Vyživovacia povinnosť je základným kameňom právneho poriadku, zabezpečujúcim, aby deti a iné oprávnené osoby mali zabezpečené svoje životné potreby. Táto povinnosť predstavuje komplexnú oblasť rodinného práva, ktorá sa riadi prísnymi pravidlami, avšak s mnohými špecifikami a výnimkami. Obzvlášť zložité sú otázky týkajúce sa spätného vymáhania výživného, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa, existencie súdneho rozhodnutia a ďalších relevantných okolností. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o právnej úprave výživného na Slovensku, s dôrazom na možnosti a obmedzenia spojené so spätným uplatňovaním nárokov.
I. Rozsah a povaha vyživovacej povinnosti
Definícia výživného a vyživovacej povinnosti
Pod pojmom výživné sa rozumie súhrn toho, čo poskytuje jedna osoba druhej preto, aby uspokojovala všetky jej odôvodnené potreby. Ide o zákonnú povinnosť zabezpečovať hmotné a kultúrne potreby oprávnenej osoby, ktorá nie je schopná sa sama živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami povinného rodiča a každý rodič je povinný ju plniť aspoň v minimálnej výške.
Druhy vyživovacej povinnosti
Slovenský právny systém rozlišuje niekoľko druhov vyživovacej povinnosti:
- Výživné medzi manželmi: Vzniká uzatvorením manželstva a končí sa jeho zánikom. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ktorý obom zabezpečuje rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň, plynie z rovnosti postavenia muža a ženy v manželstve.
- Výživné medzi rozvedenými manželmi: Vzniká, ak sa jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám ďalej živiť a táto neschopnosť má pôvod v súvislosti s manželstvom a ak je to možné od bývalého manžela spravodlivo požadovať, predovšetkým s ohľadom na vek alebo zdravotný stav rozvedeného manžela v čase rozvodu alebo skončenia starostlivosti o spoločné dieťa rozvedených manželov. Zaniká sobášom oprávneného alebo uplynutím obdobia, na ktoré bolo výživné medzi rozvedenými manželmi stanovené (maximálne na tri roky).
- Výživné medzi rodičmi a deťmi: Vzniká narodením dieťaťa a končí sa, keď je dieťa schopné samo sa živiť alebo vyživovacia povinnosť prejde na iného, napríklad sobášom dieťaťa alebo zapretím otcovstva. Na účely stanovenia rozsahu výživného platí, že životná úroveň dieťaťa má byť v zásade zhodná so životnou úrovňou rodičov.
- Výživné medzi potomkami a predkami: Vzniká medzi predkami a potomkami. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predchádza vyživovacej povinnosti starých rodičov a ďalších predkov voči dieťaťu.
- Výživné a zabezpečenie úhrady niektorých nákladov nevydatej matke: Vzniká, pokiaľ matka dieťaťa nie je vydatá za otca dieťaťa.
- Vyživovacia povinnosť medzi partnermi a po zrušení partnerského spolužitia: Vyživovacia povinnosť je ďalej upravená zákonom o registrovanom partnerstve, ktorý stanovuje vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi partnermi. Bývalý partner, ktorý nie je schopný sa sám živiť, môže po zrušení partnerského spolužitia žiadať od bývalého partnera, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Do akého veku môže dieťa poberať výživné?
Kľúčovou informáciou pre určenie trvania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je, že táto povinnosť nie je obmedzená vekom, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti (18 rokov) tak neznamená automatický zánik nároku na výživné. Naopak, vyživovacia povinnosť môže zaniknúť aj pred dosiahnutím plnoletosti, pokiaľ dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť skôr. V takýchto výnimočných prípadoch môže vyživovacia povinnosť trvať po celú dobu života dieťaťa a rodičov, napríklad ak z dôvodu plnej invalidity dieťa nikdy nenadobudne schopnosť živiť sa samostatne.
Kritériá schopnosti samostatne sa živiť
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Kedy nastane právny stav „schopnosti sám sa živiť,“ závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad diferencovane. Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne, teda z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky potreby, respektíve relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu.
Najčastejšie dôvody, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samy živiť:
- Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole: Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
- Zdravotné postihnutie: Ide o ďalší, hoci výnimočný, dôvod, pre ktorý plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napríklad úrazov, sa takýto nárok spravidla nepriznáva.
Naopak, nezamestnanosť dieťaťa bez ďalších objektívnych prekážok nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Ak už dieťa doštudovalo, nerozširuje si ďalej vzdelanie a nemá žiadne zdravotné obmedzenia, pre ktoré nemôže vykonávať hocijakú prácu, súd môže mať za to, že so svojimi terajšími schopnosťami sa dokáže zamestnať. Súd nerieši, či je pre dieťa na trhu práce práca vo vyštudovanom odbore. Jednoducho, ak je schopné pracovať, je povinné sa živiť samo a nárok na výživné mu zaniká.
II. Premlčanie a retroaktivita pri nároku na výživné
Problematika premlčania a spätného priznávania výživného je jednou z najčastejších a zároveň najkomplexnejších otázok, s ktorými sa stretávajú oprávnené osoby. Je nevyhnutné rozlišovať medzi nepremlčateľnosťou samotného práva na výživné a premlčateľnosťou jednotlivých opakujúcich sa plnení.
Všeobecné princípy premlčania a nepremlčateľnosti
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. To znamená, že nárok na výživné ako taký nikdy nezaniká plynutím času. Avšak, možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Z tohto dôležitého princípu vyplýva, že hoci právo na výživné trvá, konkrétne jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo zákona o rodine sa premlčujú. Premlčujú sa podľa občianskeho zákonníka, čo vo všeobecnosti znamená trojročnú premlčaciu lehotu.
Ak nebolo právo vykonané v premlčacej lehote, premlčí sa a dlžník nie je povinný platiť. Ak však došlo k plneniu zo strany dlžníka po uplynutí premlčacej lehoty, nemôže požadovať vrátenie toho, čo plnil.
Spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa
Pokiaľ ide o maloleté dieťa, situácia je odlišná. Výživné pre deti je možné priznať aj za obdobie najviac troch rokov spätne od tohto dňa začatia súdneho konania. To sa však deje len vo výnimočných prípadoch, pričom tento výnimočný prípad musíte súdu odôvodniť. Zákonodarca túto podmienku zaviedol v snahe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Takáto sprísňujúca úprava od oprávnenej osoby vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, to znamená, aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok.
Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, kde účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom výnimočným dôvodom nie je napríklad neznalosť možností uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej osoby prísľubom o plnení výživného. Základným princípom pre uplatnenie si nároku na výživné je podať návrh včas.
Relevantným dôvodom môže byť napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť si nárok, ako aj iné vážne prekážky. Súd ďalej upozorňuje, že „To, že matka maloletého dieťaťa prihliadla na prísľuby otca dieťaťa ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti, neznamená pokiaľ zo strany otca dieťaťa nedochádzalo k plneniu vyživovacej povinnosti, matka nebola schopná tento návrh podať skôr.“ To zdôrazňuje potrebu preukázať objektívne a závažné prekážky.
Spätné priznanie výživného pre plnoleté dieťa
Situácia je odlišná pre plnoleté deti. Nakoľko ste plnoletou osobou, máte právo podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti (ak nie ste schopná sama sa živiť), avšak túto je možné priznať len odo dňa podania návrhu. Spätne je to možné len u maloletého dieťaťa, ako bolo už spomenuté.
Pokiaľ by ste chceli vymáhať výživné „spätne“ a už ste dospelá, muselo by už v čase, keď ste boli ešte maloletá, existovať súdne rozhodnutie, ktorým súd upravil povinnosť rodiča prispievať na Vašu výživu. Pokiaľ teda výživné nebolo určené súdom, nemáte takzvaný exekučný titul, na základe ktorého by ste prípadne mohli podať návrh na vykonanie exekúcie. Z vyššie uvedeného tak možno vyvodiť záver, že nakoľko ste plnoletou osobou, máte právo podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti (ak nie ste schopná sama sa živiť), avšak túto je možné priznať len odo dňa podania návrhu.
Desaťročná premlčacia doba pri súdnom rozhodnutí
Ak už existuje právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu o výživnom, a výživné nebolo plnené, platí ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.“
V praxi to znamená, že ak máte súdne rozhodnutie o určení výživného z čias, keď ste boli maloletá, výživné môžete vymáhať cestou súdneho exekútora, ale len za posledných 10 rokov. Neznamená to, že výživné je možné vymáhať spätne od času, keď ste sa zamestnali a boli ste schopná sa sama živiť, ale že môžete vymáhať dlžné výživné vzniknuté na základe právoplatného rozhodnutia za uplynulých 10 rokov od podania návrhu na exekúciu. Ak bol napríklad dlh v rokoch 2000-2010, a návrh na exekúciu podáte v roku 2025, môžete vymáhať len dlžné sumy z obdobia od roku 2015 do roku 2025.
III. Konanie o určenie a vymáhanie výživného
Proces určenia a následného vymáhania výživného je zložitý a vyžaduje si znalosť právnych postupov a príslušných predpisov. Je dôležité vedieť, ako správne podať návrh, aké poplatky sú s tým spojené a aké sú možnosti výkonu rozhodnutia.
Príslušnosť súdov a podanie návrhu
Návrh na určenie alebo zmenu výživného sa musí podať na miestne príslušnom súde. Vecná príslušnosť čerpá svoj základ v § 12 Civilného sporového poriadku a na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Miestna príslušnosť je vymedzená v § 3 Civilného mimosporového poriadku. Vo všeobecnosti je na konanie príslušný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), t. j. princíp miestnej príslušnosti podľa všeobecného súdu odporcu. Všeobecným súdom odporcu je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd v obvode ktorého sa zdržuje.
Táto zásada je v osobitných prípadoch prelomená. Na konanie o výživnom na maloleté dieťa je príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, čo predstavuje takzvanú výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 112 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. V ostatných prípadoch je príslušným súdom všeobecný súd žalovaného. Pokiaľ ide o medzinárodné konania, medzinárodná príslušnosť sa posúdi podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o vyživovacej povinnosti.
Návrh na súd musí obsahovať označenie účastníkov konania, to znamená osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča, respektíve dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, a musí byť odôvodnený, najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, prípadne zmeny. Je nevyhnutné priložiť opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa, aby súd vedel, z čoho žijete, to znamená aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky, či už na domácnosť, na Vašu osobu, respektíve na ďalšie vyživované osoby.
Súdne poplatky a zastúpenie advokátom
Dobrým poznatkom je, že konania vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí sú úplne oslobodené od súdnych poplatkov. V ostatných konaniach o určenie výživného, vrátane jeho zvýšenia, je od súdnych poplatkov oslobodený navrhovateľ. Uvedené oslobodenia sa vzťahujú aj na konania o výkone rozhodnutia či exekučné konania.
Zákon nevyžaduje, aby bol navrhovateľ zastúpený advokátom, avšak zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom alebo opatrovníkom.
Princípy určovania výšky výživného
Pri určení výšky výživného súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Suma životného minima sa aktualizuje vždy k 01.07.
Kritériá, ktoré súd zohľadňuje:
- Životná úroveň rodiča: Je primárnym kritériom určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
- Majetkové pomery rodičov: Tvorí ich ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a podobne. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a podobne. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach. Súd prihliada napríklad aj na príjmy, majetkové pomery a výdavky ďalších osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s rodičmi. Ak to majetkové pomery povinnej osoby pripúšťajú, môže sa za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorba úspor.
- Schopnosti a možnosti rodičov: Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
- Odôvodnené potreby dieťaťa: Závisia najmä od jeho veku a zdravotného stavu. Ďalej sa prihliada na to, akým spôsobom sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie, na mimoškolské aktivity, koníčky a podobne. Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Slovenské právo nepozná takzvanú objektivizáciu výživného pomocou tabuliek, percent a podobne, ani inštitút minimálneho či maximálneho výživného (okrem minimálneho). Súd pri svojom rozhodovaní zohľadňuje jedinečnosť každého konkrétneho prípadu, napríklad možnosť viacerých vyživovacích povinností, zvýšené náklady zdravotne postihnutého dieťaťa a podobne. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Súd v zásade uzná tie výdavky, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky, ako napríklad exekúcie a podobne, súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Zročné výživné a jeho splácanie
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Určí sa ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Ak ste platili 100 eur a súd určil v rozsudku 150 eur, tak za každý mesiac by mal spätne vypočítať 50 eur a určiť Vám lehotu na jeho splatenie. Vzhľadom na to, že ste manželke platili aj viac ako pôvodnú sumu, musí súd túto skutočnosť zohľadniť a podľa toho prepočítať takzvané zročné výživné. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Výživné sa platí v pravidelných mesačne sa opakujúcich dávkach, ktoré sú splatné vždy na mesiac dopredu, pokiaľ súd nerozhodne inak alebo sa osoba výživou povinná nedohodla s oprávnenou osobou inak. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak sa odporúča ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Výkon rozhodnutia a exekúcia
Pokiaľ nedochádza k dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti, je možné sa obrátiť na súdneho exekútora s návrhom na začatie exekučného konania. Podľa slovenskej právnej úpravy je možné podať návrh príslušnému súdu na súdny výkon rozhodnutia alebo sa obrátiť na súdneho exekútora s návrhom na začatie exekučného konania. Exekútor však potrebuje rozhodnutie, respektíve právoplatný a vykonateľný rozsudok, pretože rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením v zmysle ust. § 44 Civilného mimosporového poriadku.
Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa je príslušný všeobecný súd maloletého. Pri ostatných druhoch vyživovacej povinnosti, vrátane výživného na plnoleté deti, je to všeobecný súd povinného. Pri vymáhaní výživného pre maloleté dieťa poskytne súd na žiadosť účastníka pomoc pri zisťovaní bydliska povinného. Navyše môže súd oprávnenému pred nariadením výkonu rozhodnutia poskytnúť aj ďalšiu súčinnosť, napríklad vyžiadaním od povinného, či a od koho poberá mzdu alebo iný pravidelný príjem, prípadne v ktorej banke alebo platobnej inštitúcii má svoje účty a aké sú čísla týchto účtov, alebo vyzvaním povinného na zaslanie vyhlásenia o majetku. S návrhom na začatie exekučného konania je možné sa obrátiť na ktoréhokoľvek slovenského exekútora. Pri vymáhaní výživného na maloleté dieťa nemá exekútor právo žiadať od oprávneného primeranú zálohu na náklady exekúcie.
Ak by ste vynechali jednu splátku, bývalá partnerka by Vás mohla podať na exekúciu. Výkon exekúcie sa vykoná spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, a to najmä zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov povinného, alebo prikázaním pohľadávky. Platí všeobecná premlčacia doba tri roky, teda dlžné výživné si môže žiadať za tri roky spätne, pokiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie. Ak však bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčí sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Štát nevypláca výživné spätne namiesto dlžníka. Váš otec, alebo iná povinná osoba, bude musieť splácať dlžné výživné postupne alebo v celku, v závislosti od jeho finančnej situácie a rozhodnutí exekútora. Je dôležité komunikovať s exekútorským úradom a prípadne s právnym zástupcom, aby ste mali jasné informácie o priebehu exekúcie a o tom, ako a kedy môžete očakávať vyplatenie dlžného výživného.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy
Pokiaľ nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti, je možné okrem vyššie uvedených spôsobov vymáhania výživného tiež podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. V prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy trestný zákonník stanovuje, že trestného činu sa dopustí ten, kto si neplní, či už z nedbanlivosti, alebo úmyselne, svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného po dobu dlhšiu ako štyri mesiace.
IV. Špecifické situácie a výnimky
Pri riešení otázok výživného sa stretávame s mnohými špecifickými situáciami, ktoré si vyžadujú podrobnejšie objasnenie a prispôsobenie všeobecných pravidiel konkrétnym okolnostiam.
Výživné zo zahraničia
Vymáhanie výživného, ak povinná osoba žije v zahraničí, je možné, ale môže byť administratívne náročnejšie. V takýchto prípadoch sa uplatňujú medzinárodné zmluvy a nariadenia, ktoré upravujú medzinárodnú príslušnosť a právomoc súdov. Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí môže poskytnúť pomoc pri zisťovaní bydliska povinného v zahraničí a pri podávaní návrhov na zahraničný súd.
K žiadosti o vymáhanie výživného zo zahraničia by mali byť pripojené obyčajné kópie písomností, najmä súdnych rozhodnutí, ktoré stanovujú vyživovaciu povinnosť. Na vyžiadanie úradu je potom potrebné predložiť ďalšie dokumenty, ako napríklad rozsudok stanovujúci vyživovaciu povinnosť spolu s úradne overeným prekladom do jazyka štátu, odkiaľ sa bude výživné vymáhať, a to vrátane doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Pri vymáhaní výživného zo štátov Európskej únie súd vyhotoví výťah z rozhodnutia podľa článku 56 nariadenia o vyživovacej povinnosti.
Ďalej sa zvykne vyžadovať splnomocnenie pre ústredný orgán v zahraničí, potvrdenie o štúdiu oprávneného, ak má viac ako 15 rokov, prípadne potvrdenie o žití. Pri zabezpečovaní prekladu dokumentov by mala byť žiadateľovi poskytnutá bezplatná pomoc súdom v mieste jeho bydliska. Úrad získané podklady preskúma a ak spĺňajú všetky náležitosti, podá návrh na zahraničný súd alebo postúpi vec na ďalšie konanie príslušnému cudziemu orgánu alebo organizácii. Služby Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu detí sa poskytujú bezplatne. V prípade vymoženia výživného sa tieto platby zasielajú hromadným poukazom na účet úradu obvykle jedenkrát mesačne a následne ekonomické oddelenie úradu zasiela platby oprávneným osobám do jedného mesiaca.
Spätné vrátenie výživného
Otázka spätného vrátenia výživného závisí od toho, či ide o maloleté alebo plnoleté dieťa a či došlo k jeho spotrebovaniu.
Vrátenie výživného u maloletého dieťaťa: Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine platí, že ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Tento princíp chráni maloleté dieťa, ktoré už prijaté prostriedky spotrebovalo na svoje potreby. Preto, ak rodič plnil viac než by bol povinný, nemá to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane maloletého dieťaťa. Uvedené platí aj v prípade, ak výživné nebolo určené súdom, respektíve bolo ním určené až následne. To, že rodič sa rozhodol na základe vlastného uváženia platiť výživné v určitej výške, ktorú neskôr súd vyhodnotil ako nadpriemernú, to nezakladá jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predsa plnil svojmu vlastnému dieťaťu.
Vrátenie výživného u plnoletého dieťaťa: Situácia je iná. Ak sú Vaše deti plnoleté, tak Vám budú povinné vrátiť zaplatené výživné od podania návrhu, ak sa vyživovacia povinnosť zruší. Ak bolo dieťa plnoleté a otec platil výživné k rukám matky, zároveň jeho vyživovacia povinnosť bola zrušená, hoci ďalej platil k rukám matky, došlo podľa práva na strane matky k bezdôvodnému obohateniu. Na tieto peniaze už nemala matka nárok. Tie bude musieť vrátiť. Ak súd zrušil Vašu vyživovaciu povinnosť ku dňu podania návrhu, tak Vám bude Vaša dcéra povinná výživné prijaté od tohto dňa vrátiť. V prípade, že by Vám toto výživné neuhradila dobrovoľne, mohli by ste to od nej vymáhať.
Dobré mravy a výživné
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Zmena pomerov a úprava výživného
Rozhodnutia súdu o výživnom sa vydávajú s výhradou zmeny pomerov. To znamená, že ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené. Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, to znamená ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Zrušenie vyživovacej povinnosti býva väčšinou spätne ku dňu podania návrhu na súd. Avšak, v zmysle § 78 ods. 2 zákona o rodine platí, že ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. K zrušeniu vyživovacej povinnosti podľa súdneho rozhodnutie nedôjde automaticky pre zmenu pomerov, či už na strane povinného alebo oprávneného subjektu. Zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na zmenu, respektíve zrušenie rozhodnutia o výživnom. Do tohto času sú však účastníci povinní rešpektovať zatiaľ nezmenený výrok rozsudku.
Náhradné výživné
Náhradné výživné je špecifický inštitút, ktorý má zabezpečiť výživu dieťaťa v prípadoch, keď povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Úrad práce postupuje správne, pretože podľa aktuálne účinného § 8 ods. 2 zákona č. 201/2008 Z. z. sa náhradné výživné vypláca najskôr od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť, teda bez doplatenia tri mesiace spätne. To, že na internete ešte nachádzate informáciu o spätnej výplate, vyplýva zo starších znení zákona, kde bola spätná výplata upravená, napríklad v roku 2021 sa mohlo doplatiť ešte za dva mesiace. Ešte staršie znenia uvádzali aj tri mesiace. Zmena, po ktorej sa spätná výplata vypustila, nastala s účinnosťou od 1. 1. 2022.
Vplyv styku rodiča s dieťaťom
Zákonná vyživovacia povinnosť rodiča vo vzťahu k svojmu maloletému dieťaťu je jeho zákonnou povinnosťou, ktorej sa nemôže nijako zbaviť. Nárok na vrátenie výživného nemáte ani napriek skutočnosti, že sa so svojím synom nestýkate.
Pokiaľ však vaša bývalá manželka bráni v styku s vašim synom, ktorý je určený vykonateľným rozhodnutím súdu, môžete podať návrh na výkon tohto rozhodnutia. V návrhu treba špecifikovať, že je vám bránené v styku s vašim maloletým synom. Po podaní návrhu bude súd manželku vyzývať, aby si súdom stanovenú povinnosť plnila dobrovoľne. Ak táto k dobrovoľnému plneniu nepristúpi, súd jej môže aj opakovane uložiť pokutu až do 1000 eur, a to aj opakovane. Pokiaľ by ani toto opatrenie nezabralo a syna by vám nechcela ani napriek tomu na styk dať, súd pristúpi za pomoci sociálnych pracovníkov k nútenému výkonu tohto rozhodnutia v časti úpravy vášho styku.
Nepreukázané otcovstvo a výživné
V prípadoch, keď otcovstvo nie je jednoznačne určené alebo je spochybnené, vznikajú osobitné situácie. Ak takýto muž bol určený ako otec dieťaťa a až následne na základe výsledkov testov DNA došlo k úspešnému zapretiu jeho otcovstva, nemá tento muž nárok na vrátenie výživného, ktoré plnil za iného. To z toho dôvodu, že takýto muž sa až do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva považoval za otca maloletého dieťaťa a jeho povinnosť vyživovať maloleté dieťa trvala.
Iný prípad by bol, ak by mužovi ako pravdepodobnému otcovi pri určovaní otcovstva bola neodkladným opatrením uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa počas konania o určenie otcovstva, pričom výsledkom konania by bolo, že by sa to, že je otcom, nepotvrdilo. V takomto prípade má tento muž v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákona o rodine nárok na vrátenie výživného, ktoré plnil za iného, a to buď priamo voči skutočnému otcovi maloletého dieťaťa, ktorého otcovstvo bolo rozhodnutím súdu určené, alebo, ak otcovstvo určené nebolo, tak potom priamo proti matke maloletého dieťaťa. Taktiež by tento muž mal popri nároku na úhradu zaplateného výživného aj právo na úroky z omeškania.
V. Praktické rady a odporúčania
Riešenie otázok výživného môže byť emocionálne aj právne náročné. Preto je dôležité poznať svoje práva a možnosti a pristupovať k celej situácii zodpovedne a s rozvahou.
Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok, respektíve semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Význam dohody a flexibility
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo Vaše dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného, a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci, preto odporúčame určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Kontakt s advokátom a dištančné služby
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva je možné získať zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Mimoriadna situácia a ochrana zdravia si vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým, prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napríklad SKYPE, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia je tiež možná bez osobného stretnutia. Z pohodlia domova viete udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Nemusíte chodiť na poštu. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizuje výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Je možné tiež vypracovanie zmlúv a iných právnych dokumentov dištančne.
tags: #navrh #na #spatne #vyzivne #pre #dieta