Problémy týkajúce sa starostlivosti o deti a styku s rodičmi sú v spoločnosti veľmi citlivou témou. Vzťahy medzi rodičmi, ktorí nežijú spolu, sú často komplikované a plné konfliktov, čo negatívne ovplyvňuje deti. Jedným z extrémnych prípadov je situácia, keď matka nechá dieťa otcovi, či už jednorazovo alebo opakovane, bez predchádzajúcej dohody alebo súdneho rozhodnutia, alebo keď mu naopak bráni v styku s ním. Tento článok sa zameriava na právne a sociálne aspekty tejto problematiky, ako aj na možné riešenia a dopady na všetky zúčastnené strany. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike a ponúknuť možné riešenia a cesty, ako chrániť záujmy dieťaťa.
Právne aspekty starostlivosti o dieťa po rozchode rodičov a základné rodičovské práva
Po rozchode rodičov je nevyhnutné právne upraviť starostlivosť o dieťa a styk s ním. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhoduje o týchto otázkach súd. Súd zohľadňuje predovšetkým záujem dieťaťa a prihliada na jeho potreby, názory a citovú väzbu k obom rodičom. Právne zakotvené je, že dieťa má právo na styk s oboma rodičmi. Vyplýva to z § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa čl. 4 Zákona o rodine patria rodičovské práva a povinnosti obom rodičom.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia bez ohľadu na to, či žijú spolu alebo oddelene. Medzi tieto práva a povinnosti patrí starostlivosť o zdravie, výchovu, vzdelanie a majetok dieťaťa. Dôležité rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa by mali rodičia prijímať spoločne. Ako otec máte práva k svojej dcére, aj keď už nežijete spolu s matkou dieťaťa. Podľa Zákona o rodine, obaja rodičia majú samostatné a rovnocenné práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu. To znamená, že aj otec má právo podieľať sa na výchove dieťaťa a udržiavať s ním osobný kontakt.
Ak ste otcom dieťaťa zapísaným v rodnom liste, ako rodič máte právo na styk s dieťaťom podľa § 25 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Ak nie ste zapísaný ako otec, najprv je potrebné určiť otcovstvo - buď súhlasným vyhlásením rodičov na matrike, alebo súdnou cestou.
Úprava styku s maloletým dieťaťom: Dohoda versus súdne rozhodnutie
V mnohých prípadoch rodičia dokážu nájsť kompromis a dohodnúť sa na styku s dieťaťom. Napríklad, ak otec navštevoval syna priemerne raz týždenne, trávili spolu dovolenky a občasne víkendy na chate a podobne, pričom otcovstvo bolo uznané ešte pred narodením syna a po dohode s matkou má syn otcovo priezvisko. Pravidelné posielanie výživného matke dieťaťa na jej účet každý mesiac, ktoré bolo dohodnuté medzi rodičmi, bez súdneho rozhodnutia, je tiež príkladom funkčnej dohody.
Ak však matka dieťaťa odopiera styk s dieťaťom a zlyhala aj možnosť dohody s ňou, bude zrejme najlepším riešením podať na súd návrh na úpravu styku s dieťaťom. V návrhu popíšete okolnosti, vzťah k dieťaťu a Vašu túžbu sa s ním stretávať častejšie. Je dôležité tiež uviesť, že si riadnym spôsobom plníte svoje rodičovské povinnosti, napríklad platením výživného.
Súd môže upraviť styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Styk môže byť upravený formou pravidelných stretnutí, víkendových pobytov, prázdninových pobytov alebo telefonického kontaktu. Ak matka bráni otcovi v styku s dieťaťom, otec sa môže obrátiť na súd so žiadosťou o výkon súdneho rozhodnutia. Súd môže matke uložiť pokutu alebo iné sankcie za marenie styku. V krajnom prípade môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti a zveriť ho otcovi.
Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky na základe súdneho rozhodnutia, znamená to, že matka je hlavnou osobou, ktorá rozhoduje o bežných záležitostiach dieťaťa a zabezpečuje jeho každodennú starostlivosť. Otec má právo na styk s dieťaťom v rozsahu, ktorý určil súd alebo na ktorom sa rodičia dohodli. Ak je v rozhodnutí presne určené, kedy a na ako dlho môže byť dieťa s otcom, odporúča sa tieto termíny dodržiavať. Ak by otec chcel dieťa mimo týchto termínov, matka nie je povinná mu ho dať, pokiaľ sa na tom nedohodli.
Vymáhanie súdneho rozhodnutia a následky jeho nerešpektovania
Ak máte právoplatné súdne rozhodnutie o úprave styku s deťmi, matka je povinná toto rozhodnutie rešpektovať a umožniť Vám kontakt s deťmi v určených termínoch. To platí aj v prípade, ak sa Vám výnimočne nepodarilo prísť v piatok - neznamená to, že strácate právo na ďalšie stretnutia alebo informácie o deťoch.Odporúča sa matku upozorniť, že jej konanie je v rozpore so zákonom a súdnym rozhodnutím. Ak nebude bývalá manželka reagovať alebo bude v blokovaní pokračovať, môžete podať na príslušný súd návrh na výkon rozhodnutia podľa § 350 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd môže matku vyzvať na splnenie povinností a v prípade ďalšieho nerešpektovania uložiť pokutu až 1000 € aj opakovane za každé porušenie jej povinností, na čo ju môžete upozorniť, čo vyplýva z ust. § 382 Civilného mimosporového poriadku. Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.
Okrem súdnej cesty môžete kontaktovať aj sociálnu kuratelu (oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), ktorá môže preveriť situáciu a matku upozorniť na jej povinnosti.
Čo sa týka formalistického výkladu rozhodnutia, ak matka striktne odmieta odovzdať dieťa otcovi, ak príde čo i len o minútu neskôr, ide o formalistický výklad rozhodnutia, ktorý nie je v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Súdne rozhodnutie má zabezpečiť, aby dieťa malo kontakt s oboma rodičmi, nie aby sa styk zbytočne komplikoval. Ak otec preukázateľne nemôže prísť presne na čas z objektívnych dôvodov (napr. dopravná zápcha), odporúča sa, aby si tieto situácie dokumentoval.
Nerešpektovanie súdneho rozhodnutia môže viesť k rôznym následkom, vrátane: návrhu na výkon rozhodnutia, uloženia pokuty rodičovi, ktorý nerešpektuje rozhodnutie, alebo v závažných prípadoch, súd môže rozhodnúť o zmene zverenia dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. Je dôležité konať rýchlo a využiť všetky právne možnosti na ochranu práv dieťaťa a dodržiavanie súdnych rozhodnutí.
Rozsah rodičovských práv a povinností a informačná povinnosť
Rokmi sa stalo nepísaným pravidlom, že rodič, ktorému súd po rozpade rodiny zverí dieťa do osobnej starostlivosti, žije v presvedčením, že nad svojim potomkom získal absolútnu právomoc a že môže určovať režim stretávania sa s druhým rodičom alebo dokonca to, či sa vôbec s druhým rodičom dieťa stýkať bude. Je to fatálny omyl. Škodí dieťaťu a spôsobuje na jeho psychike často nenapraviteľné chyby, ktoré sa - žiaľ - prejavia až oveľa neskôr vo forme rôznych psychosomatických porúch alebo psychosociálnych anomálií.Dobrý rodič dbá o to, aby dieťa malo dostatočný vzťah s tým druhým, ktorý dieťa nemal zverené do osobnej starostlivosti. Znie to možno paradoxne, ale tá matka, ktorá pestuje dobrý vzťah dieťaťa k otcovi, si vytvára u svojho potomka veľmi silnú lásku k sebe samej. Nebezpečným predsudkom je prax, podľa ktorej si mnohí styk, vymedzený súdom, interpretujú ako situáciu, že mimo vymedzený čas druhý rodič nemá právo byť s dieťaťom. To však nie je nijaká pravda! Aj druhý rodič má všetky práva a povinnosti, len s tým rozdielom, že sa o dieťa osobne nestará, nemá ho stále pri sebe. Inak môže za ním chodiť domov, do školy a inde, kde sa dieťa práve nachádza.
Ak je v súdnom rozhodnutí uvedené "Otec maloletých je oprávnený sa stretávať s maloletými…", význam takejto vety je v tom, že ide o Vaše právo a nie o povinnosť. V prípade, by Vám matka maloletých detí bránila v styku s deťmi, môžete podať návrh na súdny výkon rozhodnutia v zmysle ust. Civilného mimosporového poriadku, za čo jej môže byť uložená pokuta až 1000 € a to aj opakovane. Matka samotná sa nemôže súdne domáhať toho, aby ste sa s deťmi stretávali.Ak ste v práci a dieťa má byť podľa rozhodnutia s Vami, môžete ho zveriť starým rodičom, ak to považujete za vhodné. Otec nemá právo jednostranne rozhodovať, kto bude dieťa strážiť vo Vašej neprítomnosti, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa.Čo sa týka vyzdvihovania dieťaťa zo škôlky starým otcom, ak Vy ako matka určíte, že starý otec môže dieťa vyzdvihnúť, otec to nemôže svojvoľne zakázať, pokiaľ to neohrozuje záujem dieťaťa.
Rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti, má právo na informácie o dieťati. Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súd. Predtým samozrejme odporúčam vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby Vás o dieťati informoval. Podľa § 24 ods. 5 druhá veta zákona o rodine, rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinnosti (nemusí byť riešená v osobitnom konaní). Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVAR).
Zanedbávanie rodičovských povinností a ochrana dieťaťa
Ak matka zanedbáva svoje rodičovské povinnosti, tak môže byť pozbavená rodičovských práv. Ak sa rodič o dieťa riadne nestará, ba dokonca požíva drogy, je nevyhnutné vec riešiť urýchlene. Ak ste jedným z rodičov maloletého dieťaťa, avšak dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, potom by bolo potrebné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom by ste mohli žiadať, aby súd zveril dieťa Vám, nakoľko existuje obava, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa je vážne ohrozený alebo narušený. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od jeho doručenia. Súd v takomto prípade môže pristúpiť aj k tomu, že matke mal. dieťaťa obmedzí jej rodičovské práva a povinnosti. Ust. § 38 ods. 2 zákona o rodine totiž jasne hovorí, že súd tak urobí ak rodičia maloletého zanedbávajú svoje povinnosti. V prípade že nie ste rodičom mal. dieťaťa, avšak máte informácie, že matka maloletého porušuje svoje rodičovské povinnosti alebo zneužíva svoje práva, môžete toto oznámiť orgánu sociálno-právnej ochrany detí, obci alebo súdu. Súd totiž môže nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu vo veciach starostlivosti o maloletých.Pokiaľ má Vaša neter v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele bydlisko v Slovenskej republike, potom súd, ktorý je príslušný rozhodovať vo veciach starostlivosti o maloletých, má právomoc rozhodovať aj o jej rodičovských právach a povinnostiach. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Následne ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva však v zmysle ust. § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže v zmysle ust. § 37 ods. 1 Zákona o rodine vyústiť do výchovných opatrení. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže podľa ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine uložiť rodičom alebo iným fyzickým osobám, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti, výchovné opatrenia. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd v súlade s ust. § 37 ods. 3 Zákona o rodine môže rozhodnúť o obmedzení alebo pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o odňatí dieťaťa z rodiny. Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd podľa ust. § 37 ods. 4 Zákona o rodine môže uložiť povinnosť spolupráce s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súd v súlade s ust. § 37 ods. 5 Zákona o rodine môže zrušiť výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Prvoradým hľadiskom pri jeho rozhodovaní bude v zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa v prvom rade môžete obrátiť na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny a upozorniť na túto situáciu. Prvoradý je záujem maloletého dieťaťa. Taktiež by bolo vhodné upovedomiť aj otca dieťaťa o danej situácii. Ako otec má nielen práva ale najmä povinnosti, ktoré by si mal voči svojmu dieťaťu plniť, teda zabezpečiť mu riadnu výchovu, výživu, vzdelanie atď. Ak sa matka detí dlhodobo zanedbáva starostlivosť o deti a Vy sa o ne staráte (napríklad starý rodič), môžete podať na príslušný súd návrh na zverenie detí do Vašej osobnej starostlivosti podľa § 45 a nasl. zákona o rodine. Súd bude skúmať najlepší záujem detí a môže rozhodnúť, že deti budú zverené Vám ako starému rodičovi, ak je to pre ne vhodnejšie. Aj keď matka detí nepracuje, má zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí v zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine. Ak by súd zveril deti do Vašej starostlivosti, môžete žiadať, aby matka platila výživné. Výška výživného sa určuje podľa možností, schopností a majetkových pomerov povinnej osoby. Ak matka nepracuje úmyselne, súd môže vychádzať z jej potenciálneho zárobku. Odporúča sa kontaktovať úrad práce v mieste bydliska. Môžete požiadať o sociálne poradenstvo, prípadne o príspevky, ak by ste mali deti zverené do starostlivosti. Úrad môže tiež preveriť situáciu v rodine a poskytnúť ďalšiu pomoc. Ak by ste situáciu neriešili, môže dôjsť k ohrozeniu riadnej výchovy detí. V krajnom prípade môže zasiahnuť aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Ak by ste nechceli deti zveriť do svojej starostlivosti, môžete požiadať o dohľad nad výchovou detí alebo o iné opatrenia na ochranu ich záujmov.
Sociálne dopady na dieťa a rodičov a otázka manipulácie
Konflikty medzi rodičmi, nedostatok komunikácie a marenie styku s dieťaťom majú negatívny dopad na psychický vývoj dieťaťa. Dieťa môže byť zmätené, úzkostné, depresívne a môže mať problémy s učením a správaním. Dieťa potrebuje oboch rodičov pre svoj zdravý vývoj. Ak je dieťa vystavené konfliktom medzi rodičmi, môže to viesť k pocitu viny, lojality k jednému rodičovi a odcudzeniu od druhého rodiča. Je dôležité, aby rodičia chránili dieťa pred svojimi konfliktami a umožnili mu slobodný a neobmedzený styk s oboma rodičmi. Konflikty týkajúce sa starostlivosti o dieťa a styku s ním sú stresujúce a emocionálne náročné pre oboch rodičov. Rodič, ktorému je marený styk s dieťaťom, môže pociťovať frustráciu, hnev a bezmocnosť. Je dôležité, aby rodičia vyhľadali odbornú pomoc, ako napríklad rodinnú terapiu alebo mediáciu, ktorá im pomôže riešiť konflikty a zlepšiť komunikáciu.Ak otec nerešpektuje súdne rozhodnutie týkajúce sa styku s dieťaťom, je možné podať návrh na súd na výkon rozhodnutia. Je dôležité pripojiť k návrhu všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú nerešpektovanie rozhodnutia.
Často sa stáva, že exmanželka manipuluje dcéru proti otcovi, hoci dcéra sama spontánne hovorí o problémoch v matkinej domácnosti. Je známe, že rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, sa zaväzuje, že pripraví a odovzdá dcéru otcovi v stanovených termínoch. Ak dcéra nechce ísť k otcovi, a len „pozerá na nich, čo hovoria“, pričom nenasleduje spontánny prejav odporu, môže to signalizovať manipuláciu. Takéto konanie, kedy matka neumožňuje styk a uvedie dôvod, že dcéra nechce ísť, je v rozpore so súdnym rozhodnutím.Ak je dieťa pod silným vplyvom svojej matky, ktorá dieťa ovplyvňuje proti otcovi, aby nechcelo k nemu chodiť, je to vážny problém. Súd sa v prvom rade bude snažiť o zmierlivé vyriešenie tohto problému. Ak snaha súdu o dobrovoľné vyriešenie tejto situácie zlyhá, môže pristúpiť k ďalšej možnosti dosiahnuť nápravu nezákonného stavu, a to ukladanie pokút matke maloletého dieťaťa.V tomto smere by bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by možno potvrdilo podozrenie, že dieťa je silno ovplyvňované matkou. V zmysle relevantnej judikatúry je matka dieťaťa povinná pripraviť dieťa na styk s druhým rodičom (s otcom). Pripraviť dieťa nielen po materiálnej stránke, nabaliť jej veci, ale pripraviť dieťa i po psychickej, aby dieťa neodmietalo styk s druhým rodičom. Je zodpovednosťou matky maloletého, aby na ňu pôsobila tak, aby sa s otcom chcela stretávať. Ak túto svoju povinnosť zanedbáva, prípadne koná práve naopak, vo vážnych dôvodoch to môže odôvodniť zmenu úpravy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Špecifické situácie a riešenia
Telesné tresty a ich vplyv na vývoj dieťaťa
Telesné tresty sú v mnohých krajinách zakázané, pretože majú negatívny vplyv na psychický a emocionálny vývoj dieťaťa. Telesné tresty zraňujú, ponižujú a učia dieťa, že násilie je prijateľný spôsob riešenia problémov. Namiesto telesných trestov je dôležité používať pozitívne metódy výchovy, ako napríklad rozhovor, vysvetľovanie, odmeňovanie a stanovenie jasných hraníc.Ak rodič cíti, že stráca kontrolu a má chuť udrieť dieťa, je dôležité, aby sa na chvíľu zastavil, upokojil sa a hľadal iné riešenia. Môže sa napríklad na chvíľu vzdialiť, uvedomiť si svoje emócie a hľadať spôsoby, ako sa upokojiť. Potom sa môže vrátiť k dieťaťu a snažiť sa s ním porozprávať o tom, čo sa stalo, a nájsť spoločné riešenie. Rodičia, ktorí majú problémy so zvládaním svojich emócií a výchovou detí, by mali vyhľadať odbornú pomoc.
Situácie, keď rodičia žijú v zahraničí
Ak rodičia žijú v rôznych krajinách, úprava starostlivosti o dieťa a styku s ním môže byť komplikovanejšia. V týchto prípadoch sa uplatňujú medzinárodné dohody a nariadenia, ako napríklad Nariadenie Brusel IIa č. 2201/2003, ktoré upravuje právomoc súdov v cezhraničných sporoch týkajúcich sa rodičovských práv a povinností.Podľa Nariadenia Brusel IIa má právomoc rozhodovať súd krajiny, v ktorej má dieťa obvyklý pobyt. To znamená, že ak dieťa žije s matkou v zahraničí, súd tejto krajiny je príslušný rozhodovať o starostlivosti a styku s dieťaťom. Ak už existuje súdne rozhodnutie o starostlivosti a styku s dieťaťom, je možné požiadať o jeho uznanie a výkon v inej krajine. Postup uznania a výkonu sa riadi príslušnými medzinárodnými dohodami a nariadeniami.V otázkach prepravy detí po rozvode a nákladov s tým spojených za účelom realizácie styku detí s druhým rodičom, ktorému neboli zverené, platí, že pokiaľ sa rodičia nedohodli inak, tieto náklady obvykle znáša ten rodič, ktorý ich dopravu požaduje. Zákon o rodine žiadnu takúto povinnosť rodičovi, ktorý má deti zverené do osobnej starostlivosti, neustanovuje, resp. zákon neupravuje takéto detaily. Pokiaľ teda súd nešpecifikoval v rozhodnutí o rozvode a úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode konkrétne pravidlá pre prepravu detí a náklady s ňou spojené za účelom styku s otcom mal. detí, tak žiadna právna povinnosť matky hradiť cestovné náklady súvisiace s prepravou detí otcovi ako neexistuje. Pokiaľ s tým otec nie je stotožnený, môže sa domáhať na súde, aby tento úpravu styku nanovo upravil.
Zmena adresy a styk s dieťaťom
Zákon priamo neustanovuje, akou formou má matka zmenu adresy ohlásiť. Ak sa matka s deťmi odsťahuje do iného mesta, odpoveď na otázku, kde má prebiehať styk, sa nachádza priamo v rozsudku, ktorým bol otcovi určený styk s maloletým dieťaťom. V rozsudku je totiž okrem času určeného styku uvedený aj spôsob odovzdania detí druhému rodičovi. Bežnou formuláciou je, že otec si dieťa prevezme v určený čas v mieste ich bydliska a v určený čas ich odovzdá v mieste ich bydliska. Miesto určenia odovzdania detí však môže byť určené aj iným spôsobom.
Psychické týranie dieťaťa a obmedzenie styku
V prípade, že rodič psychicky týra dieťa a dieťa sa s ním odmieta stretávať, je možné podať návrh na obmedzenie alebo zákaz styku. Súd tak môže rozhodnúť, ak zistí, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa prihliada nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja. Obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom patria medzi najzávažnejšie zásahy do rodičovských práv a povinností, ale vždy sa realizujú v záujme dieťaťa. Ak máte dôkazy o psychickom týraní dieťaťa, ako napríklad svedectvá, záznamy komunikácie alebo správy od psychológa, je potrebné ich predložiť súdu.
Judikatúra a ústavné princípy v rodinnom práve
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Judikát R 96/1967 (s. 235 - 236) uvádza, že „Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu vo výchove dieťaťa danú mu v ustanovení § 26, zákona o rodine.“ To zdôrazňuje pokračujúcu rolu rodiča, aj keď nemá dieťa v osobnej starostlivosti.
Nález Ústavného súdu SR z 18. 10. 2006, č. k. PL, sa zaoberá ochranou tak detí, ako aj rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov. Tak čl. 41 ods. 4 ústavy ako aj čl. 32 ods. 4 listiny poskytujú ochranu dvom okruhom subjektov. Ide jednak o ochranu pre rodičov maloletých deti, ale tiež aj o ochranu pre maloleté detí. Kým ochrana v súvislosti s obmedzením práv rodičov je ochranou poskytovanou rodičom, ochrana v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov je ochranou poskytovanou pre maloleté deti.„Z ústavnoprávneho pohľadu nie je možné nadraďovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a neplnoletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci vžité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.“ Tieto modely, nech sú v mnohých prípadoch akokoľvek prínosné a použiteľné, nemôžu postihovať situáciu každého jednotlivého neplnoletého dieťaťa.„Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával resp. aby mu bol styk obmedzovaný.
Ak matka nedodržiava súdom určený styk s maloletým dieťaťom máte právo sa tohto styku (ak disponujete právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím) domáhať prostredníctvom núteného výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí. Zákonnú úpravu výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých detí nájdete v ustanoveniach §§ 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Podľa ustanovenia § 370 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd môže nariadiť výkon rozhodnutia vo veciach maloletých len vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.V prípade, že podáte návrh na začatie výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko Vám matka maloletého dieťaťa bezdôvodne bráni v styku s Vašou dcérou, súd sa v prvom rade bude snažiť o zmierlivé vyriešenie tohto problému. Ak snaha súdu o dobrovoľné vyriešenie tejto situácie zlyhá, môže pristúpiť k ďalšej možnosti dosiahnuť nápravu nezákonného stavu, a to ukladanie pokút matke maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 382 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.Na to, aby súd mohol v takýchto prípadoch uplatniť účinné prostriedky pre dosiahnutie nápravy nezákonného stavu, bude skúmať i dôvod, pre ktorý Vám matka maloletého dieťaťa bráni v styku. V rámci nariadeného pojednávanie následne môže súd okrem Vašich výsluchov vykonať i výsluch maloletého dieťaťa (ten prebieha výlučne za účasti sudcu, zapisovateľky a kolízneho opatrovníka). Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Zákona o rodine, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Vzhľadom na vek dieťaťa je možné i to, že je dieťa pod silným vplyvom svojej matky, ktorá dieťa ovplyvňuje proti otcovi, aby nechcelo k nemu chodiť. Ak taká situácia nenastane a súd nebude mať pochybnosti o tom, že počas výsluchu maloletého dieťaťa, dieťa vyjadrilo svoj samostatný a vlastný názor, pričom uviedlo, že nechce chodiť k otcovi, súd bude jeho názor a rozhodnutie rešpektovať. I dieťa, hoci útleho veku, ale rozumovo a mravne vyspelé musí byť rešpektované ako osoba, ktorá vie vyjadriť samostatne svoj názor a povedať čo chce.Ústavný súd Českej republiky z 13. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 3462/14, ktorý riešil obdobný prípad, kedy dieťa samo nechcelo k otcovi chodiť. Ústavný súd sa vyjadruje k možnosti ukladania pokuty v rámci výkonu súdneho rozhodnutia, avšak zdôrazňuje najmä to, že súd musí prihliadať na vôľu maloletého dieťaťa. Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami. Pokiaľ nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako nezmyselné a neplniace zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečiť splnenie povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Podľa ustanovenia § 386 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého.
Praktické rady a odporúčania
Komunikácia: Snažte sa o otvorenú a konštruktívnu komunikáciu s druhým rodičom. Uprednostňujte záujem dieťaťa a hľadajte spoločné riešenia. V takýchto situáciách je dôležité v prvom rade komunikovať s bývalou priateľkou pokojne a vecne. Ak sa vám nepodarí dohodnúť priamo, odporúča sa obrátiť sa na mediátora alebo využiť služby poradní pre rodinu. Ak ani takáto cesta nevedie k riešeniu, máte možnosť podať návrh na súd na úpravu styku s dieťaťom.Právna pomoc: Ak sa neviete dohodnúť s druhým rodičom, vyhľadajte právnu pomoc. Advokát vám poradí, ako postupovať a ako chrániť svoje práva a záujmy dieťaťa.Odborná pomoc: Ak máte problémy so zvládaním svojich emócií, výchovou detí alebo komunikáciou s druhým rodičom, vyhľadajte odbornú pomoc.Ochrana dieťaťa: Chráňte dieťa pred konfliktami medzi rodičmi. Umožnite mu slobodný a neobmedzený styk s oboma rodičmi.Pozitívna výchova: Používajte pozitívne metódy výchovy.Dokladovanie: Všetky relevantné udalosti a komunikáciu si dokumentujte. Písomná komunikácia s druhým rodičom je často kľúčová, pretože slúži ako dôkaz v prípadnom súdnom konaní.Ak máte súdne upravený styk s deťmi, matka je povinná ho rešpektovať. Ak vám bráni v styku, porušuje tým rozhodnutie súdu, čo môže mať pre ňu právne dôsledky. V tomto prípade môžete svoj nárok na styk vymáhať súdnou cestou návrhom na výkon rozhodnutia. Ak vám momentálne nastavený styk s maloletými deťmi nevyhovuje, môžete sa na súde domáhať určenia styku s maloletými deťmi. Súd vám môže určiť styk striktne v konkrétne dni a časy, avšak tak, aby to bolo v záujme maloletých detí.
V záujme dieťaťa je nevyhnutné, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom.
tags: #matka #necha #dieta #pri #dverach #otcovi