Myómy na maternici, niekedy tiež nazývané fibrómy, sú nezhubné nádory, ktoré sa tvoria v orgánoch s hladkou svalovinou, pričom najčastejšie sa vyskytujú práve na maternici. Hoci vo väčšine prípadov nie sú nijak nebezpečné a mnoho žien ich prítomnosť ani nepociťuje, môžu rovnako hrať kľúčovú úlohu v ženskej neplodnosti alebo komplikovať tehotenstvo. Ak sa vás diagnóza s názvom maternicový myóm týka, alebo vás len zaujímajú bližšie informácie, nasledujúce riadky vám poskytnú podrobný prehľad o tomto rozšírenom ochorení ženského pohlavného ústrojenstva.
Čo sú maternicové myómy?
Maternicový myóm, známy aj ako leiomyóm či uterinný fibroid, je najznámejším a najčastejšie sa vyskytujúcim nezhubným nádorom v oblasti ženského pohlavného ústrojenstva. Vo všeobecnosti rovnako ide o najčastejšie ženské ochorenie. Zjednodušene povedané, myóm predstavuje zhluk svalov a väziva. Vyrastá zo steny maternice, ktorá je tvorená hladkou svalovinou, ktorú nemôžeme vôľou ovládať ako kostrové svaly. Ak sa jedna svalová bunka „rozhodne“ deliť viac ako sa patrí, vytvára obrovské množstvá svojich kópií a vzniká tumor - myóm. Myóm je teda nezhubný nádor, vytvorený zmenenými bunkami svaloviny a spojivového tkaniva maternice. Tvorí steny vnútorných orgánov, preto sa aj nádory z tohto tkaniva môžu vyskytnúť vo viacerých častiach tela, najčastejšie však vyrastajú zo svalovej vrstvy maternice, kedy ide o tzv. myometriu.
Aj keď sa myóm klasifikuje ako nádor, vo viac ako 99% je nezhubný (benígny) - teda nespadá pod onkologické ochorenia a nevytvára metastázy v iných častiach tela alebo v orgánoch. Riziko, že sa z myómu stane zhubný nádor, je menšie než 1 %. Ak sa totiž v maternici objaví zhubný nádor, bol s najväčšou pravdepodobnosťou zhubný už od začiatku.
Veľkosť myómu sa môže líšiť - buď ide o niekoľko milimetrov, alebo v tých najzávažnejších prípadoch presahuje až desiatku centimetrov. Malé myómy niekedy ledva viditeľné voľným okom, inokedy môže mať útvar až veľkosť grapefruitu. Pre predstavu, celá zdravá maternica meria na dĺžku približne 7 cm, takže myóm môže zdvoj- až strojnásobiť veľkosť maternice. V extrémnych prípadoch môže myóm narásť až tak, že žena má maternicu veľkú, akoby bola tehotná v termíne pôrodu.
Nejde však o nič neobvyklé, myómy sa vyskytujú u veľmi veľkej skupiny žien. Experti odhadujú, že sa vyskytujú u 40 - 80 % žien. Sú zriedkavé u dievčat a mladých žien, pričom ich výskyt rastie s vekom. U 20 až 50 % žien nad 35 rokov sa vyskytujú myómy a každá tretia alebo štvrtá žena nad 40 rokov má na maternici myóm. Až 70 až 80 percent žien vo veku 49 rokov má myóm na maternici. Napriek vysokej prevalencii len malému percentu z nich v skutočnosti spôsobuje problémy.
Myóm a polyp: Aký je medzi nimi rozdiel?
Je dôležité rozlišovať medzi myómom a polypom, keďže ide o dva odlišné typy nezhubných útvarov, ktoré sa môžu objaviť v ženskom reprodukčnom systéme. Rozdiel spočíva predovšetkým v ich štruktúre a umiestnení:
- Myóm je väčšinou tuhý svalový nádor, ktorý vyrastá zo steny maternice, tvorenej hladkou svalovinou. Môže sa aj nemusí hlásiť príznakmi komplikujúcimi menštruačný cyklus či každodenné prežívanie ženy.
- Polyp je mäkké sliznicové tkanivo, ktoré nie je uložené na povrchu či vo svalovine maternice. Často sa vyskytuje priamo v dutine maternice, na maternicovom krčku alebo prípadne aj v pošve. Rovnako ako myóm, aj v tomto prípade ide vo viac ako 99% nálezov o nezhubný nádor. Je viditeľný buď pri vaginálnom vyšetrení ženy, alebo na ultrazvuku, ak sa nachádza v dutine maternice. Väčšina polypov nespôsobuje žene žiadne subjektívne ťažkosti.
Typy maternicových myómov podľa umiestnenia
Myóm môže byť jeden alebo viacpočetný. Ak vyrastá z jedného miesta viacero myómov, hovoríme potom o tzv. maternicovej myomatóze. Myómy sa klasifikujú podľa ich umiestnenia s ohľadom na stenu maternice, čo má významný vplyv na ich symptómy a potenciálny dopad na plodnosť:
- Subserózny myóm - Vystupuje pod vonkajší povrch maternice, smerom k brušnej dutine. Vo všeobecnosti subserózne myómy vedia narásť do veľkých rozmerov a napriek tomu nespôsobovať žiadne príznaky. Rovnako nespôsobujú problémy spojené so zmenou krvácania a v porovnaní s ostatnými typmi myómov nemávajú takmer žiadny vplyv na plodnosť ženy.
- Submukózny myóm - Je tesne pod povrchom sliznice a smeruje do maternicovej dutiny. Tieto myómy už pri malých rozmeroch vedia spôsobiť ťažkosti spojené s bolestivou a silnou menštruáciou. Rovnako majú často negatívny dopad na plodnosť a sú najčastejšou príčinou neplodnosti alebo potratu, hlavne pri ich umiestnení v endometriu, v ktorom sa vyvíja plod.
- Intramurálny myóm - Presahuje celú šírku maternicovej steny a býva umiestnený v jej strede. Vo väčšine prípadov sa intramurálne myómy nehlásia žiadnymi príznakmi. Síce mávajú negatívny vplyv na plodnosť a schopnosť otehotnieť, no v omnoho menšej miere ako submukózne myómy.
Príčiny vzniku maternicových myómov
Presná príčina vzniku maternicových myómov nie je dopodrobna objasnená, ale lekári a vedci sa zhodujú, že v procese vzniku hrajú rolu viaceré faktory.
Hlavnú úlohu pri ich vzniku hrajú ženské pohlavné hormóny, pretože myómy sa objavujú iba v reprodukčnom veku ženy. Hormóny, konkrétne estrogén a progesterón, pripravujú maternicu periodicky k tehotenstvu a vplývajú na samotné tkanivo tohto orgánu. Zároveň však pomáhajú myómom rásť. Myómy sú hormonálne závislé nádory a obsahujú hormonálne receptory. Myómy maternice môžu u ženy narásť do tak veľkých rozmerov, že môžu imitovať tehotenstvo a spôsobovať komplikácie z útlaku štruktúr umiestnených v panve a bruchu. Samotné rastové vzorce maternicových myómov sa menia, čo znamená, že tieto útvary môžu rásť rýchlo, ale aj pomaly, inokedy si zas dlhý čas nechávajú rovnakú veľkosť. Niektoré myómy rastú zrýchlene, iné sa naopak môžu zmršťovať. Niektorí doktori veria, že myóm sa môže vyvinúť z kmeňových buniek maternice.
Ďalším významným faktorom sú dedičné faktory. Ak sa myómy vyskytli u blízkych ženských príbuzných, riziko ich vzniku je vyššie.
Významným faktorom je aj vek. Myómy sú zriedkavé u dievčat a mladých žien, pričom výskyt rastie s vekom. Obvykle sa vyskytujú spravidla medzi 30 - 40 rokov života ženy, ale nie je výnimkou, ak sa objavia aj u mladších alebo starších žien. Po menopauze sa myómy zmenšia, keďže klesá hladina ženských hormónov.
Rolu hrá aj rasa, častejší výskyt je u žien s tmavou pokožkou. Vo veku 35 až 49 rokov má myóm 60 percent týchto žien, zatiaľ čo u žien so svetlou pokožkou je to v rovnakom vekovom rozpätí zhruba 40 percent.
Môže však ísť aj o vplyv životného štýlu. Takisto k ich vzniku prispievajú aj dedičnosť a životospráva, najmä nadváha a fajčenie. Myóm je hormonálne závislý nádor, takže k jeho výskytu prispievajú stavy, ktoré zvyšujú expozíciu estrogénov - skorý nástup menštruácie, neskorý nástup menopauzy, obezita, nuliparita (čiže žena, ktorá neporodila dieťa) a syndróm polycystických vaječníkov.
Vo veľkom sa špekuluje aj o vplyve užívania hormonálnej antikoncepcie na vznik myómov. Neexistujú však žiadne vedecké štúdie, ktoré by potvrdili, že hormonálna antikoncepcia myómy spôsobuje. Často sa myómy objavujú aj u žien, ktoré neboli tehotné. Tehotenstvo a pôrod do 30. roku veku života znižujú riziko vzniku myómov.
Príznaky maternicových myómov
Mnoho žien prítomnosť myómov nijak nepociťuje a dozvie sa o nich až na gynekologickej prehliadke. Väčšina žien s myómom však nepociťuje žiadne príznaky. Niektoré myómy o sebe dajú vedieť pomocou špecifických aj menej špecifických príznakov, iné sú zasa úplne bezpríznakové. Nie je úplne jasné, prečo to tak je, pravdepodobne je táto skutočnosť spätá s ich uložením, veľkosťou a počtom. Malé myómy väčšinou nemajú žiadne príznaky, ale nedá sa určiť, od akej veľkosti už môžu spôsobovať problémy. Ak sa nejaké symptómy vyskytnú, súvisí to práve s veľkosťou a lokalitou, kde sa myóm maternice presne nachádza.
Medzi najčastejšie príznaky, ktoré myómy spôsobujú, patria:
- Zvýšená menštruačná bolesť a nadmerné krvácanie počas menštruácie (menorágia): Myómy rastúce blízko vnútornej strany maternice môžu produkovať väčšie množstvo tkaniva, ktorého sa potom telo zbavuje, a tým spôsobujú intenzívnejšie krvácanie. Žena môže krvácať naozaj silno, niekedy až tak, že je potrebná transfúzia krvi. Často majú ženy chronickú anémiu (chudokrvnosť). Intenzita krvácania vo všeobecnosti rastie s veľkosťou myómu a počtom myómov. Silné a dlhé krvácanie môže obmedziť počet dní, kedy žena môže súložiť. Nebýva výnimkou, že žena napríklad sedem dní špiní, potom, pretože má myomatózu, čiže väčší počet myómov v maternici, sedem dní krváca, a potom napríklad ešte ďalších sedem dní špiní.
- Bolesť a tlak v panvovej oblasti: Ak sa myómy vo svale maternice alebo mimo neho zväčšia, môžu byť spájané s bolesťami v panvovej oblasti, bolestivou menštruáciou alebo bolesťami počas pohlavného styku. Tieto myómy môžu narásť do veľkých rozmerov a tlačiť na iné orgány, čím spôsobujú pocit bolesti ešte skôr, ako sú zistené. Pacientky sa sťažujú na pocit ťažoby v oblasti panvy alebo cítia hmotu v časti, kde sa myómy nachádzajú.
- Častejšie nutkanie na močenie: Niekedy myóm tlačí na močový mechúr a spôsobuje zvýšenú frekvenciu močenia.
- Ťažkosti s trávením: V prípade, že myómy narastú do určitej veľkosti, ženy môžu trpieť pocitom tlaku, ktorý môže viesť k problémom s pohybom črevného obsahu.
- Anémia (chudokrvnosť): Z ďalších porúch, ktoré bývajú vyvolávané myómami maternice, je anémia z nedostatku železa. Môže sa vyvinúť po dlho trvajúcom a silnom krvácaní. Farba pleti bledne, môže sa objaviť búšenie srdca, závrat, bolesti hlavy a únava.
- Neplodnosť alebo nárast nebezpečenstva potratu: Myómy môžu narobiť problémy hlavne pri snahe počať dieťatko, a to hlavne pri ich umiestnení v endometriu (vnútornej strane maternice), v ktorom sa vyvíja plod. Neplodnosť spôsobujú predovšetkým myómy klenúce sa do dutiny maternice.
Doktora je potrebné vyhľadať vtedy, ak sa objaví neutíchajúca panvová bolesť. Tiež sa treba poradiť s lekárom, pokiaľ je menštruačný cyklus nepravidelný, príliš bolestivý alebo sa krvácanie objaví mimo menštruácie.
Diagnostika maternicových myómov
Prítomnosť myómov sa najčastejšie odhalí náhodne počas bežnej gynekologickej prehliadky. Súčasťou každoročnej prevencie u gynekológa by malo byť sonografické vyšetrenie, pretože práve ultrazvuk odhalí prítomnosť myómov najskôr. Pri podozrení na výskyt myómov môže gynekológ odporučiť ďalšie vyšetrenia, aby sa potvrdila diagnóza, určila ich veľkosť, lokalizácia a vplyv na okolité štruktúry.
Medzi diagnostické metódy patria:
- Vaginálny ultrazvuk a ultrazvuk cez brušnú stenu: Toto vyšetrenie dokáže určiť veľkosť, lokalizáciu a vzťah myómu k iným štruktúram v panve. Myóm má na ultrazvuku špecifický vzhľad.
- Hysterosonografia (sonohysterografia): Predstavuje ultrazvukovú zobrazovaciu metódu dutiny maternice a vajcovodov, pri ktorej sa za pomoci katétru do maternice zavedie malé množstvo fyziologického roztoku. Vďaka tomu je možné prehliadnuť štruktúry maternice a jej sliznice. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, sonohysterografia je menej invazívna alternatíva ambulantnej hysteroskopie.
- Hysteroskopia: Ide o vyšetrenie maternice, ktoré sa vykonáva v ľahu na gynekologickom kresle. Vyšetriť sa ním dá nielen dutina maternice, ale aj krčok maternice. Dôležitou pomôckou je tu hysteroskop - tenký kovový nástroj, na ktorého konci je umiestnená kamera a svetlo zlepšujúce viditeľnosť. Gynekológ počas hysteroskopie zavedie do vagíny zrkadlo a následne na to zavádza aj tenký hysteroskop.
- Magnetická rezonancia (MRI): Ešte detailnejšie ako ultrasonografia je vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Vďaka MRI vie lekár zistiť presnú lokalitu a veľkosť myómov, hrúbku steny maternice, ako aj orientáciu nádoru vzhľadom k ostatným brušným orgánom. Pokiaľ útvar na ultrazvuku vyzerá podozrivo, odporúča sa ísť ďalej na vyšetrenia CT a MR.
- Hysterosalpingografia: U žien, u ktorých existuje podozrenie na neplodnosť, sa niekedy používa aj hysterosalpingografia. Vyšetrenie využíva röntgenové lúče a kontrastnú látku, ktorá sa vpúšťa do oblasti maternice a vajíčkovodov. Vďaka tomuto zákroku je možné zistiť, či nie je blokovaný samotný vajíčkovod.
Možnosti liečby maternicových myómov
O tom, či je myómy vôbec potrebné nejakým spôsobom liečiť, rozhoduje ich veľkosť, umiestnenie a prejavujúce sa symptómy. Myómy, ktoré nespôsobujú žiadne ťažkosti a nezväčšujú sa, stačí vo väčšine prípadov len sledovať a ponechávajú sa, aspoň dočasne, bez liečby. Menej závažné myómy uteru či tie bez príznakov sa len pozorujú. Po menopauze sa zmenšia.
Ak sú ale myómy rozsiahle, výrazne sa zväčšujú alebo žene spôsobujú akékoľvek ťažkosti, liečba je nutná. To, ako bude liečebný proces prebiehať, závisí od množstva faktorov: závažnosť symptómov, či plánujete v budúcnosti otehotnieť, veľkosť, druh, uloženie a počet myómov a vek pacientky. Postup liečby volí lekár v závislosti od charakteru myómov. Možnosti zahrňujú lieky na kontrolu symptomatických prejavov, hormonálnu terapiu a chirurgické zákroky.
Čo sú to myómy?
Farmakologická liečba
Obvykle býva len dočasným riešením, keďže ide o liečbu príznakov, ktoré myómy spôsobujú, a nie samotného myómu. Lieky sú zamerané nielen na zmiernenie príznakov, ale aj zlepšenie kvality života pacientiek.
- Hormonálna terapia: Používajú sa rôzne formy hormonálnej terapie. Agonisti gonádotropín uvoľňujúceho hormónu (GnRH) vedú k blokáde tvorby hormónov ako estrogén a progesterón a navodia stav podobný menopauze. Pacientkám sa zmierni chudokrvnosť a myómy sa zmršťujú. K ich nežiaducim účinkom patria návaly tepla. Progestín uvoľňujúce hormonálne vnútromaternicové teliesko (IUD) utišuje silné krvácanie spôsobené myómom. Pri najúčinnejšej forme hormonálnej liečby, ktorá v ženskom tele navodzuje klimaktérium (menopauzu), sa myómy zmenšujú iba dočasne a je na ňu potrebné naviazať chirurgické riešenie.
- Lieky na potlačenie bolesti a zmiernenie krvácania: Lekári sa snažia, aby bolo krvácanie menšie, respektíve žiadne.
- Lieky proti anémii: Sú určené na boj proti chudokrvnosti spôsobenej silným krvácaním.
- Ulipristal acetát: Veľké nádeje sa vkladali do lieku s názvom ulipristal. Ten výborne zastavil krvácanie spôsobené myómami a o pár cm sa myómy dokonca zmenšili. Problémom je však jeho toxický vplyv na pečeň, takže sa používa iba vo veľmi výnimočných prípadoch. Zvlášť u mladých žien sa však používajú hormonálne lieky s účinnou látkou ulipristal acetát, ktoré pôsobia na zmenšenie myómov, znižujú krvácanie i ďalšie sprievodné ťažkosti a podľa niektorých zdrojov nemajú nežiaduce vedľajšie účinky.Po ukončení farmakologickej liečby sa príznaky často vrátia.
Chirurgická liečba myómov
Invazívne metódy zahŕňajú rôznu invazivitu a prístup. V minulosti bola ženám často vybratá celá maternica, dnes však vieme veľkú časť myómov odstrániť šetrne a bez nutnosti straty maternice. Pri všetkých chirurgických zákrokoch, okrem hysterektómie, však existuje riziko, že sa ochorenie vráti.
Hysterektómia alebo odstránenie materniceMyóm je najčastejšou indikáciou k hysterektómii - vybratiu maternice. Až jedna tretina hysterektómií ročne sa vykonáva z dôvodu myomatóznej maternice. Ide o najčastejšiu operáciu, ktorej indikáciou je maternicový myóm - predovšetkým u žien nad 40 rokov. Hysterektómia vyrieši aj krvácanie, aj pocit tlaku. Samotné odstránenie maternice je nielen veľkým zásahom do ženského organizmu, ale logicky aj znemožňuje možnosť otehotnieť - či už by išlo o prvé, alebo niekoľké tehotenstvo ženy.Počas hysterektómie sa z brušnej dutiny odstraňuje úplne celá maternica. Operácia sa vykonáva v celkovej narkóze a sprevádza ju niekoľkodňová hospitalizácia (zväčša ide o 3 až 7 dní). Žena sa potom doma zotavuje 3 až 6 týždňov.
MyomektómiaMyomektómia je chirurgické odstránenie myómu, nie celej maternice. Ide o metódu, kedy sa odstráni iba myóm alebo myómy. U žien, ktoré ešte nerodili, prípadne v budúcnosti opäť plánujú otehotnieť, sa k myomektómii pristupuje najčastejšie. Ak je myóm subserózny alebo intramurálny, tak sa môže odoperovať buď laparoskopicky, alebo klasicky.Vo väčšine prípadov sa myomektómia vykonáva laparoskopicky, čo znamená, že nejde o jeden veľký rez, ale o tri menšie rezy v rôznych častiach brucha. Cez ne sa do brušnej dutiny zavedie laparoskop - nástroj s kamerou, a nástroje, ktorými sa myóm odstráni. Jej výhodou je, že operačné vstupy sú malé, a preto aj rekonvalescencia prebieha rýchlejšie. Len veľmi raritne je pri myomektómii potrebná operácia rezom cez brušnú stenu a otvorenie brušnej dutiny. Naproti tomu sa robí aj hysteroskopická myomektómia, pri ktorej sa myóm odstraňuje vaginálnou cestou.Zákrok, pri ktorom sa nevyskytnú komplikácie, trvá hodinu až dve. Žena je po ňom zvyčajne hospitalizovaná 3 až 6 dní. Málokedy je prítomný iba jeden myóm, väčšinou sú myómy mnohopočetné a po ich odstránení niekedy neostane takmer žiadne zdravé tkanivo. Pri každej myomektómii hrozí hysterektómia. Po myomektómii, kedy došlo k otvoreniu dutiny maternice, alebo sa odstránilo veľa tkaniva, musí žena rodiť cisárskym rezom, pretože je zvýšené riziko, že maternica vaginálny pôrod nevydrží a praskne. Toto by mal operatér popísať pri operácii a následne ženu dobre informovať.
Embolizácia myómu (embolizácia maternicovej artérie)Embolizácia myómu predstavuje intervenčnú rádiologickú metódu, pri ktorej sa znepriechodnia hlavné kmene prívodových tepien k maternici. V praxi to vyzerá tak, že sa cez stehennú tepnu zavedie katéter, cez ktorý sa do tepien aplikujú mikroskopické častice. Práve tie vytvoria zhluky, ktoré znemožnia prúdenie krvi v prívodových tepnách k maternici. Výsledkom je, že obmedzený prítok krvi znemožní cirkuláciu krvi v myóme a ten sa potom zmenší. Myómy vďaka tomu síce nezmiznú úplne, ale dôjde k výraznému poklesu príznakov, ktoré spôsobujú.Tento zákrok neohrozuje prekrvovanie samotnej maternice, pretože tá má aj iné zdroje cirkulácie krvi. Zákrok síce v nízkej miere, ale predsa zvyšuje riziko predčasnej menopauzy. Aj preto sa neodporúča u pacientiek, ktoré v budúcnosti ešte plánujú tehotenstvo, a zároveň je možné u nich vykonať myomektómiu. Sú však známe aj prípady, kedy žena otehotnela i po vykonanej embolizácii myómu, takže to neznamená, že zákrok automaticky vedie k neschopnosti otehotnieť.
Fokusovaný ultrazvuk (MR-HIFU - Magnetic Resonance High Intensity Focused Ultrasound)Táto pomerne nová metóda spája použitie magnetickej rezonancie a ultrazvuku. Ultrazvuk v tomto prípade neslúži na diagnostiku, no celý zákrok odstránenia myómu stojí práve na ňom. Ultrazvukové vlnenie je v tkanivách premenené na tepelnú energiu, ktorá má na myóm devastačný účinok. Magnetická rezonancia je tu využívaná na správne zacielenie ultrazvukovej energie a k sledovaniu aktuálne dosiahnutej teploty v ložisku myómu a v jeho okolí.Celý výkon zákroku je maximálne bezpečný, nebolestivý a komplikácie po ňom sú len minimálne. Žena je po celý čas pri vedomí, len mierne utlmená a zrelaxovaná liekmi - hovorí sa tomu analgosedácia. Na rozdiel od embolizácie myómu sa bolesť nedostavuje ani po zákroku. Celý zákrok trvá 2 až 4 hodiny v závislosti od veľkosti a lokalizácie myómu. Hoci na Slovensku fokusovaný ultrazvuk zatiaľ dostupný nie je, predsa len sa oplatí vedieť, ako presne tento zákrok prebieha.
Prevencia maternicových myómov
Keďže nie je možné presne zistiť, prečo myómy vznikajú, nedá sa ani určiť, ako im možno predísť. Vedci neustále skúmajú, čo môže spôsobovať maternicové myómy a ako im predchádzať. Lekári sa ale zhodujú v tom, že pravidelné gynekologické prehliadky a včasné odhalenie prípadného myómu môže značne pomôcť v celej liečbe a napríklad i plánovaniu tehotenstva. Práve dlhodobo prehliadané a neliečené myómy totiž môžu spôsobiť neplodnosť.
Všeobecne sa odporúča zdravá životospráva. Tá zahŕňa okrem pravidelného pohybu aj stravu s vysokým množstvom zeleniny a ovocia. Vláknina podporuje črevné zdravie, ktoré zdá sa, úzko súvisí s prevenciou vzniku myómov. Odporúča sa znížiť konzumáciu červeného mäsa (hovädzie, bravčové), veľmi tučných jedál, kofeínu a alkoholu. Tieto potraviny a pochutiny sa často dávajú do súvisu práve so vznikom a rastom myómov maternice. Vyhýbanie sa endokrinným (hormonálnym) disruptorom v bežnej kozmetike, niektorých obaloch či potravinách môže tiež zohrať úlohu, keďže narúšajú hormonálnu rovnováhu, čo vo výsledku môže viesť aj k nádorovým ochoreniam. Niektorí výskumníci predpokladajú, že použitie antikoncepcie znižuje výskyt myómov plošne.
Niektoré byliny, ako napríklad kurkuma s obsahom kurkumínu či korenie s obsahom piperínu, sú tiež predmetom výskumu v danej oblasti ich potenciálneho vplyvu. Pri ťažkostiach s menštruáciou a na zlepšenie ženského zdravia sa používa alchemilka alebo rebríček, vždy však po dohovore s lekárom.
Myómy na maternici a snaha o otehotnenie
Myómy dokážu v závislosti od ich typu a veľkosti skomplikovať proces otehotnenia. Keďže myómy predstavujú útvary, ktoré nie sú ženskému reprodukčnému systému prirodzené, v neliečených stavoch vplývajú na plodnosť z týchto hľadísk:
- Zmena anatómie maternice: Môžu deformovať dutinu maternice či narušiť celistvosť výstelky maternice, dôsledkom čoho sa sťažujú podmienky pre uhniezdenie oplodneného vajíčka v maternici. Myómy vyrastajúce v maternici hocikedy bránia v otehotnení či zhoršujú schopnosť tehotenstvo udržať.
- Zmena funkcie maternice: Či už ide o zmenu prekrvenia maternicovej výstelky, alebo častí jej steny, takisto to môže viesť ku komplikáciám pri uhniezdení vajíčka.
- Hormonálne zmeny: V istých prípadoch dochádza dôsledkom rastu myómov k lokálnym zmenám hormonálnych hladín, ktoré nie sú pre proces otehotnenia žiaduce.
Neplodnosť alebo nárast nebezpečenstva potratu sú ďalšími príznakmi myómov, a to hlavne pri ich umiestnení v endometriu (vnútornej strane maternice), v ktorom sa vyvíja plod. Experti predpokladajú, že myóm do veľkosti troch centimetrov, zvlášť ak je iba jeden, by na plodnosť ženy nemusel mať vplyv. Samozrejme, je dôležité jeho umiestnenie. Pokiaľ je menší, dvojcentimetrový, ale vytláča sa do dutiny maternice, môže vadiť.
Myómy síce bezprostredne neohrozujú život ženy, ale môžu spôsobiť úplnú neplodnosť. Práve z tohto hľadiska je nutné ich odhaliť čo najskôr a okamžite nastaviť adekvátnu liečbu. Ak sa u vás objavil menší myóm a plánujete bábätko, lekár vám môže odporučiť otehotnieť čo najskôr. Malý myóm väčšinou nie je pre bezproblémové tehotenstvo prekážkou. Najefektívnejšia metóda liečby neplodnosti je takzvaná in vitro fertilizácia (IVF), ktorá zahŕňa oplodnenie vajíčok spermiami mimo telo ženy.
Myómy na maternici počas tehotenstva a pôrodu
Vo väčšine prípadov jeden menší myóm výrazné problémy nenarobí a žena je napríklad počas tehotenstva len dôslednejšie sledovaná. Myómy sa však môžu zväčšiť počas tehotenstva, obzvlášť v prvom trimestri, a po tehotenstve sa zmenšia, ale nezmiznú. Väčšie myómy alebo tie, ktoré sú zle umiestnené, môžu skomplikovať tehotenstvo nasledujúcimi spôsobmi:
- Predčasný pôrod: Sú častou príčinou predčasného pôrodu, teda pôrodu pred 37. týždňom tehotenstva. Dôsledkom predčasného pôrodu sa dieťa môže narodiť s nižšou pôrodnou váhou.
- Patologická poloha plodu: Myómy môžu viesť k patologickej polohe plodu, ktorá je indikáciou buď k cisárskemu rezu, alebo pôrodu koncom panvovým.
- Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia placenty): Výnimočne sa stávajú príčinou predčasného odlúčenia placenty - placenta sa oddelí od steny maternice, takže plod nedostáva plnohodnotnú výživu.
- Krvácanie: Niekedy síce žena otehotnie, ale myóm následne tehotenstvo vážnym spôsobom komplikuje, napríklad privodí opakované potraty či predčasný pôrod. Nebezpečný môže byť myóm v bezprostrednom období po pôrode - do niekoľkých minút až hodín po ňom môže spôsobiť silné, ťažko zastaviteľné krvácanie, ktoré ženu priamo ohrozuje na živote.
Myómy môžu vznikať i počas tehotenstva, a to najčastejšie v prvom trimestri. Taký priebeh tehotenstva i pôrod sú považované za rizikové a je nutná zvýšená starostlivosť o nastávajúcu mamičku. Pokiaľ myóm netvorí pôrodnú prekážku, je vhodný vaginálny pôrod. Ak je myóm veľký a zároveň je umiestnený v blízkosti tzv. vnútornej bránky (vrchnej časti krčka maternice), znemožňuje pôrod prirodzenou cestou. Dieťatko by totiž dôsledkom tejto prekážky nemalo možnosť prejsť pôrodnými cestami. Myóm sa teda aj z dôvodu svojej lokalizácie môže stať indikáciou k cisárskemu rezu. Po myomektómii, kedy došlo k otvoreniu dutiny maternice alebo sa odstránilo veľa tkaniva, musí žena rodiť cisárskym rezom, pretože je zvýšené riziko, že maternica vaginálny pôrod nevydrží a praskne.
Osobné skúsenosti a príbehy žien
Skúsenosti žien s maternicovými myómami a ich vplyvom na tehotenstvo sú veľmi individuálne a často sa líšia v závislosti od veľkosti, umiestnenia a počtu myómov. Niektoré ženy, aj s väčšími myómami, úspešne otehotneli a donosili dieťa, zatiaľ čo pre iné predstavovali myómy prekážku k vytúženému tehotenstvu.
Ženy, ktoré mali myóm napríklad s veľkosťou 6x7 cm, zdieľali, že im lekár odporučil najprv otehotnieť, ak je myóm na „zlom mieste“. V takýchto prípadoch sa niekedy podarilo otehotnieť do niekoľkých mesiacov, hoci tehotenstvo bolo považované za rizikové a bolo potrebné rodiť cisárskym rezom. Myómy síce narastali spolu s maternicou, no u niektorých žien to nepredstavovalo problém pre dieťa, ale viedlo k rizikovému tehotenstvu a hospitalizácii pre bolesti. Iné ženy, ktoré mali myóm s veľkosťou 2 cm, nemali počas tehotenstva žiadne komplikácie a rodili spontánne, pričom myóm sa po pôrode neriešil, ak nespôsoboval problémy.
Na druhej strane, niektoré ženy čelia väčším výzvam. S myómami, ktoré deformujú maternicu, je riziko potratu vyššie. Prípad, keď sestra jednej ženy prišla o dvojičky v 4. mesiaci tehotenstva pre rastúci myóm, ktorý deformoval maternicu a vyvolal sťahy, ukazuje na vážnosť situácie. U nej bol myóm považovaný za neoperovateľný pre tehotenstvo kvôli potenciálnej veľkej jazve na maternici, ktorá by bola ešte horšia ako samotný myóm. To podčiarkuje dôležitosť včasného riešenia myómov, kým sú menšie.
Niektoré ženy s myómom o veľkosti 5 cm boli informované lekárom o vysokom riziku otehotnenia, zatiaľ čo iné ženy s podobne veľkým myómom, alebo dokonca väčším (napríklad 16 cm, ktorý narastol z pôvodných 6 cm), úspešne donosili deti, často s cisárskym rezom. Jedna žena po úspešnom tehotenstve a pôrode cisárskym rezom absolvovala špeciálnu laparoskopickú myomektómiu na odstránenie myómu, po ktorej bola opäť tehotná. Tieto príbehy naznačujú, že s individuálnym prístupom a špecializovanou lekárskou starostlivosť je možné aj s väčšími myómami dosiahnuť tehotenstvo.
Pocit strachu a neistoty je u žien s myómami a plánujúcich tehotenstvo častý. Niekedy aj samotné slová lekárov, hoci vecne podané, môžu vyvolať obavy. Dôležité je vedieť, že každý prípad je jedinečný, a preto je nevyhnutné konzultovať všetko s odborníkom k zvoleniu najlepšieho prístupu. Otvorená komunikácia s lekárom a dôkladné sledovanie sú kľúčové pre úspešné zvládnutie maternicových myómov a splnenie túžby po dieťatku.
tags: #myom #na #maternici #a #otehotnenie