Narodenie a smrť: Prirodzený kolobeh života a jeho aspekty

Od nepamäti sa ľudstvo snaží pochopiť základné otázky svojej existencie: odkiaľ pochádzame, prečo sme tu a kam smerujeme. Narodenie a smrť sú základné biologické udalosti v živote každého človeka, ktoré však majú hlboký spoločenský, kultúrny a právny rozmer. Zatiaľ čo narodenie je oslavou nového života, smrť je od nepamäti prirodzenou súčasťou života, hoci o nej často nechceme počuť, rozprávať a ani premýšľať.

Symbolický obraz kolobehu života a prírody

Čo je smrť a ako ju vnímame

Smrť je najmenej preskúmaným momentom života, po ktorom už ďalší moment nepríde. Smrť je poslednou zastávkou v životnej ceste človeka. Nastáva vyhasnutím životných funkcií, ireverzibilným (nezvratným) zastavením dychu, srdca a mozgovej aktivity.

„Smrť je realitou. Napriek tomu a celkom prirodzene o nej nechceme počuť, rozprávať a ani premýšľať. Znesieme ju ľahšie vtedy, ak sa nás netýka. Radi sa ňou zaoberáme v kvalitnom filme, kde je zahalená rúškom tajomstva a naše vedomie zamestná jeho riešenie. V osobnom živote ju však vytláčame,“ píše Mária Hatoková v knihe Sprevádzanie chorých a zomierajúcich.

Napriek tomu, že smrť vnímame ako kdesi na okraji, je tu. Tak ako narodenie, je súčasťou nášho života. A každý jeden z nás sa s ňou skôr alebo neskôr stretne.

Klinická a biologická smrť

Pod pojmom klinická smrť, v minulosti nazývanom aj parciálna alebo kardiálna smrť, rozumieme zastavenie srdcovej činnosti a spontánneho dýchania. Ide do istej miery o reverzibilný (zvratný) stav, pretože mozgové funkcie sú zachované. Tieto zmeny neznamenajú jednoznačnú smrť, sú preto neistými známkami smrti.

Biologická smrť znamená úplnú smrť, a tým pádom nezvratný stav. Dochádza k nej po zástave dýchania a obehu, vyhasnutí mozgových funkcií, pričom v mŕtvom organizme nastávajú posmrtné zmeny. Tieto chemické a fyzické procesy sú diametrálne odlišné od procesov prebiehajúcich v živom organizme.

Diagram znázorňujúci rozdiel medzi klinickou a biologickou smrťou

Očakávané úmrtie v domácom prostredí

Pre pacienta a hlavne toho v poslednom štádiu ochorenia je najlepšie stráviť svoje posledné chvíle života v domácom prostredí medzi členmi rodiny. V dnešnej dobe, kedy existujú agentúry domácej opatrovateľskej starostlivosti (ADOS), je to o niečo jednoduchšie.

Ťažko chorý pacient, alebo pacient v terminálnom, či pokročilom štádiu je ten, ktorého ochorenie je neliečiteľné, progresívne a bez nádeje na vyliečenie. Počas tohto obdobia je najlepšie, aby boli príbuzní pacientovi na blízku, minimálne sa s ním rozlúčili a povedali si posledné slová, pretože neskôr už nemusia mať príležitosť.

Paliatívna starostlivosť a psychická odolnosť opatrovníka

Paliatívna starostlivosť je finančne náročná, a to od stravovania, cez hygienické pomôcky, lieky, až po polohovateľné postele, či invalidné vozíčky. Istú časť hradí poisťovňa, no aj doplatky môžu byť vysoké. Opatrovateľský príspevok, o ktorý je možné požiadať je nízky a sotva pokrýva základné potreby, preto nie každý má tú možnosť zostať doma.

Ďalším aspektom je psychická odolnosť opatrovníka, ktorý je denne vystavovaný psychickému napätiu. Pacient veľakrát trpí bolesťami, hlavne pri onkologických ochoreniach, ale taktiež dezorientáciou a agresivitou, či úplnou nesebestačnosťou. Psychicky labilnejšie osoby by si mali naozaj rozmyslieť, či sú schopné opateru zvládať, alebo nie. Hrozí totiž syndróm vyhorenia!

Právne aspekty a prehliadka mŕtveho tela

Smrť má z viacerých hľadísk (medicínske, náboženské, právne) viacero definícií. Z právneho hľadiska je smrť považovaná za objektívnu právnu skutočnosť. Podľa zákona 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti sa osoba považuje za mŕtvu, ak dolo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti alebo k smrti mozgu.

Hlavne pri úmrtí v domácom prostredí vykonávajú prehliadky mŕtvych súdno-lekárski patológovia (SLAPA). Postup pri úmrtí zahŕňa zavolanie tiesňovej linky 155, nahlásenie presnej adresy, identifikáciu zosnulého a informovanie o tom, či išlo o očakávané úmrtie.

Kultúrne a historické vnímanie smrti

K umieraniu sa ľudia stavali rôzne. V starovekom Egypte ľudia verili, že po smrti sa duša človeka dostáva do ríše mŕtvych, ktorej vládcom bol boh podsvetia a posmrtného života - Usire. V našich slovenských ľudových rozprávkach nachádzame zmienky o sudičkách, ktorí sa zrazu objavia pri novorodencovi a určia mu jeho osud.

Pri pochovávaní slobodných ľudí sa na Slovensku stretávame so zaujímavým prepojením pohrebných a svadobných zvykov - pohreb sa slúži ako posmrtná svadba. Uvedené zvyklosti poukazujú na starobylú predstavu, že uzatvorenie manželstva je vrchol životného šťastia človeka, a tak sa svadba vysluhuje aspoň symbolicky po smrti.

Filozofické reflexie o konečnosti

Od nepamäti sa ľudstvo snaží pochopiť základné otázky svojej existencie. Filozofia, ako náuka o bytí, sa zrodila na hranici medzi empirickou skúsenosťou a hľadaním odpovedí na to, čo presahuje naše zmyslové vnímanie. Grécka filozofia, ktorá sa začala rozvíjať od 7. storočia pred n. l., predstavuje v tomto ohľade kľúčový moment.

Demokritos, ktorý sa venoval fyzike a psychológii, tvrdil, že duša sa skladá z okrúhlych a hladkých atómov, ktoré sa po smrti človeka rozptýlia a môžu sa pridať k novej duši, čím poprel nesmrteľnosť duše. Naopak, Sokrates považoval sebapoznávanie za cestu k zušľachťovaniu vlastnej duše a dosahovaniu cnosti, čo viedlo až k jeho odsúdeniu na smrť.

Ilustrácia antického myslenia o duši a tele

Veda o človeku a spoločnosti

V 19. storočí sa filozofické bádanie začalo špecializovať a vznikli nové vedy ako psychológia a sociológia. Psychológia skúma ľudské správanie a mentálne procesy, zatiaľ čo sociológia skúma spoločnosť ako vysoko organizovaný a zložito štruktúrovaný spolok spolupracujúcich ľudí. V kontexte občianskej náuky sa tieto vedy snažia vysvetliť, ako narodenie a smrť ovplyvňujú demografické procesy a štruktúru spoločnosti.

Smrť je individuálny zánik organizmu, teda aj človeka. V širšom zmysle sa dá povedať, že človek umiera od narodenia. Je dôležité, aby sme sa v našom životnom tempe, v orientácii na výkon a preceňovaní zdravia, nebáli čo i len pomyslieť na to, že sme smrteľní. Akceptácia reality smrti nám môže do života priniesť vďačnosť a kvalitu. Vedieť byť prítomným aj v ťažkostiach, aj v bolesti, nám prináša celkovú kvalitu do života. Nám, aj našim blízkym.

tags: #narodenie #a #smrt #cloveka

Populárne príspevky: