Dojčenie je v spoločnosti často vnímané výlučne ako biologický proces spätý s tehotenstvom a pôrodom. Avšak dojčenie je nielen spôsob výživy bábätiek a malých detí, ale aj spôsob starostlivosti o ne. Dojčenie je spôsob, akým bábätko pokračuje vo vnútornomaternicovom vývine. Existuje mnoho situácií, kedy ženy, ktoré nikdy nerodili, cítia túžbu dojčiť - napríklad v prípade adopcie alebo pestúnskej starostlivosti. Táto téma otvára otázky nielen o fyziológii, ale aj o hlbokom citovom a vzťahovom význame dojčenia.
Indukčná laktácia: Ako dojčiť bez tehotenstva
Indukčnou alebo adoptívnou laktáciou sa rozumie proces produkcie mlieka ženou, ktorá nikdy nebola tehotná a nedojčila. Ide o proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, silnú motiváciu a ideálne aj odbornú pomoc laktačnej poradkyne. Vývoj mliečnych duktov vyžaduje hormóny, z ktorých je najdôležitejší prolaktín, ktorý určuje celý proces.
Príprava na dojčenie
Ženy, ktoré chcú dojčiť svoje adoptované deti, sa na to majú podľa odporúčaní Mamily začať pripravovať najskôr deväť mesiacov pred plánovanou adopciou. Najlepšie je vytvoriť si plán s poradkyňou. Možností je viacero - od pravidelného odsávania až po hormonálnu prípravu. Hormonálna príprava zahŕňa užívanie dvojzložkovej antikoncepcie bez prerušenia aspoň 30 dní, ideálne až päť mesiacov. Musí ju predpísať gynekológ, a samozrejme, má nežiaduce účinky, nie všetky ženy ju môžu dobre znášať. Ako však zdôrazňuje Mamila, užívanie umelých hormónov nie je nevyhnutnou podmienkou pre dojčenie adoptovaného dieťaťa.
Prisatie bábätka je možné podporiť aj fyzicky - častým kontaktom koža na kožu, nosením bábätka v nosiči, blízko prsníka, spoločným spaním v jednej posteli, spoločným kúpaním, nacvičovať kŕmenie po prste, používať kŕmenie pomocou cievky, aby dieťa k prisatiu na prsník stimuloval tok mlieka. Odporúča sa vyhnúť cumlíku a kŕmeniu z fľaše, to celý proces sťažuje.
Dojčenie ako nástroj budovania vzťahu
Dojčenie nie je len o mlieku. Ako zdôrazňuje predsedníčka Mamily MUDr. Lucia Kantorová, adoptované deti potrebujú dojčenie ešte viac. Bábätko si tak vytvára k matke vzťahovú väzbu, upokojuje ho, dáva mu pocit bezpečnosti. A to bez obmedzenia, či z prsníka mlieko tečie alebo nie. „Dojčenie dieťaťu pomôže prekonať situácie, o ktorých nie je schopné komunikovať, dáva mu možnosť cítiť sa príjemne, reguluje teplotu, tep, dýchanie, činnosť srdca, pomáha pri chorobe, pádoch, hneve,“ vymenúva Lucia Kantorová.
Laktačná pomôcka – kŕmna sonda – ako zostaviť a používať
Mýty o zlyhaní mliečnej žľazy
Akosi automaticky sa do povedomia dostáva omyl, že mliečna žľaza je akýmsi neomylným a bezchybným orgánom, ktorý nemôže zlyhať. Pritom dojčenie z biologického hľadiska nie je len záležitosťou mliečnej žľazy, ale je regulované aj niektorými časťami mozgu, závislé od hormonálnych hladín a kdekoľvek v samotných týchto orgánoch alebo na ceste medzi nimi, môže jednoducho nastať porucha - tak, ako aj v hociktorom inom orgáne. Považujeme za normálne, že niektorým ľuďom nefunguje oblička, ale ak nefunguje dojčenie, je to vinou majiteľky orgánu a stojí za tým jej osobné zlyhanie či dokonca nedostatok lásky k dieťatku? Práve na túto analógiu upozornila lekárka Alison Stuebe.
Dôvody, pre ktoré dojčenie nefunguje alebo je len zdĺhavým trápením, ktoré oberá mamičku o všetku energiu a radosť z dieťatka, sú rôzne. "Nie všetky ženy môžu mať mlieko a dojčiť, ale moderná medicína vyriešila už aj viac a komplexnejších problémov," hovorí Alison.
Kedy je umelá výživa medicínsky akceptovateľná
Umelá výživa sa v dnešnej dobe stala takou bežnou, že sa používa vo vysokom percente bábätiek, pri ktorých to nie je potrebné. Existujú však situácie, v ktorých môže byť umelé mlieko život zachraňujúce. Tieto dôvody možno rozdeliť do troch kategórií:
- Medicínsky akceptovateľné dôvody: Napríklad galaktozémia, raritné vrodené poruchy metabolizmu alebo stavy, kedy je tvorba mlieka dočasne či trvalo znížená a nebolo možné zabezpečiť materské mlieko z banky mlieka. Po šiestom mesiaci bábätko umelé mlieko nepotrebuje, aj keby nebolo vôbec dojčené, pretože môže dostávať rozmanité, zdravé a kaloricky bohaté jedlo.
- Medicínsky akceptovateľné dôvody na kŕmenie mimo prsníka: Ide o prípady, kedy sa dieťa nedokáže prisať ani po odbornej pomoci, napríklad pri ťažkých deformitách tváre, neurologickom postihnutí či ťažkej chorobe matky.
- Spoločenské dôvody: Výživa opusteného bábätka alebo bábätka, ktorého matka zomrela, ak nie je k dispozícii darcovské mlieko.
Úloha laktačnej poradkyne pri dojčení
Pomoc profesionálnej poradkyne je často rozhodujúcim faktorom. Mnoho matiek zažíva ťažké začiatky, kedy nevedia, či sa bábätko prisáva správne, alebo sa cítia zmätené z protichodných rád okolia. Príbehy matiek ukazujú, že správne nasmerovanie - či už pri riešení štrajku, pri problémoch s prisávaním alebo pri procese relaktácie - dokáže zmeniť celú skúsenosť s materstvom.
Dojčenie je investícia, ktorá sa rozhodne vráti. „Dojčiť s radosťou a potešením potom môžete veľmi dlhú dobu,“ dodáva Lucia Kantorová. Je úžasné, že podpora dojčenia je aj u nás na vysokej úrovni, že existujú informácie o prekonávaní bežných problémov pri dojčení, poradenstvo ohľadom správneho prikladania dieťatka a povzbudzovanie k dojčeniu u neistých matiek.
Prekonávanie laktačných kríz a relaktácia
Málokto vie, že laktáciu možno obnoviť, dokonca aj po niekoľkých týždňoch či mesiacoch od jej prerušenia. Proces relaktácie je náročný a nie je zaručené, že bude úspešný, no podpora laktačnej poradkyne a silná motivácia sú kľúčové. Najdôležitejšou aktivitou v procese relaktácie je prikladanie si bábätka k prsníku, najlepšie každú hodinu alebo dve. Prieskumy dokázali, že nočné dojčenie efektívnejšie ovplyvňuje produkciu prolaktínu.
Ak nie je časté prikladanie bábätka možné, najlepšou metódou je odsávanie mlieka použitím elektrickej prsnej odsávačky. Matka by mala byť zrelaxovaná a pokojná. Na začiatku procesu relaktácie musí byť dieťatko dokrmované náhradou materského mlieka. Dobrým spôsobom kŕmenia je počas dojčenia dokrmovať dieťa cievkou, ktorá je na prsníku a tekutina tým pádom tečie do jeho úst. Niektorí odborníci si stoja za názorom, že lieky nie sú potrebné pre úspešný proces relaktácie.
Význam materského mlieka v dlhodobom horizonte
Materské mlieko predstavuje pre dieťa optimálnu a prirodzenú výživu. Dojčenie ako také predstavuje prvotný kontakt dieťaťa s výživou, pričom táto strava zabezpečuje optimálny rast, vývin a zdravie. Štúdia potvrdila, že materské mlieko obsahuje vzácne kmeňové bunky, ktoré sa do tela dieťaťa dostávajú počas dĺžky dojčenia. Kmeňové bunky majú úžasnú funkciu, dokážu regenerovať akékoľvek tkanivo, v ktorom sa nachádzajú.
Laktoferín nachádzajúci sa v materskom mlieku ničí škodlivé vírusy, kvasinky a baktérie, čím vytvára dôležitú úlohu pri obranyschopnosti dieťaťa. Nedostatok laktoferínu má za následok narušenie rovnováhy črevnej flóry. Zloženie materského mlieka nie je konštantné. Mení sa takpovediac zo dňa na deň, takže mlieko pre šesťmesačné dieťa nie je presne to isté, aké bolo dva týždne po narodení alebo pre jednoročné dieťa.
Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie
Svetová zdravotnícka organizácia po zvážení dostupných vedeckých dôkazov vydala odporúčanie: „Odporúčame výlučné dojčenie do 6. mesiacov a potom s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov.“ Toto odporúčanie sa však často mylne interpretuje. Hovorí o tom, že obdobie od približne 6. mesiaca veku života je obdobím, kedy dieťa začína prejavovať záujem o tuhú stravu a mali by sme ho začať zoznamovať s novými chuťami, konzistenciou a vôňou potravy, aby sa postupne naučilo jesť. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o tom, že obdobie, kedy sa dieťa učí prijímať tuhú potravu, trvá približne do 2 rokov. Do približne 2. roku života je úlohou matky aktívne ponúkať dojčenie. Až po 2. roku života môžeme povedať, že dieťa má ukotvené ako dojčenie, tak prijímanie tuhej stravy.
Výskumy dokazujú, že ak by si mohlo vybrať dieťa, vyberie si prsník a dojčenie, a ďalej, že ak ponecháme rozhodnutie o dĺžke dojčenia na dieťati a nezasahujeme do dojčenia rušivo, dojčí sa obvykle 2,5 - 7 rokov, najčastejšia dĺžka dojčenia je 3 až 4 roky.
Fyzické zdravie matky počas dojčenia
Dlhodobé dojčenie je nielen o dieťati, ale aj o zdraví matky. Po tehotenstve a pôrode je dôležité dbať na správnu regeneráciu. Je vhodné dať si skontrolovať stav brucha, prípadne diastázu, a navštíviť fyzioterapeuta, ktorý vie skontrolovať aj panvové dno. Akonáhle si žena dá do poriadku brucho a hlboký stabilizačný systém, naučí sa správne hýbať, upraví sa jej držanie tela a chrbát prestane bolieť. Tieto kroky sú nevyhnutné pre dlhodobú fyzickú pohodu, ktorá je pre náročnú starostlivosť o dieťa a dojčenie kľúčová.
Dojčenie teda ostáva prirodzenou súčasťou života, ktorá, ak je to možné, presahuje hranice biologického pôrodu a mení sa na celoživotný vzťahový základ, bez ohľadu na počiatočné ťažkosti či iný štart do materstva.
tags: #moze #kojit #zena #ktora #nikdy #nerodila