Tehotenstvo je obdobie, v ktorom sa telo ženy pripravuje na príchod nového života, pričom jej organizmus plní úlohu nielen výživového zdroja, ale aj prvého imunitného strážcu. Očkovanie tehotnej ženy chráni pred potenciálne závažnými chorobami a komplikáciami počas tehotenstva a môže rozšíriť túto ochranu aj na novorodenca po pôrode. Tento proces, známy ako pasívna imunizácia, je kľúčový pre ochranu dieťaťa v období, kedy je jeho vlastný imunitný systém ešte nezrelý.
Prevencia infekčných ochorení počas gravidity
Čierny kašeľ, známy aj ako pertussis, je vysoko infekčné bakteriálne ochorenie pľúc a dýchacích ciest. Môže ísť o závažné ochorenie u ľudí každého veku, ale u neočkovaných dojčiat alebo detí, ktorých biologická matka nebola nedávno alebo počas tehotenstva zaočkovaná, môže byť mimoriadne závažné. Ak sa žena počas tehotenstva nechá zaočkovať proti čiernemu kašľu, jej telo si proti tomuto ochoreniu vytvorí ochranné protilátky. Tieto protilátky potom prechádzajú aj na nenarodené dieťa.
Podobne kritickou témou je chrípka. Fakt, že chrípka nie je banálne ochorenie, odborníci verejnosti opakujú každý rok. Napriek tomu je zaočkovanosť proti tejto vysoko infekčnej viróze na Slovensku stále nízka. Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo v sezóne 2017/2018 zaočkovaných len niečo cez päť percent poistencov. Lekári zdôrazňujú, že očkovanie proti chrípke je mimoriadne dôležité aj pre tehotné ženy. „V rokoch 2009/2010 počas pandémie chrípky, ktorú spôsobil vírus H1N1, podľahlo tomuto ochoreniu na Slovensku šesť tehotných žien,“ pripomína gynekológ.
Fyziologické zmeny a zvýšené riziko
Chrípka prebieha v tehotenstve častejšie s komplikáciami a častejšie si vyžaduje hospitalizáciu. „V priebehu tehotenstva nastáva celý rad zmien, ktoré môžu zvyšovať riziko komplikácií chrípky. Sú to zmeny pľúcnych funkcií, vrátane zníženia kapacity pľúc, zmeny v imunitných odpovediach, zvýšenie srdcového výdaja a spotreby kyslíka. V prípade prítomnosti základných ochorení, ako astma alebo diabetes, je 3- až 4-krát vyššia pravdepodobnosť, že pacientka ochorie aj na chrípku,“ vysvetľuje hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre epidemiológiu.
Počas tehotenstva sa tehotnej žene zväčšuje maternica. Následkom toho sa bránica dostáva do vyšších polôh na úkor pľúc, a tak sa žene sťažuje dýchanie. „Ak dôjde k prieniku vírusu chrípky do pľúcnych lalôčikov, spôsobí v nich zápalové zmeny a nahromadenie zápalovej tekutiny, čo má za následok ťažší prienik kyslíku z pľúc do krvi, a to hlavne v dolných lalokoch pľúc, na ktoré zdola tlačí bránica,“ dodáva odborník. Hoci je priamy prenos chrípky z matky na plod zriedkavý, ochorenie môže byť príčinou zamĺknutého potratu v prvom trimestri. Vysoké horúčky sprevádzajúce ochorenie tiež môžu spôsobiť u dieťaťa rázštepy neurálnej trubice.
Mechanizmus ochrany plodu a novorodenca
Očkovanie počas tehotenstva nechráni len matku, ale i dieťa, a to aj po narodení. Protilátky sa v tele matky vytvoria zhruba do dvoch týždňov po podaní vakcíny. Imunitný systém tehotnej ženy po očkovaní vytvorí materské imunoglobulíny G, ktoré aktívne prechádzajú cez placentu a chránia plod a novorodenca počas prvých mesiacov života, keď ešte dieťa nie je možné očkovať. Novorodeniatko je takto chránené zhruba štyri až šesť mesiacov.
Pokiaľ sa tehotná nestihla dať zaočkovať počas tehotenstva, má význam urobiť tak aj po pôrode, najmä pokiaľ rodila v zimnej sezóne. „Zaočkovaná matka znižuje riziko, že nakazí svoje dieťa. Absolvovať očkovanie hneď po pôrode je pre matku bezpečné aj v prípade, že dojčí,“ dodáva lekár.
Očkovať či neočkovať v tehotenstve?
Bezpečnosť očkovania
Ideálny čas na očkovanie proti chrípke je od októbra do decembra, pričom tehotné ženy sa môžu očkovať počas celého tehotenstva. Vakcíny proti sezónnej chrípke neobsahujú živý vírus, sú úplne neaktívne a neschopné spôsobiť infekciu. Inaktivovaná vakcína môže byť bezpečne podaná počas ktoréhokoľvek trimestra tehotenstva. Bolo preukázané, že očkovanie proti chrípke na začiatku tehotenstva nie je spojené so žiadnym zvýšením malformácií, ale naopak preukázalo sa, že u očkovaných tehotných žien sa zaznamenalo zníženie celkovej mŕtvonarodenosti oproti neočkovaným. Pre tehotnú ženu pritom platia rovnaké zásady očkovania ako pre bežnú populáciu: podstupuje ho zdravá žena bez akútneho horúčkovitého ochorenia.
Dojčenie ako pokračovanie imunitnej ochrany
Materské mlieko je tou najlepšou výživou pre dieťa, ale okrem významného zdroja obživy má aj množstvo iných výhod. Dojčením dostáva dieťa veľké množstvo potrebných látok, ktoré sú namiešané presne jeho potrebám. Počas prekonávania choroby telo matky vytvára protilátky voči práve prebiehajúcemu ochoreniu. Protilátky sa potom dostávajú aj do materského mlieka. Dojčené dieťa je teda chránené protilátkami svojej matky, ktoré sú mu dávkované prostredníctvom materského mlieka.
Materské mlieko totiž obsahuje množstvo protilátok, pomocné látky imunitného systému (sekrečné imunoglobulíny triedy IgA) a obranné biele krvinky. Okrem toho obsahuje bielkoviny, aminokyseliny, prospešné cukry, tuky, vitamíny a minerály. Vďaka vysokej prítomnosti protilátok, ktoré dokážu chrániť sliznicu tráviaceho aj dýchacieho systému, pomáha zabrániť uchytávaniu črevných infekčných mikróbov. U dojčených detí je potvrdený nižší výskyt hnačiek, nižšie riziko zubného kazu, alergických ochorení, novorodeneckých infekcií, rakoviny, cukrovky, celiakie, anémie a obezity.
Formovanie mikrobiómu: Kľúč k dlhodobému zdraviu
Bakteriálna flóra plodu je chabá, novorodenec ju získava pri pôrode. Práve prvými minútami po pôrode, prvou komunikáciou matka - dieťa, dochádza k metabolickému a imunologickému programovaniu, čo môže mať vplyv na nezápalové ochorenia. Prirodzený mikrobióm matky je základom pre mikrobióm novorodenca. V plodovej vode sú síce dokázateľne prítomné baktérie, určité fragmenty genetickej informácie, ale mikrobióm so svojim genetickým základom vzniká v čase pôrodu a po pôrode sa začne veľmi prudko a rýchlo množiť a zväčšovať.
Plocha, ktorú kolonizujú po pôrode rôzne baktérie, môže predstavovať u novorodenca od 30 do 100 m2. Jedná sa o plochu respiračnej a črevnej mukózy. Mikrobióm matky je tvorený orálnym, črevným, placentárnym, vaginálnym a cervikálnym mikrobiómom. Pri pôrode cisárskym rezom je mikrobióm novorodenca tvorený baktériami kože matky a nemocničnou flórou, k prsníku sa prikladá až neskôr a mikrobióm týchto novorodencov má iné zloženie.
Význam kolostra a včasnej kolonizácie
Včasné podávanie kolostra, teda „prvého“ mlieka, ktoré produkuje matka len počas prvých 2-3 dní po pôrode, má nenahraditeľný význam. Obsahuje zvláštne enzýmy, laktoferín, lizozýmy, a toto kolostrum naštartuje organizmus. Máme teda jeden špeciálny produkt, ktorý je extrémne dôležitý pre črevo dieťaťa. Rovnako ako keď podávame predčasne narodeným najkritickejším novorodencom do pľúc surfaktant - zmes bielkovín a tukov, a zachraňujeme tak extrémne deti, tak isto máme kolostrum, ktoré plní veľmi podobné funkcie v čreve novorodenca.
Prirodzený pôrod a kolonizácia dieťaťa bakteriálnou flórou zdravej matky zohráva veľmi dôležitú úlohu. Platí pravidlo „kto príde prvý, ten osídľuje“ organizmus. Ak sa nám podarí dať dieťaťu matkinu flóru, tak sa tam nedostane tá nemocničná. Ďalším kľúčovým faktorom je včasné priloženie dieťaťa k prsníku matky a mikrobióm mledziva, kolostra a materského mlieka, ktorý obsahuje tri skupiny baktérií.
Psychologický kontext materstva a starostlivosti
Podľa britského pediatra a psychoanalytika Donalda Winnicotta možno matku považovať za „dostatočne dobrú“. Dokonalé matky vytvárajú choré deti. Zrkadlový pohľad, ktorý je potrebný na začiatku života novorodenca, sa mení na „okno do sveta“. Matka sa otvára a berie dieťa so sebou: dovoľuje mu objavovať svet, zažívať svoju jedinečnosť, poznávať svojím telom, bez sprostredkovania.
Ako byť dostatočne dobrou matkou? Byť vždy nablízku v prvých mesiacoch života dieťaťa ide o fyzickú a emocionálnu prítomnosť, zaručenie starostlivosti o zdravie a čistotu dieťaťa, kŕmenie. Dieťa potrebuje cítiť, že je tu niekto, kto ho chráni a stará sa oň. V nasledujúcich rokoch sa dieťa naučí zostať aj bez fyzickej prítomnosti matky, pretože si o nej vytvorí trvalý mentálny obraz. Byť matkou je dnes veľmi namáhavé, ale rozhodne krásne a fascinujúce.
Dlhodobý význam dojčenia a nutričnej hodnoty
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa, pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia. Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac „dávok“ dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa. Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené.
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Dojčené deti vykazujú dlhodobo lepšie zdravotné výsledky, vrátane ochrany pred infekciami dýchacích ciest, rozvoja kognitívnych funkcií a prevencie obezity či cukrovky.