Rozhodnutie o tom, kedy dieťa začne navštevovať materskú školu, je jedným z prvých významných míľnikov v živote rodiny. Hoci ste dieťa už do škôlky zapísali, možno sa ešte stále rozhodujete, či ho tam naozaj dať. Táto dôležitá životná etapa so sebou prináša mnoho otázok, obáv, ale aj radostí a nových skúseností pre dieťa i rodičov. Nástup do materskej školy je prvým veľkým míľnikom v živote dieťaťa a podľa psychologičky Mgr. Beáty Sedláčkovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie ide o skúšku z odlúčenia, na ktorú by sme mali dieťa postupne pripravovať. Z dieťaťa sa stáva samostatná bytosť, ktorá si hľadá svoje miesto v kolektíve rovesníkov. Učí sa správnej interakcii s prvou autoritou vo svojom živote - pani učiteľkou. Učí sa aj to, ako sa jej nebáť, ak má zvučnejší hlas ako rodičia, ako ju o niečo poprosiť, vyjadriť svoje obavy.
Materská Škola v Kontexte Zákona a Vývojovej Psychológie
Je dôležité si uvedomiť, že podľa zákona škôlka nie je povinná! Ak sa tak rozhodnete, drobec do škôlky chodiť nemusí vôbec, a to ani posledný rok pred nástupom do školy. Povinná školská dochádzka je od šiesteho roku života, a škôlku musí dieťa navštevovať iba v prípade, že malo odloženú povinnú školskú dochádzku. Škôlky do posledného ročníka prednostne prijímajú deti, ktoré dovŕšili piaty rok alebo s odloženým začiatkom povinnej školskej dochádzky. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov, za škôlku v tomto poslednom ročníku už neplatíte.
Z hľadiska vývinovej psychológie je medzi batoľaťom a dieťaťom predškolského veku výrazný rozdiel. Batoľa, ktoré je spravidla do troch rokov veku života, môže byť umiestnené v jasliach. Toto zariadenie je však psychologičkou PhDr. Dorotou Kopasovou, CSc. označené ako „zariadenie pre dospelých“ a deti by si ho samé nikdy nevymysleli. Kdežto materská škola - škôlka - je „zariadenie pre deti“ a deti by si ho vymysleli, aj keby v dnešnej podobe neexistovali. Predškolské dieťa prekračuje hranice svojho najbližšieho rodinného kruhu a potrebuje si začať utvárať vzťah k druhým deťom, k svojim vrstovníkom. Obyčajne sa odporúča vek troch rokov, nakoľko v tomto období končí aj rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka, čo je často pre rodičov pragmatickým dôvodom k nástupu dieťaťa do škôlky.
Optimálny Vek a Ukazovatele Zrelosti Dieťaťa
Najvhodnejším obdobím vstupu dieťaťa do materskej školy sú tri roky fyzického veku. Jeho zrelosť pre škôlku rozoznáte aj podľa stupňa samostatnosti. Kľúčové ukazovatele zrelosti zahŕňajú: dieťa je bez plienok, chodí na nočník a na záchod, nemá cumeľ, nepije z fľašky s cumľom, rozpráva, aj keď niektoré hlásky nevie správne vysloviť, vie samo papať lyžičkou a hlavne: vydrží bez vás!
Obyčajne sa rodičia nezamýšľajú nad zrelosťou dieťaťa do škôlky, ale dieťa prirodzene dospeje do vývinového štádia, kedy je ochotné spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní, a hlavne - vie rozprávať, a to z dieťaťa robí najviac samostatnú osobnosť. Tu niekde začínajú aj potreby dieťaťa stretávať sa s rovesníkmi, tráviť v spoločnej hre viac času, túžba spoznať aj iné formy hry či činností ako tie, ktoré mu ponúka rodina. Ak má dieťa tieto tendencie, môžeme povedať, že je zrelé na pobyt v škôlke.
Do troch rokov dieťatka vyčkajte, aj keď ich dosiahne neskôr ako v septembri. Ak oslávi narodeniny trebárs až v decembri, je lepšie dať ho do kolektívu až potom, aby bolo zrelé vo vyššie spomínaných ukazovateľoch. O to skôr a viac bude v škôlke spokojné. Hoci je za najideálnejší vek nástupu z vývojového hľadiska považovaný tretí rok života dieťaťa, je to vždy individuálne. O nástupe dieťaťa do materskej školy by sa malo uvažovať v čase, keď dieťa začína vyhľadávať nové podnety, činnosti, nových kamarátov (nielen rodičov) a túži objavovať. Prostredie materskej školy je obrovským zdrojom inšpirácie pre nové poznanie, objavovanie a komplexný rozvoj dieťaťa.
Význam Predškolskej Prípravy a Socializácie pre Celkový Rozvoj Dieťaťa
Aj keď ste na materskej dovolenke, dieťa by malo ísť do škôlky aspoň v poslednom predškolskom ročníku vo veku piatich až šiestich rokov. To mu pomôže zlepšiť jemnú a hrubú motoriku, socializovať sa, naučiť sa komunikovať s druhými cudzími ľuďmi a so svojimi rovesníkmi. Taktiež sa naučí preložiť splnenie svojich želaní na neskôr. To je príprava nielen do školy, ale aj na život. Ak ste doma s mladším súrodencom, je najvhodnejšie, aby boli obe deti doma s vami, aby sa staršie dieťa necítilo odstrčené a emocionálne nesaturované. Do materskej školy by malo ísť, až keď idete do zamestnania a o druhé sa stará niekto iný. V takom prípade stačí dať dieťa do škôlky na dopoludnie. Aj dieťa s chronickou chorobou by posledný rok pred vstupom do školy malo minimálne štyri hodiny navštevovať škôlku, samozrejme, so súhlasom ošetrujúceho lekára.
Čo je sociálno-emocionálny vývoj u detí
Je dôležité neriaďte sa podľa kamarátov, pretože ak do škôlky nastupuje kamarát vášho dieťaťa, nie je to výhoda. Dieťa v škôlke nadväzuje nové vzťahy so svojimi rovesníkmi, s kamarátom sa môže stretávať aj po pobyte v materskej škole. Škôlku možno považovať za vynikajúci doplnok a obohatenie rodinnej výchovy. Dieťa má šancu užiť si úžasných vecí, ktoré sú doma horšie dostupné, naučí sa mnohým zručnostiam, ktoré my - rodičia - len s ťažkosťami by sme ich dokázali naučiť. Silnou stránkou škôlky sú vedomosti a skúsenosti v tom, ako viesť deti, aby si osvojili účelné návyky (hygiena, obliekanie, udržovanie poriadku…) a účelné zručnosti (zaobchádzanie s ceruzkou, farbičkami a inými pomôckami k tvorivej práci). V materskej škole je tiež výborná príležitosť k rozvíjaniu vzťahu k druhým deťom. Je to predovšetkým schopnosť spolupráce - najprv v hre, neskôr aj v spoločnej práci. Tiež formovanie takých vlastností ako je družnosť, solidarita, obetavosť, tolerancia, súcit.
Ako Vybrať Tú Správnu Škôlku pre Vaše Dieťa
Výber škôlky je veľmi dôležitý a samotní rodičia si musia zvážiť požiadavky, ktoré chcú, aby nimi vybratá škôlka spĺňala. Mnohokrát si rodičia vyberajú najbližšiu škôlku. Nepochybne, organizácia vodenia dieťaťa do škôlky a vyberania z nej je dôležitým kritériom, nemalo by však byť jediným. Pre niekoho je dôležité množstvo ponúkaných krúžkov pre deti, či už je to v podobe výučby cudzieho jazyka, hudobné krúžky, tanečné, alebo dramatické. Takisto častým kritériom je veľkosť škôlky, počet tried a počet detí v triedach. Ale najdôležitejším kritériom by sa mal stať profesionálny vzdelávací program a prístup učiteliek k deťom. Preto je dobré si vziať aj svoje dieťa na „pomoc“ pri výbere škôlky. Napokon, vybratá škôlka musí vaše dieťa priťahovať, musí ho osloviť svojou atmosférou a vás aj premyslenou koncepciou výchovy a vzdelávania.
Napríklad škôlka Babyfun v Bratislave 2, Podunajské Biskupice, je ideálnym riešením pre Vaše dieťa a ponúka detským návštevníkom nekonečné množstvo zábavy, hier, radosti, lásky, vzdelávania a odborného, tvorivého, podnetného a profesionálneho prístupu. Pri výbere je dôležité zvážiť všetky tieto aspekty a nájsť prostredie, ktoré bude pre vaše dieťa stimulujúce a podporujúce jeho všestranný rozvoj.
Príprava Dieťaťa na Nástup do Materskej Škôlky
Príprava na škôlku je kľúčová. Ako priznala psychologička Mgr. Beáta Sedláčková, rodičia by mali byť v dobrom psychickom stave, pretože niekedy sú na tom naozaj horšie samotní rodičia. Problém je, že ak sú úzkostnejší, majú obavy a sústredia sa na možné problémy a úskalia, prenášajú takéto obavy a prežívanie na dieťa. Špeciálne dieťa a matka sú ako prepojené nádoby. Ak je matka z nástupu dieťaťa do škôlky úzkostná, dieťa horšie prežíva adaptačnú fázu. Ak naopak rodičia dieťaťu s úsmevom dôverujú, že to zvládne, prenáša sa to aj na dieťa. Je dôležité o škôlke pred dieťaťom hovoriť pravdivo. Sami nevieme presne, čo sa bude diať a aké to bude. Dieťa by malo cítiť, že my sami sme v poriadku. Malo by pociťovať našu dôveru v jeho vlastné sily, že to zvládne. Zároveň ho treba ubezpečiť, že sme tu preňho, ak bude potrebovať našu pomoc. Vôbec by sme nemali škôlkou dieťa strašiť, ale ani ju nadmerne chváliť.
Na škôlku máme dieťa pripraviť aj prakticky. Je dobré, ak sa o škôlke s dieťaťom rozprávame, aby malo približnú predstavu, čo ho čaká. Pomáha, ak sa idete pozrieť na deti, ktoré sa hrajú na dvore škôlky, dobré je navštíviť škôlku počas dňa otvorených dverí. Dôležité je prispôsobiť režim tomu, ktorý býva v škôlke. Nechávajte dieťa stretávať sa s inými deťmi. Často je veľmi ťažké sa s dieťaťom ráno rozlúčiť, ak už do škôlky chodí. Buďte pozitívne naladení, sami potrebujete byť v dobrom psychickom stave. Proces lúčenia zbytočne nepredlžujte a ak si aj dieťa ťažko zvyká, dochádzku neprerušujte, ak to nie je nutné z dôvodu choroby. Dieťa by malo mať zvládnutú fázu stálosti objektu - matky. To znamená, že by malo vedieť zostať už pred nástupom do škôlky s niekým iným ako s matkou. Najprv na kratší čas - pol hodinu, hodinu, potom aj na noc. Potrebuje získať skúsenosť, že matka je stály objekt aj keď odíde, že sa k nemu znova vráti a nezmizne. Musí vedieť, že je bezpečné sa od matky odlúčiť.
Praktické Schopnosti a Psychické Predpoklady pre Nástup
Okrem emocionálnej prípravy sú dôležité aj praktické schopnosti a psychické predpoklady. K nim patrí emocionálne zvládanie záťažovej situácie odlúčenia od rodičov. Dieťa musí byť bez cumľa a plienok. Väčšina škôlok prijme dieťa až potom, ako je „odplienkované“. Dieťa by malo vedieť používať toaletu, nebáť sa sadnúť si na záchod. Aj počas obedného spánku by malo ostať suché.
Malo by sa samostatne obliecť a vyzliecť. Pani učiteľka mu pritom pomôže, ale základ by už dieťa malo dokázať. Malo by samostatne jesť, zatiaľ aspoň lyžicou, piť z pohára, zostať sedieť pri stole v jedálni. Malo by vedieť pozdraviť, vyjadriť svoje potreby. Vedieť používať vreckovky a vyprázdniť si nos, umyť si ruky. Poznať svoje veci, nájsť skrinku, svoje topánky, vetrovku. A ako sme hovorili, psychicky sa musí vedieť odpútať od rodičov. Malo by vedieť komunikovať s okolím. Reč ešte nemusí byť dokonalá, musí však vyjadriť svoje potreby a dorozumieť sa s pani učiteľkou a rovesníkmi. Pani učiteľky je potrebné informovať, ak má dieťa nejaký problém, zaostáva v niektorej oblasti vývinu - napríklad ak ešte nerozpráva, je veľmi živé - instabilné, ťažšie usmerniteľné, nemá zvládnuté fyziologické potreby. Zápis do škôlky je dobrý spôsob, ako sa dieťa môže zoznámiť s prostredím, uvidí iné deti aj priestory, ktoré bude navštevovať.
Adaptačný Proces a Ako Zvládnuť Prvé Dni v Škôlke
Deti nastupujú do škôlky väčšinou v septembri. Toto obdobie je spojené s nástupom ako starších detí, tak aj mladších a úplne nových, a to je aj obdobie najväčších adaptačných problémov. Veľakrát sa stáva, že dieťa, hoci je pomerne dobre pripravené na škôlku a má s ňou skúsenosť aj z minulosti, podľahne plaču iných detí a pridá sa k nim. Jediný jasne nevhodný nástup dieťaťa do škôlky je v mesiacoch apríl, máj, jún. Dieťa má len veľmi krátku možnosť sa zadaptovať a začleniť do detského kolektívu, nakoľko počas letných prázdnin v škôlkach funguje „zberná trieda“, teda pre všetky deti jedna trieda, keďže väčšina detí je na prázdninách. V tomto prípade je omnoho vhodnejšie hľadať dočasnú pomoc u starých rodičov, príp. opatrovateľky.
Nie je dobré, ak má dieťa pocit, že je do škôlky odkladané. Pobyt v škôlke by sme nemali preháňať. Samozrejme, nie vždy to je možné. Adaptačné pobyty sú účinný spôsob, ako pomôcť dieťaťu prekonať obavy z nástupu do škôlky. Neplatí, že dieťa treba hodiť do vody, aby si zvyklo. Tak to bývalo v minulosti. Adaptačný pobyt by mal byť individualizovaný - každé dieťa je jedinečné a vyhovuje mu niečo iné. Všeobecne v triede rodič prítomný nebýva - ak má dieťa dlhší čas problémy, môže čakať v priestoroch škôlky, postupne sa predlžuje jeho vzdialenosť, až dieťa zvládne pobyt bez rodiča. Vhodná je postupná adaptácia dieťaťa na škôlku - trvajúca približne mesiac. Začne sa hodinou až dvomi doobeda počas prvého týždňa, potom celé doobedie, neskôr s obedom, nakoniec aj s odpočinkom a olovrantom. Samozrejme, každé dieťa je individualita a vyhovuje mu niečo iné. Pani učiteľka môže v procese adaptácie dieťaťa veľmi pomôcť. Odporúčam rodičom aktívne s učiteľkami komunikovať, vymieňať si informácie o prežívaní dieťaťa. Dieťa prežíva úplne novú a vyčerpávajúcu skúsenosť, môže byť zvýšene unaviteľné.
Môžeme mu pomôcť sa skamarátiť s dieťaťom z triedy, pozvať ho k nám na návštevu, aby malo dieťa v škôlke oporný bod. Pomáha aj vziať si so sebou do škôlky obľúbenú hračku. O škôlke komunikujeme v primeranom rozsahu, nezabúdame na bežný život a iné spoločné aktivity. Takisto vyjadreniu obáv dieťaťa ponecháme primeraný rozsah. Niekedy stačí informácia, že zajtra to bude podobné ako dnes. Dôležitá je otvorená komunikácia s pani učiteľkami, ak má dieťa akýkoľvek problém. Deti väčšinou plačú pred triedou pri rodičovi, v triede už nie. Prvé týždne sú deti v roli pozorovateľov, do spoločných aktivít sa možno zapájajú menej. Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človiečika. Doprajte mu čas, aby ich dokázal zvládnuť. A plač je len jeho obrannou reakciou, ktorou vám chce v istej chvíli okrem iného povedať, že vás má rád. Ak však raz už dieťa dáte do škôlky a ono najmä pri rannom lúčení usedavo plače, nevzdajte to hneď po prvých dňoch. Vydržte!
Sú deti, ktoré potrebujú len dlhší čas, aby ich nervová sústava dozrela do štádia, kedy sa dieťa dokáže odpútavať od tých najbližších osôb. Je potrebné komunikovať s učiteľkou, ktorá najlepšie vie odhadnúť, či ranný plač dieťa len inscenuje, aby ovplyvnilo rodičov, a po ich odchode sa dostane do pohody, alebo ide skutočne o celodenný plač dieťaťa, ktorý môže trvať niekoľko dní, no aj týždňov, spravidla sa však napokon vytratí. Pokiaľ by sa však vyskytli akékoľvek prejavy spojené s rannou nevoľnosťou či vracaním, nočné nepokojné sny až nočné desy, dieťa by začalo mať problémy s rozprávaním či zajakávaním - porozmýšľajte o iných možnostiach, príp. sa poraďte s odborníkom. Rodič musí prežívať, čo jeho dieťa cíti, čo ho trápi a čo teší.
Dôvody, Prečo Dieťa Nechce Chodiť do Škôlky a Ako na Ne Reagovať
Dôvodov, prečo dieťa nechce ísť do škôlky, je mnoho a veľmi často odrážajú jeho doterajší vývoj v rodine. Ak je zvyknuté iba na matku, bude mať s adaptáciou pravdepodobne problémy. Akonáhle mu mama ustupuje tým, že raz ho do škôlky pošle a inokedy nie, celú situáciu tým len zhoršuje. Rodičia by mali na svojich rozhodnutiach dôsledne trvať, režim a pravidelnosť sú nevyhnutné. Rešpektovať detské pocity a mať pre ne pochopenie je nesmierne dôležité, to však neznamená, že budete ustupovať zo svojich požiadaviek. Teda, samozrejme, v prípade, že nie sú prehnané, a to pobyt v škôlke rozhodne nie je.
Ďalším z dôvodov môže byť žiarlivosť na čerstvo narodeného súrodenca. Dieťa do škôlky nechce ísť, pretože sa tam cíti odložené v prospech mladšieho súrodenca. Je preto dôležité, či škôlka má vypracovaný adaptačný plán pre deti, ktoré ťažšie zvládajú zmenu a odlúčenie od rodiča. Čím pokojnejší je rodič, tým prirodzenejšie a pokojnejšie celú situáciu vníma dieťa. Majte však na pamäti, že deti si viac všímajú neverbálne signály ako slová. Ak ho teda upokojujete výrokmi typu: „Neboj sa, to nič nie je, jednoducho pôjdeš do škôlky ako všetci ostatní“, ale tvárite sa pri tom vydesene, je pravdepodobné, že dieťa bude škôlku zo začiatku považovať za niečo strašné. V žiadnom prípade sa však dieťaťu škôlkou ani učiteľkami nevyhrážajte. Veta typu: „Ja to poviem pani učiteľke!“ je spoľahlivá cesta, ako dieťa od škôlky odradiť. Rovnako ako vyhrážanie v zmysle: „Len počkaj, pôjdeš do škôlky a tam ťa už naučia poslúchať!" Dieťa si nesmie myslieť, že ide do škôlky za trest a že sa tam k nemu budú správať inak ako doma. Zo začiatku je vhodné nechať dieťa v škôlke napríklad iba dopoludnia a až neskôr pridať aj spánok a popoludňajší program. Keď sa dieťa zžije so svojimi vrstovníkmi, často potom samo požaduje, aby s nimi mohlo byť dlhšie.
Dôležitosť Voľnej Hry pre Zdravý Vývoj Dieťaťa
Dnešné deti sa hrajú omnoho menej. Byť dnes rodičom je asi náročnejšie ako bolo kedykoľvek predtým. Naháňame sa medzi rodinami a kariérami a v snahe, aby naše deti o nič neprišli, dávame ich na mnohé mimoškolské aktivity. Ich čas v škole, ale aj po návrate domov, je často už od materskej školy presne naplánovaný. To, čo dnes podľa mnohých psychológov chýba a odráža sa na zdravom prospievaní detí, je však práve voľná, nikým neriadená, hra detí vonku. Je základom zdravého vývoja, no už od materskej školy sa postupne začína vytrácať v dôsledku nášho uponáhľaného životného štýlu a povinností, ktoré máme. Za posledné desaťročia sa čas hry u detí dramaticky znižuje a deťom unikajú možnosti spoznávať svet svojím vlastným spôsobom.
Nedostatok hry deťom ubližuje. Vedci, ktorí skúmali detský vývoj, tvrdia, že prirodzená detská hra je kritickou aktivitou pri ich zdravom vývoji. Za posledných 50 rokov, čo sa priestor na voľnú detskú hru znižuje, narastajú rôzne psychické problémy detí a poruchy ich správania. Stavy úzkosti, depresií, poruchy pozornosti, to všetko je len časť z negatívnych dopadov týchto trendov. Psychologička Alice Miller, spoluautorka knihy Dráma obdareného dieťaťa, tvrdí, že ak je dieťa obmedzené iba na cielene orientované činnosti namiesto toho, aby sa neplánovane hralo, ničíme jeho detský svet. Deti pre svoj zdravý vývoj voľnú hru potrebujú. Aj psychológ Peter Gray vo svojej knihe Free to learn opísal, že nárast mentálnych problémov detí je spôsobený práve stratou detskej slobody. „Ak milujeme naše deti a chceme, aby prospievali, musíme im dať viac času a príležitostí na hranie, nie menej,“ píše Gray.
Deti dnes skoro prichádzajú o obyčajnú slobodnú hru, kde je dieťa v jednu chvíľu superhrdinom a v okamihu zase závodným autom McQueenom. Hru, kde sa fantázii medze nekladú a každý rešpektuje, že je v nej všetko možné. Je v nej sloboda, žiadny cieľ a obrovská radosť z nej. Dieťa je do nej vtiahnuté celou svojou mysľou a neexistuje žiadna vonkajšia motivácia, aby túto činnosť dieťa vykonávalo. Všetko závisí iba od neho. Peter Gray si myslí, že deti, ktoré nemajú dostatok času na hru a socializáciu s ňou spojenú, nerozvíjajú dostatočne ani svoju empatiu. Nárast narcizmu v spoločnosti je tak možno tiež dôsledkom toho, že deti nezažívajú dostatočne veľa situácií, kde môžu emocionálne rásť. Škola im tento priestor nedáva, pretože má minimálne prestávky a počas hodiny sú aktivity prísne riadené. Toto prostredie podporuje súťaživosť a nie spoluprácu. Deti tu nemôžu slobodne s aktivitou skončiť, keď druhý zlyháva v rešpektovaní ich potrieb a prianí.
Fínsky Model a Vnímanie Hry vo Vzdelávaní
Nie je pochýb, že voľná hra je dôležitá pre zdravý psychický vývoj detí, ale má veľký význam aj pri ich samotnom učení. Aj školy by preto mali flexibilnejšie reagovať na to, ako sa mení naša spoločnosť a viac spolupracovať s psychológmi a počúvať, ako by sa mal vzdelávací proces meniť, aby sa deti dokázali učiť a chodiť do školy rady. Portál Atlantic priniesol článok o tom, ako je hra vo fínskych školách začlenená do každodenného vyučovania. Vo Fínsku sa považuje voľná hra za najdôležitejšieho pomocníka, aby sa dieťa mohlo učiť. Dieťa, ktoré vám totiž sedí na hodine, mrví sa a je duchom neprítomné, tam nie je nič platné. Ani sebe, ani učiteľovi. Každých 45 minút inštrukcií dostávajú fínske deti 15 minút voľno, aby mohli ísť von a hrať sa so svojimi spolužiakmi. Učitelia tu zistili, že po týchto prestávkach sa ich žiaci na hodinách omnoho viac sústredia.
Na fínskych štátnych školách boli rozbehnuté viaceré experimenty, ktoré mali skúmať vzťah medzi časom oddychu a schopnosťou detí sústrediť sa. Zistili, že ak sa napríklad hodina natiahla, pozornosť detí klesala. Deti vo Fínsku počas zimy chodia von alebo môžu zostať dnu. Podstatné je, že počas svojho voľného času cez prestávku sa hrajú tak, ako chcú. Mnohé školy dnes idú presne opačným trendom a znižujú čas prestávok a hodín telesnej výchovy, aby stihli prebrať predpísané množstvo učiva. Ak však deti nebudú mať dostatok voľnej hry a pohybu, bude to mať psychologické, ale aj vzdelávacie následky. Školy zvyšujú stále svoje požiadavky a deti už nemajú možnosti na voľnú hru ani vo svojom voľnom čase po škole. Šplhanie po stromoch, skákanie po kalužiach či zábavné bezcieľne kotúľanie sa dole kopcom už deťom nič nehovorí. Navyše je tu strach rodičov o svoje deti alebo pevný program mimoškolských aktivít, ktoré deti po škole majú. Vo Fínsku sú naopak poobedia po škole vyhradené vyslovene na športovanie, zábavu a socializáciu detí. Domáce úlohy fínske deti robiť nemusia, pretože tu veria, že „deti by mali mať čas byť deťmi.“
Valerie Straus vo svojom článku o nepozornosti detí píše: „Vrtenie sa a nepozornosť detí v triedach je skutočný problém. Je silným indikátorom toho, že deti nemajú počas dňa dosť pohybu. Musíme tento problém napraviť. Čas prestávok sa musí predĺžiť a deti by sa mali hrať hneď, ako prídu zo školy domov. Dvadsať minút denne nie je dosť! Potrebujú hodiny hry vonku, aby si správne nastavili systém vnímania a zvýšili oveľa viac svoje sústredenie a učenie v triede.“ Gray upozorňuje na to, že sa na detskú hru pozeráme zle. V škole vidíme buď hru alebo učenie. Dve odlišné veci. Hru vnímame len ako prestávku medzi učením, akýsi čas na oddych. To ale nie je úplne správny pohľad. „Hra samotná je učenie. Počas hry sa deti učia tie najdôležitejšie životné lekcie, ktoré sa v škole naučiť nemôžu. Aby sa ich naučili, musia sa mnoho hrať. Mnoho a mnoho bez vstupovania dospelých,“ vysvetľuje Gray.
Ako Môžeme Ako Rodičia Podporiť Zdravý Vývoj Detí Prostredníctvom Hry
Aby sme podporili komplexný a zdravý vývoj našich detí, môžeme ako rodičia urobiť niekoľko zásadných krokov:
Nebuďte „helikoptérovými rodičmi“: Nebuďte rodičmi, ktorí sa neustále vznášajú nad dieťaťom a kontrolujú všetky jeho činnosti alebo prehnane dozerajú na to, aby sa mu nič nestalo. Väčšina z nás má ochranársky pud v sebe veľmi silný a aj preto dnešné deti nevedia vyliezť na strom alebo sa boja skočiť z preliezky. Náš strach prenášame na ne a oberáme ich často o to, aby skúšali nové veci a nebáli sa. Dovoľte deťom riskovať. To, že sa snažíme byť deťom neustále nablízku a mať ich pod dohľadom spôsobuje, že sa omnoho menej hýbu. Podľa vedca Tima Gilla sú dnešné deti priveľmi chránené pred vonkajším svetom a to im neskôr v dospelosti spôsobuje ťažkosti popasovať sa s problémami vo svete dospelých.
Plánujte neplánované hranie: Deti by nemali mať iba pevne naplánované aktivity. Mali by mať v rámci dňa aj čas, kedy sa proste budú nudiť a v tej chvíli vsadia na svoju fantáziu a vymyslia hru, ktorá ich pohltí. Nájdu nových priateľov a spoznajú reakcie iných detí, s ktorými sa budú musieť vyrovnať a pochopiť, že ľudia majú rôzne predstavy o tom, ako by sa veci okolo nás mali diať.
Nechajte deti splývať s prírodou: Choďte s deťmi každý deň von, alebo im zabezpečte tento pobyt vonku cez školu či starých rodičov. Podľa nedávnej rozsiahlej štúdie sú dnešné deti vonku menej ako väzni vo väzení s najvyšším stupňom stráženia. Povzbuďte deti, aby vymýšľali svoje vlastné hry, aby v prírode nezabúdali využívať všetko okolo seba ako kamienky, listy, konáre či vodu. Povzbuďte ich cítiť slobodu a užívať si ju. Aj takto môže vyzerať číra radosť z obyčajného objavovania sveta okolo nás bez toho, aby sme mali strach, že si ušpiníme krásne nové topánočky alebo zamokríme nohavice.
Čo je sociálno-emocionálny vývoj u detí
Čo všetko podľa psychológov hra deťom prináša? Podporuje kreativitu a predstavivosť, riešenie problémov a zvyšuje IQ, podporuje emocionálny a sociálny rozvoj dieťaťa. Podporuje vnímanie seba a vnímanie miesta a umožňuje im rozpoznávať ich nezávislosť a vzájomnú previazanosť s prostredím. Obzvlášť vo vonkajšom prostredí sa pri hre umocňuje emocionálny a morálny rozvoj.
Skúsenosti a Rady z Praxe
Psychologička PhDr. Dorota Kopasová, CSc. na základe vlastnej skúsenosti s tromi deťmi potvrdzuje individuálnosť prístupu. Dvoch starších synov dala súčasne do škôlky, keď mali štyri a päť rokov. Keďže obom zle vychádzajú roky, škôlky si užili ešte dostatok. Do toho veku však vyhľadávali možnosti stretávania sa s deťmi v ich veku, takže neboli ochudobnené o žiadne rovesnícke kontakty. A nakoľko syn bol alergik, snažili sa oddialiť dochádzku do škôlky a súčasne možnosť ľahšieho nakazenia s bežnými infektami. Najmladšia dcéra išla do škôlky ako trojročná, nemala zdravotné problémy a denne sa stretávala v materskom centre s rovesníkmi a končila jej rodičovská dovolenka s rodičovským príspevkom, takže boli nútení túto situáciu riešiť. Napriek len malým začiatočným problémom, chodila domov hneď po obede a poobedňajší spánok trávila pri nej. To odráža jej vlastný „prerod“ v rodiča, kedy sa na svet pozerá očami rodiča.
Dobrým príkladom riešenia adaptačných problémov je jej skúsenosť s najmladšou dcérou, ktorá plakávala v škôlke po dobu, kým jej učiteľka neponúkla možnosť modelovať si z plastelíny. Vyše týždňa si denne modelovala, hoci aj sama, ale plač zreteľne ubudol. Vytvorte si ku škôlke dôveru. Prirodzene, nie je nutné, aby sa vám všetko páčilo, a každý rodič má právo ozvať sa, nič však netreba preháňať. Pre dieťa je cenné práve to, že sa zoznamuje s iným prostredím a novými pravidlami. To, čo sa naučí vo vzťahu ku škôlke, zúročí neskôr v škole. To najdôležitejšie, čo môže škôlka dieťaťu ponúknuť, je sociálne prostredie, v ktorom sa dieťa postupne učí fungovať a žiť, rešpektovať potreby druhých a nadväzovať priateľské vzťahy. Vzhľadom na jeho útly vek to rozhodne bohato stačí. Častá chorobnosť dieťaťa po nástupe do škôlky, keď sa buduje jeho imunitný systém a zhoršená adaptácia môžu byť prepojené. Dieťa je pár dní v škôlke, začína si zvykať, ochorie, týždeň dva je doma a začína si zvykať znova. Je vhodné ísť do škôlky ráno s kamarátom, zobrať si so sebou obľúbenú hračku. Dôležitá je otvorená komunikácia s pani učiteľkami, ak má dieťa akýkoľvek problém. Ak dieťa vôbec nechodí do škôlky, bude ochudobnené o možnosť naučiť sa vhodne fungovať v rovesníckom kolektíve a nájsť si svoje miesto v sociálnej skupine. Príde o to, že sa môže hrať s rovesníkmi.V konečnom dôsledku je rozhodnutie o nástupe dieťaťa do materskej školy komplexným procesom, ktorý si vyžaduje pochopenie vývojových potrieb dieťaťa, uváženie rodinných okolností a aktívnu spoluprácu s výchovným personálom.
tags: #mozeme #dieta #dat #do #ms #aj