Máme tu opäť obdobie rodenia srnčiat, a tak ako každý rok, aj teraz poľovníci upozorňujú verejnosť na to, že nájdené srnča nie je osirelé, ale iba odložené a matka srna sa k nemu vracia a stará sa oň. Chybou je, keď návštevníci poľovných revírov, ale aj okrajov obcí a miest po nájdení takto zjavne opusteného mláďaťa sa ho dotýkajú a nebodaj odnesú domov. Jedná sa o toľko krát opakovanú chybu, keďže mláďa je takýmto spôsobom ukradnuté vlastnej matke, ktorá stojí niekde v húštine zo strachu pred človekom a čaká na to kedy odíde. Napriek tomu sa sem tam stáva, že sa nám ohlási známy z vedľajšieho okresu, že jeho kamarát alebo susedov kamarát našiel a „zachránil“ srnča a začal ho odchovávať, ale si nie je istý, či to robí správne.
Tento článok podrobne popisuje proces narodenia a raného života srnčiat v prírode, špecifiká ich vývoja, ako aj poznatky získané z umelého chovu a výživy. Zároveň sa venuje dôležitosti správneho poľovníckeho manažmentu a stručne približuje fenomén albinizmu u srnčej zveri.
Obdobie rodenia srnčiat a ich raný vývoj v prírode
Tak ako sa pomaly končí obdobie zimy, tak sa blíži obdobie rodenia mláďat v prírode. V prípade srnčej zveri sa srnčatá rodia v mesiaci máj. Termín pôrodu sŕn sa pohybuje spravidla od posledného aprílového týždňa do konca júna, pričom prevažujú májové pôrody. Neskoré pôrody sú menej žiaduce, lebo takéto mláďatá zaostávajú v raste a zostávajú vo väčšine prípadov v čase lovu iba priemerné, alebo podpriemerné. Pri našich sledovaniach sme zaznamenali najskorší pôrod 25. 4. a posledný 21. 6.
Po pôrode srnčatá zostávajú zaľahnuté a prikrčené k zemi najbližšie dni a srna ich chodí pravidelne dojčiť. Srnčatá zvyčajne cicajú do veku 5 až 6 mesiacov. V prípade, že sa narodia v polovici mája, potom budú cicať materské mlieko až do novembra. Práve vzhľadom na rozdiely v dátumoch narodenia a dĺžke obdobia cicania môže mať jedna srnka mlieko vo vemene ešte v novembri, zatiaľ čo iná už nie. Je známe, že materské mlieko môže zostať vo vemene ešte nejaký čas po fáze laktácie (proces tvorby a vylučovania materského mlieka mliečnymi žľazami). Je známe, aké silné je puto medzi jelenicou a jelienčaťom. Na druhej strane puto medzi srnou a srnčaťom nie je také intenzívne ani dlhotrvajúce. Srnčeky už samy v júli alebo auguste podnikajú dlhšie výlety. Srnky, ktoré na jeseň stratia matku, sa môžu už vyvíjať normálne.
Špecifiká gravidity a pôrodu srnčej zveri
Keďže srna je oplodnená už v letnom období, špecifikom vo vývine zárodku pri srnčej zveri je latentné štádium pred zahniezdením vajíčka, počas ktorého toto takmer vôbec nerastie. Vývin sa zintenzívni začiatkom zimy, vajíčko sa zahniezdi a ďalej už vývin prebieha normálne. Po 39 - 42 týždňoch gravidity privádza srna na svet najčastejšie 2 srnčatá, pričom počet mláďat však môže kolísať od 1 do 3 a v extrémnom prípade sa môže jednať až o 4 jedince. Predpokladáme, že aj vo voľnej prírode sa rodia srnám prevažne dve mláďatá.
Sledované srny rodili najčastejšie po dve mláďatá, a to až v 82,1 % prípadoch pôrodov. Pri výrazne menšom počte pôrodov sme zaznamenali narodenie iba jedného srnčaťa (10,8 %) a troch srnčiat (7,1 %). V sledovanom sumárnom súbore 78 narodených srnčiat, vrátane dvoch uvedených ojedinelých prípadov (38 pôrodov), bolo zaznamenaných 10,5 % pôrodov s jedným srnčaťom, 76,3 % pôrodov dvojičiek, 10,5 % pôrodov trojičiek a 2,7 % narodenia štvorčiat. Vo väčšine pôrodov sa rodili dvojičky, spravidla v kombinácii samček - samička.
Na priložených obrázkoch je zachytený pôrod 5ročnej srny. Srna (26,7 kg) na fotografiách porodila 19.05. dve srnčatá, samčeka a samičku. Ich hmotnosť bola 1,85 a 1,80 kg. Na záberoch je vidieť ako prvé narodené srnča sa už pomaly postavilo na nohy a začína nasledovať srnu, kým druhé z dvojičiek srna ešte len rodí. Na ďalších záberoch prvé srnča, 25 minút od narodenia, ktoré je už olízané a osušené sa snaží dostať k vemienku a napiť sa. Druhé má iba 5 minút a je ešte vlhké. Rozdiel v čase narodenia dvojičiek bol 20 minút. Srna pol hodinu po pôrode vytlačila aj placentu. Srny, ale aj jelenice po pôrode očistia miesto pôrodu, čiže skonzumujú obaly a placentu, čím získajú niektoré živiny a zároveň odstránia biologický materiál, ktorého rozklad by mohol v najbližších hodinách a dňoch prilákať pozornosť predátorov.
Rast a vývoj srnčiat
V priebehu niekoľkých rokov sme vyhodnocovali vývoj hmotnosti mláďat srnčej zveri, a to od pôrodnej hmotnosti do decembra druhého roka života jedincov. Obrázok 1 (graf) zachytáva vývoj hmotnosti 72 srnčiat, ktoré sa narodili v pomere pohlavia samce (38): samice (34) - 1,12 : 1,0. Priemerná pôrodná hmotnosť srnčiat bola 1698 g (1374 - 2200 g). Pri pôrode srnčiat, bola na rozdiel od sledovaní pri jelenčatách, hmotnosť srnčekov a srniek bez štatisticky preukazných rozdielov. Pri srnčekoch bola priemerná hmotnosť pri narodení 1697 g (1374 - 2173 g) a pri srnkách v priemere o zanedbateľné 2 g viac, a to 1699 g (1455 - 2200 g). Naopak pri mláďatách jelenej zveri sú rozdiely v hmotnostiach samíc a samcov evidentné hneď pri narodení. Vyrovnaná hmotnosť srniek a srncov pri narodení sa však mení počas rastu a dospievania v prospech srncov.
Treba však podotknúť, že pri srnčej zveri sú relatívne rozdiely medzi hmotnosťou dospelých samíc a dospelých samcov menšie ako pri jelenej zveri. V živej hmotnosti dosahuje pri dobrej kondícii dospelý srnec 27-29 kg a dospelá srna 23 - 25 kg (rozdiel predstavuje 4 kg, preto srna tvorí približne 86 % z hmotnosti srnca). Vývoj hmotnosti srnčiat závisí od viacerých faktorov. Významný vplyv na veľkosť srnčaťa má matka, čo sme prezentovali už skôr v rámci experimentu týkajúceho sa vplyvu srny na kvalitu srnčiat. Zaznamenali sme pritom vysokú závislosť medzi hmotnosťou srny v decembri (po skončení doby lovu) a hmotnosťou jej mláďat na druhý rok v septembri (začiatok doby lovu). V prípade vplyvu veľkosti srny na veľkosť srnčiat sme zaznamenali vysokú závislosť R2 = 0,92. Výživa - kvalita a množstvo dostupnej potravy ako aj intenzita vyrušovania srnčej zveri sú z tohto pohľadu dôležité limitujúce prvky.
Sledovania zamerané na vývoj hmotnosti srnčej zveri zaznamenali ojedinele viacpočetné vrhy, ako sú trojčatá a štvorčatá. Treba pritom zdôrazniť, že sa nejedná o žiaduci úkaz z pohľadu kvality srnčej zveri, keďže pôrodná hmotnosť týchto srnčiat je výrazne nižšia v porovnaní s jedným, alebo dvoma mláďatami. A platí to aj pri ďalšom zaostávajúcom raste mláďat, ako ilustruje obrázok 2.
Ďalej spomenieme dva príklady ojedinelých extrémov, ktoré sme počas výskumu zaznamenali. Na obrázku 2 prezentujeme porovnanie rastu hmotnosti pri prípade narodenia srnčiat štvorčiat v porovaní s bežnými dvojčatami. A na obrázku 3 sú zachytené dvojičky s abnormálne odlišnou pôrodnou veľkosťou. Väčšie malo pri pôrode 2,05 kg a menšie iba 0,87 kg. V takomto prípade, keď hmotnosť srnčaťa nedosahuje aspoň 1,3 kg jeho predpoklady na prežitie sú malé. Dva dni po pôrode zostalo už len väčšie srnča, ktoré v čase prípravy tohto článku dobre prosperuje. Jedná sa však o extrémny prípad rozdielnych veľkostí, s ktorým sa stretávame iba veľmi ojedinele.
Graf 2 znázorňuje porovnanie počiatočného vývoja hmotnosti srnčiat z dvoch a štyroch mláďat vo vrhu. Ide o porovnanie z jedného roku. Štvorčatá porodila 3-ročná srna vo fyziologickom termíne, a to 7. júna. Srna dosahovala dobrý kondičný stav a bola jej zabezpečená optimálna výživa. Pomer pohlavia mláďat bol vyrovnaný - dve srny a dva srnce. Samčekovia mali nízku pôrodnú hmotnosť 1,46 a 1,38 kg, samičky výrazne menej 0,89 a 0,76 kg, pričom najmenšie mláďa bolo po pôrode mŕtve. Po dvoch týždňoch uhynula aj druhá samička, ktorej hmotnosť (1,53 kg) značne zaostávala za samčekmi (2,80 a 2,62 kg). Samčekovia (zo štvorčiat) v dôsledku menších telesných rozmerov pri pôrode zaostávali v porovnaní s ostatnými srnčatami (z dvojčiat) vo veku troch týždňov približne o 60 %. Vo veku 23 dní uhynul 1 srnček. Zo štyroch mláďat prežilo teda iba jedno, aj to výrazne zaostávalo v raste v porovnaní s ostatnými srnčatami z dvojičiek. Vo veku siedmych týždňov dosiahlo srnča zo štvorčiat hmotnosť 4,90 kg, kým niektoré väčšie srnčatá z dvojičiek dosahovali v rovnakom veku hmotnosť 8-9 kg. Zároveň dopĺňame, že spomínaná srna - matka štvorčiat v predchádzajúcom, ako aj nasledujúcom roku porodila dvojičky. Ďalej sme zaznamenali v priebehu sledovania 4 prípady trojčiat a 4 prípady narodenia sa iba jedného mláďaťa.
Tragické stretnutie s medvedicou: Po smrti matky ostali tri siroty! Ako sú na tom teraz?
Etológia a umelý odchov srnčiat
Povedzme si teda bližšie o výžive srnčiat vo farmových chovoch, zoologických záhradách alebo záchranných staniciach. Etológia srnčej zveri v umelom chove je špecifická. Srnčatá odchované vlastnou matkou prejavujú v prítomnosti človeka väčšiu plachosť ako umelo odchované srnčatá, ktoré sú krotké a neplašia sa v prítomnosti chovateľa. Pre účely farmového chovu nie je vhodné odchovávať na cumli samce, lebo tie po dosiahnutí pohlavnej dospelosti prejavujú agresivitu aj k svojmu chovateľovi. Srnčia zver je teritoriálnejšia v porovnaní s jeleňom, danielom a muflónom, ktoré žijú v čriedach. Z uvedeného dôvodu nie je možné držať viacero dospelých srncov v jednom oddelení, kým pri ostatných druhoch to je možné. Ak je cieľom farmára odchovať krotké srny - odporúčame ich čo najdlhšie držať izolovane od ďalšej srnčej zveri - v individuálnych výbehoch. Do skupiny ich odporúčame začleniť až vo veku 8 - 9 mesiacov.
Výživa srnčiat pri umelom odchove
Pri umelom odchove srnčiat je potrebné zvoliť správny typ náhradného natívneho mlieka alebo mliečnej náhradky. Dôležité je dodržiavať prísnu hygienu kŕmenia. V našom experimentálnom chove sme odoberali mledzivo (48 hodín po pôrode) a mlieko (14 - 21 dní po pôrode) srnám na analyzovanie obsahu živín. Mledzivo je produkované počas prvých troch dní po pôrode a dosahuje vyššiu výživnú hodnotu v porovnaní s neskôr produkovaným mliekom. V prvých dňoch po narodení prechádzajú imunoglobulíny mledziva z tráviaceho traktu srnčaťa do jeho krvného obehu. V mlieku sŕn je vyšší obsah bielkovín, tuku, ale aj sušiny, ako napr. v kravskom, kozom a ovčom mlieku. Zásadný rozdiel je v obsahu sušiny, pričom mlieko srny obsahuje približne 29 %.
Srnčatám je potrebné podávať v prvých dňoch mlieko 7 - 8krát denne, od 2. - 3. týždňa 5krát denne, od 4. týždňa 4krát denne a od 5. týždňa 3krát denne. Pri prvom rannom kŕmení, keď sú srnčatá alebo jelenčatá po noci hladné a hrozí nežiaduce prežratie sa a zaťaženie organizmu - je potrebné podať iba obmedzené množstvo, čím sa zároveň rovnomernejšie prerozdelí príjem mlieka v priebehu dňa. I keď pri prvom rannom kŕmení mláďa pýta viac mlieka a javí sa ako hladné, je potrebné mu dať iba vymedzené množstvo.
Srnča má tendenciu zvyšovať denný príjem mlieka. Tu sa neraz robia chyby a mláďatá trpia hnačkami. Neskúsený chovateľ má radosť zo žravosti mláďaťa a prekrmuje ho. Odporúčame však dávku stabilizovať na úrovni maximálne 1000 ml na deň a nezvyšovať ju úmerne s vekom a rastúcou žravosťou mláďaťa. Príkladom dennej dávky mlieka podľa živej hmotnosti môže byť vo veku 4 týždne (900 - 950 ml), vo veku 5 týždňov (1000 - 1050 ml) a vo veku 6. - 8. týždňov (1100 ml). Pri kŕmení je v prvých dňoch odchovu potrebné masírovať mláďaťu podbrušie a okolie konečníka, tak ako to robí srna, keď mláďa čistí.
Tragické stretnutie s medvedicou: Po smrti matky ostali tri siroty! Ako sú na tom teraz?
Alternatívne mliečne náhradky a ich správne dávkovanie
Okrem natívneho mlieka (kravského, kozieho a ovčieho mlieka) je možné pri umelom odchove použiť aj mliečne náhradky určené pre jahňatá, kozľatá a teľatá. Bežný mliečny nápoj v suchom stave obsahuje v 1 kg (údaje na príbalovom letáku) spravidla nasledovný obsah živín: dusíkaté látky 200 - 220 g, tuk 150 - 220 g, laktóza 380 g, vláknina 6 - 10 g, popol 70 g, vápnik 11 g, fosfor 7 g. Podľa návodu na prípravu nápoja je potrebné zmiešať 100 až 130 gramov suchej náhradky s 1 litrom vody. Znamená to, že pri zmiešaní 115 g (priemer) náhradky s 1 litrom vody je v mliečnom nápoji podávanom mláďatám obsah živín v 100 g v porovnaní s natívnym kravským mliekom takmer iba polovičný! Pri odchove srnčiat a jelenčiat preto odporúčame zvýšiť podiel náhradky približne o 50 % oproti návodu, a to na 180 g na 1 liter vody. Takýmto spôsobom sa obsah sušiny aj ostatných živín zvýši. Sušina dosahuje hodnotu 16,7 %.
Prechod na pevnú potravu a odstavenie
V tomto veku už srnča popri mlieku prijíma aj pevnú potravu, predžalúdky sa postupne vyvíjajú. Na začiatku predkladáme krmivá s vysokým obsahom dusíkatých látok (bielkovín) a energie a nižším obsahom hrubej vlákniny. Dobré výsledky sme dosiahli s lucernovým senom, z ktorého srnčatá konzumujú iba najmäkšie časti, prevažne iba lístky v kombinácii s kŕmnou zmesou (NL 18 %, hrubá vláknina 6 %, Ca 2 %, P 1 %) tvorenou zmesou obilnín, bielkovinových a minerálnych krmív. Po odstavení od matky je potrebné vyvinúť zvýšenú aktivitu chovateľa, aby sa srnča naučilo mlieko z fľašky prijímať. Čím je mláďa staršie, navyknutie na cumeľ je ťažšie. Na odstavenie mláďaťa odporúčame vek 3 mesiace. Znižovaním dávky mlieka je možné docieliť zvýšený príjem pevnej potravy srnčaťom aj skôr. Ak plánujeme srnča aj v budúcnosti chovať v blízkosti ľudí, odporúčame podávať mlieko z fľašky srnčaťu 1 - 2krát denne až do konca štvrtého mesiaca života - docieli sa tým okrem iného aj upevnenie vzťahu medzi chovateľom a srnčaťom.
Tragické stretnutie s medvedicou: Po smrti matky ostali tri siroty! Ako sú na tom teraz?
Manažment srnčej zveri a selekcia
V podmienkach poľovníckej praxe je významným opatrením poľovníckeho manažmentu včasná selekcia srnčiat. Po sumarizácii údajov o hmotnostiach srnčiat pri septembrovom vážení sme zaznamenali priemernú telesnú hmotnosť s hodnotou 13,28 kg. Slabšie srnčatá dosahujú v septembri živú hmotnosť 11,0 - 11,5 kg. Do decembra, čiže do konca doby lovu sa zvýši hmotnosť takéhoto podpriemerného srnčaťa na 15,5 - 16,0 kg čiže o 4,5 kg živej hmotnosti. Ak počítame, že podiel čistej svalovej hmoty zo živej hmotnosti srnčaťa je približne 35 - 37 %, tak ponechaním slabších srnčiat „dorásť“ do konca sezóny získame v priemere na 1 jedinca asi 1,6 - 1,7 kg čistej diviny. Ide o zanedbateľný prínos, pri značnom riskovaní, že nevykonáme v závere sezóny selektívny odstrel správne. Dobré posúdenie kondície jedinca už v tomto období negatívne ovplyvňuje aj výmena srsti na zimnú, ktorá skresľuje pohľad na jedinca, keďže pôsobí mohutnejším dojmom. Preto opäť zdôrazňujeme význam skorej selekcie srnčiat. Na konci sezóny sa často stáva, že už aj v dôsledku časového tlaku nesprávne lovíme srnčatá bez ohľadu na ich kvalitu. V dobrých životných podmienkach prebieha reprodukcia pri srnčej zveri aj vo vysokom veku. Zaznamenali sme 9 a 10 ročné srny, ktoré bez problémov odchovávali mláďatá.
Albinizmus u srnčej zveri: Vzácny fenomén
Na záver je dôležité spomenúť, že v populácii srnčej zveri, rovnako ako aj u iných druhov, sa môžu vyskytovať jedince s albinizmom. Albinizmus je vrodená genetická anomália charakterizovaná čiastočnou alebo úplnou absenciou pigmentu melanínu v koži, srsti a očiach. Jedince s albinizmom majú zvyčajne bielu srsť, ružovú kožu a červené alebo modré oči. Takéto srnčatá, aj keď sú raritou a vzbudzujú pozornosť svojou jedinečnosťou, môžu čeliť špecifickým výzvam v prirodzenom prostredí. Ich výrazne svetlé sfarbenie môže znižovať ich kamufláž, čím sa stávajú zraniteľnejšími voči predátorom. Nedostatok pigmentu môže tiež viesť k zvýšenej citlivosti na slnečné žiarenie a zhoršenému zraku. Všetky predtým uvedené informácie o narodení, raste a živote srnčiat platia všeobecne pre celú srnčiu zver. Špecifické detailné údaje o vývoji hmotnosti, prežívaní alebo odchove albínskych srnčiat však neboli predmetom prezentovaných výskumov a pozorovaní.
Príprava tohto príspevku bola podporená realizáciou projektu BELNUZ č. 26220120052, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Spracoval: Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD., Dr. Rastislav JURČÍK, PhD. Zdroj: Tibor Benčič.
tags: #narodenie #srnky #albin