Rodina má v našej dnešnej spoločnosti dôležitý význam pre duševný vývoj dieťaťa. Prirodzeným, spontánnym spôsobom tu plní každý jednotlivý člen určitú úlohu a naplňuje vitálne potreby dieťaťa - fyzické, citové, intelektuálne a morálne. Celková atmosféra rodiny, ktorá silne formuje vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa, je zrejme závislá na ustavičnom tesnom súžití všetkých týchto členov. Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokoch vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom.
Dynamika rodinných vzťahov a ich vplyv na dieťa
Úloha otca ako istého vzoru správania i ako zdroja istoty a autority stúpa v neskoršom veku. Dieťaťu vyrastajúcemu bez otca teda chýba dôležitý vzor mužskosti, ktorý je zvlášť pre starších chlapcov dôležitý k regulácii ich správania. Dieťa, ktorému chýba hlavne otcovská autorita, býva často nesociálne a agresívne voči dospelým i deťom. V modernej spoločnosti sa otcovia oveľa viac než predtým podieľajú už na starostlivosti a výchove kojencov (plienky, kúpanie, prechádzky…) a v rodinách dochádza ku spolupráci medzi mužom a ženou, akú minulé generácie nepoznali. Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu.
Riziká narušenej štruktúry rodiny
Význam rodinného rozpadu pre vznik deprivačných porúch dokazujú štatistiky z rôznych retrospektívnych štúdií, ktoré u detí vyšetrovaných a liečených pre rôzne psychiatrické poruchy vykazujú značne zvýšené percento neúplných rodín. Najvážnejšie nebezpečenstvo pre vývoj dieťaťa, hlavne v útlom veku, nastáva vtedy, keď chýba matka. Na nej závisí nielen starostlivosť, ale taktiež uspokojovanie väčšiny jeho duševných potrieb - ona je základom jeho vzťahu k človeku a jeho dôvery v okolitý svet. V prípade rozvodu rodičov je dieťa v situácii trochu odlišnej. K rozvodu obyčajne nedochádza naraz, ale vnútorná jednotka a vzťahy členov sú spravidla narušené už skôr. V mnohých rozvedených rodinách vyrastajú deti duševne zdravé a spoločensky dobre adaptované. No v priemere sú deti z rozvedených manželstiev predsa len horšie adaptované. Postrádajú mravnú a citovú istotu, upadajú preto do nedôvery a strachu z okolia.
Vývoj dieťaťa v predškolskom veku: Štvrtý rok života
Cez predškolský vek sa vaše dieťa rozvíja neuveriteľným tempom. Zahanbené, osamotene hrajúce dieťa začína objavovať svojich rovesníkov. Môžete si všimnúť, že je vytrvalejšie a lepšie znáša aj námahu. Pre 4-ročné dieťa je dospelý najdôležitejším vzorom, ktorý napodobňuje - od nás záleží, aký obraz o svete si vytvorí. Dieťa rastie priamo pred očami. Mení sa z malého bábätka na predškoláka. Môžeme to vidieť na jeho fyzickom vývine, ale aj emocionálnom, sociálnom a kognitívnom. Dieťa sa stále učí ovládať svoje telo a pocit úspechu ho motivuje k tomu, aby skúšalo nové veci a tak sa ďalej rozvíjalo.
Hra ako základný pilier učenia
Každá hra je zároveň učením: podporuje pohyb, pozornosť, kreatívnosť, komunikáciu i socializáciu. V rannom predškolskom veku sa deti hrajú prevažne osamote a sú iba observátormi. V stredne veľkej skupine však čoraz častejšie interagujú, vyberajú si kamarátov a začínajú sa navzájom zaujímať. Mala by sa objavovať hra „na niečo“ - obchod, lekára…. Dieťa sa hrá inštinktívne - hru vedie vnútorná potreba. Každé dieťa sa hrá unikátnym spôsobom - je to správne také, aké to robí. Štvorročné dieťa začína lepšie riešiť problémy a snaží sa brať do úvahy aj stanovisko druhých. Už dokáže pomenovať základné farby, zarecitovať krátku básničku, učí sa klásť otázky a hľadať odpovede.
Komunikácia emócií a zvládanie konfliktov v rodine
Deti dobre počujú a mnohým veciam rozumejú lepšie, ako si myslia dospelí. A veľmi dobre rozumejú aj emóciám rodičov. Veľmi rýchlo dokážu vycítiť, že sa niečo v rodine deje. Keď dieťa vidí, že ľudia, ktorých má najradšej, po sebe kričia, prežíva neistotu a strach. Deti si napätie v rodine často vzťahujú na seba. Cítia sa previnilo aj za maličkosti. Rodičia by si mali uvedomovať, že to, ako sa hádajú rodičia, si dieťa odnesie aj do svojho dospelého života a niekedy aj do vzťahov s kamarátmi alebo spolužiakmi v škole.
Ako predchádzať negatívnym dopadom sporov
Rodičia by sa mali vyhnúť zvyšovaniu hlasu, skákaniu do reči a používaniu osočujúcich či znevažujúcich výrazov pred dieťaťom. Snažte sa pred dieťaťom dohodnúť a nájsť riešenie, s ktorým budete obaja spokojní. Dieťa nesmie byť v hádke rukojemníkom. Partneri, ktorí spolu riešia konflikt, robia veľkú chybu, ak do neho zatiahnu aj deti. Často sa stáva, že v nich hľadajú oporu. Toho druhého pred nimi vykresľujú v zlom svetle, nahovárajú deti, aby prejavovali rovnakú náladu ako rodičia. Snažia sa pritiahnuť dieťa v spore s partnerom na svoju stranu, aby získali prevahu nad tým druhým. Takéto zaťahovanie detí do manželských sporov situáciu ešte zhorší.
Úloha širšej rodiny a starých rodičov
K normálnej štruktúre rodiny patria aj súrodenci. Ich vplyv na vývoj dieťaťa nie je síce taký prenikavý ako vplyv rodičov, ale možnosť spoločnej hry, zdieľanie hračiek, dobrôt, pozornosti rodičov, riešenie drobných každodenných sporov i vzájomná súťaživosť či žiarlivosť - to všetko a mnohé ďalšie okolnosti zdravo podnecujú vývoj dieťaťa a uľahčujú mu vstup do spoločnosti. Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri starostlivosti, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov.
Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach. Ak sa vyskytne problém, kedy starí rodičia nerešpektujú hranice stanovené rodičmi, napríklad pri podávaní sladkostí alebo pri výchovných usmerneniach, môže to u dieťaťa vyvolať zmätok v tom, čo je povolené a čo nie. Dieťa vníma nesúlad v pravidlách a môže sa stať neovládateľným, ak má pocit, že má alternatívny „bezpečný prístav“, kde sú všetky hranice zrušené. Je dôležité, aby rodičia zotrvali vo svojej autorite a trpezlivo, ale dôrazne komunikovali svoje požiadavky smerom k starým rodičom, vždy v záujme dieťaťa, aby sa predišlo budúcim následkom na jeho správaní a sebaobrazu.
Budovanie zodpovednosti a sebaobrazu
Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu. V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné. Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť.
tags: #moze #byt #4 #rocne #dieta #ovplyvnovane