Miroslav Číž bol výraznou osobnosťou slovenskej politickej scény, ktorej životná púť sa uzavrela vo veku 68 rokov. Počas svojho rozsiahleho pôsobenia v politike zanechal hlbokú stopu, charakterizovanú dlhoročnou oddanosťou sociálno-demokratickým hodnotám a dôrazom na národnoštátne záujmy Slovenska. Bol jedným zo zakladateľov strany Smer-SD a dlhé roky pôsobil v slovenskom parlamente, napokon sa stal europoslancom, kde zastupoval Slovenskú republiku. Tento článok sa zameriava na jeho bohatú politickú kariéru, kontroverzie, ktoré ju sprevádzali, a reakcie verejnosti a politických kolegov na jeho úmrtie.
Politická Dráha a Profesijný Rast Miroslava Číža
Miroslav Číž sa narodil 11. februára 1954 v malebnej Banskej Štiavnici, meste s bohatou históriou. V roku 1978 úspešne absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, čím získal základ pre svoju budúcu profesijnú a politickú kariéru. Jeho cesta do vrcholovej politiky viedla cez rôzne právnické a administratívne pozície, ktoré formovali jeho odborné znalosti a pohľad na fungovanie štátnej správy.
V rokoch 1979 až 1981 pôsobil ako právnik na obvodnom Národnom výbore Bratislava IV, kde získaval prvé skúsenosti s praktickou aplikáciou práva v komunálnej sfére. Následne, od roku 1981 do roku 1989, bol lektorom v Inštitúte pre národné výbory, čo mu umožnilo hlbšie sa venovať teoretickým aj praktickým aspektom verejnej správy a prispievať k vzdelávaniu v tejto oblasti.
S nástupom demokratických zmien sa jeho kariéra posunula bližšie k legislatívnemu procesu. V období od roku 1990 do roku 2002 zastával funkciu tajomníka výboru pre verejnú správu v Národnej rade SR, čo bola kľúčová pozícia, ktorá mu umožnila podieľať sa na tvorbe a implementácii zákonov týkajúcich sa štátnej správy. Táto dlhoročná skúsenosť mu poskytla jedinečný vhľad do komplexnosti slovenského právneho a politického systému.
Vrcholom jeho domácej politickej kariéry bolo pôsobenie ako poslanec Národnej rady SR za stranu Smer (neskôr Smer-SD) od roku 2002 až do roku 2019. Počas tohto obdobia vykonával poslanecký mandát v slovenskom parlamente s plným nasadením a zastával aj významné funkcie, ako bol podpredseda Výboru NR SR pre verejnú správu a člen Mandátového a imunitného výboru NR SR. Jeho vplyv na domácej scéne bol potvrdený aj jeho pôsobením ako podpredseda Národnej rady SR v rokoch 2006 až 2010. Miroslav Číž stál pri vzniku strany SMER - SD a nikdy ju neopustil, čo svedčí o jeho pevnej lojalite a oddanosti straníckym ideálom. Podľa politológa Tomáša Koziaka bol Číž v Smere „naozaj veľmi dlho a aj preto zrejme patril medzi výraznejšie tváre Smeru“.
Po úspešnej kariére v Národnej rade SR sa Miroslav Číž v roku 2019 stal europoslancom, čím rozšíril svoje politické pôsobenie na európsku úroveň. Na tejto pozícii zastupoval Slovenskú republiku až do roku 2023, kde podľa strany Smer-SD „aj v európskom parlamente vždy hlasoval a presadzoval záujmy Slovenska.“
Jeho vzdelávací a odborný rozvoj neustále pokračoval. Počas svojej kariéry absolvoval odborné stáže v Nemecku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a Írsku, čo mu umožnilo získať medzinárodnú perspektívu a oboznámiť sa s fungovaním verejnej správy a politických systémov v iných krajinách. Okrem toho prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Academii Istropolitane v Bratislave, čím aktívne prispieval k akademickej obci a odovzdával svoje bohaté skúsenosti mladším generáciám.
Pôsobenie v Európskom Parlamente a Pohľad na EÚ
Po takmer dvoch desaťročiach v slovenskom parlamente sa Miroslav Číž v roku 2019 presunul na európsku úroveň, keď bol zvolený za europoslanca. Vo voľbách v roku 2019 ho volilo viac ako 50-tisíc ľudí, čo svedčí o jeho stálej podpore zo strany voličov. Slovensko v europarlamente zastupuje len 14 poslancov, a Miroslav Číž bol jedným z nich, spolu s Monikou Beňovou a Róbertom Hajšelom za stranu Smer.
Počas svojho pôsobenia v Európskom parlamente sa Miroslav Číž aktívne zapájal do diskusií o smerovaní Európskej únie a vyjadroval svoje názory na rôzne kľúčové témy. Diskusie o smerovaní EÚ sú podľa M. Číža často vedené v akési bubline a zapájajú sa do nich vždy tie isté subjekty, preto je prínosné rozšíriť si obzory a vypočuť aj názory iných. Bol presvedčený, že je kľúčové neustále rozširovať spektrum názorov a perspektív, aby sa zabezpečila čo najkomplexnejšia a najreprezentatívnejšia diskusia o budúcnosti Európy.
Vytváranie priestoru pre európsku diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) považoval za užitočné, avšak zdôrazňoval, že pri konkrétnych očakávaniach treba byť skôr opatrný. Pre TASR uviedol, že prínosom CoFoE môže byť tiež lepšia informovanosť občanov o EÚ. Napriek pozitívnemu potenciálu CoFoE poznamenal, že podľa druhej priebežnej správy o fungovaní internetového portálu CoFoE, kde sa môže do diskusie o budúcnosti EÚ zapojiť každý občan, bolo do septembra zaznamenaných len takmer 22.500 príspevkov. Túto nízku účasť kritizoval, keď podotkol: "To je pri porovnaní s počtom obyvateľov EÚ naozaj veľmi nízke číslo." Toto číslo podčiarkovalo jeho dlhodobé presvedčenie, že "informovanosť občanov o záležitostiach EÚ je oblasť, ktorú dlhodobo považujem za nedostatočnú."
Čížovi sa zdal byť harmonogram CoFoE, ktorý plánoval prezentovať svoje závery koncom jari, unáhlený. Vyjadroval obavy, či je možné v takom krátkom čase dostatočne spracovať a zohľadniť všetky príspevky a názory občanov. Napriek týmto výhradám však Miroslav Číž veril, že návrhy občanov budú napokon zapracované do politiky EÚ, čím sa preukazovala jeho nádej na skutočný vplyv občanov na európske rozhodovanie. Jeho hlas v Európskom parlamente bol vždy zameraný na presadzovanie záujmov Slovenska, čo bolo v súlade s jeho dlhodobým politickým krédom.
Konferencia o budúcnosti Európy: sledujte demokraciu v akcii
Zdravotné Problémy, Hospitalizácia a Zachovanie Mandátu
Život Miroslava Číža, podobne ako u mnohých politikov, nebol bez osobných výziev, a v poslednom období jeho života ho postihli vážne zdravotné problémy, ktoré sa výrazne podpísali na jeho verejnom pôsobení. Už takmer rok pred jeho úmrtím o Miroslavovi Čížovi nebolo vôbec počuť, čo vyvolávalo otázky o jeho zdravotnom stave. Jeho miesto v europarlamente bolo dlhodobo prázdne a chýbal aj na minulotýždňovom sneme Smeru, kde mu podpredseda strany Juraj Blanár želal skoré uzdravenie. To potvrdzovalo, že Číž podľa dostupných informácií zápasil s vážnymi zdravotnými problémami.
Strana Smer na otázky týkajúce sa svojho europoslanca neodpovedala, no že bol jeho stav vážny, dokazuje aj skutočnosť, že v Európskom parlamente bol naposledy aktívny v januári (roku pred úmrtím). Týždenník Plus 7 dní už v auguste (roku pred úmrtím) písal, že Číž bol hospitalizovaný v banskobystrickej Nemocnici Zelený sen, teda v zariadení, ktoré sa špecializuje na pacientov v bdelej kóme. Podľa informácií portálu Plus 7 dní došlo u Číža k hospitalizácii pre kolaps organizmu a následne sa mal nakaziť koronavírusom. Rodina o jeho zdravotnom stave po celý čas mlčala, čím si chránila súkromie v ťažkých chvíľach. Medzi tými, ktorí ho prišli navštíviť do nemocnice, bol aj Robert Fico, čo svedčí o osobných väzbách a dôležitosti Miroslava Číža v strane.
Napriek vážnosti situácie, europoslankyňa Monika Beňová ešte pred jeho úmrtím naznačila nádej na jeho návrat. „Pán Číž sa vráti v januári predbežne,“ napísala vtedy, čím vyjadrila očakávanie, že by sa mohol objaviť v práci už čoskoro. Ak by sa vrátil v januári, práceneschopný by bol zhruba dvanásť mesiacov.
Je dôležité poznamenať, že postavenie europoslanca prináša špecifické výhody, ktoré sa týkajú aj situácií dlhodobej práceneschopnosti. Jednou z výhod práce europoslancov je, že ich mesačný príjem neutrpí žiadnu ujmu ani vtedy, ak sú dlhodobo práceneschopní. Tlačový atašé europarlamentu na Slovensku Ján Jakubov vysvetľuje, že „poslanci majú nárok na plat počas celej dĺžky trvania ich mandátu.“ Europoslanci zarobia v hrubom 9386 eur mesačne. Okrem toho poberajú mesačný príspevok takmer 4800 eur na všeobecné výdavky, ako sú prenájom kancelárií či telefón. Ak bez riadneho odôvodnenia europoslanci vymeškajú viac než polovicu plenárnych hlasovaní, príspevok sa im zníži na polovicu. To však nebol prípad Miroslava Číža, ktorý bol neprítomný zo závažných zdravotných dôvodov, a preto mu nárok na plné požitky zostal zachovaný.
Europoslancom, ktorí sa v parlamente neobjavia hoci aj rok, nehrozí ani strata mandátu. Kreslo poslanca sa podľa Jakubova považuje za uvoľnené len v prípade, že došlo k uplynutiu jeho mandátu, ak sa poslanec rozhodol odstúpiť, ak došlo k zániku mandátu (napríklad v dôsledku nezlučiteľnosti s novou funkciou poslanca v členskom štáte) alebo v prípade úmrtia poslanca. Ján Jakubov dodáva: „Choroba nie je dôvodom na zánik mandátu poslanca Európskeho parlamentu.“ Hovorcu Smeru sa novinári pýtali, či Miroslav Číž neuvažoval nad tým, že by sa svojho mandátu vzdal. Na túto otázku však hovorca neodpovedal. Europoslankyňa Monika Beňová tvrdí, že nerozumie, prečo by to mal urobiť. „Nevidím dôvod, prečo by ľudia, ktorí majú nejaký zdravotný problém, mali dávať výpoveď. To isté platí aj pre mandáty poslancov,“ povedala s odkazom na princíp, že choroba by nemala viesť k strate demokraticky získaného mandátu. Podobne to funguje aj pri poslancoch Národnej rady, zatiaľ čo iné pravidlá platia napríklad v prípade prezidenta, kde sú požiadavky na nepretržité vykonávanie funkcie prísnejšie.
Kontroverzné Aspekty Pôsobenia a Ostré Vyjadrenia
Kariéra Miroslava Číža, hoci dlhá a vplyvná, nebola bez kontroverzií a momentov, ktoré vyvolali vlnu diskusií a kritiky verejnosti i médií. Tieto udalosti vrhajú svetlo na jeho osobný prístup a politické postoje, ktoré boli často priame a nekompromisné.
Nákup potravín v Rakúsku: Paradox patriotizmu
Jedným z raných, no mediálne veľmi vďačných incidentov, ktorý poukázal na určitý paradox v slovenskej politike, bol nákup potravín Miroslava Číža v zahraničí. Zdá sa, že agitovanie ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka za to, aby ľudia kupovali slovenské potraviny, a tým podporovali našu ekonomiku i poľnohospodárov, nepadá na úrodnú pôdu. A ako sa ukázalo, nedokázal zatiaľ presvedčiť ani svojich spolustraníkov. Iba pred pár dňami čitateľ Plus JEDEN DEŇ nachytal poslanca Miroslava Číža v obchode s potravinami v rakúskom mestečku neďaleko Bratislavy. Svedok prezradil: „Dosť dlho si tam preberal.“ Či Číža zlákali lepšie ceny, alebo povesť rakúskych potravín, nevedno, pretože Číž sa k tejto téme odmietol baviť, čím zostal dôvod jeho nákupného správania verejnosti neobjasnený. Tento incident bol pre niektorých symbolom rozporu medzi rétorikou o podpore domácej ekonomiky a reálnym správaním politikov.
Bytové otázky: Cena a služobné ubytovanie
Ďalšia kontroverzia sa týkala jeho majetkových pomerov, konkrétne bytu v centre Bratislavy. Dlhoročný smerák vlastnil byt v centre Bratislavy, za ktorý zaplatil ani nie 700 eur. K bytu s rozlohou 67,94 štvorcového metra v centre Bratislavy sa dostal na základe nájomnej zmluvy z 30. augusta 1996. V tom čase mu ho pridelila bratislavská mestská časť Staré Mesto. Činný politický straník za tento byt zaplatil neuveriteľných 678,48 eura, čo vyvolalo otázky o transparentnosti a etike nadobúdania majetku v období, keď podobné nehnuteľnosti mali neporovnateľne vyššiu trhovú hodnotu.
Okrem vlastného bytu žiadal Kanceláriu NR SR o pridelenie služobného ubytovania. Požiadal o pridelenie ubytovania, akoby nemal v hlavnom meste kam hlavu skloniť. Vedenie zákonodarného zboru mu muselo vyhovieť. Na základe žiadosti Miroslava Číža mu preto rovnako ako ďalším mimobratislavským poslancom pridelili ubytovanie v byte na Kohútovej ulici v Bratislave. Poslanec Číž tvrdil, že na ubytovanie sa prihlásil čisto z osobných dôvodov. Svoje vysvetlenie ponúkal slovami: "Prihlásil som sa ako spolubývajúci ku kolegovi, ktorému umierala manželka na rakovinu." Dúfal, že voliči mu v tejto súvislosti nebudú pripisovať žiadne nekalé úmysly. Ďalším dôvodom malo byť aj to, že robil rekonštrukciu svojho bytu. Tieto vysvetlenia však nepresvedčili všetkých a otázky o využívaní verejných zdrojov na osobné účely pretrvali.
Incident v parlamentnej jedálni: Rozhorčenie nad kuracím stehnom
V roku 2019 sa prevalil incident v parlamentnej jedálni, ktorý si získal značnú mediálnu pozornosť a ukázal Čížovu nekompromisnú povahu. V utorok sa v parlamentnej jedálni spolu na obede stretli niektorí poslanci Smeru, medzi ktorými bol aj Číž a ďalší poslanci z iných strán. Opozičný poslanec Oto Žarnay zo strany Spolu, ktorý bol svedkom incidentu, opísal celú situáciu na svojom blogu ako "nechutný a desivý incident".
Podľa Žarnaya, "pred 14:00 sa do radu postavila skupinka poslancov SMER-u, medzi nimi aj novozvolený europoslanec Miroslav Číž." Všimol si, že z ponúkaných jedál už nemajú to, ktoré by si rád vybral, konkrétne kuracie stehno, ktoré už bolo vypredané. Miroslav Číž mal na túto situáciu zareagovať pomerne rozčúlene. "Začal sa rozčuľovať a kričať, že také niečo za 30 rokov nezažil. Najviac si to odniesla nevinná kuchárka." Rozzúrený poslanec sa nedal upokojiť jej vysvetlením, že dnes bolo v jedálni veľa hostí, a preto sa jeden z chodov jedla už minul. Žarnay tvrdil, že Čížov prejav považuje za vulgárny. Podľa neho mal kuchárke hovoriť, že je to nehorázna situácia a či sa nehanbí za to, že to jedlo už nemajú, a nech sa mu ospravedlní. Potom si dal zavolať pána vedúceho, ktorému povedal tie isté slová, že je to hanba, ale napokon - a to ma najviac šokovalo - že on už zariadi, že ho odtade vyhodia. Ostatní poslanci SMER-u sa len mlčky prizerali vyčíňaniu straníckeho kolegu.
Samotný Číž pri otázkach na utorkový incident strčil hlavu do piesku, no priznal, že s parlamentnou kuchyňou je dlhodobo nespokojný. Jeho verzia udalostí sa však líšila od Žarnayovej. Tvrdil, že tvrdenia pána Žarnaya sú bezočivá lož. Vysvetlil, že v parlamente sú nejaké obedové služby, kam prišiel so skupinou ľudí. Podľa neho to zďaleka nebola prvá prejavená nespokojnosť s charakterom služieb kuchyne v parlamente. Zdôvodnil svoj neskorý príchod na obed: "Vedel som sa tam dostaviť až o druhej, pretože dovtedy sme v parlamente rokovali na klube a poslaneckom grémiu. O jednej sme navyše museli zahajovať rokovanie parlamentu. Až po schválení programu sme sa prišli konečne najesť do jedálne." K samotnému rozhovoru s kuchárkou uviedol: "Pre pani kuchárku som mal pochopenie. Povedal som jej, že chápem, že za to nemôže, no chcel som, aby mi zavolala niekoho z vedenia kuchyne, aby som sa na to opýtal ich." Keď prišiel niekto z kuchyne, začal hovoriť, že už sú dve hodiny a pýtať sa, prečo sú nespokojní. Číž kategoricky odmietol obvinenie z vyhrážania sa vyhodením: "Ale to, že vyhrážať sa vyhodením, to čo sú za idiotiny,“ uzavrel Miroslav Číž, čím poukázal na zjavný rozpor vo výpovediach.
Postoj k Mečiarovým amnestiám: Neúprosný právnický názor
Miroslav Číž, ako vyštudovaný právnik s rozsiahlymi skúsenosťami, zaujal veľmi pevné a nekompromisné stanovisko k téme prelomenia amnestií bývalého zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) otváralo tému prelomenia amnestií už 27-krát, no Číž to považoval za zbytočné a neefektívne. Poslanec a člen vedenia strany Smer-SD Miroslav Číž uviedol: "Je to neuveriteľná hlúposť, že takéto veci otvárajú, už je po voľbách. Boli osem rokov pri moci, ak chceli niečo rušiť. Nemajú ústavnú väčšinu, neviem čo tým chcú dosiahnuť, že vnášajú tento problém do spoločnosti. Som zvedavý, čo tým chcú prekryť. Jediný racionálny zmysel by to malo, ak by chceli niečo prekryť," poznamenal, čím naznačoval, že podľa neho išlo skôr o politickú hru než o skutočnú snahu o spravodlivosť. Ako právnik bol presvedčený, že amnestia sa zrušiť nedá, a jeho postoj bol založený na princípoch právnej istoty a neprípustnosti spätnej aplikácie právnych noriem.
Odkaz a Spomienky na Miroslava Číža
Správa o úmrtí Miroslava Číža vo veku 68 rokov zasiahla slovenskú politiku s hlbokým zármutkom. Stalo sa tak v ranných hodinách, a jeho odchod zanechal prázdne miesto nielen v politických kruhoch, ale aj medzi jeho blízkymi kolegami a priateľmi.
Strana Smer-SD, ktorej bol zakladajúcim členom a verným prívržencom po celý život, vydala oficiálne vyhlásenie: "Dnes (štvrtok) nás v ranných hodinách navždy opustil náš skvelý kamarát, kolega a na verejnosti rešpektovaný odborník a politik Miroslav Číž." Toto vyjadrenie podčiarklo nielen jeho politický vplyv, ale aj ľudské kvality, ktoré si vážili jeho stranícki kolegovia. Strana zároveň pripomenula, že bol pri vzniku strany SMER - SD a nikdy ju neopustil, čím zdôraznila jeho dlhoročnú oddanosť a lojalitu. Rovnako bola vyzdvihnutá jeho práca v Európskom parlamente, kde "aj v európskom parlamente vždy hlasoval a presadzoval záujmy Slovenska."
Predseda strany Smer-SD, Robert Fico, sa na sociálnej sieti vyjadril k úmrtiu Miroslava Číža obzvlášť emocionálne a osobne: "Sú momenty, kedy sa nedá len tak mlčať. Z generácie zakladajúcich členov Smeru a mojich priateľov dnes ráno odišla ďalšia osobnosť - Miro Číž. Intelektuálny dubisko. Kto ho poznal, vie, o čom hovorím. Súčasne nádherný nepraktický bonviván milujúci život." Tieto slová kreslili portrét Číža ako hlboko uvažujúceho, no zároveň životom sa tešiaceho človeka, ktorý dokázal spojiť intelektuálnu hĺbku s radosťou zo života.
Pamiatku zosnulého europoslanca a dlhoročného politika Miroslava Číža si na sociálnej sieti pripomenuli aj viacerí ďalší politici. Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) so zármutkom prijal správu o úmrtí bývalého dlhoročného poslanca parlamentu Miroslava Číža. Informovala o tom NR SR na sociálnej sieti, pričom pripomenula, že Číž vykonával poslanecký mandát v slovenskom parlamente od roku 2002 až do roku 2019 a zastával aj funkciu podpredsedu snemovne. Od roku 2019 zastupoval Slovenskú republiku ako poslanec v Európskom parlamente.
Číža si na sociálnej sieti pripomenuli aj jeho kolegovia zo strany Smer-SD. Exminister a poslanec za Smer-SD Ján Richter napísal: "Intelektuálny dubisko. Kto ho poznal, vie, o čom hovorím. Súčasne nádherný nepraktický bonviván milujúci život. Odpočívaj v pokoji." Ďalší kolega doplnil a pripomenul jeho politickú kariéru slovami: "Navždy nás opustil kolega a kamarát." Vyjadril sa aj ďalší poslanec: "Slovenskú politiku opustil môj priateľ, človek oddaný sociálno-demokratickým hodnotám, ktorý vždy zastupoval národnoštátny záujem na pôde Európskeho parlamentu." Tieto spomienky zdôrazňovali jeho oddanosť ideálom, ale aj schopnosť priateľstva naprieč politickým spektrom.
Zaujímavý pohľad na Miroslava Číža ponúkol aj jeden z jeho kolegov: "Bol si takým Lacom Borbélym slovenského parlamentu. Často s komplikovanými vetnými konštrukciami a nie úplne pochopený. Vo väčšine tém názorovo úplne opačne ako ja. Dala sa ale s tebou viesť kvalitná a hlboká diskusia." Táto charakteristika poukazuje na jeho špecifický komunikačný štýl, ktorý bol pre niektorých náročný na pochopenie, no zároveň svedčila o jeho schopnosti viesť hlboké a kvalitné diskusie, oceňované aj jeho oponentmi.
Podľa politológa Tomáša Koziaka bol Číž v Smere „naozaj veľmi dlho a aj preto zrejme patril medzi výraznejšie tváre Smeru.“ Koziak ďalej poznamenal, že „Miroslav Číž nevybočoval v ničom mimo oficiálnej línie Smeru. Či už išlo o zahraničnopolitické názory alebo názory na to, ako by malo Slovensko fungovať.“ To potvrdzuje jeho úlohu ako stabilného a verného člena strany, ktorý konzistentne presadzoval jej program a hodnoty, a to aj v medzinárodnom kontexte. Miroslav Číž tak zostane v pamäti ako komplexná osobnosť, ktorá zanechala v slovenskej politike nezmazateľnú stopu svojou dlhoročnou prácou, oddanosťou a svojským štýlom.