Narodenie dieťaťa je jedna z najšťastnejších udalostí v partnerskom živote. Také sú romantické predstavy. Realita je však taká, že na scénu príde deficit spánku, málo sexu a každodenné konflikty. Vývinová psychológia sa zameriava na psychologické procesy a zmeny u detí od ich narodenia cez dospievanie až po dospelosť a poskytuje cenné tipy na pochopenie toho, čo sa deje v detskej mysli a ako prístup rodičov deti až do dospelosti ovplyvňuje.
Súrodenecké konštelácie a vplyv poradia narodenia
Poradie, v akom sa dieťa narodí, má na jeho ďalší vývoj naozaj istý vplyv. Napríklad na to, ako sa začlení v školskej triede, ale aj pri výbere partnera, či na uplatnenie v práci. Teóriu poradia narodenia prvýkrát predstavil v 20. storočí rakúsky psychoterapeut Alfred Adler. Veril, že osobnosť ľudí sa formuje a rozvíja na základe toho, v akom poradí sa narodili.
Prvorodené deti: Zodpovední vodcovia
Do rodiny sa narodí prvé dieťa. Prvorodený má veľa spoločné s jedináčikom, a to z toho dôvodu, že obidvaja boli istý čas sami. Mama a otec majú určité predstavy o rodičovstve, ale ešte nevedia, čo je realita. Teda pri prvom dieťati uplatňujú rodičia najviac príkazov a zákazov, zavádzajú veľa pravidiel. Dôsledkom tohto prístupu je, že prvé deti bývajú naozaj zodpovedné. Platí však, že prvorodené deti, ktoré majú mladších súrodencov, sa stávajú aj dobrými vodcami. Sú zodpovedné a vedia viesť aj mladších súrodencov. Preto sa neskôr uplatňujú v povolaniach, ako sú učitelia, lekári. Prvé deti bývajú však aj konformné a veľmi konzervatívne. Majú rady systém, tradíciu, poriadok. Veľmi si zakladajú na svojej špeciálnej pozícii a zle znášajú kritiku.
Druhorodení: Rebeli a pozorovatelia
Pre mnohé rodiny je dnes to druhé zároveň aj posledné dieťa. Druhorodený býva opakom prvorodeného. Je to preto, že druhé deti sú často veľmi dobrými pozorovateľmi. Pozorujú správanie sa rodičov i súrodenca, chcú sa do rodiny zapojiť, ale súčasne si chcú nájsť aj špeciálne miesto. Druhorodený je typický rebel, ktorý sa nebojí ísť proti autorite, bojkotuje pravidlá. Druhorodení majú veľa kamarátov, sú spoločenskejší.
Stredné a najmladšie dieťa
V rodinách s tromi deťmi je však druhé dieťa stredné, teda takzvané sendvičové. Stredné dieťa je dosť ťažké charakterizovať, lebo ono je v niečom podobné tomu staršiemu a v niečom tomu mladšiemu. Je stláčané z dvoch strán a je na ňom, ako si svoju pozíciu vysvetlí. Najmladšie dieťa je vždy zlaté, malé, vyvoláva prirodzene ochranárstvo. Lenže tieto deti sa môžu poľahky stať lenivými, pretože pri každom ďalšom dieťati je menej a menej pravidiel. Posledné deti sú aj dobrými manipulátormi. Zároveň sú však šarmantné a tvorivé.
Príprava na príchod súrodenca
Je dôležité pripraviť sa dobre na rodičovstvo. Keď sme vnímali svoju pôvodnú rodinu ako priveľmi autoritatívnu a kontrolujúcu a spätne to hodnotíme ako niečo veľmi nepríjemné, chceme robiť s našimi deťmi všetko akoby opačne. Poďme teda k praktickej stránke. Prvé deti sú samy a majú len tých obrov dospelákov okolo seba. Staršieho súrodenca preto treba pripraviť na príchod súrodenca. Je normálne, že príde žiarlivosť. Ale má sa to vyriešiť v detstve. Keď sa to vyrieši, súrodenci sa naučia spolupracovať. Vždy odporúčam klientom, aby po príchode druhého dieťaťa neodstrčili to prvé na vedľajšiu koľaj.
Kvalita vzťahu po narodení dieťaťa
Uznávaný americký molekulárny biológ John Medina tvrdí, že kvalita spolužitia v prvom roku po narodení prvého dieťaťa klesá až o 47 - 60 percent. Keď sme nevyspatí, sme podráždení, prchkí, agresívnejší a máme úplne iné reakcie, ako keď sme oddýchnutí. Platí to rovnako pre mužov aj pre ženy. Ďalej je to strata sociálnych kontaktov. Dnešnej matke často celý deň nemá kto bábätko ani na chvíľu podržať, aby si išla napríklad umyť vlasy. Je úplne izolovaná od možnej pomoci.
Treba si však uvedomiť, že materstvo nie je o tom, že ste otrokom dieťaťa. S dieťaťom treba vedieť byť, ale treba ho vedieť aj pustiť. Treba nájsť rovnováhu medzi tým, aby sme zostali sami sebou a starali sa o seba, a rovnako aj o partnerstvo a rodinu.
Vývinové obdobia dieťaťa
Ak hovoríme o vývine, máme na mysli progresívny a nezvratný proces zmien vo všetkých oblastiach, od počatia až po smrť človeka. Jednotlivé vývinové etapy sa navzájom ovplyvňujú a platia medzi nimi určité zákonitosti.
Novorodenec a dojča
Život sa začína počatím, preto z hľadiska jeho zdravého vývinu má rozhodujúci vplyv zdravotný a psychický stav matky. Druhou etapou je obdobie novorodenca trvajúce od narodenia do ukončenia 1. mesiaca. Dieťa sa adaptuje na prostredie a ľudí okolo seba. Nadväzuje vzájomnú interakciu s matkou a s najbližším okolím, a to najčastejšie plačom.
Následne nasleduje obdobie dojčaťa, ktoré trvá od konca 1. mesiaca do konca 1. roka. Dieťa začína ovládať vlastné telo: postupne dvíha a udrží hlavičku, v 7. mesiaci samostatne sedí, v 8.-9. mesiaci lezie po štyroch a samostatne stojí. Pohyb sa stáva prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. Formuje sa u neho dôvera - nedôvera, odlišuje pocit príjemný od nepríjemného.
Batoľa a predškolský vek
Obdobie batoľaťa trvá od 1 roka do konca 3. roka. U dieťaťa sa rozvíja autonómia, vlastné sebauvedomovanie, osamostatňuje sa. Pamäť je ešte mechanická, ale koncom obdobia si pamätá a reprodukuje krátke riekanky. Komunikuje pomocou slov, na konci obdobia ovláda gramaticky správne až 1000 slov. Kladie často otázky: „Čo to je?“ a „Prečo?“.
Obdobie materskej školy zahŕňa 4. až 6. rok života. Dochádza tu k prvej tvarovej premene organizmu. Okolo 5./6. roku je dieťa schopné kresliť, písať, modelovať, vývin intenzívneho telesného pohybu, zdokonaľuje sa motorika. Objavujú sa náznaky úmyselnej pamäti, stále však dominuje pamäť neúmyselná.
Školský vek a dospievanie
Mladší školský vek zahŕňa 4 ročníky základnej školy. Vstupom do školy sa mení celkový spôsob života, hravá činnosť ustupuje do úzadia, do popredia sa dostáva učenie. Žiak sa podriaďuje školským povinnostiam, mení sa jeho postavenie v rodine. V tomto štádiu sa formujú vážne pokroky v rozvoji osobnosti.
Nasleduje obdobie dospievania, čas druhého zrodu a vzdoru alebo búrky a náporu. Rodí sa túžba po nezávislosti. Záujmy sú diferencovanejšie - knihy, hudba, extrém, vzťahy k vrstovníkom, zvyšujúca sa kritickosť a výhrady voči dospelým. Adolescent dozrieva na dospelú osobnosť.
Princípy výchovy a rešpekt
Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sa rodičia k deťom správali s menšou úctou ako k dospelým. Psychológovia sa zhodli, že podstatným princípom vo výchove by mal byť u každého rodiča rešpekt a úcta k deťom. Správať sa k deťom tak, aby to nezraňovalo ich ľudskú dôstojnosť. Základný princíp znie: nedovoliť si k nim nič, čo nechceme, aby si oni dovolili k nám.
Kvalitný čas nemusí vždy znamenať viesť len verbálne rozhovory, ale môže znamenať aj robiť niečo spoločne. Základná rodičovská komunikačná zručnosť je aktívne počúvanie. Deti potrebujú vašu plnohodnotnú pozornosť - zaslúžia si vašu nerušenú pozornosť. Pýtajte sa správne, otvorenými otázkami, ktoré dieťa v rozhovore povzbudia k zdieľaniu podrobností.
Zrelá dospelosť
Dospelosť dosahuje vrchol svojich schopností vek po 30 rokoch. Ide o plné členenie sa do pracovných a spoločenských vzťahov, vývinová krivka dosahuje maximum, ustaľujú sa charakterové vlastnosti, ústup od mladíckej nerozvážnosti, vážnejšie sa pozerá na celoživotné perspektívy. Je schopný preberať plnú zodpovednosť za občianske, mravné aktivity, stáva sa ekonomicky nezávislým, je vstupom do manželstva a vznik rodiny. Človek v dospelosti je zrelý, nezávislý. Priateľstvá sú širšie. Je tu motivácia hmotná, a to pomáhať ľuďom alebo realizovať svoje schopnosti v povolaní.
tags: #narodenie #dietata #psychologia