Surogačné materstvo je reprodukčná technika, pri ktorej žena, nazývaná náhradná matka, vynosí dieťa pre iných rodičov, ktorí sa stanú jeho právnymi rodičmi. Táto problematika je predmetom sporov a neexistuje na ňu jednotný názor, ani v odborných kruhoch, ani medzi širokou verejnosťou. Zatiaľ čo zástancovia náhradného materstva zdôrazňujú jeho kľúčovú úlohu pri napĺňaní potrieb neplodných párov, kritici ho považujú za formu obchodovania s ľudským telom a s deťmi. Aj z tohto dôvodu predstavuje náhradné materstvo jednu z najdiskutovanejších tém na rozhraní bioetiky, zdravotníckeho práva a ochrany ľudských práv.
Moderná reprodukčná technika surogácie prináša párom nové možnosti, avšak vyvoláva otázky týkajúce sa právnej ochrany všetkých zúčastnených strán, rovnako ako aj komercializácie ľudského tela. V posledných rokoch sa náhradné materstvo stáva čoraz rozšírenejšou a využívanejšou, a to aj v rámci Európskej únie (EÚ). Právna úprava tejto praxe sa však v jednotlivých krajinách výrazne líši. Uvedená disparita v právnych úpravách spôsobuje komplikácie, najmä v prípadoch cezhraničného surogačného materstva, ktoré vedie k fenoménu tzv. „stateless children“. Cieľom tohto článku je predstaviť právny rámec náhradného materstva so zreteľom na jeho cezhraničné aspekty, identifikovať riziká spojené s neexistenciou jednotnej regulácie a zároveň analyzovať rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a Súdneho dvora Európskej únie, ktoré formujú štandardy ochrany práv v tejto oblasti.
Čo je Náhradné Materstvo a Jeho Formy?
Náhradné materstvo, niekedy nazývané aj „surogátne materstvo“, označuje proces, v ktorom žena vynosí a porodí dieťa pre iný pár alebo osobu. Náhradná matka súhlasí s tým, že dieťa po pôrode vydá tejto osobe alebo páru. ESĽP náhradné materstvo definuje ako reprodukčnú techniku, pri ktorej žena, nazývaná náhradná matka, vynosí dieťa pre iných rodičov, ktorí sa stanú jeho právnymi rodičmi. Ide o zložitý proces, ktorý si každá krajina právne „ošetrí“ po svojom.
Významný pokrok v oblasti reprodukčných techník nastal v 70. rokoch 20. storočia s prvým dieťaťom počatým prostredníctvom in vitro fertilizácie (IVF). Tento prelom umožnil vznik gestačného náhradného materstva, čo predstavovalo zásadnú zmenu. Zmena spočívala v tom, že náhradná matka nie je biologicky spojená s dieťaťom, keďže embryo je vytvorené z vajíčka a spermií plánovaných rodičov alebo darcov. Vo väčšine štátov nemôže byť náhradná matka zároveň genetickou matkou dieťaťa, ktoré nosí. To znamená, že jej vajíčko nemôže byť použité v procese in vitro oplodnenia. Matka a otec budúceho dieťaťa alebo darcovia sú tí, ktorí poskytnú vajíčko a spermie na vytvorenie embrya. Toto embryo sa potom prenesie do maternice náhradnej matky, v ktorej sa embryo uhniezdi a následne ho náhradná matka vynosí a porodí.
Formy náhradného materstva možno rozlišovať na základe viacerých kritérií. Rozlíšenie sa v tomto prípade zakladá na tom, či sa na účely reprodukčného postupu používa vajíčko náhradnej matky. V tomto zmysle môžeme hovoriť o tradičnom a gestačnom náhradnom materstve. Tradičné náhradné materstvo znamená, že vajíčko náhradnej matky je oplodnené gamétami plánovaného otca alebo anonymného darcu. Z uvedeného vyplýva, že materstvo je určené výlučne pôrodom ako jedinou, samostatnou právnou skutočnosťou. Tento princíp vychádza z tradičného právneho konceptu, podľa ktorého je žena, ktorá dieťa porodila, automaticky považovaná za jeho matku bez ohľadu na genetický pôvod dieťaťa.
Dôvodov, prečo sa páry uchýlia k tejto forme vynosenia dieťaťa, je mnoho. Žijeme v dobe, keď sa skloňuje pojem „pandémia neplodnosti“, kedy priemerne každý piaty pár má problémy s prirodzeným počatím. Náhradné materstvo sa využíva v prípadoch, keď žena nemôže otehotnieť, vynosiť dieťa alebo porodiť zo zdravotných dôvodov. Medzi najčastejšie dôvody patrí absencia maternice, chronické ochorenia, ktoré by tehotenstvo ohrozili, či opakované potraty. Môže ísť aj o situáciu, keď žena, ktorá má uskladnené zmrazené embryá, zomrie a jej partner si želá použiť tieto embryá, aby mal dieťa.
Náhradné Materstvo v Európskej Únii a Súčasný Globálny Kontext
Právna úprava náhradného materstva sa v jednotlivých krajinách Európskej únie a vo svete výrazne líši. Uvedená disparita v právnych úpravách spôsobuje komplikácie, najmä v prípadoch cezhraničného surogačného materstva. Rôznorodosť vnútroštátnych prístupov členských štátov EÚ sa pohybuje od úplného zákazu, cez nepriame tolerovanie, až po právne ukotvené povolenie náhradného materstva.
India sa stala obľúbenou destináciou reprodukčného turizmu. Každý rok sú páry zo zahraničia priťahované do Indie rôznymi agentúrami asistovanej reprodukcie, pretože náklady na celý postup v Indii sú viac než o dve tretiny lacnejšie, ako sú v Spojených štátoch Amerických či Spojenom kráľovstve. Množstvo neplodných párov z celého sveta kvôli tomu cestuje do štátov, kde je komerčné náhradné materstvo legálne.
Osobitnú pozornosť venujeme situáciám, keď dochádza k cezhraničnému uzatvoreniu dohôd o náhradnom materstve, ktoré následne vyvolávajú potrebu právneho uznania rodičovstva v inom štáte. Zároveň sa však čoraz naliehavejšie otvárajú otázky, akým hodnotám majú súčasné legislatívne rámce dať prednosť. Má to byť ochrana suverenity štátu, dôraz na verejné záujmy, ako je najlepší záujem dieťaťa či podpora tradičnej rodiny? Judikatúra ESĽP postupne vykryštalizovala základné princípy vyplývajúce z práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré ukladajú štátom povinnosť zabezpečiť uznanie rodičovských vzťahov vzniknutých prostredníctvom náhradného materstva s pôvodom v krajinách, ktoré tieto možnosti poskytujú.
Netradičné cesty k rodičovstvu - skutočné príbehy moderných rodín
Súčasný Právny Rámec Náhradného Materstva na Slovensku
Slovenská právna úprava náhradného materstva je v tomto smere striktná. Na Slovensku máme presne definovaný Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z., ktorý striktne hovorí o tom, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila (§ 82 ods. 1). Tento princíp je v našich podmienkach jedinou, samostatnou právnou skutočnosťou, ktorá určuje materstvo. Z uvedeného vyplýva, že náhradné materstvo v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením je neplatné. Právna teória európskych krajín považuje dohody náhradného materstva za neplatné a v rozpore s kresťanskými, etickými a morálnymi princípmi.
Naša legislatíva náhradné materstvo aktuálne nepripúšťa a nepovoľuje, ale ani výslovne nezakazovala. Už pred ústavnou zmenou platilo, že matkou dieťaťa je výlučne žena, ktorá ho porodila, a akékoľvek dohody, ktoré by túto zásadu obchádzali, boli podľa Zákona o rodine neplatné. Inými slovami - zmluva, ktorou by sa žena vopred vzdala dieťaťa v prospech iných osôb, nemala právnu účinnosť. Aplikovanie tohto práva na náhradné materstvo je v našich podmienkach v podstate nemožné, pretože Zákon o rodine nepriamo vylučuje možnosť náhradného materstva.
V septembri 2025 však parlament schválil ústavný zákon, ktorým došlo k explicitnému zákazu náhradného materstva priamo v Ústave SR. Ústava bola doplnená o ustanovenie, že „dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje“. Zároveň pribudla definícia, že rodičmi dieťaťa sú matka (žena) a otec (muž). Praktický rozdiel je teda v právnej sile a jasnosti zákazu: kým predtým vyplýval zákaz skôr nepriamo (z rodinnoprávnych predpisov) a bolo polemizované, či náš právny poriadok surogáciu de iure zakazuje, dnes je postoj štátu jednoznačný - náhradné materstvo je zakázané na najvyššej právnej úrovni.
Dopady ústavného zákazu majú najmä symbolický a preventívny význam. Znamená to, že bežným zákonom nemožno náhradné materstvo zaviesť ani legalizovať, pokiaľ by sa nezmenila samotná ústava. Štát týmto deklaruje hodnotový postoj, že surogácia je neprípustná. Na druhej strane, odborníci upozorňujú, že samotný ústavný zákaz bez ďalších krokov nemusí mať výrazné praktické účinky, ak nebude sprevádzaný podrobnou úpravou v bežných zákonoch. Ústava síce niečo zakazuje, ale kým neexistujú výkonné predpisy alebo sankcie, realita sa meniť nemusí - páry môžu naďalej hľadať cesty v šedej zóne alebo v zahraničí. Ústavný zákaz však vytvára priestor na sprísnenie legislatívy do budúcna (napríklad zavedením osobitného trestného činu).
Trestnoprávne Dôsledky a Riziká na Slovensku
Samotná surogácia a ústavné zakotvenie zákazu neznamená automaticky zavedenie nového trestného činu. V súčasnosti neexistuje v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. priama skutková podstata s názvom „náhradné materstvo“. To značí, že žena, ktorá by vynosila dieťa pre inú rodinu, ani objednávateľský pár nie sú stíhaní za osobitný trestný čin len na základe tejto skutočnosti. Sankcie zatiaľ nie sú výslovne ustanovené. Odborná obec dokonca upozorňuje, že samotný ústavný zákaz bez zavedenia podrobných mechanizmov v bežných zákonoch nezabráni pokračovaniu neformálnych či zahraničných foriem surogácie.
Možné trestné postihy v určitých prípadoch však existujú. Hoci nový „delikt náhradného materstva“ nebol zavedený, situácie okolo surogácie môžu kolidovať s ustanoveniami trestného práva. Trestný zákon obsahuje viaceré skutkové podstaty, ktoré by sa dali aplikovať, ak by správanie účastníkov naplnilo ich znaky. Typicky ide o oblasť obchodovania s ľuďmi alebo neoprávnených adopcií. Ak by napríklad došlo ku komerčnej dohode (platba za dieťa) alebo by sa pri náhradnom materstve vyskytol prvok zneužitia ženy v núdzi, mohlo by sa to posudzovať ako trestný čin obchodovania s ľuďmi či zverenia dieťaťa do moci iného.
Netradičné cesty k rodičovstvu - skutočné príbehy moderných rodín
Podstata trestného činu obchodovania s ľuďmi (§ 179 Trestného zákona) spočíva v tom, že ide o jeden z najzávažnejších trestných činov, ktorý postihuje „moderné otroctvo“ v rôznych formách. Zákon definuje obchodovanie s ľuďmi ako konanie, keď páchateľ zláka, najme, prepraví, odovzdá, prevezme alebo ukryje osobu (či už do cudziny alebo v rámci štátu), s úmyslom ju vykorisťovať. Vykorisťovaním môže byť napríklad sexuálne zneužívanie (prostitúcia), nútená práca, nevoľníctvo, odoberanie orgánov či iné formy zneužívania. Dôležité je, že ak ide o dieťa (osobu mladšiu ako 18 rokov), zákon nevyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty použitie hrozby, násilia či podvodu - už samotné „získanie“ dieťaťa na účely obchodovania je trestné. Tým sa pokrývajú aj prípady tzv. „predaja detí“. Trestné sadzby za obchodovanie s ľuďmi sú vysoké: základná sadzba je odňatie slobody na 4 až 10 rokov, ak je obeťou dieťa alebo páchateľ spácha čin organizovane či inak brutálne, trest sa zvyšuje (7 - 12 rokov, pri tzv. obzvlášť závažnom zločine 12 - 20 rokov alebo až doživotie). Aplikácia na náhradné materstvo: k tomuto trestnému činu sa v diskusiách o surogácii odkazuje preto, že komerčné náhradné materstvo môže nadobudnúť znaky „obchodu s dieťaťom“. Predstavme si situáciu, že existuje dohoda o odovzdaní novorodenca za finančnú odmenu - náhradná matka porodí dieťa a výmenou za peniaze ho prenechá objednávateľom. Takéto konanie by mohlo naplniť znaky obchodovania s ľuďmi, konkrétne obchodovania s dieťaťom, ak by sa dokázalo, že išlo o úmysel využiť zraniteľnosť matky či predať dieťa ako „tovar“. V praxi by však išlo o extrémny prípad - zvyčajne objednávateľský pár túži po dieťati ako po vlastnom, nejde o jeho ďalší predaj či vykorisťovanie. Preto by orgány museli skúmať subjektívnu stránku (úmysel vykorisťovať). Napriek tomu už samotné platenie za dieťa vzbudzuje toto trestnoprávne riziko: medzinárodné dokumenty (napr. Haagsky dohovor o adopciách) výslovne zakazujú akúkoľvek platbu v súvislosti s osvojením dieťaťa, aby sa zamedzilo obchodu s deťmi.
Ďalším relevantným trestným činom je zverenie dieťaťa do moci iného (§ 180 Trestného zákona). Ide o špecifický trestný čin, ktorý trestá nezákonné nakladanie s deťmi v kontexte osvojenia. Skutková podstata hovorí, že kto v rozpore so všeobecne záväzným predpisom zverí dieťa do moci iného na účel adopcie alebo kto také dieťa preberie, dopúšťa sa trestného činu. Laicky povedané, toto ustanovenie mieri na prípady čiernych adopcií - keď napríklad biologická matka nelegálne „dohodí“ svoje dieťa náhradným rodičom za odmenu, alebo keď si niekto nelegálne „osvojí“ cudzie dieťa mimo oficiálnych procesov. Základná trestná sadzba je až 3 roky odňatia slobody, v prípade organizovanej činnosti alebo získania prospechu sa zvyšuje (3 - 8 rokov, pri ťažšej okolnosti až 10 rokov). V kontexte náhradného materstva by § 180 mohol dopadať napríklad na situáciu, ak by náhradná matka odovzdala dieťa objednávateľom mimo riadneho súdneho procesu osvojenia, najmä ak by za to dostala zaplatené.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravuje zásadnú novelu Trestného zákona, ktorá môže významne ovplyvniť oblasť náhradného materstva. Cieľom návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1712, zameranej na posilnenie boja proti obchodovaniu s ľuďmi a ochranu jeho obetí. Vykorisťovanie žien cez náhradné materstvo, nútené manželstvá alebo nezákonné adopcie sa po novom môže považovať za formu obchodovania s ľuďmi, ak sú splnené určité podmienky. Smernica sa zameriava najmä na prípady, keď sú ženy klamané alebo nútené, aby sa stali náhradnými matkami. Náhradné materstvo by mohlo byť v určitých prípadoch považované za formu obchodovania s ľuďmi, ak by išlo o zneužitie zraniteľnej osoby na reprodukčné účely. Návrh zároveň zavádza aj nový trestný čin - využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi. Okrem toho novela počíta aj so sprísnením postihov v prípadoch kupliarstva a prevádzačstva, ak je obeťou dieťa. Zverejnením predbežnej informácie na portáli Slov-Lex sa otvára verejná diskusia. Kompletný materiál sa nachádza na portáli Slov-Lex, pričom vyjadrenia k nemu možno zasielať do 14. 8.
Záverom k tejto časti možno konštatovať, že náhradné materstvo samo osebe nie je trestným činom, no ak nadobudne charakter obchodovania s deťmi (prípadne sa realizuje formou obchádzajúcou zákonné postupy adopcie za odmenu), môže naplniť skutkové podstaty vyššie uvedených trestných činov. Sankcie sú pritom prísne - zákon pamätá na ochranu detí pred kupčením a na ochranu žien pred zneužívaním ich reprodukčnej funkcie.
Cezhraničné Náhradné Materstvo a Slovenskí Občania
Slovenskí rodičia, ktorí by si chceli pomôcť náhradným materstvom, budú sklamaní, keďže naša legislatíva neobsahuje právnu úpravu náhradného materstva. Naša legislatíva náhradné materstvo aktuálne nepripúšťa, a preto slovenské bezdetné páry využívajú surogačné materstvo ako formu asistovanej reprodukcie v zahraničí. Mnohé slovenské páry vzhľadom na domáce obmedzenia hľadajú pomoc v zahraničí - v štátoch, kde je náhradné materstvo legálne alebo tolerované (často sa spomína Česko či Ukrajina). Tu je dôležité zdôrazniť, že samotné absolvovanie surogačného programu v cudzine nie je trestným činom pre slovenských občanov. Trestná zodpovednosť občana SR za čin spáchaný v cudzine prichádza do úvahy najmä vtedy, ak by išlo o čin trestný aj v mieste, kde bol spáchaný - to však pri legálnej surogácii v danej krajine neplatí. Žiadny zákon vyslovene nesankcionuje návrat s dieťaťom narodeným náhradnou matkou v cudzine. Samozrejme, ak by boli okolnosti surogácie spojené s nejakým trestným činom (napr. obchodovaním s ľuďmi), posudzovalo by sa to individuálne.
Najväčšou komplikáciou je právne postavenie dieťaťa narodeného cez náhradnú matku v cudzine po príchode na Slovensko. Slovenské právo trvá na tom, že matkou je žena, ktorá porodila. V tomto ohľade nezáleží na genetickej príbuznosti - ak dieťa porodila napríklad Ukrajinka či Češka, podľa slovenského práva by práve ona bola matkou, nie objednávateľka. Nastáva tak kolízia medzi zahraničnými dokumentmi a naším verejným poriadkom. Zahraničný rodný list môže napríklad uvádzať ako matku Slovenku (objednávateľku), hoci tá nerodila. Slovenská matrika môže odmietnuť zapísať taký údaj s odkazom na rozpor s verejným poriadkom SR.
V praxi slovenské páry často musia podstúpiť dodatočné právne kroky, aby ich rodičovstvo bolo uznané. Typický scenár je nasledovný: biologický otec (objednávateľ) je zväčša aj genetickým otcom dieťaťa, preto môže na Slovensku uznať otcovstvo (napr. na matrike alebo súdne). Tým dieťaťu vznikne právny vzťah k otcovi - a ak je otec Slovák, dieťa získa slovenské občianstvo po ňom. Matka (objednávateľka) však dieťa neporodila, takže ju slovenské právo neuznáva za matku. Riešením býva osvojenie (adopcia): objednávateľka si svoje biologické dieťa musí osvojiť, aby sa stala jeho zákonnou matkou. Ide spravidla o osvojenie dieťaťa manželom - čo je v našom práve povolené. Súdnym rozhodnutím o osvojení sa potom zruší vzťah k pôvodnej rodine (k náhradnej matke) a za matku sa ustanoví osvojiteľka. Tento proces však nie je automatický ani rýchly. V konaní sa skúma najlepší záujem dieťaťa a tiež to, či sú splnené podmienky na osvojenie (napr. súhlas biologickej matky - náhradnej rodičky). Napríklad v roku 2015 Okresný súd Trnava rozhodoval o osvojení dieťaťa, ktoré slovenskí rodičia počali cez surogáciu - musel právne „zrušiť“ materstvo náhradnej matky a potvrdiť materstvo osvojiteľky.
Kým sa veci právne utrasú, dieťa môže mať na Slovensku „právneho rodiča“ len otca. Objednávateľka - hoci genetická matka - môže mať spočiatku štatút len akéhosi pestúna či opatrovníka, kým ju slovenský súd neuzná za matku. Tento stav je psychicky aj administratívne náročný. Zo strany štátu skôr hrozí, že nevyjde v ústrety - teda nebude chcieť uznať zahraničné rozhodnutia či listiny. Pri aktuálnom ústavnom zákaze môže byť postoj úradov ešte prísnejší. Napríklad ústava teraz (popri zákaze surogácie) zakazuje aj právne uznávanie rodičovstva osôb rovnakého pohlavia vrátane zahraničných rodných listov. Hoci toto sa výslovne vzťahuje na LGBT páry, indikuje to všeobecnú tendenciu odmietať uznávať v zahraničí nadobudnutý status rodiča, ak odporuje našim predpisom. Je teda možné, že matrika či úrad odmietne zapísať napríklad slovenskú objednávateľku ako matku, aj keď to stojí v cudzom rodnom liste - a odkáže ju na súdnu cestu. Priamo trestnoprávne stíhanie rodičom nehrozí, pokiaľ, ako bolo uvedené, nešlo o iné trestné činy (napr. preukázateľné „kúpenie“ dieťaťa). Zodpovednosť za dieťa však môžu riešiť orgány sociálnoprávnej ochrany, ak by nastalo vákuum - napr. keby ani otec nebol právne uznaný, dieťa by formálne nemalo na Slovensku žiadneho zákonného zástupcu.
Náhradné Materstvo v Českej Republike: „Šedá Zóna“
U našich susedov v Českej republike ide o akúsi „sivú zónu“, pretože české právo inštitút náhradného materstva výslovne neupravuje, ale ani nezakazuje. Právna úprava v ČR v súčasnosti nie je nejako detailnejšie prepracovaná, ale surogačné materstvo pripúšťa, osobitne teda proces osvojenia, ktorý je jeho súčasťou a vychádza z nekomerčnej tzv. altruistickej formy. Opačný prístup je trestný.
Česká republika nemá osobitný zákon o náhradnom materstve, avšak jej platné právo vylučuje právne uznanie surogácie nepriamo. Občiansky zákonník ČR neumožňuje uzavrieť platnú zmluvu o náhradnom materstve - taká dohoda nie je právne vymáhateľná a považuje sa za neplatnú, pretože odporuje zásade určenia matky podľa pôrodu. Výslovne je v českom Občianskom zákonníku zakotvené pravidlo „matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila“ (§ 775 OZ). Z toho vyplýva, že aj keď by si napríklad slovenský pár „najal“ Češku ako náhradnú matku, české úrady ju budú považovať za matku narodeného dieťaťa - bez ohľadu na genetický pôvod embrya. Iné osoby nemôžu byť pri narodení uznané za rodičov, keďže to zákon nepripúšťa.
Napriek neexistencii legálnej zmluvy sa v Česku náhradné materstvo v obmedzenej miere praktizuje formou súkromných dohôd. Postup je taký, že náhradná matka (rodička) porodí dieťa a je zapísaná v rodnom liste ako matka. Pokiaľ je známe, že nejde o jej biologické dieťa, v praxi nasleduje uznanie otcovstva zo strany biologického otca (objednávateľa). Český zákon toto umožňuje prostredníctvom súhlasného vyhlásenia na matrike - náhradná matka a biologický otec spoločným vyhlásením určia otcovstvo dieťaťa. Výsledok: biologický otec (objednávateľ) sa stáva zákonným otcom dieťaťa, no zákonnou matkou stále zostáva náhradná matka. Ďalší krok - osvojenie dieťaťa biologickou matkou (objednávateľkou). Český OZ myslí aj na tento krok: § 804 výslovne dovoľuje, aby v prípade náhradného materstva mohla biologická matka (objednávateľka) adoptovať svoje biologické dieťa, hoci za normálnych okolností adopcia medzi príbuznými nie je možná. Prakticky to prebieha tak, že náhradná matka dá súhlas s osvojením a biologická matka si osvojí dieťa svojho manžela. Po dokončení adopcie sú právnymi rodičmi obaja objednávatelia a pôvodná matka (rodička) stráca všetky práva.
České zákony nikde nepovoľujú, aby náhradná matka dostala odmenu. Platí všeobecný zákaz akéhokoľvek „obchodu s adopciami“, takže ak by sa preukázalo zaplatenie za odovzdanie dieťaťa, bolo by to nezákonné. V Česku sa preto predpokladá, že ak už k náhradnému materstvu dôjde, tak na altruistickom základe alebo s úhradou nevyhnutných nákladov (napr. zdravotné výdavky, ušlý zárobok, tehotenské oblečenie). V praxi však existujú aj prípady, keď dochádza k nelegálnym dohodám s finančnou odmenou - ide však o čiernu zónu, ktorú môže riešiť polícia. Príkladom je známy prípad z roku 2024, keď sa istá žena ponúkala viacerým párom ako náhradná matka za úplatu a vylákala od nich peniaze. Polícia v tejto súvislosti zdôraznila, že „v Česku nie je možné odnosiť za úplatu dieťa a následne ho svěřit do péče za účelem adopce. To by se jednalo o trestný čin.“
Etické Výzvy a Ochrana Zúčastnených Strán
Proces náhradného materstva je zložitý z medicínskeho, emocionálneho, finančného aj právneho hľadiska. Na prvý pohľad sa náhradné materstvo javí ako atraktívna alternatíva, pretože chudobná náhradná matka dostane potrebné peniaze a neplodný pár dostane svoje dlho vytúžené biologické dieťa. Avšak, skutočný obraz často odhaľuje trpkú pravdu. Kvôli nedostatočnej legislatíve sú náhradné matky aj budúci rodičia nejakým spôsobom vykorisťovaní a zisk získavajú sprostredkovatelia a komerčné agentúry. V celom systéme nie je žiadna transparentnosť a šanca dostať sa do právnych problémov je kvôli nepredvídateľným predpisom upravujúcim (resp. neupravujúcim) náhradné materstvo vysoká.
Frustrácia bezdetných párov, ktorí vycestujú kvôli náhradnému materstvu do zahraničia, je ľahko pochopiteľná, pretože musia čeliť nielen jazykovej bariére, ale niekedy musia viesť dlhú právnu bitku, aby získali svoje dieťa. Napríklad aj keď všetko dobre dopadne, musia po narodení bábätka zostať v Indii 2-3 mesiace na vybavenie formalít. Cezhraničné náhradné materstvo vedie k problémom v občianstve, národnosti, materstve, rodičovstve a právach dieťaťa. Existujú prípady, keď je deťom odopretá štátna príslušnosť krajiny rodičov, čo môže viesť k dlhému súdnemu sporu. Taktiež existujú prípady, keď dieťa vynosené náhradnou matkou je odovzdané páru a zistí sa, že s ním nie je geneticky príbuzné. Rodičia ho tak zavrhnú a musí stráviť svoj život v sirotinci.
Netradičné cesty k rodičovstvu - skutočné príbehy moderných rodín
Ak sa pozrieme na problém náhradných matiek, veci sú ešte horšie a neetické. Chudobné, negramotné ženy z vidieckeho prostredia sú často nútené svojím manželom alebo sprostredkovateľom, aby si ľahko zarobili. Tieto ženy nemajú právo rozhodovať o svojom tele a živote. V Indii a iných krajinách tretieho sveta neexistuje psychologické vyšetrenie ani právne poradenstvo, ktoré je v USA a Európe povinné. Po nábore komerčnými agentúrami sú tieto ženy presúvané na celú dobu tehotenstva do ubytovní pod zámienkou predpôrodnej starostlivosti. Skutočným motívom je však ich strážiť a vyhnúť sa akejkoľvek sociálnej stigme. Tieto ženy strávia tak celé obdobie tehotenstva so strachom o domácnosť a deti. Smú chodiť von len na predpôrodné vyšetrenia a s rodinou sa môžu stretávať len v nedeľu. Najhoršie na tom je, že v prípade nepriaznivého výsledku tehotenstva je nepravdepodobné, že budú vyplatené. Neexistuje pre nich ani poistenie, ani lekárska a psychiatrická podpora po tehotenstve. Na opačnej strane sú tu bohaté ženy s kariérou, pre ktoré je vlastné tehotenstvo nežiaduce, a tak sa uchyľujú k najímaniu náhradných matiek. V súvislosti s náhradným materstvom, ktoré sa stalo skôr komerčným ošiaľom, existuje množstvo morálnych a etických problémov a je naliehavo potrebné vypracovať a implementovať zákony pre budúcich rodičov a náhradné matky v týchto krajinách.
Zabezpečenie Spravodlivosti a Odporúčania pre Budúcnosť
Ako teda zabezpečiť spravodlivosť na oboch stranách? Pár/osamelý rodič aj náhradná matka by mali uzavrieť zmluvu o náhradnom materstve týkajúcu sa všetkých otázok, ktorá by bola právne vymožiteľná.
Všetky výdavky (vrátane poistenia a iných primeraných výdavkov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom) by mali znášať určení rodičia. Zmluva o náhradnom materstve by mala obsahovať aj životné poistenie náhradnej matky. Náhradná matka môže tiež dostať peňažnú kompenzáciu od páru alebo jednotlivca, podľa toho, o aký prípad ide. Existuje názor, že na záchranu chudobných náhradných matiek pred vykorisťovaním by sa banky mali priamo zaoberať náhradnými matkami a zákonom by mala byť stanovená minimálna odmena, ktorá sa má náhradnej matke vyplatiť (teda aj v prípade neúspešného tehotenstva). V dohode o náhradnom materstve by sa mala zabezpečiť aj finančná podpora pre takto vynosené dieťa v prípade, že objednávateľský pár zomrie pred pôrodom alebo v prípade rozvodu medzi rodičmi a následným nezáujmom oboch z nich sa dieťaťa ujať, aby sa predišlo nespravodlivosti voči tomuto dieťaťu. Náhradná matka by nemala mať žiadne rodičovské práva k dieťaťu a rodný list dieťaťa by mal obsahovať mená objednávateľského páru ako rodičov, aby sa predišlo prípadným právnym komplikáciám.
Pri uzatváraní zmluvy o náhradnom materstve je potrebné zvážiť veľa zdravotných, emocionálnych, finančných a právnych otázok. Sú tu aj záležitosti, na ktoré si treba dať pozor, keď náhradná matka porodí a odovzdá dieťa rodičovi/rodičom:
- Všetky strany sú v dobrom duševnom a fyzickom zdraví.
- Jasná a otvorená komunikácia medzi všetkými stranami.
- Mať realistické očakávania týkajúce sa šance na úspešný výsledok.
- Všetky strany dobre rozumejú príslušným medicínskym procesom.
- Byť realistický, pokiaľ ide o časovú os (môže trvať rok alebo viac, kým dôjde k prenosu embryí).
- Byť pripravený na emocionálne reakcie, ktoré sa môžu počas procesu vyskytnúť.
- Jasná dohoda medzi stranami o tom, aká je spravodlivá a primeraná finančná kompenzácia náhradnej matky (vrátane všetkých výdavkov spojených s procesom a tehotenstvom).
- Byť si vedomý a pripravený znášať všetky finančné náklady.
- Dohoda medzi stranami o tom, ako bude prebiehať samotné tehotenstvo a pôrod.
Zdravotné Riziká Náhradného Materstva
S náhradným materstvom sú spojené určité zdravotné riziká. Sú podobné rizikám iných postupov asistovanej reprodukcie. Pre náhradnú matku sú tehotenstvo a pôrod spojené s určitými rizikami, vrátane rozvoja tehotenskej cukrovky a vysokého krvného tlaku, krvácania a potreby cisárskeho rezu. Pre budúce dieťa môžu existovať mierne zvýšené riziká v súvislosti s IVF postupmi, aj keď sú vo všeobecnosti považované za bezpečné. Podrobnejšie informácie o rizikách spojených s náhradným materstvom získate u svojho gynekológa a na každej klinike asistovanej reprodukcie. Klinika REPROMEDA v Ostrave, ktorá sa špecializuje na asistovanú reprodukciu, ponúka pomoc s celým procesom, vrátane vyšetrení náhradnej matky a umelého oplodnenia. Zdôrazňujú, že biologickým otcom dieťaťa musí byť vždy muž zo žiadajúceho páru, zatiaľ čo v prípade ženy sa môžu použiť aj vajíčka anonymnej darkyne, ak žena nemá gaméty vhodné na oplodnenie.
tags: #nahradne #materstvo #na #slovensku