Milan Rúfus, významný slovenský básnik, ktorý sa narodil na Liptove, zanechal rozsiahle dielo pre dospelých i detských čitateľov. Jeho tvorba, hlboko zakorenená v kresťanských základoch a preplnená humánnym cítením, oslovila čitateľov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK a neskôr tam pôsobil ako pedagóg až do svojho dôchodku. Jeho dielo bolo preložené do viacerých jazykov, medzi ktorými nájdeme angličtinu, nemčinu, francúzštinu, španielčinu, ruštinu i švédčinu. Od 90. rokov minulého storočia bol pravidelne navrhovaný na Nobelovu cenu, čo svedčí o jeho celosvetovom uznaní a literárnej váhe. Medzi jeho najznámejšie diela patria aj "Modlitbičky", ktoré sa dočkali aj hudobného spracovania a predstavujú intímny pohľad na detský svet a univerzálne hodnoty.
Život a tvorba Milana Rúfusa: Básnik s hlbokým ponorom
Milan Rúfus bol človekom hlbokého ponoru do života v celej jeho šírke, výške i hĺbke. Človek mu verí každé slovo, lebo nepoúča, nenanucuje svoje videnie sveta. Táto autentickosť a pokora pretína celé jeho dielo, či už ide o poéziu pre dospelých, alebo pre deti. Jeho príchod do literatúry predstavoval spolu s M. Válkom (vstup o tri roky neskôr) významný impulz pre vývin slovenskej poézie. Hoci vstúpil do literatúry pomerne neskoro, rýchlo si získal pozornosť svojou jedinečnou perspektívou a majstrovstvom slova. Bol majstrom reflexívnej lyriky, v ktorej sa zamýšľal nad podstatou ľudského bytia, spoločnosti a sveta, ktorý nás obklopuje. Jeho poézia je svedectvom o hlbokom vnútornom svete autora, ktorý dokázal komplexné myšlienky pretaviť do prístupných a zároveň hlbokých veršov.
Kresťanské základy a žáner modlitby v Rúfusovej tvorbe
Rúfusovo videnie sveta je postavené na kresťanských základoch a medzi jeho obľúbené žánre patrí modlitba. Modlitba pre neho nebola len formálnym aktom, ale hlbokým dialógom s transcendentnom, vyjadrením pokory a nádeje. Do najkrajšej podoby ju pretavil v zbierke Modlitbičky, v ktorej s pokorou prosí Boha o to, aby deťom zachoval najzákladnejšie hodnoty - rodinu, vlasť, mier. Tieto básne sú nielen krásnym umeleckým dielom, ale aj morálnym a duchovným kompasom pre mladú generáciu, pripomínajúc dôležitosť lásky, spolupatričnosti a pokoja. Je to poézia, ktorá rozpráva príbeh živého a citlivého umenia, ktoré sa v dnešnej pretechnizovanej dobe vyskytuje veľmi zriedkavo.
„Modlitbičky“ a ich inšpiračný zdroj: Dcéra Zuzanka
Mimoriadne silným inšpiračným zdrojom pre Rúfusovu tvorbu pre deti, a obzvlášť pre zbierku Modlitbičky, bola jeho vlastná dcéra Zuzanka. Ako dieťa mu darovala pamätníček s obrázkami, medzi ktorými vždy nechala jeden list voľný. Autor to pochopil ako výzvu doplniť jej stvárnenie sveta básnickým slovom. Zuzana značí ľalia v pradávnej hebrejčine, a jej čistá duša a obetavosť jeho manželky obohacovali životy tých, ktorí ich poznali. Milan Rúfus má postihnuté dieťa Zuzičku, a práve k svojej hendikepovanej dcére napísal básne k obrázkom, ktoré ona nakreslila. Tento intímny vzťah a schopnosť pozerať sa na svet detskými očami preniká celým dielom. Jeho poézia v Modlitbičkách sa snaží uchopiť krehkosť a jedinečnosť detského života, o ktorom slovenský básnik Milan Rúfus často písal a aj ho podporoval.
V týchto básňach sa Rúfus stáva akoby dieťaťom, ktoré sa pýta na podstatu sveta, hľadá odpovede na tajomstvá života a vníma svet s úžasom. Básnik v nich kladie otázky, ktoré rezonujú v každom z nás:„Povedz mi, dieťa, kto vymyslel kvet!Povedz mi kvietok, kto vymyslel dieťa!Kvet zavoňal a dieťa rieklo mi:„Bez odpovede je, básnik, tvoja sloha.To tajomstvo je pod pečaťou Boha.Nesúž sa márnou žiadosťou, nepýtaj sa a odpovedz si žitím.Kvet vôňou hovorí a voda vlnobitím.A dieťa? Celé dni sa mi túla po lúčke a hľadáš na nej kvety, kvety, kvety.“
Toto vnímanie sveta cez optiku nevinnosti a úprimnosti je pre Rúfusove Modlitbičky kľúčové. Básnik sa stáva pozorovateľom aj účastníkom, citlivo vníma detskú dušu a jej bezprostredné reakcie na svet:„Čo je to s tebou, moja milovaná, že každý kvietok hladíš po tvári?Dve srdcia máš, to druhé nosíš v hlávke: kráľovský záprah Jeho Výsosti.Vezmi ma k sebe, princeznička mladá, koleso mlynské krútiť pospiatky.“
Zároveň sa v Modlitbičkách prejavuje hlboká spiritualita a vďačnosť za Božie stvorenie:„Čomu si, Bože, v letnej tráve zvonil, keď sial si do nej modré zvončeky?Radoval si sa? Pretože zvony idú s nami stále, od kolísky až do hrobu.Zvončeky nie - a ja Ťa chválim za to.“
Milan Rúfus v týchto troch zbierkach píše slová, ktoré sa oplatí čítať. Slová plné múdrosti, lásky a pochopenia pre krehkosť života. Básne ako „Bežiačky i ležiačky žijú v tráve zajačky. Až im dníček nestačí - žnú ho plnou hrsťou. Srdce ako zajačik s teplou mäkkou srsťou.“ zachytávajú radosť a vitalitu detského vnímania prírody. Rúfus preniká do hĺbky detskej duše s neobyčajnou citlivosťou: „Keď vyjdeš ku mne zo spálničky, akoby labuť priletela. A keď sa ma tvoj hlások pýta „ty nie si hore? Keď zrána zaspíš, pod oblohou deje sa deň len silou-mocou. Až keď si ma tvoj hlások víta „už nespíš?“. Jeho poézia je mostom medzi dospelým a detským svetom. „Červené maky Zuzankine. Čo nám tak dávno taja? Že čo je prosté - to je iné. No čo je prosté - zložité je. Nerieknuc slovo, vyriecť všetko. Veď tvár Boha je nemá. Bez slov a len tak mimochodom si načrieť z Jeho diela. A potom zasa ďalej o dom jak motýľ lebo včela - to sme len dieťa.“ Tieto verše svedčia o hľadaní jednoduchosti a hĺbky v každodennom živote.
Kontemplácia (úryvok básne)Milana Rúfusa v podaní Anny Drevickej - úvaha o živote
Básnik sa často zamýšľa nad prchavosťou času a odkazom, ktorý zanechávame: „Všetko je v čase, v prchajúcom prúde rodí sa, je a zaniká. Ja nebudem, ten hríb tam avšak bude. Mával som sen, že chodím po lúčke plnučkej, plnej hríbov. Prešli roky môj čas sa naplnil. Až si mi ukázala po čase, kde zázrak nie je chybou. Až tebou sa mi sníček vyplnil. Ty sama si mi sníčkom.“ Je zrejmé, že jeho dcéra bola pre neho zjavením a naplnením jeho snov. V básniach sa objavuje aj náboženská symbolika spojená s detstvom a nevinnosťou: „Na kríž dieťa ešte nemá, nevidelo to, čo ty. Býva bližšie Betlehema ako smútku Golgoty.“ Rúfus vyzdvihuje nepoškvrnenú detskú vieru a bezprostrednosť.
Láska k jeho dcére je opísaná ako láska, ktorá presahuje čas a smrť: „Ako by som ťa mohol zabudnúť, vzdialiť sa tvojmu belasému vienku? Svieť, nezábudka - Božia pamäť v nás. Nie iba svoj, aj mne si život žila. Bola si láska, aká nebude. Môj dúšok vody, vyprosený žízňou. Svieť, nezábudka, kvietok Krista Pána, môj oltárik i jeho ikona. Naďalej taká, aká si mi daná. Bez teba je deň tichý ako noc a svet už nie je svetom.“ Tieto verše sú svedectvom o hĺbke otcovskej lásky a jej transformujúcej sile. Vianoce detí sú pre neho momentom údivu a čistoty: „Deti sú Božie. Veľký ostarne a starnúc osamieva. Díva sa na svet z chladnej čakárne a cíti, že sa stmieva, že jeho jeseň ide do zimy. A raz sa deti stanú veľkými a z veľkých budú deti. Tak je to dané zhora. Vianoce detí. A veľké deti Vianoc. každému inak pravdivé. Ja sa už chystám na noc. Ty v nekonečnom údive Ježiška počúvaš a sýtiš sa tou vravou. Ja to už neviem. Už ho len myslím zasneženou hlavou.“ Táto reflexia ukazuje cyklus života a večnú nádej spojenú s detskou radosťou.„Dievčatko, veď to viem i ja. Čo s nami láska porobí? Nebom mi daná, si môj štít, pre dušu kôrka chleba.“ Rúfusova láska k Zuzanke bola pre neho štítom a duchovnou potravou. Jeho poézia pre deti zároveň pozerá na svet ich očami, ale s múdrosťou zrelého starca, muža, manžela i otca. V jeho slovách nachádzame presný význam a žiadne nie je prebytočné. Taký je Rúfus. Obetavosť, pokora a vrúcnosť jeho manželky, čistú dušu jeho dcéry Zuzanky obohacujú životy hodnotami, ktoré inšpirovali aj Milana Rúfusa.
Hlas detí v hudbe: Zhudobnenie „Modlitbičiek“ Janou Bezek
Inšpiratívne dielo Milana Rúfusa našlo svoju odozvu aj v hudobnom svete. Album Modlitbičky, ktorý obsahuje jedenásť Rúfusových básní zhudobnených Janou Bezek pre detský zbor a komorný orchester, vydalo vydavateľstvo Pavian Records v spolupráci so slovenskou džezovou klaviristkou a skladateľkou Janou Bezek. Rovnako postupovala pri zhudobnení týchto básnických miniatúr aj Jana Bezek. Vybrala si jedenásť textov: Deti a modlitbička, Modlitba za osamelé deti, Detské krédo, Plachá modlitba za mamkino srdce, Zimná modlitbička, Večerná modlitba, Modlitba trojkráľová, Poďakovanie za lásku, Modlitba za rodičov, Modlitba modlitieb, Ako bolo na počiatku. V každej z nich nechala vyniknúť detské hlasy Bratislavského detského zboru.
Na prelome novembra a decembra Modlitbičky vydali na svoje prvé koncertné turné od 25. 11. do 10. 12. 2017 po šiestich slovenských mestách - Ružomberok, Banská Bystrica, Trenčín, Trnava, Nitra a Bratislava. Projekt Modlitbičky zachytáva krehkosť a jedinečnosť detského života, o ktorom slovenský básnik Milan Rúfus často písal a aj ho podporoval. Koncentruje sa na tvorivosť, emócie, radosť z hudby a slova, podnecuje k úvahám o súčasnom stave sveta, ktorý nás bezprostredne obklopuje, rozpráva príbeh živého a citlivého umenia, ktoré sa v dnešnej pretechnizovanej dobe vyskytuje veľmi zriedkavo.
Jana Bezek, pôvodom zo Stropkova, študovala jazz u skladateľa a klaviristu Joachima Mencela na AMU v Krakove a klasickú hudbu pod vedením Elzbiety Hoffman. Venuje sa sólovej hre, hudbe bez prípravy, komponuje pre deti, dlhoročne sa zaoberá štúdiom klasickej hudby, vedie pedagogickú činnosť v Bratislave a pravidelne realizuje workshopy Muzikula o improvizovanej hudbe pre deti a mladých ľudí. Modlitbičky sú druhým albumom Jany Bezek. Jej osobný prístup k Rúfusovmu dielu bol hlboko ovplyvnený. „V živote som sa stretávala s mnohými deťmi a dospelými, ktorí mi s láskou v očiach o Modlitbičkách rozprávali. Stále viac a viac som si uvedomila, že sú to modlitby života, že sú z najhlbšieho miesta v srdci človeka, ktorý vedel, čo je skutočná láska.“ Jana Bezek mala šťastie, že spoznala rodinu Milana Rúfusa, čo jej umožnilo hlbšie preniknúť do ducha Rúfusovej tvorby.
Rúfusova poézia v širšom kontexte: Od „Až dozrieme“ po reflexívnu lyriku
Dielo Až dozrieme predstavuje básnickú zbierku, Rúfusovu prvotinu, ktorou autor vstúpil do povedomia čitateľskej verejnosti. Hoci bol globálny vojenský konflikt na európskom kontinente ukončený, generácia mladých autorov tvorila v dusivej atmosfére ďalšieho konfliktu - tzv. studenej vojny. Zbierka vyšla v čase politicky angažovanej a schematickej poézie. Aj dielo Až dozrieme obsahuje tradičné témy ako vojna, mier, príroda, domov, láska, poézia a vyznačuje sa tradičnou formou, napríklad príklonom k postupom neosymbolizmu, zavrhnutím nadrealizmu, ktorý nemal čo povedať novej dobe, i voľného verša. Milan Rúfus touto zbierkou rozpútal diskusie medzi literárnymi kritikmi. Mnohí nesúhlasili s takýmto typom poézie a vyčítali básnikovi pesimizmus.
Básnik v nej účinne pracuje s metaforami, s epitetami, ale aj s metonymiami. Prostredníctvom básnických prostriedkov zobrazil, aké boli požiadavky vtedajšieho režimu. Milan Rúfus bol majstrom reflexívnej lyriky. Lyrické opisy zdobia najmä prvé dve strofy, zvyšná časť básne je reflexívna. Autor v nej spomína na mamu, ako mu „na cestu robí koláč biely“ a popritom smúti „do kvásku jej slzy padajú“, čo evokuje hlbokú emóciu a osobnú skúsenosť.
Humánne a protivojnové posolstvo Rúfusovho diela
Rúfusova tvorba sa vyznačuje aj silným humánnym a sociálnym cítením, ktoré sa prejavovalo v jeho protivojnových a súcitných veršoch. V protivojnových veršoch básne Večer pod Ďumbierom možno sledovať Rúfusovu orientáciu na jednotlivca. Vynechal patetickú heroizáciu činov - osloboditeľom (vojakom Sovietskej armády, ktorí pomáhali oslobodzovať európsky kontinent od fašizmu) nepripisuje hrdinské vlastnosti či črty. Básnik sa sústredil na smrť jedného jediného vojaka, ktorý „umrel olovom“ - bol zastrelený na našom území a pochovaný vo vojenskom hrobe pod Ďumbierom. V básni nájdeme aj reflexívne časti, napríklad keď sa prihovára vojakovej matke, pretože si uvedomuje, akú bolesť dokáže priniesť takáto udalosť. „Lež náboj, ktorý prsia prebodne mu, / uviazne v srdci materí a žien.“
Autor bol známy humánnym a sociálnym cítením, ktoré sa prejavilo napríklad v básni Monológ v lazarete. Francúzsky vojak nachádzajúci sa v poľnej vojenskej nemocnici v nej obviňuje generála, že im klamali a obžalúva tých, ktorí sa na tom podieľali. Vojak v boji oslepol a lúči sa so svojou milou - chce, aby naňho zabudla. Tieto básne sú svedectvom o hlbokom súcitu s trpiacimi a odmietaní vojnového barbarstva. Hoci sú ľúbostné básne v zbierke v menšom zastúpené (Rozlúčenie, Modlitba za milú), aj v nich sa prejavuje Rúfusova citlivosť a hĺbka prežívania.
„Modlitba za Slovensko“: Láska k vlasti a národná identita
Milan Rúfus vyjadril svoju hlbokú lásku k rodnej krajine a prosbu za jej ochranu aj v básni „Modlitba za Slovensko“, ktorá je jednou z jeho najznámejších. Báseň je komponovaná s použitím striedavého rýmu (a,b,a,b), ktorý dodáva textu rytmus a plynulosť. Tento pravidelný rytmický vzorec posilňuje pocit pokoja a hlbokého duchovného rozjímania. Rúfusov jemný a úprimný štýl odráža vnútornú pokoru a úctu k Bohu i k vlasti.
Básnik v nej používa silné jazykové prostriedky, ktoré posilňujú jej posolstvo. Príkladom je epiteton: "v Božej sieti mäkkou vravou" - básnik používa ozdobné prívlastky, aby posilnil obraz duchovného útočiska, kde sa cíti bezpečne. Metafory ako "krájať zem pluhom ako chlieb" ukazujú, že zem Slovenska je symbolom životodarnej pôdy, ktorá je pre ľudí rovnako nevyhnutná ako chlieb.
Báseň sa sústreďuje na lásku k rodnej krajine a na úprimnú prosbu za jej ochranu. Milan Rúfus prostredníctvom básne vyjadruje hlbokú vďaku za domov, ktorý vníma ako bezpečné "hniezdo". Toto hniezdo nie je len miestom fyzickým, ale aj symbolom pokoja a istoty, ktoré nachádza v rodnej krajine a tradíciách svojho národa. V „Modlitbe za Slovensko“ sa básnik úpenlivo obracia k Bohu s prosbou, aby ochraňoval jeho domovinu. Slovensko prirovnáva k malému hniezdu, kde žijú a pracujú matky, otcovia a ich deti, a ktoré prináša bezpečie a stabilitu. V tejto skromnej, no výstižnej básni zdôrazňuje, že napriek tomu, že Slovensko je malé, je preňho neoceniteľné a hodné ochrany. Záverečný obraz „aspoň Ty ho, Veľký, chráň“ vyjadruje skromnú nádej a zároveň silnú vieru, že aj malý národ má miesto v Božom pláne a zaslúži si ochranu. Námetom básne je hlboká láska k Slovensku. Autor ju zobrazuje ako krajinu, ktorá je síce malá, ale vďaka láske svojich obyvateľov a viere v Božiu ochranu je plná nádeje a sily. Tento prejav oddanosti je aj prosbou, aby Slovensko bolo chránené v ťažkých časoch a aby jeho národ žil v pokoji a bezpečí. „Modlitba za Slovensko“ je modlitbou nielen za krajinu ako fyzický priestor, ale najmä za duchovnú podstatu národa. Je to volanie po ochrane pred nástrahami života a prosba, aby slovenský národ našiel pokoj a Božiu milosť.
Univerzálny rozmer modlitby za dieťa a uzdravenie života
Popri Rúfusových konkrétnych Modlitbičkách, ktoré s pokorou prosia za základné hodnoty pre deti, existujú aj modlitby, ktoré v širšom zmysle slova pokrývajú duchovné uzdravenie dieťaťa a človeka od počatia až po smrť, reflektujúc univerzálnu potrebu duchovnej opory a odpustenia. Takáto modlitba za dieťa, vnímaná v celistvosti ľudského života, môže mať podobu hlbokého dialógu s Bohom, ako napríklad nasledujúci text, ktorý sa zaoberá uzdravovaním životných etáp a vzťahov, čo rezonuje s intímnou spiritualitou prítomnou v Rúfusovej tvorbe. Zmysel takejto modlitby spočíva v odovzdaní celého bytia Bohu a vo vedomom prechádzaní minulými skúsenosťami s cieľom nájsť uzdravenie a slobodu.
Modlitba za uzdravenie životného oblúka:
Pokora znamená Ježišovi povedať: „Pane, vydávam ti svoj život. Rob skrze mňa svoje dielo. Prosím ťa, Ježišu, aby si prišiel do okamihu môjho počatia. Pane, ja viem, že ty si ma chcel, že ty si si prial moje narodenie. Pane, to ty si ma stvoril, a preto si mojim otcom i matkou. A teraz ťa, Pane Ježišu, prosím, aby si položil svoju ruku i na tých deväť mesiacov môjho tehotenstva. Polož ruku na každý stres a šok, ktorý moja mamička prežila. Pane, je možné, že ma moji rodičia nechceli, a preto ťa prosím, aby si položil ruku i na toto zranenie. Pane Ježišu, požehnaj mojim rodičom. Ja viem, Pane, že si ich stvoril rovnako, ako si stvoril mňa, a preto im chcem odpustiť a mať ich rád.
A teraz ťa, Ježišu, prosím, aby si prišiel do prvých piatich rokov môjho života. Pane, uzdrav môj vzťah k otcovi v tej dobe. Možno, že môj otec bol alkoholikom, možno, že ma nechcel a nemal rád. Možno, že bol ku mne nespravodlivý a bil ma. Pane, ty vieš, že on je rovnaký hriešnik ako my všetci. Prosím ťa, Pane, polož ruku na každé zranenie, ktoré som utŕžil od svojho otca. Pane Ježišu, ty si ma ochraňoval a uzdravoval, ty si mi hovoril, že si môj otec. Ty si bol mojim otcom po celých päť rokov môjho života. Ty si ma vodil za ruku a nosil na ramenách.
Pane Ježišu, uzdrav teraz môj vzťah k matke. Možno, že nevedela byť ku mne nežná. Možno, že ma nechcela kojiť alebo nemala mlieko, takže som mal pocit, že ma nemá rada. Pane Ježišu, ja jej všetko odpúšťam a ďakujem ti, že ty si bol vtedy mojou matkou. Ďakujem ti, že ma tiež tvoja Matka držala v náručí a že ku mne bola nežná, a preto nemám strach zo života. Odpúšťam tiež svojim bratom, sestrám i susedom, všetkým, s ktorými som bol zviazaný po dobu týchto päť rokov. Ďakujem ti, Pane, že pred tebou môžem byť taký, aký som, pretože ty ma miluješ.
Zvlášť ťa prosím, aby si uzdravil dobu mojej puberty. Bol som vtedy nervózny a drsný k ľuďom. Pane, uzdrav ma a ukáž mi, že moja sexualita je tvoj dar, že je to tvoj tvorivý čin. Pane Ježišu, dotkni sa mojej sexuality, mojich citov, všetkých pudov. Pane, pomôž mi, nech je vo mne zasa všetko čisté a slobodné. Odpúšťam tiež všetkým, ktorí ma v tejto oblasti priviedli ku hriechu. Odpúšťam všetkým, ktorí ma sklamali, alebo boli ku mne tvrdí. Pane, ty si bol vždy prítomný, a preto z tých situácií nemusím mať strach. Ďakujem ti, Pane Ježišu, že si prijal všetky tieto moje zranenia a že ich uzdravuješ.
A teraz sa, Ježišu, pozri na môj život od pätnásteho do dvadsiateho piateho roku života. Dotkni sa všetkých tých situácií, kedy sa mi nedarilo v škole. Pane, Ty poznáš moje rany a strach z tej doby. Dotkni sa, Ježišu, všetkých tých rán a ukáž mi, že to nič nie je, pretože ty si v každom okamihu stál pri mne. Prinášam ti, Ježišu, svoje prvé sklamania v manželstve, v rodine, v zamestnaní.
Teraz ťa Pane, prosím, aby si prišiel do obdobia od dvadsiateho piateho roku až doteraz. Pane, pozri sa na mňa, aký som teraz, v tomto okamihu. Dotkni sa všetkých zábran, ktoré mám proti tebe. Pozri sa na všetky moje zlozvyky a prikáž im, aby ma opustili. Pane Ježišu, odpusť mi ich a uzdrav všetky zranenia, ktoré po nich zostali. Ježišu, dotkni sa môjho strachu z okamihu smrti, pretože i vtedy budeš so mnou.
Pane Ježišu, prosím ťa, vysloboď ma z hriechu sebaľútosti. Pane, pomôž mi, aby som sa už nikdy neanalyzoval a nerozoberal svoju minulosť, ale aby som sa vždy pozeral len na teba. Pomôž mi, aby som si neničil svoje zdravie a nervy, ale aby som všetky svoje rany prenechal tebe k uzdraveniu. Pane, pomôž mi, aby som bol tak silný a zdravý, aby som mohol každému človeku robiť dobro. Dotkni sa každého môjho strachu a znič ho. Veď ty si moja sila, moja sloboda. Ty si môj pokoj. Proti tebe, Pane, nikto nič nezmôže. Pane Ježišu, Ty si jediný Pán a vládca. Pane Ježišu, venujem ti celý svoj život. Ja už nemám strach zo svojej minulosti, pretože ty si prešiel každý jej detail a všetko si uzdravil a odpustil. Teraz už viem, že som spasený a že v mojej minulosti už neexistuje nič, čo by ma stavalo proti Tebe. Viem, Pane, že sme kamaráti. Prosím Ťa tiež, aby si vstúpil i do mojej budúcnosti, a ďakujem ti, že i v mojej budúcnosti neexistuje nič, čoho by som sa musel báť, pretože celá moja budúcnosť je v Tvojich rukách. Pane Ježišu, ďakujem ti, že mi hovoríš: „Neboj sa! Ja som ťa vykúpil. Ty si cenný v mojich očiach. Ja ťa milujem. Svoj život som položil za teba a svojou krvou som umyl každý tvoj hriech. Dotkol som sa tvojich hriechov. Si slobodný a si môj. Tebe patrí moje kráľovstvo.“
Táto modlitba, hoci nie je priamo z Rúfusovho pera, svojím hlbokým duchovným ponorom a túžbou po uzdravení a odpustení rezonuje s témami, ktoré Milan Rúfus tak majstrovsky spracoval vo svojich Modlitbičkách a celom svojom diele. Jeho poézia je majstrom slova, ktoré odovzdal do služby ŽIVOTU. Život je síce plný ťažkostiam, chorobám, prekážkam, ale aj o tom, ako sa s nimi popasujeme so cťou, ktorá prináleží ČLOVEKU.
tags: #modlitba #za #dieta #milan #rufus #obash