Zanedbanie starostlivosti o dieťa je vážny problém, ktorý môže mať devastujúce následky na jeho zdravie a vývoj. Nie je len etickou otázkou, ale aj právne definovaným konaním s jasnými dôsledkami pre zodpovedné osoby a štátnou povinnosťou chrániť najzraniteľnejších členov spoločnosti. Pochopenie toho, čo predstavuje zanedbávanie, kam sa obrátiť s podozrením a aké kroky podniknúť, je kľúčové pre účinnú ochranu detí. V tomto článku sa pozrieme na právne aspekty tohto konania, dôsledky pre rodičov a možnosti pomoci pre ohrozené deti, pričom čerpáme z konkrétnych prípadov a relevantných inštitucionálnych postupov.
Čo je zanedbávanie starostlivosti o dieťa a ako ho rozpoznať?
Zanedbávanie dieťaťa sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré výrazne ovplyvňujú jeho fyzický a duševný vývoj. Je dôležité si všímať fyzické, emocionálne a výchovné potreby dieťaťa. Za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa sa považuje akékoľvek náhodné, vedomé, prípadne nevedomé konanie rodiča, vychovávateľa alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré poškodzuje telesný a duševný vývoj dieťaťa. Tento široký pojem zahŕňa spektrum správaní a opomenutí, ktoré narúšajú základné práva dieťaťa na zdravý a bezpečný vývoj.
Medzi najčastejšie znaky zanedbávania patria:
- Fyzické zanedbávanie: Tento typ zanedbávania sa prejavuje nedostatkom potravy, oblečenia, nedostatočnou hygienou alebo nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou. Dieťa môže byť často hladné, mať špinavé oblečenie alebo nedostávať potrebnú liečbu.
- Emocionálne zanedbávanie: Zahŕňa nedostatok lásky, podpory, pozornosti alebo bezpečia. Dieťaťu sa nedostáva emocionálna odozva, môže byť ignorované alebo mu chýba pocit istoty a príslušnosti.
- Výchovné zanedbávanie: Predstavuje zanedbávanie školskej dochádzky, nedostatok vzdelávacích podnetov alebo stimulácie. Dieťa nemusí navštevovať školu pravidelne, alebo mu nie je poskytovaná podpora pri učení a rozvoji jeho schopností.
Okrem zanedbávania sa stretávame aj s formami týrania, ktoré majú takisto devastačné dopady na dieťa. Za trestuhodné zaobchádzanie s potomkami sa považujú verbálne útoky, sadistické a dehonestujúce správanie, ako aj citový chlad. V širšom kontexte sa tieto javy často spájajú so Syndrómom CAN (Child Abuse and Neglect). Syndróm CAN je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. Najzávažnejšou podobou týchto príznakov je usmrtenie dieťaťa. Pod pojmom CAN sa rozumie telesné týranie, sexuálne týranie, zanedbávanie, psychické a emocionálne týranie.
Psychické týranie môže zahŕňať neustále vulgárne nadávky, vyhrážanie sa alebo iné formy emocionálneho teroru. Napríklad, situácia, keď "mama priateľky syna psychicky týra dievča", poukazuje na závažné narušenie emocionálneho prostredia dieťaťa. Podobne, "fyzické týranie: ak mama priateľky syna fyzicky týra dievča", je priamym ohrozením telesnej integrity dieťaťa.
Príklad z praxe:Jedným z príkladov vážneho zanedbávania a týrania je situácia, ktorú opísali známi: "Ide o známu, ktorá sama je 'chorá'. Má syna, ktorému denne vulgárne nadáva, vyhráža zabitím ak nebude ticho a mnoho iného." Chlapec "podľa nás trpí aj nejakou poruchou (črty autizmus). Samozrejme, že ona nerieši nič." V škôlke je "problémový", čo by "inak toto by tiež nemali oni riešiť". Často "nemá čo jesť, nemá absolútne lásku atď." Závažnosť situácie podčiarkuje aj fakt, že "dievča čaká opäť dieťa, čoskoro sa má narodiť." Otec dieťaťa sa "vyjadril, že hneď dostane facku až vie čo je to život." Proste "obaja sú turbaci, on trpí nejakým psychiatrickým ochorením." Súčasťou tohto prostredia je aj bývanie v "malom byte kde sa fajčí, navyše žije s cudzím človekom, lebo je len v podnájme." Tieto fakty jasne ilustrujú toxické a nebezpečné prostredie pre deti, kde "deti trpia a nie málo". Takáto situácia si vyžaduje okamžitú reakciu príslušných orgánov na ochranu detí.
Povinnosť nahlásiť zanedbávanie a jej právne dôsledky
Oznámiť zanedbávanie, týranie či zneužívanie dieťaťa nie je len dobrým skutkom, ale povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona. Táto povinnosť nie je ponechaná na individuálnom uvážení, ale je zakotvená v právnom systéme, aby sa zabezpečila ochrana najlepších záujmov dieťaťa.
Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately ukladá každému povinnosť upozorniť na porušovanie práv dieťaťa. Nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti môže mať vážne právne dôsledky. V zmysle Trestného zákona hrozí za nesplnenie oznamovacej povinnosti trest odňatia slobody až na tri roky. To zdôrazňuje, že spoločnosť pripisuje veľký význam ochrane detí a aktívnemu zásahu v prípadoch, keď sú ich práva ohrozené.
Nie je úlohou oznamovateľa posudzovať, či vôbec ide o trestný čin alebo či treba príslušné orgány o podozrení, ktoré má, informovať. Taktiež nie je podstatné, akým hodnoverným spôsobom sa niekto o trestnom čine dozvie, teda či vlastným poznatkom alebo z oznámenia obete či inej osoby. Dôležité je sprostredkovať podozrenie relevantným inštitúciám. Je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, aby podozrenie preverili. Oznamovateľ nezodpovedá za to, ak sa aj neskôr pôvodné podozrenie nepreukáže, čo má eliminovať obavy z neoprávneného nahlásenia a povzbudiť ľudí k zodpovednému správaniu. Hlavným cieľom je včasná intervencia a ochrana dieťaťa pred potenciálnou ujmou.
Kam sa obrátiť s podozrením na zanedbávanie alebo týranie dieťaťa
Ak máte podozrenie, že dieťa je zanedbávané alebo týrané, je vašou povinnosťou to nahlásiť. Existuje niekoľko inštitúcií a kanálov, na ktoré sa môžete obrátiť a ktoré sú vybavené na riešenie takýchto citlivých a naliehavých situácií.
Polícia a prokuratúra
Obrátiť sa na políciu treba najmä v prípadoch, ak sa človek domnieva, že bol svedkom spáchania trestného činu, keď boli ohrozené zdravie či život dieťaťa, alebo sa o tomto skutku dopočul. V prípadoch, keď je ohrozený ľudský život alebo zdravie dieťaťa, je potrebné volať tiesňové číslo polície 158. Policajná linka 158 je bezplatná a je na ňu možné volať z akejkoľvek pevnej či mobilnej telefónnej stanice.Oznámiť trestný čin možno ústne na ktorejkoľvek policajnej stanici alebo prokuratúre, kde kompetentný pracovník spíše zápisnicu. Oznámenie je možné poslať aj písomne. Vtedy treba popísať, k čomu, kde, kedy došlo či dochádzalo a kto má byť za to zodpovedný. Ak k uvedeným tvrdeniam existujú aj nejaké dôkazy, je vhodné ich uviesť v trestnom oznámení, pretože to môže celú situáciu urýchliť.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)
Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza na každom regionálnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako už bolo spomenuté, Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately ukladá každému povinnosť upozorniť na porušovanie práv dieťaťa.Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najskôr pracuje s problémovou rodinou, no ak neprichádza zlepšenie, hľadá pomoc u členov rodiny či v okolí. Vyňatie dieťaťa z rodiny je až poslednou možnosťou, ako situáciu riešiť, to samozrejme neplatí v prípadoch zneužívania či týrania, kde nastupuje polícia okamžite.Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny má zriadenú pre tento účel i bezplatnú infolinku. Je možné zavolať na linku a nahrať odkaz v dĺžke najviac dvoch minút, v ktorom stručne opíšete, akým spôsobom má dochádzať k zneužívaniu sociálneho systému, či k zanedbávaniu starostlivosti o deti a uveďte presné údaje, meno, priezvisko a adresu (u firiem obchodné meno, sídlo resp. adresu prevádzky) toho, kto má takúto činnosť páchať, aby bolo možné podnet prešetriť.
Bezplatné linky pomoci
Na Slovensku existuje niekoľko špecializovaných bezplatných liniek, ktoré poskytujú pomoc a poradenstvo pre deti v ohrození, ako aj pre oznamovateľov.
- Bezplatná telefonická linka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na nahlásenie zanedbávania starostlivosti je 0800 191 222.
- Národná linka na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(C)K, ktorú v roku 2021 zriadilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci NP Podpora ochrany detí pred násilím. Je bezplatná a funguje nepretržite 24 hodín denne / 7 dní v týždni. Spojiť sa s vyškolenými odborníkmi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu. Táto linka dokáže poskytnúť deťom, ale i tým, ktorí si všimli ich zanedbávanie či týranie, rýchlu a adresnú pomoc, poradenstvo alebo podporu.
- Linka 116 111 (európske číslo pomoci pre deti) funguje v nepretržitej prevádzke už od roku 1996 vrátane víkendov a sviatkov. Je bezplatná, anonymná a odborne garantovaná.
UNICEF: Nahláste fyzické týranie detí
Iné inštitúcie
Možností, kam sa ešte možno obrátiť, je okrem polície, sociálnoprávneho odboru či špecializovaných liniek viac.
- Školy a škôlky: Učitelia a vychovávatelia sú povinní nahlásiť podozrenie na zanedbávanie alebo týranie dieťaťa. Sú často v priamom kontakte s dieťaťom a môžu si všimnúť zmeny v správaní alebo vzhľade.
- Detský lekár: Lekár môže posúdiť zdravotný stav dieťaťa a v prípade podozrenia na zanedbávanie alebo týranie podniknúť ďalšie kroky. Má prístup k zdravotnej dokumentácii a môže identifikovať zanedbanie zdravotnej starostlivosti.
- Obecný alebo mestský úrad: Sociálni pracovníci na obecnom alebo mestskom úrade môžu pomôcť pri riešení problémov v rodine. Môžu poskytnúť základné poradenstvo a nasmerovať na príslušné inštitúcie.
- Vyšší územný celok (VÚC): V niektorých prípadoch môžu byť relevantné aj kompetencie vyšších územných celkov.
Anonymita oznamovateľa - ochrana pred odvetou
Veľa ľudí sa obáva nahlásiť týranie či zneužívanie dieťaťa, pretože si myslí, že by sa to z rôznych dôvodov mohlo obrátiť proti nim. Otázka anonymity oznamovateľa je preto kľúčová pre zabezpečenie účinnosti systému ochrany detí.
Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí dostane oznámenie o porušovaní práv dieťaťa, je povinný utajiť totožnosť oznamovateľa, ak ten o to sám požiada. Táto ochrana poskytuje oznamovateľom pocit bezpečia a podporuje ich v tom, aby neváhali nahlásiť podozrenie.
Situácia sa však zásadne mení, ak pracovníci orgánu posunú získané informácie polícii. „Na žiadosť oznamovateľa sa však v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom,” vysvetľuje postup Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch. To znamená, že aj v prípade trestného konania existujú mechanizmy na ochranu anonymity oznamovateľa, pokiaľ si to želá.
Ako už bolo spomenuté, nie je úlohou oznamovateľa posudzovať, či vôbec ide o trestný čin alebo či treba príslušné orgány o podozrení, ktoré má, informovať. Taktiež nie je podstatné, akým hodnoverným spôsobom sa niekto o trestnom čine dozvie, teda či vlastným poznatkom alebo z oznámenia obete či inej osoby. Oznamovateľ nezodpovedá za to, ak sa aj neskôr pôvodné podozrenie nepreukáže. Táto právna ochrana má zabezpečiť, aby obavy z právnych následkov alebo odvetných opatrení neodrádzali od plnenia oznamovacej povinnosti, ktorá je nevyhnutná pre ochranu detí.
Rodičovské práva a povinnosti v kontexte starostlivosti o dieťa
Rodičovské práva a povinnosti sú základom vzťahu medzi rodičmi a deťmi a definujú rámec pre starostlivosť o ne. Upozorňujeme rodičov, že súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované zásadne na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone. V prípade akýchkoľvek pochybností, rodičia majú prvoradú povinnosť sami bezodkladne vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, ktoré im vyplývajú z ich rodičovských práv a povinností.
Vzťahu k dieťaťu matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky, vykonávajú tieto práva a povinnosti spoločne. Takisto sú zákonnými zástupcami svojich detí. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia. Každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy v tejto oblasti, avšak všetky členské štáty EÚ sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Dôležité je poznamenať, že pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napr. uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole.
Výlučná osobná starostlivosť a rozhodovanie o dieťati
Niekedy súdom môže byť rozhodnuté o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“
Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života, ako napríklad výber oblečenia pre dieťa, denný režim, výber jedla, účasť na krúžkoch, ktoré nemajú dlhodobý alebo významný vplyv na jeho budúcnosť, či návšteva lekára v prípade bežných ochorení.
Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť. Medzi podstatné veci patria záležitosti, ktoré majú zásadný vplyv na život dieťaťa, jeho budúcnosť a vývoj. Typicky ide o:
- Miesto bydliska dieťaťa: Zmena trvalého bydliska dieťaťa, najmä ak by to viedlo k presťahovaniu do iného mesta alebo štátu.
- Štúdium a vzdelanie: Voľba školy, zmena školy, výber študijného odboru, prípadne rozhodnutia týkajúce sa špeciálneho vzdelávania.
- Zdravotná starostlivosť: Závažné lekárske zákroky, operácie, dlhodobá liečba, voľba špecialistov alebo účasť na klinických štúdiách. Taktiež sem patrí očkovanie, pokiaľ je predmetom sporu.
- Výchovné a náboženské otázky: Zásadné rozhodnutia o náboženskej výchove alebo iných dôležitých výchovných metódach.
- Majetkové záležitosti: Rozhodnutia týkajúce sa majetku dieťaťa, ak presahujú bežné hospodárenie.
Nedohoda rodičov v podstatných veciach môže viesť k súdnemu konaniu, kde súd rozhodne namiesto rodičov, vždy s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.
Príklady z praxe a súdne rozhodnutia týkajúce sa zanedbania
Realita zanedbávania starostlivosti o deti je často krutá a má dlhodobé, niekedy nezvratné následky. Súdne prípady a príklady z praxe ilustrujú závažnosť tohto problému a dôležitosť včasného zásahu.
Tragický prípad z Plzne: Následky zanedbania zdravotnej starostlivosti
Najvyšší súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí o dovolaní obvinenej K. Č. proti uzneseniu Vrchného súdu v Prahe. Rozsudkom Krajského súdu v Plzni, ktorým bola obvinená uznaná vinnou zo zločinu ťažkého ublíženia na zdraví voči svojej dcére. Za tento trestný čin súd ju prvého stupňa obvinenú odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne.
Podľa skutkových zistení sa obvinená trestného činu dopustila tým, že potom, ako si jej neplnoletá dcéra presne nezisteným spôsobom privodila prenikajúce (perforačné) poranenie pravého oka s poranením dúhovky, navštívila s dcérou očnú ambulanciu, odkiaľ bola ošetrujúcou lekárkou s maloletou odoslaná na špecializované pracovisko Očnej kliniky Fakultnej nemocnice. Lekárka ju upozornila, že poranené oko bude potrebné operovať a poskytnutie liečebného zákroku je urgentné, aby maloletá neprišla o oko.
Neskôr s maloletou vyhľadala lekárske ošetrenie na očnej ambulancii inej nemocnice a aby zakryla zanedbanie starostlivosti o zdravie maloletej dcéry, uviedla ošetrujúcim lekárom nepravdivý údaj o tom, že k poraneniu oka maloletej došlo v priebehu predchádzajúceho dňa. Potom jej bolo ošetrujúcimi lekármi vysvetlené, že postihnutie oka maloletej je vážne a je nevyhnutné podrobiť sa lekárskemu zákroku na spomínanej Očnej klinike, a súčasne jej bolo vyjednané okamžité prijatie na tomto špecializovanom pracovisku.
K ošetreniu pravého oka poškodenej na špecializovanom pracovisku Očnej klinike Fakultnej nemocnice došlo až po zásahu Polície Českej republiky, a pri tomto ošetrení bolo zistené, že poškodenie pravého oka maloletej je nezvratné a neriešiteľné. Obvinená teda nekonala v súlade s povinnosťou starať sa o zdravie maloletej dcéry, uloženou jej ako zákonnému zástupcovi maloletej zákonom, a v dôsledku nezabezpečenia špecializovanej lekárskej pomoci pre poškodenú spôsobila, že pri neliečenom poranení oka došlo u poškodenej k vzniku poúrazového šedého zákalu pravého oka, poúrazovému úplnému odlúčeniu sietnice pravého oka a k úplnej slepote pravého oka, čo je stav konzervatívne ani operačne už neriešiteľný. V prípade včasnej liečby ihneď po vzniku poranenia by bolo oko zachované a bol by zachovaný aj jej zrak.
Právne kroky a námietky obvinenej:Obvinená predovšetkým vo svojom dovolaní namietla, že súdy nedôvodne nevykonali navrhovaný dôkaz znaleckým posudkom z odvetvia psychiatrie a psychológie. V dôsledku toho nebol zistený jej intelekt a osobnostné vlastnosti, a teda neboli objasnené jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, ktoré obhajkyňa pri právnej porade pred odvolacím konaním vyhodnotila ako obmedzené. Obvinená ďalej tvrdila, že súdy nedôvodne nevykonali dôkaz výsluchom svedka Š. Podľa obvinenej tiež súdy dospeli k záveru o opätovnom nerešpektovaní pokynov lekárov a o poškodení zdravia a záujmu poškodenej dcéry chybne, a tento záver mal byť v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi. Obvinená vo svojom dovolaní následne namietla, že súdy nesprávne posúdili jej zavinenie, pretože nebol daný úmysel vo vzťahu k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Obvinená vo svojom dovolaní odkázala na dovolacie dôvody ku vzťahu ku skutkovým zisteniam, respektíve k procesnému postupu súdov v dôkaznom konaní.
Stanovisko Najvyššieho súdu:O námietke intelektu Najvyšší súd ČR najskôr uvádza, že povinnosť orgánov činných v trestnom konaní skúmať príčetnosť páchateľa sa posudzuje podľa objektívnych okolností, ktoré vyšli najavo v trestnom konaní, pri čom treba prihliadať na všetky skutočnosti prichádzajúce v tomto smere do úvahy, nie len na tvrdenie páchateľa. V tejto veci je však potrebné vyzdvihnúť reakciu odvolacieho súdu, ktorý sa s návrhom na zabezpečenie znaleckého posudku riadne vysporiadal. Ako totiž uviedol, v predchádzajúcom konaní nevyplynuli žiadne indície o tom, že by bolo nutné posúdiť intelekt obvinenej, naopak z konania vyplynulo, že obvinená svojej situácii a situácii svojej dcéry rozumela, o čom svedčili ako svedecké výpovede lekárov a zdravotných sestier, tak aj svedecká reprodukcia jej vlastného vyjadrenia, podľa ktorého nechcela, aby jej dcéra prišla o oko. Súd dodal, že samotná obhajoba nemala o príčetnosti obvinenej žiadne pochybnosti, a to ani v prípravnom konaní, keď tento dôkaz nikdy pred odvolacím konaním nenavrhla.
O námietke nevykonania výsluchu svedka Najvyšší súd ČR uvádza, že vo všeobecnosti platí, že dokazovanie nie je bezbrehé, ale je limitované zistením skutkového stavu, o ktorom neexistujú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je pre rozhodnutie nevyhnutný. Súd preto nemusí realizovať všetky dôkazné návrhy, ktoré strany urobia. Ako potom vyvodil Ústavný súd (nález Ústavného súdu zo dňa 24. 2. 2004, sp. zn. I. ÚS 733/01), na neakceptovanie dôkazného návrhu obvineného možno prikročiť z nasledujúcich dôvodov. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, na ktorej overenie alebo vyvrátenie je navrhovaný dôkaz, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz nie je schopný ani overiť ani vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Napokon tretím je potom nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, na ktorého overenie alebo vyvrátenie je dôkaz navrhovaný, bolo už v doterajšom konaní bez dôvodných pochybností (s praktickou istotou) overené alebo vyvrátené. Odvolací súd pritom vysvetlil, a to úplne riadne a logicky, že výsluch Š. R. by bol úplne nadbytočný, pretože súd prvého stupňa mal k dispozícii výpovede ďalších lekárov. Pokiaľ potom malo z jeho výsluchu zvlášť vyplynúť, či by on poškodenú operoval alebo nie, k tejto otázke mal súd prvého stupňa vypracovaný znalecký posudok z príslušného odboru a odvetvia. Ďalšie objasňovanie potom nebolo potrebné, s čím sa Najvyšší súd úplne stotožňuje.
Obvinená uplatnila aj dovolací dôvod, že rozhodnutie spočívalo na nesprávnom hmotnoprávnom posúdení skutku alebo inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Predmetom právneho posúdenia je však skutok, tak ako ho zistili súdy, a nie ako ho prezentuje alebo ako sa jeho zistenie dožaduje obvinená v dovolacom konaní. Pod tento dovolací dôvod možno podradiť námietku subjektívnej stránky trestného činu, podľa ktorej obvinená nekonala úmyselne. Problematike zavinenia obvinenej v jej konkrétnej forme sa venoval súd prvého stupňa, ktorý sa zaoberal omisívnou povahou konania obvinenej a vo veci vyvodil nepriamy úmysel. Obvinená naozaj nielenže nemohla počítať so žiadnou okolnosťou, ktorá by mohla slepote pravého oka jej dcéry, teda poškodeniu dôležitého orgánu zabrániť, ale v podstate tieto okolnosti svojou nečinnosťou, nekonaním sama vylúčila, keď po dobu niekoľkých týždňov, resp. mesiacov zostala úplne pasívna a na hroziace nebezpečenstvo neupozornila ani nikoho iného, kto by mohol nejakým spôsobom konať. Vzhľadom na všetky z vyššie opísané závery Najvyšší súd ČR považuje argumentáciu dovolania obvinenej K. Č. za sčasti nepodraditeľnú pod akýkoľvek zákonný dovolací dôvod, a vo zvyšku potom za zjavne nedôvodnú.
Prípad zo Skalice: Bezprostredné ohrozenie a zásah polície
Ako sme vás už informovali na tomto mieste, sused, ktorému nebol osud detí ľahostajný, zavolal políciu a tá v skalickej bytovke našla tri malé deti vo veku osem mesiacov, jeden a pol roka a tri roky. Traja dospelí, ktorí sa v byte nachádzali, boli pod silným vplyvom alkoholu, kvôli čomu sa s nimi vôbec nedarilo komunikovať. Najmenšia obeť zanedbávania mala skrvavenú tvár a viditeľný opuch nad okom. Vzhľadom na stav detí, chlad a neporiadok v byte a zranenie dievčatka policajti vyrozumeli záchranku a aj pracovníkov sociálnej kurately. Tento prípad je príkladom, kedy bezprostredné ohrozenie detí viedlo k rýchlemu zásahu a preukázalo význam pohotového nahlásenia.
Projekt "Šanca na návrat" a podpora pre rodičov vo výkone trestu
Problematika zanedbávania detí je často prepojená s komplexnými sociálnymi a osobnými problémami rodičov, vrátane závislostí, nedostatočného právneho povedomia či chýbajúcich sociálnych zručností. V reakcii na tieto výzvy vznikajú programy, ktoré sa snažia predchádzať recidíve a podporiť rodičov vo výkone trestu v budovaní zodpovednejšieho života.
Jedným z takýchto projektov je Šanca na návrat, národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie.
Cieľom projektu je pomôcť odsúdeným rozvinúť kľúčové zručnosti a vedomosti pre úspešnú resocializáciu a návrat do spoločnosti. Súčasťou je základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov. Týmito oblasťami sú:
- Závislosti: Program sa venuje prevencii a riešeniu závislostí, ktoré sú častou príčinou sociálnych problémov a trestnej činnosti.
- Právne povedomie: Zvyšovanie informovanosti o právnych normách a dôsledkoch ich porušovania.
- Rodina: Podpora budovania zdravých rodinných vzťahov a rodičovských zručností.
- Komunikácia: Rozvoj efektívnych komunikačných schopností pre lepšie fungovanie v rodine i spoločnosti.
- Sebapoznanie: Pomoc pri introspekcii a pochopení vlastných motivácií a správania.
- Finančná gramotnosť: Vzdelávanie v oblasti hospodárenia s financiami a predchádzania dlhom.
- Zamestnanosť: Podpora pri hľadaní zamestnania a integrácii na trh práce, čím sa predchádza nelegálnej práci (tzv. súbeh vykonávania pracovnej činnosti s evidenciou uchádzačov o zamestnanie, príp. iné).
Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.). Tento prístup je kľúčový pre minimalizáciu rizika opakovania chýb z minulosti a pre zabezpečenie stabilného prostredia pre prípadné budúce rodičovstvo, čím sa nepriamo prispieva k prevencii zanedbávania starostlivosti o deti.
Podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)
Hoci sa téma článku primárne zameriava na nahlásenie zanedbávania starostlivosti o deti v rodinnom prostredí, je dôležité si uvedomiť, že zanedbanie sa môže prejaviť aj v iných oblastiach, vrátane poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ak máte pochybnosti o správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je potrebné podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Na Slovensku je orgánom dohľadu v tejto oblasti práve Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá na základe podnetov občanov prešetruje spôsob a formu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, prípadne posudzuje, či nemala byť poskytnutá iná zdravotná starostlivosť, než akú určil ošetrujúci lekár. Úrad vykoná dohľad na základe lekárskych záznamov a tiež na základe pitevnej správy v prípade úmrtia pacienta.
Ako podať podnet na ÚDZS:Písomný a podpísaný podnet na prešetrenie sa podáva na pobočke spomenutého úradu. Príslušnosť sa určuje podľa miesta, kde bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Podnet na úrad je potrebné podať písomne, pričom v podnete Vám odporúčame čo najpresnejšie popísať priebeh hospitalizácie, ošetrovania… až po smrť pacienta, ak ide o prípad úmrtia. Na spísanie podnetu na prešetrenie je možné využiť aj PORTÁL PODNETOV ÚDZS. Úrad na základe podnetu vykoná dohľad u dotknutého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zistí, či postupoval v súlade s právnymi predpismi, či pacientovi poskytol všetky diagnostické a terapeutické výkony a zároveň, či počas dohliadaného obdobia správne viedol zdravotnú dokumentáciu. Pri vybavovaní podnetov sa úrad riadi zákonom č. 581/2004 Z. z.
Príklady situácií pre podnet na ÚDZS:
- Pochybnosti pri úmrtí pacienta: Ak máte pochybnosti o správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, v dôsledku ktorej pacient následne zomrel. V takomto prípade je dôležité popísať priebeh hospitalizácie a starostlivosti.
- Zanedbanie stomatologickej starostlivosti: Ak zistíte, že zubárka po preventívnych prehliadkach neriešila zistené problémy (napr. kazy alebo neprerezaný zub). V takýchto prípadoch je potrebné čo najpodrobnejšie popísať celý priebeh, uviesť úradu dátumy jednotlivých preventívnych prehliadok, vykonané úkony… Následne je potrebné uviesť úradu, že ste absolvovali kontrolu inde a boli zistené predmetné skutočnosti týkajúce sa kazov a mliečneho zubu. Najvhodnejšie by bolo úradu zároveň predložiť lekársku správu o týchto skutočnostiach, aby mali Vaše tvrdenia o kazoch a mliečnom zube za preukázané.
- Zanedbanie starostlivosti v tehotenstve: Prípad, keď neter bola tehotná a pravidelne navštevovala lekársku poradňu, no po zistení, že prestala cítiť pohyby dieťaťa, ju lekárka uistila, že je všetko v poriadku, aj keď plod bol už mŕtvy. Následná traumatizácia z donosenia mŕtveho plodu si vyžaduje prešetrenie zodpovednosti.
Lehoty a informovanie:O výsledku dohľadu a so zistenými skutočnosťami je podávateľ podnetu písomne informovaný. Zároveň je podávateľ podnetu bezodkladne informovaný aj o samotnom začatí výkonu dohľadu, prípadnom odmietnutí podnetu alebo o zastavení výkonu dohľadu.Na prešetrenie podnetu, ktorý bol úradu doručený po 01.05.2021 má úrad zákonom stanovenú lehotu 9 mesiacov. Túto lehotu môže predseda úradu v prípadoch hodných osobitného zreteľa predĺžiť, avšak najviac o 3 mesiace. Lehota na ukončenie výkonu dohľadu začatého od 01.01.2023 neplynie v časovom intervale odo dňa vydania poverenia pre prizvanú osobu až do doručenia znaleckého posudku či odborného stanoviska vo veci. Každý prípad je osobitý a náročný na posúdenie, preto aj trvanie dohľadov je rôzne. Podnet občana - správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti (formulár) nájdete v časti Formuláre, tlačivá alebo na Ústrednom portáli verejnej správy.
tags: #nahlasenie #zanedbania #starostlivosti #o #dieta