Zabezpečenie výživy detí je jednou z najzákladnejších a najdôležitejších zákonných povinností rodičov, ktorá je pevne zakotvená v slovenskom právnom systéme. Táto povinnosť nie je len morálnou otázkou, ale predstavuje ekonomickú funkciu rodiny, ktorej účelom je uspokojovanie materiálnych potrieb jej členov prostredníctvom vzájomnej pomoci, v súlade so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pochopenie podmienok nároku na výživné, spôsobu jeho určovania a vymáhania je kľúčové pre všetkých rodičov, či už žijú spolu alebo oddelene, ako aj pre plnoleté deti, ktoré sa ocitli v situácii, kedy potrebujú finančnú podporu. Tento článok prináša podrobný prehľad o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, vrátane špecifických otázok týkajúcich sa plnoletých detí, náhradného výživného a praktických rád pre riešenie súdnych konaní.
Právny základ a podstata vyživovacej povinnosti
Základom pre úpravu zákonnej vyživovacej povinnosti je § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákon o rodine“. Tento právny predpis jasne stanovuje, že obaja rodičia majú povinnosť vyživovať svoje dieťa. Dieťa má zákonom upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že vyživovacia povinnosť sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel, ktoré zahŕňajú posudzovanie schopností a možností rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto okolnosť je taktiež individuálna a nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t.j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života, ako to určuje Zákon o prídavku na dieťa. Potvrdzuje to aj Rozhodnutie Okresného súdu Žilina, sp.zn. V praxi to znamená, že rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť zmluvou alebo dohodou s druhým rodičom, ktorý je platobným miestom výživného (výživné sa najčastejšie platí k rukám rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti), napríklad o tom, že vyživovaciu povinnosť bude plniť buď v nižšej sume, ako určil súd, alebo formou iných plnení (napr. kupovanie ošatenia a pod.).
Zákon o rodine ďalej upravuje, v akom rozsahu rodičia maloletého dieťaťa prispievajú na výživu dieťaťa. Prihliada sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (podľa § 62 ods. Súčasne súd prihliada na to, v akom rozsahu sa rodič zúčastňuje na starostlivosti o dieťa. V tomto prípade je podstatné, či ide o striedavú starostlivosť, osobnú starostlivosť jedného rodiča, prípadne či rodičia žijú spolu. V prípade, ak ide o striedavú osobnú starostlivosť, rodičia prispievajú na výživu dieťaťa priamo. V súlade s § 62 ods. V prípade osobnej starostlivosti jedného rodiča súd určuje výživné, ktoré je nevyhnutné poskytovať na výdavky pre dieťa.
Výživné má podľa § 62 ods. 5 prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. To znamená, že aj keď súd na výdavky rodiča prihliadne, neuprednostní ich pred výživným dieťaťa.
Kedy má dieťa nárok na výživné? Dospelosť a schopnosť samostatne sa živiť
Nárok na výživné sa zásadne líši v závislosti od veku dieťaťa, avšak základnou podmienkou je vždy to, či je dieťa schopné samostatne sa živiť.
Nárok maloletého dieťaťa
Pri maloletom dieťati (do 18 rokov veku) sa podmienka schopnosti samostatne sa živiť neposudzuje. Maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.
Nárok plnoletého dieťaťa
Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života, ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Kritériá pre posúdenie schopnosti samostatne sa živiť:
- Denné štúdium: Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá.
- Iné formy štúdia: Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
- Viaceré štúdiá a rekvalifikácie: V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa spravidla nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Súdna prax však zdôrazňuje, že je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu a či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
- Prerušenie štúdia: Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
- Nezamestnanosť: Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti, ak má dieťa objektívnu možnosť zamestnať sa.
- Zdravotné postihnutie: Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. po úraze, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné.
- Dobré mravy: Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Ak napríklad 19-ročná študentka nastupuje na vysokú školu v inom meste a musí platiť mesačný nájom 110 € plus stravu, dopravu a poplatky spojené so štúdiom, pričom jej otec platí 40 € a matka má stabilný príjem zo zahraničia, je to dôvod pre podanie žiadosti o zvýšenie výživného.
Princípy určovania výšky výživného
Výška výživného je jednou z najčastejšie diskutovaných a najkomplexnejších otázok. Výživné predstavuje pravidelný finančný príspevok jedného rodiča určený dieťaťu ako podiel na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
Životná úroveň rodiča ako primárne kritérium
Základným princípom určovania výšky výživného je, že životná úroveň rodiča je primárnym kritériom. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa sčítajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Absencia matematického vzorca a súdna prax
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by bol zakotvený v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto sa zastáva názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Ministerstvo spravodlivosti SR stanovilo metodiku výpočtu výživného, ktorá má pre súdy odporúčací charakter. Táto metodika je často označovaná ako „tabuľkové výživné“ a pomáha súdom pri určení sumy s ohľadom na čistý mesačný príjem rodiča, vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov
Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku.
- Dobrovoľná nezamestnanosť: Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu.
- Vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania: Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
- Majetkové pomery: Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach, t.j. schopnostiach a možnostiach rodičov. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi.
- Celkové náklady na dieťa: Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac. Ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia, napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako napríklad kúpa ošatenia, športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac.
Ktoré výdavky súd uzná a ktoré nie?
V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Minimálne a maximálne výživné
- Minimálne výživné: Je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne, a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. januáru.
- Maximálne výživné: Zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Vplyv príjmov dieťaťa na výšku výživného
- Brigádnická práca dieťaťa: Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
- Sociálne a prospechové štipendiá: V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Zmena v pomeroch a úprava výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie alebo zníženie výživného bol podaný dôvodne.
Vyživovacia povinnosť však nezaniká úplne, ak ju súd zruší. V prípade, ak potomok v prvom rade stratí schopnosť sa sám živiť, napríklad z dôvodu ťažkej choroby alebo úrazu, rodičom opäť vzniká povinnosť svoje dieťa živiť.
Náhradné výživné: Pomoc od štátu pri neplnení povinnosti
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom. Náhradné výživné sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu.
Podmienky priznania náhradného výživného
Oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Výška náhradného výživného
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Sumy životného minima sú ustanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. januáru.
Povinnosti prijímateľa náhradného výživného
Prijímateľ náhradného výživného má povinnosť informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Taktiež je povinný na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Špecifické aspekty výživného a často kladené otázky
V praxi sa stretávame s rôznymi situáciami, ktoré si vyžadujú podrobnejšie vysvetlenie a praktické rady.
Výživné pre matku dieťaťa
V prípade, ak nie ste vydatá za otca dieťaťa, nárok na výživné máte len ako nevydatá matka po dobu 2 rokov odo dňa pôrodu a na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. Jednorazový príspevok na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa priznáva za existencie preukázateľných výdavkov (napr. pokladničné doklady) spojených s tehotenstvom a pôrodom, napr. na lieky či špeciálnu stravu. Výdavky na tzv. výbavičku pre maloleté dieťa sa v rámci príspevku nezohľadňujú, keďže tieto sa majú zohľadniť pri určovaní výživného na maloleté dieťa. Súd pri rozhodovaní o výživnom pre nevydanú matku musí prihliadať aj na mnohé ďalšie faktory, ako je napr. to, či má k nevydanej matke vyživovaciu povinnosť aj niekto iný, napr. rodičia.V situácii, keď matka očakáva dvojičky a rozišla sa s partnerom, ktorý je momentálne na podpore, súd posudzuje nárok na výživné pre matku veľmi individuálne. Suma 400 € mesačne, ktorú žiada matka, nemusí byť primeraná, najmä ak je otec na úrade práce. Súd bude skúmať, či u matky došlo k zníženiu jej príjmov z dôvodu tehotenstva a materstva v porovnaní s obdobím pred tehotenstvom.
Dohoda rodičov: Preferovaná cesta
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo Vaše dieťa potrebuje, je sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. Ak sa v spoločnej domácnosti rodičia starajú o dieťa spoločne, nie je potrebné, aby bolo výživné určené. Výživné by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by rodičia nežili v spoločnej domácnosti a o dieťa by sa staral iba jeden z nich.
Platba výživného a jeho splatnosť
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné prišlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčame ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Príspevok nad rámec výživného
Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznanie týchto dvoch vecí preto odporúčame určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných darov.
Informačná povinnosť dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné, či s jeho výškou. V praxi má povinný rodič veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Úloha advokáta v konaní o výživnom
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám vie advokát pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak, aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Advokát dokáže pomôcť s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde. Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov povinného rodiča, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov.
Proces podania návrhu na súd
Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na výživnom alebo jeho zmene, je potrebné obrátiť sa na súd.
Miestna príslušnosť súdu a účastníci konania
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ust. § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP) plnoletá oprávnená osoba a povinná osoba (rodič). V rozvodovom konaní sa rozhoduje o úprave práv a povinností iba vo vzťahu k maloletým deťom, t.j. nie k plnoletým.
Obsah návrhu
Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate. Označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča, resp. dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt, prípadne e-mail. Návrh je potrebné odôvodniť, najmä podrobne zdôvodniť právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, prípadne zmenu pomerov. Nevyhnutný je aj opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky, či už na domácnosť, na Vašu osobu, resp. dieťa. K návrhu je potrebné priložiť rodný list dieťaťa a potvrdenie o návšteve školy. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov.
Priebeh súdneho konania
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča, a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, prípadne či došlo k zmene v pomeroch, a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Súd môže brať do úvahy aj neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá, informácie z médií alebo sociálnych sietí).
Zročné výživné
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak súd zaviaže Vášho otca platiť Vám výživné v určitej sume a Váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku podať návrh na vykonanie exekúcie.
tags: #narok #na #vyzivne #na #dietas