Detská mozgová obrna (DMO), známa aj ako cerebral palsy (CP), je zastrešujúci termín pre skupinu neurologických porúch, ktoré ovplyvňujú pohyb a držanie tela. Ide o trvalé, neprogresívne ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu, najčastejšie ešte pred narodením, počas pôrodu alebo v ranom detstve. DMO patrí k najčastejším ochoreniam nervového systému u detí a hoci súčasná medicína nedokáže DMO vyliečiť, existujú spôsoby, ako zmierniť jej príznaky a zlepšiť kvalitu života postihnutých jedincov. DMO je dlhodobé ochorenie spojené s mnohými ťažkosťami zdravotného, pedagogického, sociálneho a spoločenského charakteru, ktoré si vyžaduje komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť. Život s diagnózou detská mozgová obrna nie je vôbec ľahký a netýka sa iba pacientov, ale tiež ich rodín.
Čo je Detská Mozgová Obrna?
Detská mozgová obrna (DMO) je porucha pohybového aparátu, ktorá vzniká v dôsledku nedostatočného alebo žiadneho okysličenia mozgových buniek počas vývoja hybnosti. DMO predstavuje skupinu chronických ochorení, ktoré sú charakteristické poruchou centrálnej kontroly hybnosti. Pri DMO dochádza k zlému vývoju alebo poškodeniu motorických oblastí mozgu, čo má za následok nedostatočnú kontrolu hybnosti a chybné držanie trupu a končatín. Toto ochorenie je neprogresívne, čo znamená, že sa časom nezhoršuje, ale príznaky sa môžu meniť. DMO nie je dedičná ani infekčná choroba. Vyskytuje sa približne u 3 z 1 000 živonarodených detí a predstavuje skupinu porúch, ktoré ovplyvňujú schopnosť pohybovať sa a udržiavať držanie tela.
Funkčné schopnosti sa u jednotlivcov s DMO značne líšia. U ľudí s mozgovou obrnou sa často objavujú problémy s prehĺtaním a bežná je aj nerovnováha očných svalov, keď oči nedokážu sústrediť pohľad na ten istý objekt. Hlavným spoločným príznakom každého typu DMO je porucha hybnosti, to znamená v rôznej miere obmedzená schopnosť samostatného pohybu. DMO sa prejavuje zmenou svalového napätia. Niektoré deti s mozgovou obrnou majú abnormálne svalové napätie už ako novorodenci.
Výskyt a Príčiny Detskej Mozgovej Obrny
Detská mozgová obrna je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení nervového systému u detí. Vyskytuje sa približne u 3 z 1 000 živonarodených detí. Počet viacplodových tehotenstiev sa za posledných pätnásť rokov zdvojnásobil a 5-10 % prípadov DMO tvoria dvojičky.
Mozgová obrna vzniká v dôsledku abnormality alebo narušenia vývoja mozgu. V mnohých prípadoch nie je presne známa priama príčina. Príčin, prečo sa mozgovým bunkám nedostane kyslík, je niekoľko. Detská mozgová obrna môže byť vrodená alebo získaná.
Vrodená DMO
Vrodená DMO vzniká už pred narodením dieťaťa. Nemusí byť v prvých mesiacoch života rozoznaná, ale vo väčšine prípadov sa prejaví do troch rokov života. Príčina vzniku vrodenej DMO je stále nejasná. Odborníci však našli zopár špecifických situácií, ktoré môžu viesť k poruche vývoja motorických centier mozgu, a tým aj k objaveniu sa DMO. Medzi tieto príčiny patria:
- Krvácanie matky počas tehotenstva
- Vážne úrazy v gravidite
- Infekcie v priebehu tehotenstva, ako napríklad rubeola
- Komplikácie s pupočnou šnúrou
- Komplikované alebo zle vedené pôrody
- Novorodenecká žltačka
- Nedostatočné množstvo kyslíka v mozgu (hypoxia plodu)
- Cievne mozgové príhody postihujúce ešte nenarodený plod alebo novorodenca
Matka môže predísť vrodenej DMO zdravým životným štýlom, pravidelnou prenatálnou starostlivosťou a pestrou stravou, pričom je nevyhnutné, aby sa počas tehotenstva vyvarovala fajčenia, pitia alkoholu a užívania drog. Proti niektorým ochoreniam budúcej matky, medzi ktoré patrí napríklad rubeola, ktorá môže plodu spôsobiť DMO, je možné očkovanie.
Získaná DMO
Získaná DMO je spôsobená poškodením mozgu v prvých mesiacoch alebo rokoch života dieťaťa. Príčinou môže byť infekcia mozgu, ako je zápal mozgových blán (meningitída) alebo zápal mozgu (encefalitída), či mechanické poranenie mozgu (pri pôrode, po páde, pri týraní dieťaťa a pod.). DMO môže teda dôjsť v dôsledku poranenia mozgu v ranom veku.
Rizikové faktory vzniku DMO
Medzi rizikové faktory, ktoré môžu viesť k vzniku DMO, patria:
- Prenatálne príčiny: Ochorenia u matky (napríklad infekčné ochorenia), komplikácie počas tehotenstva, Rh nekompatibilita, zvýšené psychické zaťaženie matky, vplyv RTG žiarenia, intoxikácia (alkohol, lieky, drogy, olovo), hladovanie matky, pridružené ochorenia (hypertenzia, cukrovka, epilepsia, duševné poruchy), vývojové anomálie, znížené prekrvenie placenty.
- Perinatálne príčiny: Komplikácie pri pôrode, ako sú nedonosenosť (narodenie pred 37. týždňom tehotenstva), predčasný pôrod, dlhé prenášanie plodu, kliešťový pôrod, pôrod koncom panvovým, nízka pôrodná hmotnosť (pod 2500 g), nedostatok kyslíka. Deti, u ktorých sa neskôr rozvinú príznaky DMO, sa často rodia dolnými končatinami dopredu, namiesto hlavičkou. Abnormálny vývoj mozgu u detí s DMO môže byť spôsobený rôznymi obehovými alebo dýchacími ťažkosťami počas komplikovaného pôrodu.
- Postnatálne príčiny: Infekcie u novorodenca (napríklad zápal mozgových blán, čierny kašeľ), novorodenecká žltačka, poškodenie mozgu následkom úrazu.
- Ďalšie rizikové faktory: Krvácanie z maternice medzi šiestym a deviatym mesiacom tehotenstva, vysoký obsah bielkovín v moči matky v posledných týždňoch tehotenstva, zvýšená činnosť štítnej žľazy, duševná zaostalosť a epilepsia matky. Riziko DMO môže postihnúť tiež deti, ktoré sa narodili s viditeľnými vývojovými chybami a vrodenými malformáciami mimo nervový systém, medzi ktoré napríklad patrí rázštep chrbtice. Na riziko ochorenia DMO má tiež vplyv nízke Apgar skóre (AS), ktoré charakterizuje stav novorodenca. Na určenie hodnôt AS lekári pravidelne sledujú srdcovú frekvenciu, dýchanie, reflexy, svalové napätie a farbu kože novorodenca. Aj viacpočetné tehotenstvo môže ovplyvniť vznik DMO.
Formy Detskej Mozgovej Obrny
DMO sa prejavuje zmenou svalového napätia. Niektoré deti s mozgovou obrnou majú abnormálne svalové napätie už ako novorodenci. Rozlišujú sa tri základné formy, z ktorých každá súvisí s poškodením inej časti mozgu.
Spastická forma
Je vôbec najbežnejšou formou a postihuje 70-80% ľudí s DMO. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach. Spasticita tiež spôsobuje kĺbovú stuhnutosť. Typický obraz je nasledovný - nohy v bedrách sú pokrčené, do uhla a vytočené dovnútra. Lakeť, zápästie a koleno majú tendenciu stuhnutých flexií. Predlaktie je zohnuté a palec vytočený dovnútra. Členok a chodidlo sú v takzvanom špičkovom postavení (pes equinovarus). Pri tejto forme je svalové napätie patologicky zvýšené, pohyb v kĺboch je obmedzený a končatiny sú tuhé.
Rozlišujeme:
- Diparetická forma: Postihuje zväčša obe dolné končatiny. Svalstvo je tuhé, dieťa chodí po špičkách, má stiahnuté lýtkové svaly, problémy s chôdzou (s oporou alebo sa nenaučia chodiť). Jemná motorika na rukách je narušená, hrubá motorika je dobrá.
- Hemiparetická forma: Postihnuté sú obe končatiny na jednej strane (pravej alebo ľavej), pričom horné končatiny bývajú postihnuté viac. Vznik je obvykle podmienený poškodením jednej polovice mozgu.
- Kvadruparetická forma: Znamená postihnutie všetkých končatín.
Dyskinetická forma
Vyskytuje sa u 10-20% pacientov a prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Ide o poškodenie bazálnych ganglií. Typickými príznakmi sú atetóza (prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby) a chorea (drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby). Môžeme si všimnúť mimovoľné pohyby, zášklby tváre, nezrozumiteľnú a pomalú reč, poruchu sluchu. Tu patrí aj hypotonická forma DMO.
Hypotonická forma: Prejavuje sa celkovým znížením svalového napätia na trupe a končatinách. Zníženie svalového napätia (hypotónia) sa prejavuje ako prílišné uvoľnenie - dieťa nehybne a bezmocne leží a takáto inaktivita vedie nielen k motorickej, ale aj mentálnej poruche. Hovorí sa aj o takzvanom apatickom dieťati. Postihnuté deti majú väčší rozsah pohybu v kĺboch, chôdza je neistá o širšej báze. Táto forma sa objavuje predovšetkým u novorodencov. Dieťa je chabé, novorodenec sa vyznačuje tým, že mu veľmi dlho zapadá hlavička. Táto forma je typická v kojeneckom veku a neskôr, okolo tretieho roku dieťaťa, prechádza do niektorých zo spastických alebo najčastejšie do dyskinetických foriem. Vo výnimočných prípadoch môže táto forma zotrvať, kedy hovoríme o takzvaných pretrvávajúcich hypotonických formách.
Ataktická forma
Je pomerne vzácna a postihuje len 5-10% pacientov s DMO. Ide o poškodenie mozočku. Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje poruchu koordinácie pohybov. Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od seba - takzvaná opilecká chôdza. Títo pacienti môžu trpieť tiež takzvaným úmyselným trasom.
Zmiešaná forma
Kombináciou týchto troch hlavných foriem DMO môže vzniknúť zmiešaná forma DMO.
Príznaky Detskej Mozgovej Obrny
Najvýraznejším prejavom DMO je ochrnutie. Rozsah poškodenia mozgových buniek a pohybových mozgových centier je závislý od dĺžky nedokysličenia. DMO je nevyliečiteľné, jeho typickým znakom je rôzne ťažké obmedzenie hybnosti. Dominantné je postihnutie v oblasti motoriky, ale pridružujú sa k nemu aj iné ťažkosti a poruchy. Prvé príznaky sa obyčajne objavujú do veku troch rokov. Rodičia si často všimnú, že motorický vývin ich dieťaťa nie je v poriadku.
Medzi hlavné príznaky patria:
- Oneskorený psychomotorický vývoj: Napríklad dieťa sa nezačne otáčať na bruško, nedvíha a neudrží hlavičku, neposadí sa, nezačne chodiť. Deti s mozgovou obrnou zaostávajú v psychomotorickom vývoji a veľmi pomaly dosahujú míľniky vo vývoji, akými sú napríklad sedenie, státie alebo chôdza.
- Zmeny svalového napätia: Môže sa jednať o hypotóniu (znížené svalové napätie - prílišné uvoľnenie - dieťa bezmocne leží, nedokáže zaktivovať svalovú aktivitu, alebo len s veľkou námahou) alebo hypertóniu (zvýšené svalové napätie - dieťa je neohybné, tuhšie). V niektorých prípadoch hypotónia prejde po prvých mesiacoch života do hypertónie, prípadne sa vyvinie do hypertónie po prvých dvoch až troch mesiacoch života dieťaťa. Naopak, nárast svalového napätia (hypertónia) robí dieťa neohybným až stuhnutým.
- Problémy s koordináciou pohybov.
- Poruchy reči (dyzartria): Typická je dyzartria - porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou. Vývin reči môže byť oneskorený alebo nevyvinutý. U detí sa často prejavuje verbalizmus.
- Problémy so zmyslovým vnímaním: Prejavujú sa aj v prípade, že dieťa nemá zmyslové postihnutie. Ide o problémy v oblasti koncentrácie, deti sú ľahko unaviteľné. Zapamätajú si útržkovito a náhodne.
- Epilepsia: U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia. DMO nevzniká z epilepsie, ale dôsledkom poškodenia mozgu je mozog náchylný na vznik epilepsie. Zvyšuje sa pravdepodobnosť abnormálnej aktivity neurónov, čo vyústi do vzniku záchvatu. Neuróny - nervové bunky v mozgu na základe chemických dejov vytvárajú a posielajú ďalej elektrické impulzy. Počas záchvatu nemôžu postihnuté časti mozgu vykonávať svoju bežnú činnosť a takto postihnutý človek robí nezvyčajné pohyby - trasie sa, je v kŕči, má neprítomný pohľad, pohybuje nekontrolovane končatinami alebo aj celým telom. Deti s hemiplégiou alebo kvadruplégiou sú najviac náchylné k vzniku epilepsie.
- Ďalšie pridružené ťažkosti: K DMO sa môžu pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus. Mozgová obrna má teda aj vplyv na ostatné oblasti ako reč, vnímanie a emocionalita.
Plný klinický obraz DMO sa vyvinie až po niekoľkých mesiacoch. Po narodení je náročné stanoviť diagnózu. Je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa.
Detská mozgová obrna DMO čo je, kedy vzniká, aké sú príznaky?
Diagnostika Detskej Mozgovej Obrny
Detskú mozgovú obrnu (DMO) možno diagnostikovať až po niekoľkých mesiacoch života. Diagnózu stanovuje neurológ na základe pozorovania pohybu, svalového tonusu a reflexov. Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. Preto je potrebné deti zo skupiny „rizikových“ kontrolovať každé dva až tri týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy. Je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa.
Na potvrdenie diagnózy sa často používajú zobrazovacie metódy:
- Magnetická rezonancia (MRI): Využíva rádiové vlny a magnetické pole na vytvorenie detailných trojrozmerných alebo prierezových obrázkov mozgu dieťaťa. MRI môže často identifikovať akékoľvek lézie alebo abnormality v mozgu.
- Kraniálny ultrazvuk (ultrazvuk mozgu): Používa vysokofrekvenčné zvukové vlny na získanie snímok z mozgu.
- Elektroencefalografia (EEG): Ak má dieťa záchvaty, pomocou vyšetrenia EEG je možné zistiť, či je prítomná aj prípadne možná epilepsia, ktorá sa často vyskytuje u ľudí s mozgovou obrnou.
Liečba a Starostlivosť o Dieťa s DMO
DMO je neprogresívne, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí. Dôležitá je včasná identifikácia a včasne začatá terapia - najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam. Ochorenie DMO je neprogresívnym, ale nie nemenným postihnutím vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí. Skutočná liečba detskej mozgovej obrny nie je možná, môžeme iba zmierniť dôsledky choroby, aby bol život človeka čo najlepší. Liečba DMO je dlhodobá, obyčajne veľmi namáhavá a vyžaduje obetavého a trpezlivého rodiča. Celkové vyliečenie zatiaľ však nie je možné. Ak sa s liečbou začne čo najskôr - ešte v kojeneckom veku - môže výrazne pomôcť zmierniť poruchy hybnosti a najmä zabezpečiť aj primeraný nástup reči. Celkový vývin pohybových schopností dieťaťa je pomalší ako u zdravého dieťaťa. Jednotlivé motorické míľniky - sedenie, státie a chôdza, sa budú objavovať u dieťaťa neskôr. Dieťa sa bude musieť podrobiť rehabilitačnému cvičeniu, ktoré sa musí vykonávať pravidelne a dôsledne podľa inštrukcií rehabilitačného lekára.
Multidisciplinárny prístup
Dieťa postihnuté detskou mozgovou obrnou si vyžaduje špeciálnu starostlivosť, na ktorej sa podieľa praktický lekár pre deti a dorast, detský neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, ortopéd i oftalmológ. Súčasťou celkovej starostlivosti sú zásahy psychológa, logopéda i špeciálneho pedagóga. Rodič je obyčajne odporúčaný do starostlivosti ambulancie pre rizikových novorodencov, na neurologické vyšetrenia a následne absolvuje celý rad pravidelných rehabilitácií, často aj operácií a liečení. Starostlivosť o dieťa musí byť komplexná a vyžaduje zapojenie viacerých odborníkov.
Rehabilitácia
Základom liečby a starostlivosti je ucelená a pravidelná terapia určená rehabilitačným lekárom. Základom sú rehabilitácie, v rámci ktorých môžu byť odporúčané napríklad:
- Vojtova metóda: Podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia. Snaží sa o odblokovanie oslabených alebo nepoužívaných svalov.
- Bobathova metóda (Bobathov koncept): Zameriava sa na neurovývojové poruchy, nesprávne pohyby a prejavy.
- Hipoterapia: Jazda na koňoch.
- Hydroterapia: Rehabilitácia spojená s plávaním.
Včasná a správna rehabilitácia dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa. V dojčenskom veku je rehabilitácia dôležitá kvôli poruchám hybnosti. Cvičeniami udržiavame kĺby v „neutrálnej“ polohe, aby sme zabránili skráteniu svalov, čo by obmedzilo rast kostí. Základ však tvorí pravidelná, často celoživotná rehabilitácia v domácom prostredí, zabezpečovaná rodičmi.
Detská mozgová obrna DMO čo je, kedy vzniká, aké sú príznaky?
Chirurgická liečba
Pacienti s DMO častokrát podstupujú chirurgickú liečbu za účelom uvoľnenia stuhnutého a nefunkčného svalstva a šliach, operácie poškodených kĺbov alebo operácie skoliózy. Pri ťažkých deformáciách kostí alebo kĺbov môže byť potrebná chirurgická operácia, ktorá upraví polohu nôh a predĺži skrátené svaly či šľachy.
Ergoterapia (Pracovná terapia)
Pracovná terapia podporuje rehabilitáciu zdôrazňovaním aktivít každodenného života. Vyškolení terapeuti a terapeutickí asistenti používajú každodenné úlohy (povinnosti) ako terapeutické nástroje, posilňujúce schopnosti pacientov a pomáhajú im rozvíjať životne dôležité zručnosti. Pracovná terapia je nevyhnutná v liečebnom programe pre pacienta s mozgovou obrnou. Terapeuti sa venujú stravovaniu a slineniu, nácviku bežných denných činností a úprave prostredia. Terapeuti z radov pracovníkov sú tu preto, aby zvýšili schopnosť dieťaťa vykonávať každodenné úlohy a ciele, ktoré nielen zvyšujú celkovú kvalitu života, ale aj zvyšujú šťastie jednotlivcov. Prostredníctvom rôznych aktivít a cvičení sa každý zameriava na vykonávanie funkčných úloh; rehabilituje zranenia a posilňuje nezávislosť. Pomáha deťom všetkých vekových kategórií, trpiacimi detskou mozgovou obrnou.
Keď je zhoršený kognitívny vývoj, pracovná terapia podporuje praktické plánovanie a pomáha pacientom s DMO sledovať denné postupy. Deti s motorickým poškodením profitujú z rôznych techník pracovnej terapie určených na zvýšenie funkcie a zmiernenie individuálnych obmedzení. Pracovná terapia podporuje zdravý vývoj a pomáha deťom s DMO v rôznych prostrediach. Pediatrická pracovná terapia od útleho veku prispieva k pozitívnej hre a vzdelávaniu, pomáha deťom angažovať sa v spoločnosti a zúčastňovať sa na škole.
Pracovná terapia sa odporúča pre deti s detskou mozgovou obrnou, keď deti potrebujú pomoc pri vykonávaní denných činností a úloh. Pracovná terapia je neoddeliteľnou súčasťou procesu liečby a zlepšovania všetkých funkcií, ktoré zvyšujú kvalitu života detí s detskou mozgovou obrnou. Terapeuti venujú veľkú pozornosť a začínajú sa zameriavať na oblasti príležitostí na zlepšenie životných príležitostí pre jednotlivcov s detskou mozgovou obrnou. Rôzne nástroje a vybavenie pomáhajú terapeutom maximalizovať výhody pracovnej terapie.
Diagnóza detskej mozgovej obrny môže byť náročná pre rodiny zodpovedné za starostlivosť a pohodlie dieťaťa s DMO. Rodičia, ktorí čelia požiadavkám DMO, hrajú dôležité úlohy pri tvorbe a implementácii plánov liečby. Jedným z cieľov terapie je zvýšenie nezávislosti a účasti dieťaťa na samoobsluhe s cieľom zmierniť tlak na opatrovateľov. Pracovná terapia uľahčuje opatrovateľovi stres a stimuluje pocit pohody v rodinách čeliacich detskej mozgovej obrne.
Pracovná terapia je mnohostranná, takže každý pacient podstúpi komplexné hodnotenie pred odporúčaním liečby. Každý pacient dostane dôkladné vyhodnotenie, vrátane konzultácií s rodičmi a opatrovateľmi. Pracovní terapeuti pracujú s rodičmi na identifikácii silných a obmedzujúcich stránok každého dieťaťa. Pracovné terapeutky sa tiež môžu zaoberať postojom a temperamentom, vrátane schopnosti dieťaťa prispôsobiť sa iným. Cieľom pracovnej terapie je zlepšiť celkovú kvalitu života pacientov s DMO. Terapeuti sa snažia zlepšovať podmienky vo vašom dome, škole, práci a komunite. Schopnosť udržiavať a riadiť každodenné úlohy doma je rozhodujúca pre podporu detí alebo jednotlivcov s detskou mozgovou obrnou.
Detská mozgová obrna DMO čo je, kedy vzniká, aké sú príznaky?
Logopédia
Logopédia sa zameriava na zlepšenie výslovnosti a komunikácie.
Psychoterapia
Psychoterapia pomáha pacientom a rodinám vyrovnať sa s emocionálnymi a psychickými ťažkosťami.
Pomôcky
Pre uľahčenie chôdze sa používajú chodúľky alebo barle.
Alternatívne prístupy
Alternatívne prístupy, ktoré môžu dopĺňať konvenčnú liečbu, zahŕňajú muzikoterapiu, canisterapiu a hipoterapie.
Experimentálna liečba
Hoci súčasná medicína nedokáže DMO vyliečiť, existujú spôsoby, ako zmierniť jej príznaky. Na Slovensku už bola po prvý raz vydaná vlastná pupočníková krv na experimentálnu liečbu v oblasti regeneratívnej medicíny. Odborníci vkladajú veľkú nádej do bunkovej terapie, postavenej na obnove poškodených tkanív. Touto schopnosťou disponujú kmeňové bunky, nazývané tiež „bunky - opravárky“, ktorých zdrojom je aj pupočníková krv. Svitá teda na lepšie časy pre deti postihnuté detskou mozgovou obrnou?
Život s DMO a Podpora
Detská mozgová obrna je diagnóza na celý život, ktorá si vyžaduje dlhodobú a komplexnú starostlivosť. Deti aj dospelí s mozgovou obrnou vyžadujú dlhodobú a komplexnú starostlivosť. Pre dieťa postihnuté DMO je veľmi dôležitá plná podpora a láskyplná starostlivosť rodiny.
Aspekty života s DMO
- Pohyb a mobilita: DMO môže ovplyvniť schopnosť chodiť, sedieť, používať ruky a vykonávať bežné pohyby. Ďalej sa pohybová porucha DMO môže prejaviť v oblasti jemnej motoriky, pri úchopových a manipulačných úkonoch rúk.
- Komunikácia: DMO môže spôsobiť problémy s rečou, prehĺtaním a porozumením.
- Kognitívne funkcie: K DMO sa môžu pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus. Mozgová obrana má teda aj vplyv na ostatné oblasti ako reč, vnímanie a emocionalita.
- Emocionálne a psychické zdravie: DMO môže viesť k emocionálnym ťažkostiam, úzkosti, depresii a problémom so správaním. V správaní sa môže prejaviť nepokoj, nestálosť, neposednosť alebo naopak pomalosť, nezáujem, náladovosť, afektívna dráždivosť.
- Zdravotné komplikácie: U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia.
Špecifiká vo vzdelávaní detí s DMO
Dieťa s touto diagnózou sa môže vzdelávať:
- V špeciálnej škole pre deti a žiakov s telesným postihnutím, kde má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety.
- V špeciálnej triede pre žiakov s telesným postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú).
- V každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky.
Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je dôležitá najmä prognóza jeho zdravotného stavu - či je stav relatívne stabilizovaný, zlepšujúci sa, alebo zhoršujúci. V pedagogickej praxi sa vychádza najmä z toho, či je dieťa chodiace alebo nechodiace a z toho, či žiak s týmto postihnutím dokáže pri vyučovaní:
- Udržať polohu tela v sede a v stoji - problémy môžu nastať v tom, že neudrží vzpriamený trup a hlavu, takže potrebuje oporu, nie je schopný stáť alebo stojí len s oporou.
- Vykonávať lokomočné pohyby, pričom môže byť neschopný chodiť s pomocou - je imobilný, schopný chodiť s pomocou (druhej osoby, barly) - čiastočne mobilný, schopný chodiť samostatne - mobilný.
- Vykonávať manipulačné pohyby - obmedzenie podľa druhu a rozsahu porúch hybnosti horných končatín.
Žiak s touto diagnózou môže mať do svojho vzdelávania zaradené aj tieto špecifické predmety:
- Rozvíjanie komunikačných schopností a grafomotorických zručností (v prípravnom + 1.-4. ročníku) - obsahom predmetu je rozvoj grafických zručností a jemnej motoriky na uľahčenie osvojovania písania podľa individuálnych možností žiaka, taktiež aj skvalitňovanie zrakového, sluchového a hmatového vnímania, rozvíjanie jeho poznávacích a vyjadrovacích schopností.
- Rozvíjanie pohybových zručností (v prípravnom + 1.- 4. ročníku) - s obsahom zameraným na získanie základných pohybových zručností, zdokonaľovanie správneho držania tela, koordinácie pohybov, rozvíjanie pohybových návykov, pohybovej pamäte, orientácie v priestore, utvrdzovanie základných hygienických návykov.
- Zdravotná TV (môže byť zaradená v oblasti špecificko-pedagogickej podpory na nižšom stupni stredného vzdelávania) - prispieva k upevneniu optimálneho zdravotného stavu žiaka, plní úlohu preventívnu, výchovnú, vzdelávaciu, sociálnu aj psychologickú.
Psychologická podpora
Súčasťou celkovej starostlivosti sú zásahy psychológa, logopéda i špeciálneho pedagóga.
Pomoc rodinám detí s DMO
Nevyliečiteľné celoživotné ochorenie dáva zabrať aj v oblasti rodinného rozpočtu. Existujú aj mnohé neziskové organizácie, ktoré pomáhajú rodičom po emocionálnej stránke, ako aj s financovaním. Nadácia Pomoc druhému je mimovládna nezisková organizácia so zameraním na pomoc deťom s detskou mozgovou obrnou a ich rodinám. Základným cieľom nadácie je zmeniť život a postavenie každého dieťaťa s DMO a jeho rodiny tak, aby DMO či iná neurologická porucha nebola prekážkou v jeho rozvoji. Existujú aj občianske združenia rodičov s postihnutými deťmi, ktoré plánujú spoločné stretnutia, akcie, výlety, súťaže a iné udalosti.
Prevencia DMO
Prevencia voči DMO nie je možná, pretože patrí k diagnózam, pri ktorých súčasná medicína nedokáže liečiť prvotnú príčinu ich vzniku, len zmierniť následky. Matka však môže predísť vrodenej DMO dieťaťa svojím zdravým životným štýlom, pravidelnou prenatálnou starostlivosťou a pestrou stravou, pričom je nevyhnutné, aby sa počas tehotenstva vyvarovala fajčenia, pitia alkoholu a užívania drog. Proti niektorým ochoreniam budúcej matky, medzi ktoré patrí napríklad rubeola, ktorá môže plodu spôsobiť DMO, je možné očkovanie. Dôležitá je včasná identifikácia a včasne začatá terapia - najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam. Fyziologický nález u rizikového pacienta v ranom období nemusí byť vždy trvalý. Dôležitá je však aj trvalá snaha rodičov, lekárov a celého tímu. Včasné rehabilitácie, najmä do jedného roka, dokážu zlepšiť kvalitu života detí s DMO aj ich rodiny.
tags: #matka #a #dieta #s #dmo #kniha