Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jedným z najdôležitejších inštitútov rodinného práva, zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto povinnosť je zákonná a trvá až do momentu, keď je dieťa schopné samostatne sa živiť. V praxi to často znamená, že rodičia platia výživné aj na plnoleté deti, ktoré študujú alebo sa pripravujú na budúce povolanie, no je dôležité zdôrazniť, že pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pojem výživné alebo alimenty nemá svoju definíciu v zákone o rodine, avšak je možné ho odvodiť z početnej rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu.
V živote sa však stávajú situácie, kedy sa sociálna a finančná situácia rodiča môže zhoršiť, či už z dôvodu straty zamestnania, zníženia príjmu, krachu podnikania, vážneho ochorenia, úrazu či z iných, častokrát aj nepredvídateľných dôvodov. Tieto okolnosti môžu viesť k potrebe znížiť výživné na dieťa. Na druhej strane, pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať návrh na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri žiadosti o zníženie výživného, aké faktory súd zohľadňuje a ako maximalizovať svoje šance na úspech, so špeciálnym zameraním na narodenie ďalšieho dieťaťa.
Podstata „Zmeny Pomerov“ ako Kľúčový Predpoklad pre Zmenu Výživného
Kľúčovým ustanovením je § 78 zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. To znamená, že ak sa vaša finančná situácia, príjmy, majetkové pomery alebo iné relevantné okolnosti zmenili od posledného rozhodnutia o výživnom, máte právo požiadať o jeho zníženie. Podľa § 78 Zákona o rodine a v spojení s § 121 Civilného mimosporového poriadku je podstatná zmena pomerov podmienkou pre možnosť zmeniť výšku výživného, určeného predošlým súdnym rozhodnutím o výživnom. Táto zmena pomerov musí byť podstatná a preukázaná. Musí sa týkať okolností odôvodňujúcich výšku výživného za podmienky, že sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov.
K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného - v tomto prípade maloletého dieťaťa, a to v dôsledku jeho fyzického dospievania, ako aj v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie, čím nepochybne dochádza k zvyšovaniu nákladov na zabezpečenie základných potrieb, ale aj na strane povinného - v tomto prípade rodiča, v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, zvýšenia počtu vyživovacích povinností atď. Môže ísť nielen o pomery na strane povinného, teda toho, kto výživné má plniť, ale aj na strane oprávneného, teda dieťaťa, pre ktoré je výživné určené. Zmena pomerov musí byť v súdnom konaní riadne preukázaná. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov.
Je dôležité zdôrazniť, že súd bude skúmať, či ste si zmenu pomerov nezavinili sami. Ak ste napríklad dobrovoľne odišli z dobre platenej práce bez vážneho dôvodu, súd nemusí vašej žiadosti o zníženie výživného vyhovieť. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. V žiadnom prípade mu neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozhodnutia.
Narodenie Ďalšieho Dieťaťa ako Podstatná Zmena Pomerov
Áno, je možné požiadať o zníženie výživného, ak došlo k podstatnej zmene Vašich pomerov. Narodenie ďalšieho dieťaťa a vznik novej vyživovacej povinnosti sú okolnosti, ktoré súd zohľadňuje, pretože rodič je povinný zabezpečovať výživu všetkých svojich detí primerane svojim možnostiam a schopnostiam. Vznik Vašej ďalšej vyživovacej povinnosti bude potrebné súdu preukázať rodným listom maloletého dieťaťa. Narodenie ďalšieho dieťaťa, t.j. vznik ďalšej vyživovacej povinnosti je výrazná zmena pomerov na strane povinného rodiča.
Súd však nebude automaticky vychádzať len z toho, že máte ďalšie dieťa. Posudzuje sa celková finančná situácia - Vaše príjmy, výdavky, majetkové pomery, ako aj potreby všetkých detí. Zohľadní sa aj príjem Vášho manžela, ak žijete v spoločnej domácnosti, pretože to má vplyv na Vaše reálne životné náklady. Ak sa Vaša finančná situácia objektívne zhoršila alebo máte rovnaký príjem, ale pribudla Vám ďalšia vyživovacia povinnosť, návrh na zníženie výživného má opodstatnenie. Ak sa však Vaše príjmy medzičasom zvýšili, súd môže dospieť k záveru, že zníženie nie je dôvodné. Krajský súd Trnava v konaní 26CoP/40/2018 riešil situáciu, kedy bolo potrebné zhodnotiť odôvodnenosť zníženia výživného pri kumulácii vyživovacej povinnosti na viaceré deti.
"Ovplyvňuje výšku možnej hypotéky MD prípadne narodené dieťatko?"
Odvolací súd zdôraznil, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Názor súdu prvej inštancie, že narodenie druhého dieťaťa zásadne nie je dôvodom na zníženie výživného, nakoľko otec sa slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa, a teda je na ňom ako rodičovi aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby toto dieťa živil je nesprávny (ako to správne namietal v odvolaní aj otec maloletého dieťaťa). Skutočnosť, či budete v čase podania návrhu alebo v čase rozhodovania súdu zosobášení alebo nie nehrá žiadnu úlohu. Dôležité je to, či s partnerkou tvoríte spoločnú domácnosť alebo nie.
Iné Časté Dôvody Zmeny Pomerov na Strane Povinného Rodiča
Okrem narodenia ďalšieho dieťaťa existuje mnoho ďalších situácií, ktoré môžu predstavovať podstatnú zmenu pomerov na strane povinného rodiča, a tým odôvodniť žiadosť o zníženie výživného.
Zníženie príjmu: Strata zamestnania, zníženie platu alebo iného zdroja príjmu je jedným z najčastejších dôvodov. Ak ste napríklad prišli o zamestnanie a preukážete, že si aktívne hľadáte novú prácu, súd môže dočasne znížiť výživné na minimálnu sumu. Relevantnou zmenou môže byť aj situácia, ak sa Váš príjem znížil a už nemáte možnosť nadčasov. Ak sa Vaše príjmy preukázateľne znížili a Vaša finančná situácia sa zhoršila, ide o podstatnú zmenu pomerov, ktorá je dôvodom na prehodnotenie výšky výživného. Súd pri rozhodovaní prihliada nielen na Vaše aktuálne príjmy, ale aj na Vaše celkové majetkové pomery, výdavky, počet vyživovaných detí a životnú úroveň oboch rodičov.
Podnikateľské straty a zníženie obratu: Pre živnostníkov a podnikateľov je relevantné preukázať pokles obratu firmy, účtovné straty, alebo zmeny v podnikaní, ktoré viedli k výraznému zníženiu príjmu. Napríklad, ak podnikáte a vaše príjmy sa znížili o viac ako dve tretiny, prípadne firma je už dlhšie v mínuse a nedokážete si ani poslať výplatu, súd túto situáciu posúdi.
Dlhodobá práceneschopnosť a zdravotné problémy: Ak rodič trpí dlhodobou chorobou, ktorá mu znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť, alebo musí podstupovať rehabilitácie a liečbu, čo vedie k zníženiu príjmu, môže to byť dôvodom na zníženie výživného. Súd zrejme pristúpi k zníženiu výživného, ak sa v priebehu dokazovania naozaj preukáže, že rodič nemôže a ešte nebude môcť dlho vykonávať žiadnu pracovnú činnosť a jeho príjem je výrazne znížený.
Nástup do výkonu trestu odňatia slobody: Vo veci rozhodovanej súdom nástupom otca na výkon trestu odňatia slobody sa životná úroveň otca rapídne znížila, preto bol dôvod na plnenie výživného v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. Nástup do výkonu trestu spravidla znamená stratu príjmu, čo môže byť dôvodom na podanie návrhu na zníženie výživného. Pri podávaní návrhu je vhodné podrobne opísať zmenu pomerov, doložiť doklady o nástupe do výkonu trestu a uviesť, že nie je možné zabezpečiť príjem na úrovni pred nástupom. V niektorých prípadoch súdy zohľadňujú aj možnosť zárobku vo výkone trestu, hoci je obmedzená.
Iné okolnosti: Medzi zmeny pomerov môžu patriť aj zníženie nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa, alebo zlepšenie majetkových pomerov matky maloletého dieťaťa, čo súd tiež zohľadní pri prehodnocovaní výšky výživného. Naopak, ak sú otcovi pravidelne vyplácané určité bonusy k výplate, tak potom súd typicky zohľadňuje aj tieto. Otec nemôže len tak svojvoľne znížiť súdom určené výživné, ak jeho pracovné pomery sa nijako nezmenili a stále má viac-menej rovnaký príjem, ale chce deklarovať len to, že oficiálne poberá len základ.
Dôležité je preto vedieť preukázať, že ste si stratu zamestnania a zhoršenie finančných pomerov nezavinili sami. V konaní sa súd bude pravdepodobne zaoberať tým prečo došlo k zmene zamestnania.
Proces Podania Návrhu na Zníženie Výživného na Súd
Ak sa Vaša finančná a sociálna situácia výrazne zmenila, môžete podať návrh na súd na zníženie výživného. Vyplýva to z § 78 zákona o rodine, podľa ktorého “Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.”
Obsah návrhu: Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým:
- Označenie povinného rodiča (navrhovateľ): Meno, priezvisko, bydlisko, zamestnanie, štátne občianstvo. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. e-mail.
- Označenie dieťaťa (odporca): Meno, priezvisko, prípadne rodné priezvisko, bydlisko a štátna príslušnosť.
- Identifikácia pôvodného rozhodnutia: Na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške.
- Špecifikácia zmien pomerov: Presne špecifikovať, v čom sa Vaše možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. V návrhu na zníženie výživného je potrebné dôkladne popísať, k akým zmenám pomerov od posledného súdneho rozhodovania došlo. Zmenou pomerov môžu byť zníženie Vášho príjmu, zníženie nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa, zlepšenie majetkových pomerov matky maloletého dieťaťa.
- Navrhovaná výška výživného: Uviesť, v akej výške ste v súčasnosti schopný platiť výživné.
- Dôkazy: Svoje tvrdenia musíte doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie). Je dôležité zdokumentovať aktuálne príjmy (výplatné pásky, potvrdenia o príjme, daňové priznania, výpisy z účtu, účtovné závierky firmy), výdavky na vašu osobu a na ďalšie deti, ktoré vyživujete, a dôvody poklesu príjmov (napr. pokles obratu firmy, účtovné straty, zmeny v podnikaní).
Príslušný súd: Pokiaľ je dieťa maloleté, tak je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Treba si však dať pozor na to, či o maloletom dieťati nerozhodoval v minulosti iný okresný súd, než v obvode ktorého má v súčasnosti pobyt maloleté dieťa. Ak by došlo od posledného súdneho rozhodnutia k zmene bydliska maloletého dieťaťa, je vhodnejšie podať návrh na zníženie výživného na pôvodný súd (tzv. opatrovnícky súd) a požiadať ho o postup podľa ustanovenia § 112 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 tohto zákona, ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Súdne poplatky: Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu. Napríklad, ak by si súd vyžiadal správu od banky o výške zostatku na bankovom účte, alebo pohyboch na účte, súd musí banke zaplatiť poplatok za túto správu a následne si zaplatenú sumu vyžiada od neúspešného účastníka.
Kritériá Posudzované Súdom pri Rozhodovaní o Výške Výživného
Po zistení skutočného stavu veci bude súd rozhodovať o výške výživného v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 zákona o rodine. Súd bude skúmať nielen skutočnosti, na ktoré poukazujú strany sporu, spravidla rodičia, ale súd z úradnej povinnosti skúma všetky skutočnosti, ktoré považuje za potrebné. A teda aj tie skutočnosti, na ktoré rodičia nepoukazujú alebo nechcú „vyťahovať“.
Odôvodnené potreby oprávneného: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa, ako sú náklady na stravu, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a záujmové aktivity. Súd berie do úvahy aj zvýšené výdavky na dieťa, napríklad z dôvodu jeho zdravotného stavu, navštevovania mimoškolských aktivít a podobne. Súd najmä porovnáva zmenu potrieb dieťaťa najmä vo vzťahu k primeranosti určeného výživného.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného: Súd skúma príjmy, majetok, výdavky a dlhy oboch rodičov. Rovnako aj pri povinných osobách súd porovnáva a preukazuje ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery, dosiahnuté vzdelanie, pracovnú kvalifikáciu, alebo aj objektívne možnosti dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením. Súd prihliada na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva (príjmy, nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory) tak pasíva (výdavky, dlhy, pôžičky). Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach.
Princíp potenciality príjmov: Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva princíp potenciality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potenciality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Ak napríklad rodič bez riadneho dôvodu vzdá zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Na druhej strane, ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa.
Životná úroveň rodičov: Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd sa snaží zabezpečiť, aby zníženie výživného neovplyvnilo negatívne životnú úroveň dieťaťa. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami: Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Osobná starostlivosť o dieťa: Súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak sa jeden z rodičov stará o dieťa viac, môže to ovplyvniť výšku výživného. Podľa platnej právnej úpravy, aj pri striedavej starostlivosti môže byť určené výživné, ak to vyžadujú potreby dieťaťa a medzi príjmami rodičov sú rozdiely. Vyživovaciu povinnosť je možné zrušiť, ak sa zmenili okolnosti, ktoré viedli k jej pôvodnému zavedeniu. Ak sa zmenili okolnosti a pomery, pri ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní, keď určil súčasné výživné, tak potom by návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti mal zmysel.
Limity a Špecifiká Výživného
Pri určovaní a zmene výživného je potrebné brať do úvahy aj určité limity a špecifiká, ktoré stanovuje Zákon o rodine a ustálená súdna prax.
Minimálne výživné: Zákonom o rodine je určené minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Aj v prípade zníženia príjmu je rodič povinný platiť aspoň túto sumu. Nižšie výživné súd neurčí.
"Ovplyvňuje výšku možnej hypotéky MD prípadne narodené dieťatko?"
Maximálne výživné: Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Spätná platnosť rozhodnutia: Súd môže rozhodnúť o znížení výživného aj spätne, teda od dátumu podania návrhu. Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Dohoda rodičov: Pokiaľ sa výživné platilo dobrovoľne druhému rodičovi alebo priamo plnoletému dieťaťu bez rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody (častokrát len ústnej). Ak sa obaja rodičia dohodnú na znížení výživného, je potrebné túto dohodu schváliť súdom, aby bola právne záväzná a vykonateľná.
Mediácia ako Cesta k Dohode
Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Výmena informácií a vysvetlenie svojich nárokov, resp. nárokov a potrieb dieťaťa, majú obaja možnosť vyhnúť sa súdnemu konaniu a potrebe náročného dokazovania. Mediácia pritom nie je vylúčená ani v prípadoch, kedy je jeden z rodičov vo výkone trestu odňatia slobody.
V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.
Vyživovacia Povinnosť k Plnoletým Deťom a Možnosti Jej Zmeny
Hoci sa článok primárne zameriava na maloleté deti, podstatná časť informácií sa týka aj vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom, čo je dôležité rozlíšiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tento záväzok nezaniká dovŕšením 18 rokov, ak dieťa naďalej študuje a pripravuje sa na budúce povolanie.
Schopnosť samostatne sa živiť: Dospelosť, t.j. schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má. Schopnosť živiť sa samostatne nezávisí od dosiahnutia plnoletosti (18 rokov), ale od objektívnej schopnosti dieťaťa zabezpečiť si životné potreby vlastným príjmom.
Štúdium a príprava na povolanie: Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. V praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore alebo postgraduálne štúdium sa už nepovažuje za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti.
Nezamestnanosť a zdravotné postihnutie: Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, nárok na výživné netrvá.
Dobrých mravov: Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa: Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 ZoR. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Brigádnická práca dieťaťa: Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa nastáva dôležitá zmena - návrh na zmenu výživného podáva plnoleté dieťa samo (nie druhý rodič). Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Náhradné Výživné pri Neplnení Povinností
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má oprávnená osoba (dieťa) právo požiadať o tzv. náhradné výživné. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Zastúpenie Advokátom a Ďalšie Praktické Rady
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V zložitých prípadoch sa odporúča využiť právne zastúpenie advokátom, ktorý vám pomôže pripraviť návrh, zhromaždiť dôkazy a zastupovať vás na súde. Pred podaním návrhu na súd Vám viem pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkam zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Dôležité je tiež dodržiavať splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Príspevky nad rámec výživného: Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci, preto odporúčam určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Elektronické služby a dištančné stretnutia: Mimoriadna situácia a ochrana zdravia vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým. Dištančné stretnutia s klientom na telefóne, alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napr. SKYPE, Viber, Whatsup sú bežné. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia. Vaše zastúpenie viem prevziať tiež bez toho aby sme sa osobne stretli. Z pohodlia domova mi viete udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Nemusíte chodiť na poštu. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Príprava zmlúv a iných právnych dokumentov je taktiež možná dištančne.
Tento článok má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje právnu radu ani záväzné právne stanovisko. Jeho obsahom je zhrnutie verejne dostupných informácií, pričom aktuálnosť, úplnosť ani správnosť uvedených informácií nie je zaručená. Prečítaním tohto článku nevzniká vzťah advokát - klient. Odporúčame nekonať na základe tohto článku bez konzultácie s advokátom, ktorý posúdi Vašu konkrétnu situáciu.
tags: #narodenie #maloleteho #dietata #ako #dovod #na