zdravotníctva, kde pôsobia aj kontakty pre Útulok pre občanov bez prístrešia (Pavol Revaj, Ul. S. Jozef Mišút, Ul. S. Viatora 12, 044/431 44 91). Ďalej je to Oddelenie stavebnej správy, technickej infraštruktúry a ochrany životného prostredia, pod vedením Ivety Kapitančíkovej (044/431 44 96), Oddelenie vnútornej správy, Útvar hlavného architekta, Útvar hlavného kontrolóra a Mestská polícia s bezplatnou núdzovou linkou 159. Táto detailná štruktúra zaručuje komplexné pokrytie potrieb občanov a riadne fungovanie mestskej samosprávy.
Komunálne Služby a Daňová Legislatíva v Ružomberku
Mestský úrad v Ružomberku, okrem historickej role a administratívnych funkcií, zabezpečuje aj efektívne fungovanie komunálnych služieb a správu miestnych daní. Informácie o poplatkoch a daniach sú kľúčové pre všetkých obyvateľov a podnikateľov v meste, nakoľko definujú finančné záväzky voči samospráve a možnosti ich úhrady. Pre rok 2016 boli zverejnené špecifické podmienky pre rôzne druhy daní a poplatkov.
Manažment Komunálneho Odpadu a Stavebných Odpadov
V oblasti komunálneho odpadu sa sadzba poplatku oproti roku 2015 nezmenila, čo prinieslo stabilitu do rodinných rozpočtov. Za osobu je to stanovených 22,14 eur. Splatnosť poplatku je rozdelená na dve časti: do 30. júna prvá splátka a do 30. septembra druhá splátka, čo umožňuje občanom rozložiť si finančnú záťaž. Novinkou bolo zavedenie sadzby poplatku za kilogram drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín vo výške 0,015 eur. Dôležité je, že poplatok za drobné stavebné odpady sa nevyrubuje rozhodnutím, ale vyberá sa v eurách, v hotovosti u zmluvného partnera, ktorým sú Technické služby, čím sa zjednodušil proces platby pre obyvateľov vykonávajúcich menšie stavebné úpravy.
Poplatky za Záber Verejného Priestranstva a Daň z Nehnuteľností
Sadzby za záber verejného priestranstva (ZVP) sa taktiež nezmenili, čo udržuje predvídateľnosť pre podnikateľov a organizátorov podujatí, ktorí potrebujú využívať verejné plochy. Daň sa vyrubuje rozhodnutím a je splatná do 28. februára bežného roku, ak nepresahuje sumu 20 eur. V prípade, ak suma dane presahuje 20 eur, je rozdelená na dve rovnaké splátky, splatné do 28. februára a 15. augusta bežného roka. V prípade vzniku daňovej povinnosti a vyrubenia dane počas roka je daň splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, čo zabezpečuje flexibilitu v prípade nepredvídaných udalostí.Výška dane z nehnuteľnosti na rok 2016 sa nezmenila oproti roku 2015, rovnako ako Všeobecne záväzné nariadenie (č. 19/2014), ktoré zostáva v platnosti. Pri kúpe nehnuteľnosti, resp. akejkoľvek zmene v roku 2015, je potrebné podať priznanie k dani z nehnuteľností do konca januára 2016. Od roku 2015 dodatočným priznaním za predchádzajúce roky už nie je možné meniť účel využitia stavby, čo zamedzuje spätným úpravám. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti v dražbe alebo dedením treba podať priznanie v nasledujúcom mesiaci od nadobudnutia nehnuteľnosti. Splatnosť dane z nehnuteľností je určená v rozhodnutí, ktoré daňovník dostane na rok 2016 v marci - apríli 2016. Daň bude rozdelená na dve splátky: do 31. mája 2016 a 31. októbra 2016. Doklady preukazujúce dôvody na zníženie a oslobodenie dane je potrebné predložiť do 31. januára 2016, inak nárok na oslobodenie alebo zníženie dane na príslušné zdaňovacie obdobie zaniká. Pôvodné doklady ohľadom oslobodenia a zníženia dane ostávajú v platnosti. Výmery sa budú roznášať zamestnancami mesta oproti podpisu priamo na adresy v marci a apríli, čo zabezpečuje osobný doručenie a potvrdenie prijatia.
Dane za Ubytovanie, Predajné Automaty a Hracie Prístroje
Pre daň za ubytovanie platí štvrťročná povinnosť vyúčtovania a zaplatenia do 10 dní po ukončení štvrťroka. Zároveň je povinnosť oznámiť začatie prevádzky ubytovacieho zariadenia do 10 dní od tohto dátumu, čo pomáha mestu udržiavať aktuálnu evidenciu. V prípade dane za predajný automat vzniká daňová povinnosť prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predajný automat začal prevádzkovať, a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa ukončilo jeho prevádzkovanie. Poplatok sa platí jednorázovo do 31. mája 2016. Rovnaké podmienky platia aj pre daň za nevýherný hrací prístroj, kde daňová povinnosť vzniká a zaniká podobne, a platba je taktiež jednorázová do 31. mája 2016.
Daň za Psa: Podrobné Informácie
Oproti roku 2015 nie je žiadna zmena v poplatkoch za psa, čo zaručuje konzistentnosť. Sadzby sú rozlíšené podľa typu bývania a sociálneho statusu: pre rodinný dom je to 7 eur, pre osamelého dôchodcu v rodinnom dome 3,50 eur. Pre byt je stanovená sadzba 34 eur, pre osamelého dôchodcu v byte 17 eur. Držitelia preukazu ZŤP sú od poplatku oslobodení, čo predstavuje sociálnu úľavu. Splátky do sumy 30 eur sa hradia jednorazovo do 31. mája 2016. Ak suma presahuje 30 eur, platba sa rozdelí na dve splátky: prvá do 31. mája 2016 a druhá do 31. októbra 2016. Tieto pravidlá zabezpečujú prehľadnosť a systémovosť v správe miestnych daní a poplatkov pre občanov Ružomberka.
Odhodlanie a Rozvoj Ružomberského Športu: Príbeh Futbalového Štadióna
Šport, a najmä futbal, zohráva v Ružomberku od nepamäti dôležitú úlohu v živote komunity. Jeho vývoj je neoddeliteľne spojený s budovaním a modernizáciou športovej infraštruktúry, predovšetkým futbalového štadióna, ktorý prešiel od skromných začiatkov k modernému športovému stánku.
Základy Športového Areálu: Vybudovanie Pôvodného Štadióna (1940-1955)
História ružomberského športového štadióna siaha do obdobia krátko po druhej svetovej vojne, keď potreba kvalitného športoviska rezonovala v meste. Finančné prostriedky na výstavbu neboli jednoducho dostupné, a tak sa ich získavanie stalo prioritou. Jednotný fond pracujúcich v Bratislave po otáľaní napokon poskytol z podporného fondu 9,5 milióna korún, čo bolo v tej dobe značné finančné injekcia. Slovenský úrad pre telovýchovu a šport, ktorý bol následníkom ústredia Sokola na Slovensku, prispel sumou 3 milióny korún. Okrem toho ďalšie prostriedky, či už finančné alebo hmotné, prúdili z bavlnárskych závodov, ktoré boli v tom čase kľúčovým zamestnávateľom a podporovateľom mesta.Koncom roka 1949 sa začalo s vyvlastňovaním pozemkov, ktoré boli potrebné pre výstavbu štadióna. Tento proces sprevádzali značné ťažkosti, pretože majitelia žiadali nadhodnotené ceny, čo spomaľovalo priebeh prác. Nakoniec vyvlastnenie prebehlo za úradne stanovenú cenu, čím sa zabezpečil potrebný pozemok pre výstavbu. Celú agendu okolo stavby, vrátane žiadostí, zmlúv a právnych úkonov, mal na starosti podnikový právnik JUDr. Dominik Filipp, ktorý sa zaslúžil o právnu stránku projektu. Pre technický dozor nad stavbou bol z podniku vyčlenený Jozef Smolek, otec neskoršieho Ing. J. Smoleka, čo zaručovalo odborný dohľad nad stavebnými prácami. O zabezpečenie manuálneho náradia a zaobstaranie tesárov sa postaral Ján Matala, zatiaľ čo Zoltán Hámor obstaral koľajnice a vozíky na odvoz zeminy, čo boli kľúčové prvky pre efektívnosť zemných prác. Karol Vály, neskorší predseda MsNV a TJ BZ VIL, spolu s Vladimírom Štancelom mali na starosti zabezpečenie brigádnikov na stavbu, ktorí tvorili chrbticu pracovnej sily. Najťažšiu robotu mal však vedúci zásobovacieho oddelenia podniku Ján Straka, ktorý mal na starosti zabezpečenie materiálu: cementu, piesku, štrku, dosák, železa. Všetkého bol v povojnovom období nedostatok a všetko sa prideľovalo. Mnohokrát pomáhali iba známosti a dobré styky, čo podčiarkuje náročnosť logistiky v tom čase.
tags: #matej #cernovsky #ruzomberok #narodenie